Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-101-2026.pdf
PDF · 83.77 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/101/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyho a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Moniky Sitárikovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/ XXX-XX, XXX XX E. F. G., zastúpenej BANÍK & Partners s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 4948/53, 921 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 329 972, proti žalovanej: H. I. J. K. so sídlom L. XX/XX, XXX XX J. X, I. M., IČO: XXX XX XXX, konajúca prostredníctvom H. J., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom N. C. X/X, XXX XX O. - P. I. Q. G., IČO: XX XXX XXX, zastúpenej MST PARTNERS, s. r. o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 3. júna 2026, č. k. 28C/77/2025 - 75, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,78 %.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 10.392,- EUR titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku vypracovaného dňa 03.06.2025 P. L. P., chirurgom, za poškodenie zdravia žalobkyne, ku ktorému došlo dňa 21.12.2023. Zároveň si uplatnila úrok z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 10.392,- EUR od 29.09.2025 do zaplatenia a náhradu trov konania. V priebehu konania žalovaná uhradia žalobkyni sumu 7.627,- EUR, v ktorej časti žalobkyňa zobrala svoju žalobu čiastočne späť. Uznesením č. k. 28C/77/2025-62 zo dňa 24.03.2026 súd zastavil podľa § 144 a § 145 CSP konanie o zaplatenie sumy 7.627,- EUR. Vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, pretože mal v čase pojednávania určeného na deň 03.06.2026 splnené predpoklady na postup podľa ust. § 278 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pretože žalobkyňa ani jej právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili, pričom boli poučení o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie a právny zástupca žalovanej, ktorý sa na pojednávanie dostavil na pojednávaní navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne.
3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, v ktorom žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že na prejednanie veci samej nariadil súd prvej inštancie pojednávanie, na ktorom dňa 03.06.2026 rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Dôvody pre takýto postup súd prvej inštancie vzhliadol v tom, že právnemu zástupcovi žalobkyne bolo predvolanie na termín pojednávania doručené 29.04.2026, ktoré zároveň obsahovalo aj poučenie o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, žalobkyňa ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili a svoju neprítomnosť neospravedlnili a právny zástupca žalovanej navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že boli kumulatívne splnené všetky podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 CSP. Žalobkyňa v odvolaní
poukázala na nález Ústavného súdu SR zo dňa 22.07.2021, sp. zn. III. ÚS 121/2021, v ktorom Ústavný súd okrem iného judikoval, že všeobecný súd nemôže vydať rozsudok pre zmeškanie automaticky a že nestačí len preveriť splnenie formálnych podmienok, ale musí veľmi starostlivo zvážiť s ohľadom na okolnosti daného prípadu, či použitie tohto nástroja nebude neprimerane zasahovať do procesných práv žalovaného. Súd má pristupovať k vydaniu kontumačného rozsudku zdržanlivo a ak má pochybnosti, teda ak okolnosti prípadu jednoznačne nesvedčia o procesnej pasivite strany, rozsudok pre zmeškanie by vydať nemal. Ústavný súd takisto uviedol, že materiálnou podmienkou vydania rozsudku pre zmeškanie je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Tiež poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR to dňa 31.10.2023, sp. zn. 2Obdo/6/2023 a ďalšie rozhodnutia. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyzval žalobkyňu podaním doručeným dňa 06.12.2025, aby sa k podanému vyjadreniu žalovanej k žalobe zo dňa 17.11.2025 vyjadrila v lehote 20 dní, uviedla ďalšie skutočnosti a oznámila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo právny zástupca žalobkyne učinil formou repliky dňa 26.12.2025. Aj na následné vyjadrenie žalovanej z 05.02.2026 právny zástupca žalobkyne písomne reagoval podaním zo dňa 16.02.2026 (vyjadrenie k duplike), a zároveň s poukazom na úhradu žalovanej vzal žalobu aj čiastočne späť. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie zaslal sporovým stranám predvolanie na pojednávanie nariadené na termín 03.06.2026 o 10.00 hod, v ktorom ich poučil o následku nedostavenia sa na pojednávanie v podobe vydania rozsudku pre zmeškanie. Je nesporné, že súd prvej inštancie pred pojednávaním kontaktoval právneho zástupcu žalobkyne, kde ako by malo vyplývať z úradného záznamu, tento výslovne uviedol (čo súd prvej inštancie v odôvodnení neuvádza), že ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní a súhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd prvej inštancie tak vyhovel návrhu žalovanej a na tomto pojednávaní rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne tak, že žalobu zamietol. Podľa jej názoru, s prihliadnutím na uvedené tak nemožno označiť konanie žalobkyne za pasívne. Postup súdu prvej inštancie, kedy tento neprihliadal na doterajšie správanie žalobcu ako strany sporu a pre jeho neúčasť na pojednávaní vec rozhodol postupom podľa § 278 CSP (hoc mal možnosť a súhlas konať v jeho neprítomnosti), pokladá za ako prílišný formalizmus. Súd prvej inštancie tak nielen že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie považoval za splnené, ale takýto postup má za následok, že boli závažným spôsobom porušené procesné práva žalobkyne do tej miery, že bolo porušené jej právo na spravodlivý proces.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie.
6. Podľa § 278 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
7. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.
8. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý podľa dôvodovej správy k CSP predstavuje sankciu za určité zákonom vymedzené formy procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní, konkrétne za absenciu povinnosti tvrdiť a povinnosti dôkaznej, či nedostavenie sa na pojednávania. Rozsudok pre zmeškanie je najprísnejšou procesnou sankciou, akú CSP umožňuje uložiť. Dôsledkom jeho vydania je strata sporu s účinkom prekážky rozhodnutej veci (prekážka rei iudicatae), avšak bez toho, aby súd dal jednej zo strán možnosť prezentovať svoje skutkové tvrdenia a právne argumenty (resp. bez toho, aby tieto tvrdenia a argumenty v rozhodnutí zohľadnil, ak už boli prezentované pred vydaním rozsudku pre zmeškanie). Rozsudok pre zmeškanie teda predstavuje zásadné vybočenie zo štandardného rámca civilného procesu a zásadný zásah do práva na spravodlivý proces.
9. Z hľadiska štádia konania, v ktorom je vydanie kontumačného rozsudku možné, zákon rozlišuje: a) kontumačný rozsudok vo fáze pred pojednávaním vo veci samej, resp. vydanie kontumačného rozsudku bez nariadenia pojednávania a b) vydanie kontumačného rozsudku priamo na pojednávaní. Najmarkantnejším rozdielom v porovnaní s rozsudkom pre zmeškanie po nariadení pojednávania je, že § 273 CSP dáva súdu v štádiu pred nariadením pojednávania nespornú možnosť („súd môže“) zvážiť, či vydanie rozsudku pre zmeškanie je vzhľadom na okolnosti prípadu vhodným procesným nástrojom na riešenie situácie. Ide zároveň aj o povinnosť súdu súd nielen môže, ale je povinný zvážiť vhodnosť vydania kontumačného rozsudku a svoje rozhodnutie dôkladne odôvodniť. Naopak, pri kontumačnom rozsudku vydanom na pojednávaní doslovné znenie ust. § 274 CSP (resp. § 278 CSP v prípade zmeškania žalobcu) súdu zdanlivo prikazuje kontumačný rozsudok vydať, aj keď vo svetle aktuálnej judikatúry doslovný výklad § 274, resp. 278 CSP nemôže obstáť a súd je povinný zvážiť okolnosti prípadu, najmä procesnú aktivitu sporových strán.
10. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že súd je povinný pristupovať k vydaniu kontumačného rozsudku zdržanlivo, pričom v nejednoznačných prípadoch má uprednostniť meritórne prejednanie sporu (napr. III. ÚS 121/2021). Ústavný súd tento princíp judikoval v súvislosti s kontumačným rozsudkom vydaným na pojednávaní, kde doslovné znenie zákona naznačuje menší priestor súdu na uplatnenie voľnej úvahy. Tento princíp by mal platiť ešte výraznejšie v prípade podľa § 273 CSP, kde súd má zjavnú možnosť voľnej úvahy ohľadom toho, či rozsudok pre zmeškanie vydá (v porovnaní s § 274 CSP, ktorého doslovné znenie takúto voľnú úvahu súdu nepriznáva). Vzhľadom na závažnosť zásahu do procesných práv žalovaného nemôže obstáť argumentácia súdu, že zákon výslovne neukladá súdu povinnosť zaoberať sa vhodnosťou vydania kontumačného rozsudku v podmienkach konkrétnej procesnej situácie. Táto povinnosť súdu vyplýva zo základných princípov civilného sporového konania (Civilný sporový poriadok, 1.vydanie, 2016 (ŠTEVČEK, FICOVÁ, BARICOVÁ, MESIARKINOVÁ, BAJÁNKOVÁ, TOMAŠOVIČ).
11. Podľa § 279 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
12. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne podľa § 278 CSP priamo na pojednávaní.
13. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplývajú nasledujúce skutočnosti:
14. V konaní ide o žalobu na splnenie povinnosti, ktorá bola na súde prvej inštancie podaná dňa 02.10.2025. Žalobkyňa bola vyzvaná aby sa k vyjadrila k vyjadreniu žalovanej k žalobe, čo žalobkyňa urobila replikou zo dňa 26.12.2025. Rovnako sa vyjadrila aj k ďalšiemu vyjadreniu žalovanej podaním zo dňa 16.02.2026. Písomným predvolaním zo dňa 06.08.2025 súd prvej inštancie predvolal strany sporu na pojednávanie, ktoré určil na deň 03.06.2026 o 10.00 hod. Žalobkyni bolo predvolanie doručené dňa 29.04.2026, na pojednávanie sa žalobkyňa ani právny zástupca nedostavili. Na pojednávaní dňa 03.06.2026 súd prvej inštancie rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne a právneho zástupcu žalobkyne. Na pojednávaní dňa 03.06.2026 žalovaná navrhla o žalobe rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne v zmysle § 278 CSP.
15. V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci, vzhľadom na vyššie uvedený priebeh sporu, procesnú aktivitu strán sporu súd prvej inštancie nemal pristúpiť k vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalobkyne na nariadenom pojednávaní.
16. S prihliadnutím na rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu SR (I. ÚS 233/2019 , III. ÚS 373/2020 a sp. zn. III. ÚS 121/2021, podobne aj III. ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021 alebo III. ÚS 288/2021) odvolací súd nemal za preukázaný skutočný nezáujem žalobkyne o vedenie konania (resp. jej úplnú pasivitu), a teda naplnenie materiálnej podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie. Je taktiež potrebné zdôrazniť, že súd za splnenia procesných podmienok môže konať a meritórne rozhodnúť aj v neprítomnosti strany, a to v súlade s ust. § 180 CSP, čím dosiahne tak rovnaký cieľ (zabezpečenie konania bez prieťahov), ale bez neprimeraného zásahu do procesných práv v dôsledku vydania kontumačného rozsudku.
17. V preskúmavanej veci z obsahu spisu nesporne vyplýva, že žalobkyňa v konaní nebola nečinná. Z obsahu spisu preukázateľne vyplýva, že žalobkyňa sa po výzvach so strany súdu sa vyjadrovala
k vyjadreniam žalovanej. Procesný postup súdu prvej inštancie, ktorého výsledkom bolo vydanie rozsudku pre zmeškanie považuje odvolací súd za neprimeraný, pretože bolo potrebné pri úvahe súdu prvej inštancie prihliadnuť aj na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany, žalobkyne v konaní. Odvolací súd je názoru, že pokiaľ súd prvej inštancie mal v čase jeho rozhodovania k dispozícii vyjadrenia žalobkyne, tak je zrejmé, že žalobkyňa v konaní nebola nečinná a účinne uplatňovala svoj nárok. Preto čisto formalistický gramatický výklad ust. § 278 CSP, lipnutie na formálnych znakoch vydania rozsudku pre zmeškanie, v danom prípade podľa odvolacieho súdu znamenalo porušenie práva na spravodlivý proces a rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 CSP odvolací súd vzhľadom na okolnosti uvedeného prípadu nepovažuje za správne, pretože takýmto postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobkyni uskutočňovať jej patriace práva. Ak sa teda v konaní inak aktívna procesná strana nedostavila na pojednávanie, nie je vydanie rozsudku pre zmeškanie dôvodné.
18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nemal splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, konkrétne rozsudku pre zmeškanie, a preto odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 356 písm. b) CSP považuje za dôvodné. 19. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).
20. Úlohou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude vo veci znova rozhodnúť, a to s ohľadom na už uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sporových strán.
21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).