Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9S/57/2026

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX, XXX XX C., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX, XXX XX C., obaja právne zastúpení: JUDr. Ádám Füssy, advokát, Malotejedská 109, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 54 411 068, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 931 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, konajúci prostredníctvom: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Piešťanská 8188/3, 917 01 Trnava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19916/2026-21.1.2. z 19. marca 2026, o návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 29. mája 2026 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa správnou žalobou doručenou 29. mája 2026 Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19916/2026-21.1.2. z 19. marca 2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol odvolanie žalobcu 1/ a potvrdil rozhodnutie Obce Sap (ďalej len „stavebný úrad“) č. OcUS-143-003/2025 z 5. novembra 2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) (napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie spolu aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým stavebný úrad povolil stavbu špecifikovanú v prvostupňovom rozhodnutí podľa predloženej a stavebným úradom overenej projektovej dokumentácie na pozemkoch parc. č. 321/1 a 321/2 (rodinné domy a parkoviská), na pozemkoch parc. č. 324/3 a 324/1 (vodovodná prípojka) a na pozemkoch parc. č. 137 a 324/3 (elektrická prípojka) v k. ú. C., obce Sap. Žalobným petitom sa žalobcovia domáhali zrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie a uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobcom trovy konania.

2. Žalobcovia v žalobe zároveň požiadali správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcovia odôvodnili tým, že bez odkladného účinku môže stavebník na základe právoplatného prvostupňového rozhodnutia začať s realizáciou stavby. Tým by podľa nich vznikol faktický stav, ktorý by bol po prípadnom zrušení napadnutých rozhodnutí len ťažko odstrániteľný. Závažnú ujmu videli v zásahu do ich vlastníckeho práva, keďže pri začatí prác môže dôjsť k výkopovým prácam, k zásahom do povrchu pozemkov alebo k faktickému využívaniu sporného technického napojenia. Tvrdili, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, pretože ide o súkromnú výstavbu dvoch rodinných domov, a nie o verejnú infraštruktúru.

3. Žalovaný sa k správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním z 28. augusta 2026 doručeným správnemu súdu toho istého dňa. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že ide o inštitút výnimočnej povahy, ktorým správny súd ešte pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje účinky právoplatného správneho aktu. Žalobcovia sú preto povinní hrozbu závažnej ujmy nielen konkrétne tvrdiť, ale aj osvedčiť, a to vrátane jej intenzity a príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. mája 2018, podľa ktorého musí byť hrozba závažnej ujmy priama, nesmie ísť len o hypotetickú možnosť a nesmie byť nepatrná. Žalobcovia podľa žalovaného odôvodňujú ujmu len všeobecnou možnosťou začatia stavebných a výkopových prác. Neuvádzajú konkrétny rozsah bezprostredne plánovaných prác na svojich pozemkoch ani skutočnosti, z ktorých by vyplývala závažná alebo ťažko napraviteľná ujma. Samotná existencia právoplatného stavebného povolenia a hypotetická možnosť začatia prác na priznanie odkladného účinku podľa žalovaného nepostačujú. Žalovaný preto navrhol návrh podľa zamietnuť.

4. Podaním zo 4. septembra 2026 žalobcovia požiadali správny súd o bezodkladné rozhodnutie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Zopakovali, že nejde o abstraktnú obavu, keďže realizácia stavby sa viaže aj na technické napojenie a využitie pozemkov v ich vlastníctve, a že začatím prác by sa zásah do ich vlastníckeho práva z právnej roviny presunul do roviny faktického zásahu v teréne. Nové skutkové tvrdenia ani dôkazy k hroziacej ujme v tomto podaní neuviedli.

5. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

8. Podľa o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

9. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zákonodarca vychádza zo zásady, podľa ktorej podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok ( ). Napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy preto aj počas súdneho prieskumu vyvoláva právne účinky a až do jeho prípadného zrušenia sa naň hľadí ako na zákonné a vecne správne. Priznanie odkladného účinku je výnimkou z tejto zásady, ktorú možno uplatniť len pri súčasnom splnení zákonných predpokladov podľa . Žalobcom musí v príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hroziť závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí alebo iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej len „kvalifikovaná ujma“) a priznanie odkladného účinku nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. Ani splnenie týchto predpokladov nezakladá žalobcom nárok na vyhovenie návrhu. Zákon rozhodnutie zveruje úvahe správneho súdu, ktorý pritom zohľadní aj dôsledky odkladného účinku pre práva ďalších účastníkov konania.

11. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane zdôrazňuje, že odkladný účinok správnej žaloby ( až ) má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a iných opatrení v civilnom sporovom a mimosporovom konaní (uznesenie sp. zn. z 28. augusta 2024, bod 14). Jeho podstatou je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, platného a právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy (, cit podľa uznesenia sp. zn. z 27. marca 2025, bod 26). Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky doplnil, že odkladný účinok nie je samostatným procesným nárokom, ale len rozšírením účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej žaloby spojené; neodkladné opatrenia na ochranu súkromných práv patria do právomoci civilných súdov (uznesenia sp. zn. a ).

12. Keďže odkladný účinok plní v správnom súdnictve obdobnú funkciu ako neodkladné opatrenie v civilnom procese, možno pri výklade jeho podmienok primerane vychádzať aj zo zásad dočasnej súdnej ochrany ustálených v civilnom procese. sa totiž v správnom súdnictve uplatňuje subsidiárne. Podľa sa na konanie pred správnym súdom primerane použijú ustanovenia prvej a druhej časti , ak neustanovuje inak. Otázky, ktoré nerieši ani , posúdi správny súd primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky k uviedol, že ak určitý inštitút upravuje len čiastočne, na otázky, ktoré sám nerieši, sa primerane použije (uznesenie sp. zn. z 30. septembra 2021, publikované pod č. 3/2022 ZNSS, bod 8). Ustanovenia o neodkladných opatreniach ( a nasl. ) síce patria do tretej časti , na ktorú neodkazuje, a upravuje dočasnú ochranu samostatne v až . Správny súd preto neodkladné opatrenie nariadiť nemôže a jeho úlohu v správnom súdnictve preberá odkladný účinok (, bod 26). Z funkčnej zhody oboch inštitútov však vyplýva, že aj žalobca, ktorý sa domáha odkladného účinku, musí opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu dočasnej ochrany a tieto skutočnosti hodnoverne osvedčiť (porov. ). Rovnaký záver vyplýva aj priamo zo , podľa ktorého sú účastníci konania povinní preukázať svoje tvrdenia ( ).

14. Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné a nezmeniteľné (, bod 10). Správny súd preto v tomto štádiu neposudzuje dôvodnosť žalobných bodov. Na rozdiel od , ktorý výslovne vyžaduje vážne pochybnosti o platnosti aktu Európskej únie, medzi podmienky nezaraďuje predbežné hodnotenie úspešnosti žaloby. Rozhodujúca je výlučne hrozba kvalifikovanej ujmy z okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.

15. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno nesú žalobcovia, ktorí sa odkladného účinku domáhajú ( : účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia). Podľa ustálenej judikatúry predpokladom vyhovenia návrhu nie je len tvrdenie vzniku ujmy, ale aj jej riadne preukázanie, pričom len potenciálna ujma nepostačuje. Ak žalobca svoj návrh nepodporí dôkazmi, z ktorých by bolo možné vyvodiť hrozbu závažnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, správnemu súdu nemožno vytknúť, že ujmu posúdi ako hypotetickú (, bod 15).

16. Správny súd v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku nie je povinný z úradnej moci vyhľadávať, dopĺňať či domýšľať skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli odôvodňovať vyhovenie návrhu. Takýmto postupom by nahrádzal procesnú pasivitu žalobcov a narúšal rovnosť účastníkov konania ( ). Bremeno tvrdenia aj bremeno osvedčenia zaťažujú žalobcov, ktorí nesú procesné následky ich nesplnenia; správny súd pritom vychádza z obsahu návrhu, vyjadrenia žalovaného a spisového materiálu, ktorý má k dispozícii.

17. Správny súd posúdil návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žaloby v medziach vyššie uvedených kritérií a dospel k záveru, že nie je dôvodný. Žalobcovia hrozbu kvalifikovanej ujmy, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, konkrétne netvrdili a nepreukázali ju ani v miere osvedčenia. Už nesplnenie tejto podmienky vylučuje priznanie odkladného účinku.

18. Návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe stojí na všeobecných, prevažne podmieňovacích formuláciách: stavebník „môže“ začať s realizáciou, „hrozí vznik faktického stavu“, „môže dôjsť“ k výkopovým prácam. Žalobcovia k návrhu nepripojili žiadne podklady, ktorými by osvedčili hroziacu kvalifikovanú ujmu. Ide tu o prípad potenciálnej ujmy, ktorá podľa ustálenej judikatúry na priznanie odkladného účinku nepostačuje.

19. Tento záver potvrdzuje aj podanie žalobcov zo 4. septembra 2026, ktorým žiadali o bezodkladné rozhodnutie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ani v podaní z 4. septembra 2026 žalobcovia netvrdili a ani nepreukázali, že by im žalobou napadnutými rozhodnutiami bezprostredne hrozila ujma predpokladaná v . , že by im vydaným rozhodnutím bezprostredne hrozila ujma predpokladaná v . Naliehavosť, resp. potreba bezodkladného vyhovenia návrhu na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe, na ktorú žalobcovia poukazovali v správnej žalobe a následne aj v podaní z 4. septembra 2026, tak zostala len v rovine všeobecnej obavy.

20. Žalobcovia neuviedli, aké konkrétne stavebné práce sa majú podľa stavebného povolenia vykonať na ich pozemkoch parc. č. 324/1 a 324/3, v akom rozsahu a na ktorej časti pozemkov, ani v čom malo spočívať tvrdené faktické využívanie sporného technického napojenia a akú konkrétnu, ťažko napraviteľnú ujmu by im to do rozhodnutia správneho súdu vo veci samej spôsobilo. Samotné tvrdenie o dotknutí vlastníckeho práva bez opisu jeho intenzity, rozsahu a následkov nie je kvalifikovanou ujmou podľa .

21. Správny súd zohľadnil aj povahu napadnutých rozhodnutí. Stavebné povolenie je verejnoprávnym povolením na uskutočnenie stavby. Samo osebe nezakladá, nemení ani nenahrádza súkromnoprávny titul stavebníka k cudziemu pozemku, akým je vlastnícke právo, vecné bremeno, nájom či súhlas vlastníka. Ujma, ktorej sa žalobcovia obávajú, teda fyzický vstup na ich pozemky a výkopové práce bez ich súhlasu, by preto nebola priamym právnym následkom samotného stavebného povolenia. Predpokladala by faktické konanie stavebníka, proti ktorému majú žalobcovia k dispozícii samostatné prostriedky ochrany.

22. Ani pre prípad, že by stavebník s prácami začal, žalobcovia nepreukázali vznik nenapraviteľného stavu. „Vážny nenapraviteľný následok“ predpokladá stav, ktorý nemožno zvrátiť ani dodatočne kompenzovať. Uloženie alebo úprava podzemného vedenia prípojky a s tým spojené výkopové práce sú svojou povahou odstrániteľné a pozemok možno uviesť do pôvodného stavu. Ani tvrdenie žalobcov, že by takýto stav bol „len veľmi obtiažne odstrániteľný“, nezakladá závažnú ujmu ani nenapraviteľný následok, pretože obtiažnosť nápravy nie je jej nemožnosťou.

23. Podmienky podľa musia byť splnené kumulatívne. Keďže žalobcovia nepreukázali hrozbu kvalifikovanej ujmy, správny súd sa podmienkou verejného záujmu podrobnejšie nezaoberal. Tvrdenie, že ide o súkromnú výstavbu dvoch rodinných domov, môže nanajvýš znamenať, že odkladnému účinku nebráni verejný záujem. Dôvod na jeho priznanie však samo osebe nezakladá.

24. K podaniu žalobcov zo 4. septembra 2026 správny súd uvádza, že o návrhu rozhodol v lehote podľa , ktorá začala plynúť doručením administratívnych spisov 1. septembra 2026. Podanie neobsahovalo nové skutkové tvrdenia ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali iné posúdenie.

25. Keďže vo veci neboli naplnené zákonom vyžadované predpoklady definované v , správny súd posúdil návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako nedôvodný a v súlade s návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .