Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
299ed769b55da3ac5d76cd806bab75fc6a1769d97c4b445896ee066e7558fa28.pdf
PDF · 20.47 MB
No categories available
1 Cdo 94/95
Legal thesis Official
Všeobecné podmienky leasingu sú pre účastníkov zmluvy o nájme s následným predajom záväzné. Táto záväznosť mohla zaniknúť len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona. Preto ak si zmluvné strany dohodli, že rozdiel medzi poistným plnením a skutočnou škodou z poistnej udalosti znáša nájomca, nemôže sa tento na súde úspešne domáhať priznania uvedeného rozdielu podľa zákonnnej úpravy.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 1996, sp. zn. 1 Cdo 94/95)
Žalobou z 24. februára 1994 žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť vydať mu nákladné motorové vozidlo AVIA-Furgon oproti jeho povinnosti vrátiť žalovanému poistné plnenie 185 948 Sk, alternatívne povinnosť zaplatiť mu sumu 107 980 Sk, predstavujúcu rozdiel medzi ním zaplateným nájomným a plnením poisťovne. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že nákladné motorové vozidlo ním užívané na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci, ktorú so žalovaným uzavrel 5. septembra 1991 na dobu 24 mesiacov, mu bolo 21. septembra 1993 odcudzené dosiaľ neznámym páchateľom. Žalovaný mu poskytol iba plnenie poisťovne v sume 185 948 Sk, ktorá však na vyrovnanie vzťahu medzi účastníkmi nepostačuje, lebo žalovanému zaplatil už nájomné v celkovej výške 293 928 Sk. Poukázal na ust. § 493 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nebezpečenstvo škody na veci malo na neho prejsť až vznikom kúpnej zmluvy. Ak žalovaný odmietla poskytnúť mu iné vozidlo alebo zaplatiť rozdiel medzi zaplateným nájomným a poistným plnením, bezdôvodne sa obohacuje na jeho úkor.
Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol, lebo dospel k záveru, že nie je dôvodná.
Na odvolanie, v ktorom sa žalobca domáhal už iba zaplatenia sumy 107 980 Sk a trov konania, odvolací súd rozsudkom rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a proti svojmu rozhodnutiu pripustil dovolanie. Vec posúdil podľa ust. § 489 a nasl. Obchodného zákonníka. V súlade so súdom prvého stupňa ustálil, že žalovaný sa na úkor žalobcu neobohatil. Keďže motorové vozidlo bolo odcudzené pred uplynutím doby nájmu a žalobcovi teda ešte nevzniklo právo na jeho kúpu, mohol tento prípadne uplatniť iba nárok na plnenie z nájomnej zmluvy, nie však z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktoré podľa žalobcu spočíva v rozdiele medzi zaplateným nájomným a plnením poisťovne, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi. Odcudzením vozidla neodpadol právny dôvod plnenia, ale zanikol predmet nájmu.
Dovolanie proti svojmu rozhodnutiu odvolací súd pripustil podľa § 238 ods. 2 písm. a) O. s. p. v znení do 1. decembra 1995.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutia oboch súdov, lebo tieto spočívajú na
Zbierka rozhodnutí a stanovisk súdov SR 1/1999
nesprávnomprávnom posúdení vecí. Vlastníkom prenajatej vecí v čase jej odcudzenia bol ešte žalovaný, nebezpečenstvo škody preto zaťažovalo jeho. Odcudzením prenajatej vecí nájomná zmluva zanikla. Žalovaný preto nemohol splníť svoj záväzok odpredať mu vozidlo po skončení doby jeho nájmu, pričom v dohodnutom nájomnom bola zahrnutá aj cena vozidla. On sám na nájomnom zaplatil 293 928 Sk, žalovaný však protiplnenie neposkytol. Keďže sa u neho márne domáhal predaja iného vozidla, dospel žalobca k záveru, že odcudzením vozidla mu vznikla majetková ujma. Žalovaný žiadnu „škodu neznášal“ a rozdiel medzi zaplateným nájomným a plnením poistovne predstavuje bezdôvodné obohatenie na jeho strane.
Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadrił.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné [§ 238 ods. 3 písm. a) O. s. p.], bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 242 ods. 1 O. s. p. Dospel k záveru, že dovolanie žalobcu treba zamietnuť, lebo rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne (§ 243b ods. 1 O. s. p.), i keď nie je celkom správne odôvodnené. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je však prípustné (§ 236 ods. 2 O. s. p.).
Z odôvodnenia:
Podľa § 763 ods. 1 prvej a druhej vety Obchodného zákonníka, týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli odo dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté predo dňom účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv uzavretých predo dňom účinnosti tohto zákona, sa spravujú doterajšími predpismi.
Zmluvu o nájme s následným predajom účastníci uzavreli 5. septembra 1991. Ich právny vzťah a práva z tohto vzťahu vzniknuté preto nebolo možné posúdiť podľa Obchodného zákonníka, účinného od 1. januára 1992, ako to urobil odvolací súd.
Do 1. januára 1992 Hospodársky zákonník, ktorým by sa inak právny vzťah účastníkov riadil, ani Občiansky zákonník, výslovne neupravovali typ zmluvy, akú uzavreli účastníci. Uvedené zákonníky popri celom rade typických, pomenovaných (nominátnych) zákonom bližšie upravených zmlúv, rešpektujúc zmluvnú voľnosť strán ale umožňovali uzavretie zmlúv atypických, nepomenovaných (inominátnych). Základnú úpravu týchto zmlúv obsahoval Hospodársky zákonník v ust. § 352 a Občiansky zákonník v ust. § 51, podľa ktorých účastníci mohli uzavrieť i také zmluvy, ktoré neboli osobitne upravené. Ich účastníkom sa ponechala širšia zmluvná voľnosť, vyvolaná mnohotvárnosťou hospodárskeho a spoločenského života.
Medzi účastníkmi 5. septembra 1991 uzavretá zmluva, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj všeobecné podmienky leasingu AVIE, š. p. odštepného závodu v Ž. (bod 4 zmluvy), má znaky zákonom neupravenej tzv. finančnej leasingovej zmluvy. Tento typ zmluvy je vo všeobecnosti charakterizovaný dlhodobým prenájmom vecí za podmienok v nej dohodnutých, v rámci ktorej vlastník prevádza na užívateľa
Zbierka rozhodnutí a stanovisk súdov SR 1/1999
v podstate všetky riziká a výnosy spojené s vlastníctvom veci. Je založený na zmluvnom vzťahu, ktorý je charakteristický oddelením právneho vlastníctva a ekonomického používania predmetu za účelom jeho prefinancovania počas celej alebo podstatnej časti jeho životnosti. Uzavretie takejto zmluvy kladie zvýšené nároky na jej účastníkov pri dohodnutí zmluvných podmienok a vyžaduje od nich zvýšenú dávku obozretnosti a opatrnosti pri jej uzavretí.
Zo všeobecných podmienok leasingu z 1. augusta 1991, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o nájme s následným predajom č. 34/F/91, uzavretej medzi účastníkmi 5. septembra 1991, vyplýva, že užívanie veci nájomcom, čo do rozsahu jeho práv a povinností vyplývajúcich z tohto právneho pomeru, sa veľmi podobá užívaniu veci samotným vlastníkom. Nájomca bol povinný platiť dohodnuté splátky bez ohľadu na výskyt vád veci alebo jej funkčnosť (bod II Podmienok), hradiť všetky náklady spojené s prevádzkou prenajatej veci, niesol zodpovednosť za jej technicky stav a okrem záručných opráv, mal zabezpečovať a hradiť všetky náklady opravy veci a pod.
V bode VI Podmienok leasingu bolo napokon upravené, že rozdiel medzi poistným plnením a skutočnou výškou škody z poistnej udalosti, vyjadrenou v korunách, mal „znášať“ nájomca. Takto dohodnuté zmluvné podmienky, ktoré nie sú v rozpore s účelom a poslaním leasingovej zmluvy, boli pre zmluvné strany rovnako a bezpodmienečne záväzné. Záväznosť podmienok zmluvy mohla zaniknúť len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona. K zániku záväznosti zmluvných podmienok v danej veci nedošlo. Riziko vzniku škody na prenajatej veci v rozsahu rozdielu medzi poistným plnením a skutočnou výškou škody z poistnej udalosti zaťažovalo žalobcu.
Vzhľadom na špecifickú povahu účastníkmi uzavretej leasingovej zmluvy a v nej dohodnuté podmienky nebolo preto možné vyhovieť žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia práve tohto rozdielu.
Dovolací súd k námietkam žalobcu v odôvodnení jeho dovolania napokon uvádza, že ak by, napriek uvedenému, bolo jeho žalobe vyhovené, bol by to práve on, ktorý by sa takto bezdôvodne obohatil. Žalobca totiž opomína, že motorové vozidlo skoro po celú dobu nájmu užíval a používal na svoju podnikateľskú činnosť. Zaplatením ním požadovaného plnenia, spolu s plnením poisťovne, by sa vytvoril stav, že prenajatú vec by užíval bezodplatne. Jeho tvrdenie v dovolani, že žalovaný neposkytol žiadne protiplnenie, nie je preto opodstatnené.
Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol.
Zbierka rozhodnutí a stanovisk súdov SR 1/1999