Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

Ndt 180/97

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Ak sa viedlo spoločné konanie proti viacerým spolupáchateľom a neskôr došlo k vylúčeniu jedného alebo viacerých spolupáchateľov na samostatné konanie ( ), nepôjde o prejudikovanie viny, ak súd v odsudzujúcom rozsudku, ktorý sa týka ďalších (nevylúčených) spolupáchateľov, v znení skutkovej vety uvedie vecnú súvislosť konania vylúčeného spolupáchateľa (doteraz neodsúdeného), s konaním ostatných spolupáchateľov.

Uvedená okolnosť nezakladá dôvod na vylúčenie sudcov, ktorí majú prerokovať vec proti vylúčenému spolupáchateľovi v zmysle

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. decembra 1997, sp. zn. .)

Najvyšší súd SR na základe námietky obž. F. B. v trestnej veci vedenéj na Krajskom súde v Bratislave, pod sp. zn. , o zaujatosti sudcov Najvyššieho súdu SR, v zmysle § 31 ods. 1 Tr.

por. rozhodol, že sudcovia JUDr. A. S., JUDr. J. K. a JUDr. J. M., nie sú vylúčení z vykonávania úkonov v uvedenej trestnej veci.

Z odôvodnenia:

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 30. septembra 1997, sp. zn. , uznal obžalovaného F. B., nar. 22. novembra 1952, za vinného z pokusu trestného činu nedovolenej výroby a držania omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov podľa § 8 ods. 1, § 187 ods. 3 písm. b), c) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

po vzájomnej dohode a rozdelení úloh súc v spojení s už právoplatne odsúdenými D. Š. a E. K., v úmysle získať veľký rozsah finančných prostriedkov, v presne nezistenom čase roku 1994 zorganizoval zaslanie zásielky s deklarovaným obsahom keramiky expedovanom firmou Alf Carga Caracas Venezuela z letiska Simon Bolivar, prepravovanej následne leteckou spoločnosťou Iberia dňa 17. januára 1995 na trase Venezuela-Madrid-Praha-Bratislava na meno a adresu D. Š., ktorá zásielka v stenách ochranného debnenia obsahovala 25,5 kg hydrochloridu kokainu vysokej kvality v 255 lisovaných balíčkoch a nezisteného dňa na jesen 1994 naviedol D. Š. na prevzatie zásielky a jej odovzdanie E. K., ktorý z toho dôvodu pricestoval na jeho žiadosť do Bratislavy s úlohou financovať všetky colné a iné poplatky súvisiace s doručením zásielky. Z vyššie uvedeného množstva kokainu zadržaného dňa 22. februára 1995 na colnej pobočke letiska M. R. Štefánika v Bratislave-Ivánke by bolo možné vytvoriť asi 250 000 dávok konzumnej drogy, ktorých cena v distribúcii na čierny trh by dosiahla najmenej 51,000 000 Sk.

Za tento trestný čin uložil krajský súd obžalovanému na základe § 187 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov v II. nápravnovýchovnej skupine.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní a to proti výroku o vine a treste. Na tomto základe predložil krajský súd predmetný trestný spis na rozhodnutie o odvolaní Najvyššiemu súdu SR.

Podľa rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 1997 má o tomto odvolaní rozhodnúť senát pod predsedníctvom JUDr. A. S. a členov senátu JUDr. J. K. a JUDr. J. M. ml.

Podaním z 8. decembra 1997 vzniesol obžalovaný F. B. námietku zaujatosti tohto senátu. Odôvodnil ju tým, že tento senát rozhodoval vo veci odvolania v tom čase obžalovaných E. K. a D. Š., ktorí v terajšej veci vystupovali ako svedkovia. V rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 7. mája 1996, sp. zn. , sa v skutkovej vete konštatuje „...súc v spojení s obvineným F. B. žijúcim vo Švajčiarsku...“. Touto formuláciou senát Najvyššieho súdu SR v podstate prejudikoval jeho vinu, pričom vychádzal zo skutkových zistení Mestského súdu v Bratislave sp. zn. . V tomto konaní však terajší svedkovia vystupovali v pozícii obžalovaných. Dôkazná hodnota ich vtedajších výpovedí je úplne iná – vychádza z práva obvinených brániť sa spôsobom, aký uznajú za vhodný.

Z tohto dôvodu výrok obsahujúci odkaz i na jeho vinu je takého charakteru, že zakladá pochybnosti o nezaujatosti senátu v tejto veci, lebo tento senát je zaťažený vlastným, jasne formulovaným stanoviskom o jeho osobe v konaní, v ktorom nebol účastníkom.

Na toto základe preto obžalovaný F. B. navrhol, aby príslušný senát Najvyššieho súdu SR v zmysle vyslovil, že senát JUDr. S. je v jeho veci zaujatý, a preto je namieste rozhodnúť o jeho vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania.

Najvyšší súd SR preskúmal námietku obžalovaného na podklade predložených spisov, ako aj na základe písomného vyjadrenia predsedu senátu a členov senátu a tak zistil, že návrh obžalovaného nie je dôvodný.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci, prokurátor, vyšetrovateľ, policajný orgán a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa o tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu SR rozhodne iný senát toho istého súdu.

Z obsahu právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 7. mája 1996, sp. zn. , týkajúci sa obžalovaných D. Š. a E. K., skutočne zo skutkovej vety rozsudku vyplýva, že títo obžalovaní boli uznani za vinných z pokusu trestného činu podľa § 187 ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že „po vzájomnej dohode o rozdelení úloh, súc v spojení s obvineným F. B. žijúcim vo Švajčiarsku

(stíhaným v inej trestnej veci) v úmysle zadovážiť si finančné prostriedky veľkého rozsahu, zorganizovali...“ (ďalej je skutok totožný so skutkom, pre ktorý bol ožalovaný F. B. neprávoplatne uznaný za vinného vyššie citovaným rozsudkom krajského súdu).

Najvyšší súd SR konštatuje, že úvodná veta trestného skutku v tomto rozsudku je v súlade so zákonom a neprejudikuje žiadnym spôsobom vinu obžalovaného F. B. Celý sémantický a logický kontext trestného skutku vychádza z jeho nedeliteľnosti a nemennosti v rámci trestného stíhania, aby bola zachovaná jeho totožnosť a nezameniteľnosť, pokiaľ ide o osoby, ktoré ho mali spáchať, ako aj pokiaľ ide o konanie a jeho následok, vrátane príčinnej súvislosti (porovnaj znenie ustanovení pokiaľ ide o obsah uznesenia o vznesení obvinenia a ustanovenie o obsahu obžaloby – osobitne písm. c) tohto ustanovenia o presnom označení skutku, ako aj ustanovenie prikazujúce, že obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa obvinenie vznieslo).

Vychádzajúc z naznačeného bolo povinnosťou Najvyššieho súdu SR, ktorý na základe vo veci obžalovaných E. K. a D. Š. meritórne rozhodoval, aby uviedol trestný skutok v takom skutkovom kontexte, ako to prikazujú vyššie naznačené ustanovenia , lebo v zmysle súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Obžalovaný F. B. vo svojom návrhu pritom cituje z rozsudku Najvyššieho súdu SR neúplne úvodnú vetu predmetného trestného skutku, hoci táto veta pokračuje významnou poznámkou v zátvorke, ktorá materiálne uvádza vzťah k obžalovanému B. na zákonnú mieru: že je stíhaný v inej trestnej veci. Na takéto konštatovanie bol súd oprávnený, lebo zodpovedalo skutočnosti – aj F. B. bol stíhaný uznesením vyšetrovateľky z 3. apríla 1995 ako spolupáchateľ s obžalovanými E. K. a D. Š. pre rovnaký skutok, hoci jeho vec bola vyšetrovateľkou PZ uznesením zo 17. júla 1995, sp. zn. Ce, podľa vylúčená na samostatné konanie z dôvodu, že sa zdržia- val na území Švajčiarska. Preto obžaloba na neho mohla z týchto procesných dôvodov byť podaná až 26. novembra 1996.

v ustanovení predpokladá vylúčenie uvedených orgánov z vykonávania úkonov trestného konania, ak možno mať pochybnosť o ich nezaujatosti pre ich pomer k prerokovávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka. Uvedenú

pochybnosť o nezaujatosti treba preukázať do tej miery, aby bolo reálne možné ju posúdiť – najmä keď ide o námietku zaujatosti k prerokovávané veci. Vyslovovať pochybnosť o nezaujatosti súdu v dôsledku procesných úkonov, ktoré vykonal v súlade s preto nie je namieste (blíži sa k technickej obštrukcii).

Navyše treba z vecných dôvodov pripomenúť, že predsedom senátu v odvolacom konaní na Najvyššom súde SR, v trestnej veci sp. zn. , týkajúcej sa obžalovaných E. K. a D. Š. bol JUDr. I. B. a nie JUDr. A. S., ktorý bol v tejto veci členom senátu.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR nemohol akceptovať návrh obžalovaného F. B., a preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.