Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-53-2009.pdf
PDF · 94.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-7C/53/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Evou Kerecmanovou v právnej veci žalobcu Ľ. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Čaňa, W. XX, občana SR zastúpeného JUDr. Viktorom Križiakom, advokátom so sídlom Moyzesova 46, Košice a JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou so sídlom Moyzesova 46, Košice proti žalovanému JUDr. C. M., sudcovi Špecializovaného trestného súdu v P., F. X/A, P., o ochranu osobnosti takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice - okolie 14.4.2009 na výzvu súdu doplnenou 7.6.2010 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť: 1/ verejne sa žalobcovi ospravedlniť a na svoje náklady v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť, aby bolo v Slovenskej televízii vo večernom spravodajstve odvysielané ospravedlnenie v znení: „Ja C. M. sa ospravedlňujem pánovi Ľ. V., že som flagrantne porušil jeho právo na prezumpciu neviny tým, že som jeho meno nedôvodne, teda bez akéhokoľvek právneho dôvodu uviedol do výroku ako aj odôvodnenia odsudzujúceho rozsudku v trestnej veci Špeciálneho súdu v P. pod spisovou značkou: PK- 1T/14/2007 vedenej proti E.V. D. a spol.“, 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 100.000,- Sk teda 3.319,39 eura titulom náhrady nemajetkovej ujmy a 3/ nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že v trestnej veci vedenej na Špeciálnom súde v Pezinku (t.č. Špecializovaný trestný súd v Pezinku) pod sp. zn. PK 1T/14/2007 a následne pod sp. zn. PK 1T/32/2008 je v pozícii obžalovaného pre trestný čin podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. a iné. Uvedená vec nebola doposiaľ právoplatne skončená. Aj napriek uvedenému je sudcami Špeciálneho súdu predovšetkým žalovaným sústavne zasahované do jeho práva na ochranu osobnosti. Počas trestného konania ho žalovaný diskriminoval rôznym spôsobom, čo aj namietal rôznymi námietkami jeho predpojatosti, v dôsledku čoho sa konanie žalovaného voči nemu ešte viac zhoršilo. Žalovaný koná negatívne, pod vplyvom negatívneho postoja a osobnej nevraživosti voči jeho osobe. Prejavilo sa to pred pojednávaním 25. a 26. 1.2009, keď ho dal predviesť, pričom na taký postup nemal žiaden dôvod, a v rozsudku zo 17.2.2009 sp. zn. PK -1T/14/2007, keď v skutkovej vete v bodoch I., VI., VII. a VIII. rozsudku píše o jeho osobe ako o páchateľovi a vopred prezumuje bez právneho dôvodu jeho vinu v trestnej veci, ktorá voči jeho osobe do toho času nebola prejednaná, keďže bola vylúčená na samostatné konanie vedené pod sp. zn. PK 1T/32/2008. Uvedené nepriamo potvrdil aj Najvyšší súd SR v uznesení z 26.2.2010 sp. zn. 2 Toš 4/2009, ktorým zrušil hore uvedený rozsudok, a výslovne uviedol, že ust. § 21 ods. 1 Tr. por. nemožno používať tak, aby to mohlo naznačovať porušenie zásady prezumpcie neviny ustanovenej v § 2 ods. 4 Tr. por., čo sa v danom prípade už mohlo dotýkať tej skupiny obžalovaných, ktorí boli vylúčení na samostatné konanie. Konaním žalovaného bolo zasiahnuté do jeho práv tak intenzívne,
že viacero osôb z jeho okolia po zverejnení rozsudku na neho hľadelo akoby bol odsúdený a výrazne sa zhoršili osobné vzťahy v jeho rodine ako aj v okruhu jeho známych. Preto konanie žalovaného napĺňa podstatu neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv. Právne žalobu odôvodnil ust. § 11 a § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný namietol svoju pasívnu legitimáciu v konaní. Uviedol, že jeho vzťah k žalobcovi je rýdzo profesionálny, je to vzťah sudcu a obžalovaného. Trestná vec žalobcu mu bola pridelená elektronickou podateľňou 27.4.2007 v súlade s rozvrhom práce Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Vo veci vystupuje ako predseda senátu, teda svojim konaním a rozhodnutiami koná v mene Slovenskej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že vo vzťahu k žalobcovi nevystupuje ako súkromná osoba. Ďalej namietol formálne vady žaloby, a to vyčíslenie požadovanej peňažnej náhrady v Slovenských korunách keď od 1.1.2009 bola v SR zavedená ako platidlo mena Euro a nepresné označenie termínu hlavného pojednávania žalobcom 25. a 26.1.2009 keď termín hlavného pojednávania bol 26. a 27.1.2009. Uviedol, že pokiaľ by súd dospel k záveru, že v konaní je pasívne legitimovaný, nárok žalobcu neuznáva. Trestná vec obžalovaného E. O. a spol., v ktorej bol žalobca jedným z obžalovaných, vedená na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. PK -1T/32/2008 bola dňa 3.11.2008 podľa § 21 ods. 1 Tr. por. z dôvodu urýchlenia konania (neprítomnosť vylúčených deviatich obžalovaných na hlavných pojednávaniach z rôznych dôvodov čo tvorilo prekážku v pokračovaní súdneho konania v pôvodnej trestnej veci proti obžalovanému E. D. a spol.) vylúčená na samostatné prejednanie a rozhodnutie z pôvodnej trestnej veci proti obžalovanému Róbertovi D. a spol. vedenej predtým na Špeciálnom súde v Pezinku od 27.4.2007 pod sp. zn. PK-1T/14/2007. Ide o trestnú vec pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. a iné trestné činy, v ktorej je obžalovaných 16 osôb z 20 skutkov, výraznou väčšinou násilnej povahy. Žalobcovi z toho kladie obžaloba prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR z 27.4.2007 sp. zn. VII/2 Gv 49/05-1053 za vinu spáchanie deviatich násilných skutkov, právne kvalifikovaných napr. ako trestné činy založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny, ublíženia na zdraví (spôsobenie ťažkej ujmy - dva skutky) obmedzovania osobnej slobody, nedovoleného ozbrojovania, poškodzovania cudzej veci, výtržníctva. Vo vzťahu k žalobcovi postupoval a postupuje vždy rýdzo profesionálne, nestranne a nijakým spôsobom ho nediskriminoval, ni neporušil jeho právo na ochranu osobnosti. Postupuje voči nemu rovnako ako k ostatným spoluobžalovaným. Je pravdou , že na hlavné pojednávanie v termíne 26. a 27.1.2009 dal žalobcu v zmysle § 120 ods. 2 Tr. zák. predviesť príslušníkmi policajného zboru rovnako ako aj všetkých piatich spoluobžalovaných. Umožňuje to Trestný poriadok, ktorý v ust. § 120 ods. 2 uvádza, že obvinený môže byť predvedený aj bez predchádzajúceho predvolania, ak je to potrebné na úspešné vykonanie úkonu, najmä ak sa skrýva, nemá trvalé bydlisko, ak mu nie je možné doručiť predvolanie na adrese, ktorú uviedol. K takémuto postupu dospel po tom, čo niekoľko predchádzajúcich hlavných pojednávaní bolo zmarených aj obštrukčnými konaniami žalobcu a ostatných spoluobžalovaných. Aj predmetné hlavné pojednávanie bolo zmarené neprítomnosťou žalobcu a ďalších štyroch spoluobžalovaných, ktorých príslušníci policajného zboru nepredviedli. Z následného ospravedlnenie žalobcu zistil, že žalobca bol od 23. 1. 2009 do 28. 1.2009 hospitalizovaný na I. Chirurgickej klinike v Košiciach, čo bol dôvod jeho nepredvedenia políciou. Súd nedoručoval žalobcovi ani ďalším štyrom spoluobžalovaným písomné predvolanie na pojednávanie z dôvodu, aby predvedenie nebolo vopred zmarené. Zo strany súdu išlo o zákonné predvedenie. Žalobcu nijakým spôsobom nediskriminoval ani nekonal voči nemu zaujato. Uvedenia mena a priezviska nielen žalobcu ale aj ostatných siedmich vylúčených spoluobžalovaných vo výrokoch rozsudku proti obžalovanému E. D. a apol. zo 17.2.2009 č.k. PK-1T/14/2007-12893 a v jeho odôvodnení bolo štandardným postupom pri opise horizontálnej a vertikálnej štruktúrovanosti zločineckej skupiny a rozdelení si úloh jednotlivým jej členom, tak ako to vyplývalo z vykonaného spoločného dokazovania. Konkretizácia a nezameniteľnosť členov zločineckej skupiny a teroristickej skupiny bola nutná aj z dôvodu naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. a tým zachovania totožnosti skutkov. Nijakým spôsobom neprejudikoval vinu žalobcu ( ani ostatných v tom čase vylúčených spoluobžalovaných). V rozsudku je podrobne špecifikované kto sa ním uznal za vinného a v akom rozsahu. Boli to len obžalovaní E. D., L. P., E. D., U. Z., E. Y., L. V. R. G. I.. Obžalovaný Ľ. V. uvedeným rozsudkom uznaný za vinného nebol (figuroval v tom čase vo vylúčenej trestnej veci) a preto mu rozsudok ani nebol doručovaný. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Ndt180/97 z 19.12.1997 ( č. 30/1998), z ktorého vyplýva, že ak sa viedlo spoločné konanie proti viacerým spolupáchateľom a neskôr došlo k vylúčeniu jedného alebo viacerých spolupáchateľov na samostatné konanie, nepôjde o prejudikovanie viny, ak súd v odsudzujúcom rozsudku, ktorý sa týka ďalších ( nevylúčených) spolupáchateľov, v znení
skutkovej vety uvedie vecnú súvislosť konania vylúčeného spolupáchateľa ( doteraz neodsúdeného) s konaním ostatných spolupáchateľov. Zároveň poukázal na zápisnice o hlavných pojednávaniach v uvedených trestných veciach, z ktorých jednoznačne vyplýva nezaujaté vystupovanie predsedu senátu ku všetkým procesným stranám. Najvyšší súd SR uznesením z 26.2.2010 sp. zn. 2 Toš 4/2009 rozsudky Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 17.2.2009 č.k. PK-1T/14/2007-12893 ( trestná veci proti obžalovanému E. D. a spol.) a z 30.3.2009 č.k. PK-1T/15/2008-5011 ( trestná veci proti obžalovanému E. Č. ) zrušil v celom rozsahu a vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Okrem iného prikázal spojiť všetky štyri trestné veci pôvodne z tejto veci vylúčené do jedného spoločného konania a takto spoločne doplniť dokazovanie. Spojenie vecí súd vykonal uznesením z 9.3.2010 a spoločná trestná veci proti obžalovanému E. D. a spol., v ktorej je obžalovaný aj žalobca Ľ. V. sa vedie pod sp. zn. PK-1T/14/2007. On ako predseda senátu ako aj ďalší členovia senátu od samého začiatku súdneho konania v uvedených trestných veciach čelili podávaniu rôznych námietok zaujatosti, trestným oznámeniam a civilným žalobám jednotlivých obžalovaných s cieľom ich následného vylúčenia z vykonávania úkonov trestného konania v zmysle § 31 ods. 1 Tr. poriadku, čím by bolo zmarené dokazovanie, ktoré bolo doposiaľ v ich trestnej veci vykonané, pričom na hlavných pojednávaniach sa vykonalo dokazovanie v rozsahu viac ako 90 dní a bolo vypočutých viac ako 220 svedkov a 20 znalcov, pričom trestné veci sú v štádiu pred ukončením dokazovania. Žalobu žalobcu v tomto smere považuje za ďalší z prostriedkov ako vyvolať zdanie predpojatosti žalovaného za účelom jeho následného vylúčenia a tým oddialenia konečného meritórneho rozhodnutia v trestnej veci. Z hore uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
Právny zástupca žalobcu k písomnému vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že pokiaľ žalovaný poukázal na to, že v rozsudku sa stotožnil s obžalobou, táto na rozdiel od odsudzujúceho rozsudku zverejnená nebola, ďalej poukázal na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26.2.2010 sp. zn. 2Toš 4/2009 na str. 36 - 37 , z ktorého vyplýva, že postup prvostupňového súdu bol už za hranicou judikátu Najvyššieho súdu SR č. 30/1998, ako aj na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci E. U. proti Taliansku z r. 2000 a vo veci I. R. F. proti Taliansku zo 7.8.1996 č. 19874/92 v obdobných veciach ako je prejednávaná vec, kde ESĽP konštatoval, že konanie totožné s konaním žalovaného je porušením čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Žalovaný v rozsudku uviedol meno žalobcu takým spôsobom, akoby bol páchateľom a skutkov sa dopustil a spáchal ich. Týmto žalovaný porušil právo žalobcu na ochranu jeho občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, súkromia a mena, ktorých ochranu mu garantujú ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Súdna moc musí byť pod kontrolou a zodpovednosť musí niesť žalovaný ako predseda senátu, ktorý je zodpovedný za vyhotovenie rozsudku.
Pred začatím pojednávania vo veci samej žalobca prostredníctvom svojho zástupcu JUDr. Viktora Križiaka ústnym podaním do zápisnice zobral žalobu späť v časti o náhradu nemajetkovej ujmy 3.319,39 eura, preto tunajší súd uznesením z 1.8.2014 č.k. 7C/53/2009-176 právoplatným 28.8.2014 konanie v tejto časti zastavil a rozhodol, že v rozsahu zastavenia konania žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Riadne a včas predvolaný žalovaný sa na pojednávania vo veci nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Žalovaný je sudcom a predsedom senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorému bola 27.4.2007 pridelená na prejednanie a rozhodnutie trestná vec proti obžalovanému E. D. a spol., kde jedným z obžalovaných bol aj žalobca, vedená pod sp. zn. PK-1T/14/2007. Z predmetnej trestnej veci bola 3.11.2008 žaloba voči žalobcovi a ďalším obžalovaným vylúčená na samostatné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. PK-1T/32/2008 (obžalovaný E. O. a spol.), z procesných dôvodov podľa § 21 ods. 1 Tr. por. ( urýchlenie konania).
Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku zo 17.2.2009 č.k. PK-1T/14/2007-12893, konajúceho v senáte zloženom zo žalovaného ako predsedu senátu a ďalších dvoch členov senátu, boli obžalovaní E. D., L. P., E. D. , U. Z., E. Y., L. V. R. G. I. uznaní za vinných zo spáchania trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. a iných trestných činov najmä násilnej povahy, za čo boli dvaja z nich odsúdení na úhrnný výnimočný trest
odňatia slobody na doživotie a ostatní na tresty odňatia slobody vo výmere štyri až desať rokov. V znení skutkovej vety I., VI., VII. a VIII. citovaného odsudzujúceho rozsudku a jeho odôvodnení bol uvedený žalobca menom a priezviskom ako jeden z členov zločineckej skupiny pôsobiacej v Košiciach a jeho širšom okolí založenej s cieľom páchania rôznej trestnej činnosti, ako osoba rozbíjajúca automaty ako aj, že s ďalším obžalovaným fyzicky napadol M. B., ktorého bil železnou rúrou po celom tele, tak ako je uvedené na čl. 55, 57 a 58 spisu.
Uznesením Najvyššieho súdu SR z 26.2.2010 sp. zn. 2 Toš 4/2009 bol vyššie citovaný rozsudok zrušený, vec vrátená Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom prvostupňovému súdu bolo okrem iného uložené spojiť všetky veci všetkých obžalovaných do jedného konania ( teda aj trestnú vec žalobcu ), pretože vecná súvislosť konaní obžalovaných v predmetnej veci je pri niektorých skutkoch tak úzka, že bez jednoznačného rozhodnutia o vine tých, ktorí mali byť vykonávateľmi žalovaných skutkov, nemožno rozhodnúť o vine tých obžalovaných, o ktorých sa koná v predmetnej veci a naopak, aby právoplatným výrokom o vine v tejto veci nedošlo k prejudikovaniu viny iných obvinených, ktorých trestné stíhanie ešte nebolo ukončené.
Z výpovede žalobcu bolo zistené, že čo sa týka jeho trestného stíhania do väzby bol vzatý v roku 2005 a trvala 1,5 roka. V roku 2009 bola polovica obžalovaných odsúdená a jeho trestná veci vylúčená na samostatné konanie. Od roku 2004 podniká. Predtým ako bol vzatý do väzby ako aj po prepustení z väzby žil normálnym životom. Zmenilo sa to po zverejnení rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku zo 17.2.2009 č.k. PK - 1T/14/2007-12893. Pocítil odpor zo strany svojich spoločníkov a známych. Obchodní partneri sa s ním prestali kontaktovať. Prestalo sa mu dariť v podnikaní. Rodičia, s ktorými v tom čase žil, ako aj priateľka boli po zverejnení rozsudku v rozpakoch, nemal im na to čo povedať. Mame začal vybavovať prácu mimo Slovenska, aby to neznášala tak ťažko. Celé konanie žalovaného na súde ako aj vynesenie rozsudku považuje za šikanu voči jeho osobe. Prostredníctvom svojho zástupcu v trestnom konaní vzniesol námietku zaujatosti žalovaného, ktorý ju však považoval za neopodstatnenú a uviedol, že má právo uviesť ho plným menom v rozsudku. Tým, že žalovaný ho v rozsudku uviedol celým menom a priezviskom ( nie iniciálami) porušil jeho prezumpciu neviny.
Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „Občiansky zákonník“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v konaní. Žalovaný ako sudca a predseda senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (pôvodne Špeciálneho súdu v Pezinku) v trestnej veci vedenej pod sp. zn. PK-1T/14/2007 konal a rozhodoval v mene Slovenskej republiky ako predstaviteľ súdnej moci vykonávajúci právomoc súdu. Nie je prípustná žaloba o ochranu osobnosti pre obsah vydaného rozhodnutia a odôvodnenia rozhodnutia proti osobe konajúcej v mene orgánu ( súdu), ktorý je povolaný také rozhodnutie urobiť.
Vzhľadom k uvedenému súd zamietol návrh žalobcu na dokazovanie výsluchom žalovaného ako účastníka konania a výsluchom svedkov Ing. W. K. - obchodného partnera žalobcu, C.. G. Z. - priateľky žalobcu, P. V. R. U. V. - súrodencov žalobcu k situácii, v ktorej sa žalobca ocitol po zverejnení trestného rozsudku, ako irelevantný. Uvedeným postupom žalobcovi nebolo odňaté právo konať pred súdom. Súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy; podľa § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p. rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd voči žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Žalovaný návrh na náhradu trov konania nepodal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, datovania a podpisu odvolateľa, uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.