Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
b9eb6279a1a2d16524066a27fb8a79acc603093eabeab39671d7a23ef992130f.pdf
PDF · 22.41 MB
No categories available
3 To 50/94
Legal thesis Official
Podmienkou pre vydanie rozhodnutia príslušných orgánov činných v trestnom konaní o výške odmeny a náhrade hotových výdavkov
v zmysle § 151 ods. 3 Tr. por. je podanie návrhu obhajcom. Nemožno preto priznav ustanovenému obhajcovi odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkony právnej pomoci, ktoré obhajca neuplatňoval vo svojom návrhu.
Za jeho hlavné pojednávanie súdu prvého stupňa treba považovať hlavné pojednávanie, ktoré bolo uskutočnené počas dvoch a viac dní aj keď dochádzalo v jednotlivých dňoch k jeho prerušovaniu. V takýchto prípadoch je potrebné pri výpočte odmeny ustanovenia obhajcu v zmysle § 16 ods. 1 písm. d) vyhl. č. 240/1990 Zb. v znení neskorších predpisov brať do úvahy čistý čas trvania hlavného pojednávania v jednotlivých dňoch a započítať ako úkon právnej pomoci každé započaté dve hodiny.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. mája 1994, sp. zn. 3 To 50/94.)
Najvyšší súd na základe sťažností podaných odsúdeným Š.K. a jeho obhajcom JUDr. P.B. zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. marca 1994, sp. zn. 2 T 6/94, a tomuto súdu prikázal, aby o veci znovu konal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. augusta 1993, sp. zn. 2 T 6/93, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 29. decembra 1993, sp. zn. 1 To 101/93, bol obžalovaný Š.K. uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 4 Tr. zák., z pokračovacieho trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny podľa § 176 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., z pomoci k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 250 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. a z trestného činu podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov so zaradením do tretej nápravnovýchovnej skupiny.
Po právoplatnom skončení trestného stíhania ustanovený obhajca JUDr. P.B. uplatnil odmenu za obhajobu odsúdeného Š.K. a náhradu hotových výdavkov podľa vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (ďalej advokátska tarifa) v celkovej výške 23 930 Sk.
Uznesením zo 16. 3. 1994, sp. zn. 2 T 6/93, predseda senátu krajské-
ho súdu podľa § 151 ods. 2, 3 Tr. por. priznal ustanovenému obhajcovi odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 20 030 Sk, teda o 3900 Sk menej oproti uplatnenej a to v rozsahu presne špecifikovanom vo výroku uvedeného uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnnej trojdňovej lehote od oznámenia sťažnosti obhajca JUDr. P.B. a odsúdený Š.K.
Obhajca v podanej sťažnosti namietal postup krajského súdu, pokiaľ mu nepriznal odmenu za vyjadrenie z 29. 11. 1991 v prípravnom konaní vo výške 600 Sk, za sťažnosť z 27. 4. 1992 proti uzneseniu z 22. 4. 1992, sp. zn. 3 T 69/92, vo výške 600 Sk a za rozhovor s obvineným v Ústave pre výkon väzby v Žiline dňa 13. 8. 1992 vo výške 800 Sk, tiež režijný paušál za tieto tri úkony právnej pomoci, ako aj náhradu cestovného z Dolného Kubína do Žiliny a späť vo výške 74 Sk a náhradu za stratu času za 4 hodiny vo výške 160 Sk, spolu vo výške 2324 Sk s odôvodnením, že o vykonaní týchto úkonov nepredložili potrebné doklady. Poukázal na to, že k vyúčtovaniu odmeny a náhrady hotových výdavkov nepredložil doklady o vykonaní uvedených úkonov preto, lebo nemohol predpokladať, že v trestnom spise nie sú založené prvopisy (originály) jeho podaní. Tieto úkony právnej pomoci však uskutočnil a na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia pripojil k podanej sťažnosti opisy – vyjadrenia z 29. 11. 1991, sťažnosti z 27. 4. 1992, záznamu rozhovoru s obvineným Š.K. z 13. 8. 1992, spolu s podacími lístkami potvrdzujúcimi, že ich zaslal orgánom činným v trestnom konaní. Na základe týchto dôvodov preto navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a priznáť mu odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 22 354 Sk.
Odsúdený Š.K. v podanej sťažnosti namietal postup krajského súdu, pokiaľ ustanovenému obhajcovi priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkony, ktoré ustanovený obhajca podľa neho nevykonal, a to za účasť pri výsluchu obvineného 1. 7. 1992 (bod 8), za účasť pri výsluchu obvineného 16. 12. 1992 (bod 13) a za obhajobu na verejnom zasadnutí na Najvyššom súde 29. 12. 1993 (bod 18), spolu vo výške 4478 Sk a tiež aj za úkony právnej pomoci spočívajúce v účasti obhajcu pri konfrontácii medzi obvinenými Š.K. a I.H. 4. 12. 1991 vo výške 630 Sk (bod 2) a v podaní odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. 8. 1993, sp. zn. 2 T 6/93, dňa 5. 10. 1993 vo výške 800 Sk (bod 17), ktoré ustanovený obhajca neuplatnil (nevyúčtoval) vo svojom návrhu na priznanie odmeny a náhrady hotových
výdavkov. Navrhol preto zrušiť napadnuté uznesenie a ustanovenému obhajcovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 14 122 Sk, teda o 5908 Sk menej ako priznal krajský súd, vzhľadom na úkony právnej pomoci, ktoré ustanovený obhajca neuplatňoval ako aj na úkony, ktoré podľa sťažovateľa nevykonal.
Najvyšší súd na podklade podaných sťažností preskúmal podľa § 147 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosti obhajcu i odsúdeného sú dôvodné.
Z ustanovenia § 151 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov podľa advokátskej tarify. Podľa § 151 ods. 3 Tr. por. o výške odmenu a náhrade hotových výdavkov rozhodne na návrh obhajcu v konaní pred súdom predseda senátu prvého stupňa.
Predseda senátu pri rozhodovaní o trovách obhajoby je v zmysle § 2 ods. 5 Tr. por., ktorý platí pre rozhodovanie akejkoľvek otázky v trestnom konaní, povinný skúmať, či ustanovenému obhajcovi vznikol nárok na priznanie odmenu a náhrady hotových výdavkov a či uplatnené úkony boli skutočne vykonané a v akom rozsahu (či a v akej výške zodpovedajú advokátskej tarife).
Predseda senátu krajského súdu správne zistil, že obhajcovi JUDr. P.B. vznikol nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov. V predmetnej trestnej veci išlo totiž o nutnú obhajobu v zmysle § 36 ods. 1 písm. a), ods. 3 Tr. por. a keďže obvinený Š.K. si obhajcu v stanovenej lehote nezvolil, bol mu advokát JUDr. P.B. za obhajcu ustanovený v zmysle § 39 ods. 1 Tr. por.
Predseda senátu tiež správne zistil, že ustanovenému obhajcovi patrí podľa § 15 ods. 1 písm. c) advokátskej tarify za každý úkon právnej pomoci vykonaný v čase od 11. 10. 1991 (začaté trestné stíhanie) do 24. 6. 1992 odmena vo výške 600 Sk, pretože odsúdený Š.K. bol v uvedenom čase stíhaný pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 Tr. zák., za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody až na osem rokov a za každý úkon právnej pomoci vykonaný v čase od 24. 6. 1992 (od rozšírenia trestného stíhania a zmeny právnej kvalifikácie) do 29. 12. 1993 (do právoplatného odsúdenia) patrí podľa § 15 ods. 1 písm. d) advokátskej tarify odmena vo výške 800 Sk, pretože v uvedenom časovom úseku bol stíhaný a právoplatne odsúdený pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 4 Tr. zák. (najprísnejší zo
stíhaných trestných činov), za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody až na dvanásť rokov, teda trest prevyšujúci desať rokov.
Nepochybil ani pri posudzovaní úkonov právnej pomoci podľa § 16 ods. 1 písm. a), c), d) advokátskej tarify spočívajúcich v prevzatí a príprave obhajoby (bod 1), v účasti na oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania 4. 12. 1991 (bod 3), v písomnom vyjadrení vo veci zo 14. 2. 1992 (bod 4), v obhajobe na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Žiline 17. 2. 1992 a 11. 3. 1992 (bod 5, 6), v písomnom návrhu z 5. 5. 1992 (bod 7), v účasti pri výsluchu obvineného 1. 7. 1992 pred vyšetrovateľom (bod 8), v písomnom vyjadrení zo 6. 7. 1992 (bod 9) a 18. 8. 1992 (bod 10), v účasti pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania 12. 10. 1992 (bod 11), v písomnej sťažnosti z 15. 10. 1992 (bod 12), v účasti pri výsluchu obvineného 16. 12. 1992 (bod 13) a pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania 8. 1. 1993 (bod 14) a v obhajobe na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom 29. 12. 1993 (bod 18), u ktorých priznaná odmena zodpovedá stavu veci a zákona, keď z obsahu spisu je nepochybne zistiteľné, že ustanovený obhajca uvedené úkony skutočne vykonal v rozsahu uvedenom vo výroku napadnutého uznesenia. Za tieto úkony správne priznal obhajcovi tiež režijný paušál, náhradu cestovného a náhradu za premeškaný čas v zmysle § 19 ods. 3, 4, § 20 advokátskej tarify a uznesenia Slovenskej advokátskej komory z 24. 8. 1990, č. 6/1990, resp. č. 2/1992 z 3. 11. 1992.
Ustanovený obhajca JUDr. P.B. sa zúčastnil výsluchu obvineného Š.K. pred vyšetrovateľom 1. 7. 1992 v Žiline v čase od 08.50 hod. do 11.00 hod. (č. I. 178–183 – bod 8 napadnutého uznesenia) i 16. 12. 1992 od 08.00 hod. do 08.30 hod., preto neobstojí námietka odsúdeného Š.K., že ustanovený obhajca tieto úkony nevykonal.
Predseda senátu postupoval správne aj pokiaľ priznal obhajcovi odmenu za úkon vykonaný substitútom JUDr. D.C.H. a spočívajúci v jeho účasti na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní pred Najvyšším súdom SR 29. 12. 1993 od 12.00 hod. do 15.45 hod. Vztah medzi obhajcom a odsúdeným bol založený na základe rozhodnutia okresného prokurátora v Žiline zo 16. 10. 1991, ktorým JUDr. P.B. ustanovil za obhajcu obvineného v tejto veci. Obhajcovi tým vznikol aj nárok na odmenu za poskytnutú právnu pomoc a tiež na to, aby ju požadoval od štátu (§ 151 ods. 2 Tr. por.). Z ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii vyplýva, že advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať
zastúpiť iným advokátom. Týmto zastúpením však nevzniká tomuto ďalšiemu advokátovi (substitútovi) právo požadovať od štátu odmenu a náhradu hotových výdavkov, pretože chýba podstatná náležitosť a to, že tento advokát musí byť obvinenému ustanovený, pričom ide len o vnútorný vztah medzi ustanoveným obhajcom a substitútom, akým spôsobom vykonajú vyrovnanie za ním vykonaný úkon v zastúpení za ustanoveného obhajcu. Z uvedeného je zrejmé, že právo na odmenu a náhradu hotových výdavkov má len ustanovený obhajca, preto námietka odsúdeného v uvedenom smere nie je dôvodná.
Najvyšší súd však zistil, že predseda senátu rozhodol na nedostatočných skutkových podkladoch o priznaní odmenu za úkony právnej pomoci podľa § 16 ods. 1 písm. c), d) advokátskej tarify spočívajúcich v účasti obhajcu na hlavnom pojednávaní v dňoch 26. a 27. 8. 1993 pred krajským súdom (body 15, 16), v podaní odvolania 5. 10. 1993 (bod 17), v účasti obhajcu na konfrontácii 4. 12. 1991 (bod 2), v písomnom vyjadrení z 29. 11. 1991, v podanej sťažnosti z 22. 4. 1992 a v rozhovore s obvineným v Ústave pre výkon väzby v Žiline 13, 8. 1992.
Z ustanovení § 151 ods. 2, 3 Tr. por. vyplýva, že o výške odmenu a náhrade hotových výdavkov, na ktoré má ustanovený obhajca nárok voči štátu, rozhodne na návrh obhajcu v konaní pred súdom predseda senátu prvého stupňa. Predseda senátu môže teda rozhodnúť len na základe návrhu ustanoveného obhajcu (nie bez jeho návrhu), pričom je povinný preskúmať správnosť uplatnených (vyúčtovaných) úkonov právnej pomoci, teda či a v akom rozsahu boli obhajcom vykonané a v akej výške za ne patrí odmena a náhrada hotových výdavkov podľa advokátskej tarify. Nepostupoval preto správne, pokiaľ priznal ustanovenému obhajcovi odmenu a náhradu hotových výdavkov a za úkony právnej pomoci, ktoré obhajca neuplatňoval (nevyúčtoval) vo svojom návrhu, a to za účasť na konfrontácii 4. 12. 1991 vo výške 630 Sk (bod 2) a za odvolanie z 5. 10. 1993 vo výške 800 Sk (bod 17). Námietka odsúdeného Š.K. v uvedenom smere je preto dôvodná.
Z ustanovenia § 16 ods. 1 písm. d) advokátskej tarify vyplýva, že obhajcovi patrí odmena za úkon právnej pomoci spočívajúci v konaní pred súdom, a to za každé začaté dve hodiny.
Predseda senátu krajského súdu hlavné pojednávanie rozvrhnuté na 2 dni a vykonané v dňoch 26. a 27. 8. 1993 považoval za dve samostatné hlavné pojednávania a priznal obhajcovi za účasť na hlavnom
pojednávaní 26. 8. 1993 za čas od 08.30 hod. do 14.30 hod. odmenu vo výške 2400 Sk (3 úkony) a na hlavnom pojednávaní 27. 8. 1993 za čas od 08.30 do 13.20 hod. odmenu tiež vo výške 2400 Sk (3 úkony).
V prípade, že hlavné pojednávanie pred súdom prvého stupňa bolo určené (rozvrhnuté) a vykonané počas dvoch (alebo viacerých) dní, pritom bolo len prerušené a nie odročené, treba však pri výpočte odmeny za úkony právnej pomoci podľa § 16 ods. 1 písm. d) advokátskej tarify, čistý čas trvania hlavného pojednávania (jedného) v priebehu takto určených (rozvrhnutých) dní spočítať a započítať za úkon právnej pomoci každé začaté dve hodiny. Takýto postup by nebol možný iba v prípade, pokiaľ by hlavné pojednávanie bolo odročované. Predseda senátu krajského súdu nepostupoval preto správne, pričom ani čistý čas trvania hlavného pojednávania v uvedených dňoch nezodpovedá obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní, pretože do neho započítať aj čas, keď hlavné pojednávanie bolo prerušované z dôvodu prestávok, a to 26. 8. 1993 v čase od 10.15 do 10.25 hod., od 12.00 do 13.00 hod. a 27. 8. 1993 v čase od 09.50 do 10.00 hod. od 10.40 do 10.45 hod. a od 12.00 do 13.00 hod.
Predseda senátu nepriznal ustanovenému obhajcovi odmenu za úkony právnej pomoci spočívajúce vo vyjadrení vo veci z 29. 11. 1991, v podanej sťažnosti z 27. 4. 1992 a v rozhovore s obvineným z 13. 8. 1992 s odôvodnením, že obhajca nepredložil a ani v spise sa nenachádzal žiaden doklad preukazujúci, že tieto úkony boli ním uskutočnené. Zo spisového prehľadu (zväzok I) vyplýva, že na č. 1. 66–68 mal byť založený podnet obhajcu, avšak v spise sa nenachádza. Zo zápisnice o výsluchu obvineného z 22. 4. 1992 je tiež zrejmé, že obvinený Š.K. sa vzdal sťažnosti proti uzneseniu z 22. 4. 1992, sp. zn. 3 T 69/92, ktorým bol vzatý do väzby podľa § 68 Tr. por. z dôvodu § 67 písm. a) Tr. por. V spise sa však nenachádzajú písomné podania, za ktoré obhajca vo svojom vyúčtovaní žiadal priznáť odmenu. Predseda senátu nepostupoval preto správne, keď aj vzhľadom na uvedené od obhajcu nepožadoval splnenie povinnosti preukázať správnosť vyúčtovaných úkonov potrebnými dokladmi. Vzhľadom na dôkazy predložené obhajcom spolu so sťažnosťou (záznamu rozhovoru s obvineným z 13. 8. 1992, opisy podané z 29. 11. 1991 a 27. 4. 1992 spolu s podacími lístkami), bude preto potrebné preveriť ich správnosť vyžiadaním správy z Ústavu pre výkon väzby, či a v akom rozsahu vykonal ustanovený obhajca návštevu obvineného 13. 8. 1992 i výsluchom osôb, ktorým písomné vyjadrenia
z 29. 11. 1991 i sťažnosť z 27. 4. 1992 podľa podacích lístkov mali byť zaslané a pritom v spise nie sú založené.