Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6 Tz 17/94

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

I. Otázku, či by svedok ujmu spočívajúcu v nebezpečenstve trest-

ného stíhania, ktorú by svojou výpoveďou mohol spôsobiť obvinenému, s ktorým je v pomere rodinnom alebo rodinnému obdobnom (nie však v súrodeneckom, manželskom, druhovskom, osvojeneckom alebo v priamom pokolení príbuzenskom), pociťoval právom ako ujmu vlastnú v zmysle , treba posudzovať nielen z hľadiska momentálnych vzťahov k obvinenému, ale tiež so zreteľom na ďalšie v konkrétnom prípade reálne existujúce a po dlhší čas trvajúce citové a rodinné, resp. rodinným vzťahom obdobné a pre rodinný život svedka dôležité väzby a vzťahy, ktoré vo svojom súhrne majú podstatný význam pre posúdenie uvedenej otázky.

II. V prípade, že poškodený nemá spôsobilosť na právne úkony, je so zreteľom na potrebné, aby bol v súvislosti s udeľovaním súhlasu alebo nesúhlasu poškodeného v zmysle ²/ zastúpený svojím zákonným zástupcom.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. augusta 1994, sp. zn. .)

Právoplatným uznesením obvodného prokurátora pre Bratislavu I z 28. januára 1994, sp. zn. , bolo podľa s poukazom na zastavené trestné stíhanie proti obvinenému M.P. pre skutok posudzovaný ako trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že v nezistené dni v mesiaci novembri 1993 v byte na Obchodnej ulici č. 25 obmedzoval na osobnej slobode dcéru svojej družky V.Ž., nar. 23. apríla 1977 tak, že ju nútil vyzliecť sa donaha, ohmatával ju po tele a genitáliách, rozťahoval jej nohy, nútil ju, aby mu trela pohlavný úd, pričom, keď sa bránila, držal ju za ruky, aby nemohla z bytu odísť.

Najvyšší súd na základe sťažnosti pre porušenie zákona, podanej generálnym prokurátorom v neprospech obvineného M.P. zrušil uvedené právoplatné uznesenie obvodného prokurátora pre Bratislavu I a tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poznámka:

²/ Po novelizácii uskutočnenej upravuje inštitút súhlasu poškodeného

Z odôvodnenia:

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti pre porušenie zákona podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon bol porušený v prospech obvineného M.P., avšak z iných, než v sťažnosti pre porušenie zákona vytýkaných dôvodov.

Z odôvodnenia sťažnosťou pre porušenie zákona napadnutého uznesenia vyplýva, že obvodný prokurátor záver o neprípustnosti trestného stíhania pre trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa Tr. zák. ( ) proti obvinenému M.P. založil na zistení, že poškodená mal. V.Ž. je osobou oprávnenou podľa odoprieť vypovedať ako svedok vo veci obvineného, ktoré oprávnenie dodatočne využila a následne nedala ani ustanovením predpokladaný súhlas na trestné stíhanie obvineného pre uvedený trestný čin.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa na rozdiel od sťažovateľa stotožnil s názorom obvodného prokurátora, že poškodená maloletá V.Ž. je z pohľadu ustanovenia osobou oprávnenou odoprieť svedeckú výpoveď proti obvinenému.

Podľa svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom pokolení, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu.

Z povahy veci je nesporne, že mal. V.Ž. by svojou pravdivou svedickou výpoveďou mohla spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania obvineného M.P. Keďže nie je jeho príbuznou v priamom pokolení, ani s ním nie je v pomere súrodeneckom, osvojeneckom, manželskom či druhovskom, bolo treba otázku jej oprávnenia odoprieť výpoveď riešiť na základe zistenia, či nie je vo vzťahu k obvinenému inou jemu blízkou osobou so zreteľom na ich konkrétne rodinným obdobné vzťahy, pre ktoré by ujmu obvineného právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Otázku, či by svedok ujmu spočívajúcu v nebezpečenstve trestného stíhania, ktorú by svojou výpoveďou mohol spôsobiť inej osobe, s ktorou je v pomere rodinnom alebo rodinnému obdobnom (nie

však v súrodeneckom, manželskom, druhovskom, osvojeneckom alebo v priamom pokolení príbuzenskom), pociťoval právom ako ujmu vlastnú, treba posudzovať nielen z hľadiska citových vzťahov svedka k onej osobe, ale tiež so zreteľom na ostatné v konkrétnom prípade reálne existujúce a nielen celkom prechodnú dobu trvajúce citové a rodinné, resp. rodinným obdobné a pre rodinný život svedka dôležité vzťahy a väzby, ktoré vo svojom súhrne majú podstatný a bezprostredný význam pre posúdenie takej otázky.

Z obsahu už doteraz vykonaných dôkazov vyplýva, že vzťah obvineného a maloletej poškodenej V.Ž. je obdobný pomeru rodinnému, pretože je dcerou družky obvineného, s ktorou tento žije dlhšiu dobu (päť rokov) v spoločnej domácnosti. V domácnosti okrem toho s nimi žijú aj ďalší dvaja bratia maloletej poškodenej J. a M., z ktorých naposledy menovaný je spoločným dieťaťom matky maloletej V.Ž. a obvineného M.P. V dôsledku uvedených vzájomných sčasti rodinným podobných a sčasti skutočných rodinných vzťahov členov domácnosti obvineného je nepochybné, že na podklade usvedčujúcej výpovede maloletej poškodenej by mohlo dôjsť k závažným kolíziám v uvedených vzťahoch. Išlo by totiž o trestný postih obvineného nielen ako blízkej osoby (druha) matky poškodenej, ale súčasne aj vlastného otca jedného z jej súrodencov – brata M.

Zmyslu a účelu ustanovenia v dôsledku uvedeného zodpovedá záver, že by maloletá V.Ž. ujmu obvineného M.P., hroziacu mu v dôsledku trestného stíhania, právom pociťovala ako ujmu vlastnú, pretože by výrazne nepriaznivo zasiahla o.i. jej vzťahy k blízkom príbuzným, spoločne žijúcim v domácnosti s obvineným.

Okolnosť, že maloletá V.Ž. mala sexuálne zamerané konanie obvineného trpieť aj v dôsledku strachu pred ním, pretože vedela o predchádzajúcom odsúdení obvineného za trestný čin vraždy, nemala na posúdenie skôr uvedenej otázky taký význam, ako sa jej prisudzuje v podanej sťažnosti pre porušenie zákona, mohla a mala však ovplyvniť úvahy orgánov prípravného konania o právnom posúdení stíhaného skutku.

Dôvodne totiž sťažovateľ namietal, že už doteraz vykonané dôkazy spochybňujú správnosť záveru orgánov prípravného konania o právnom posúdení stíhaného skutku len ako trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1. Tr. zák.

Nemožno totiž prehliadnuť, že podľa výpovede mal. V.Ž. mala byť

k strpeniu sexuálneho zneužívania inak než súložou zo strany obvineného donútená tak priamym násilím (držanie za ruky, strhávanie odevu, fyzické bránenie v odchode), ako aj vyhrážkami násilím – bitkou, resp. inej ujmy, spočívajúcej vo vyhrážkach, že ak obvinenému nezoberie pohlavný úd do rúk a nebude mu tento triet, vloží jej ho do úst.

V dôsledku naznačených okolností a so zreteľom na už skôr uvedené rodinným podobné vzťahy obvineného a maloletej poškodenej, jej vek v rozhodnom čase (poškodená mala viac než 15, avšak menej než 18 rokov), ako aj motiváciu a charakter konania obvineného proti nej (opakované ukájaním pohlavného pudu inak, než súložou motivované činy obvineného) mali orgány prípravného konania dokazovanie zameráť aj na objasnenie otázky, či nešlo v ich vzájomných vzťahoch o vzťah závislosti, ktorý obvinený zneužil na dosiahnutie vlastných cieľov. Pozitívne zistenie v uvedenom smere by totiž na rozdiel od oznámenia obvinenia opodstatňovalo posúdenie stíhaného konania obvineného ako súbehu trestných činov vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. a pohlavného zneužívania podľa § 243 alinea druhá Tr. zák. so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami, vrátane záveru o potrebe súhlasu poškodenej k trestnému stíhaniu obvineného pre trestný čin pohlavného zneužívania podľa Tr. zák., ako aj záveru o potrebe vykonať vo veci vyšetrovanie ( a so zreteľom na zákonnú sadzbu trestu odňatia slobody za trestný čin vydierania podľa Tr. zák.).

Pozornosti Najvyššieho súdu SR neunikol ani celkom zjavne nezákonný postup orgánov prípravného konania, keď pre posúdenie otázky prípustnosti trestného stíhania z pohľadu ustanovenia vychádzali z prejavu vôle maloletej V.Ž., ktorým vyjadrila svoj nesúhlas s trestným stíhaním obvineného M.P.

Súhlas poškodeného v zmysle so začatím trestného stíhania pre trestné činy uvedené v tomto zákonnom ustanovení alebo pre pokračovanie v už začatom trestnom stíhaní treba považovať za právny úkon, ktorý môže urobiť len ten, kto má plnú spôsobilosť na právne úkony. V prípade, že poškodený takú spôsobilosť na právne úkony nemá, je so zreteľom na ustanovenie potrebné, aby bol zastúpený svojím zákonným zástupcom.

Plná spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úko

ny) vzniká dosiahnutím plnoletosti, t.j. dovršením osemnásteho roku veku, alebo uzavretím manželstva pred dovršením takého veku (, ).

Zákonným zástupcom maloletých detí, ktoré nemajú takú spôsobilosť na právne úkony, sú zo zákona ich rodičia. Podľa § 36 Zákona o rodine sú rodičia oprávnení a povinní svoje maloleté deti zastupovať a spravovať ich veci. Pokiaľ ide o bežné veci, nie je nevyhnutné vyjadrenie druhého rodiča, vyjadrenie oboch rodičov je však potrebné, ak ide o podstatnú vec. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine dieťa môže zastúpiť ktorýkoľvek z rodičov, ktorý je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a nebol pozbavený svojich rodičovských práv. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia zákona nemôže žiaden z rodičov zastúpiť svoje deti, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k stretnutiu záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo deťmi navzájom. V takom prípade je nutné, aby súd ustanovil dieťaťu opatrovníka, ktorý bude dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať ( Zákona o rodine a v trestnom konaní ).

V posudzovanom prípade, ak v dôsledku skôr uvedených vzťahov obvineného a maloletej poškodenej V.Ž. závisí pokračovanie v trestnom stíhaní obvineného na jej súhlase, bolo by potrebné, aby sa k tomu vyjadrili obaja rodičia maloletej. So zreteľom na to, že matka maloletej poškodenej je družkou obvineného, žijúcou s ním dlhšiu dobu, je dôvodné predpokladať, že by v dôsledku týchto vzťahov mohlo dôjsť ku kolízii záujmov poškodenej maloletej V.Ž. a jej matky. Bolo preto potrebné, aby maloletú zastúpil opatrovník, ktorého bolo za tým účelom treba maloletej postupom podľa ustanoviť. Naviac bolo potrebné, aby so zreteľom na ustanovenie taký úkon opatrovníka schválil príslušný opatrovanecký súd.