Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3T-59-2021.pdf
PDF · 144.25 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/59/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom, v trestnej veci proti obžal. Z. G., na hlavnom pojednávaní dňa 31. marca 2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Z. G. nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom A., G. X. XXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV Bratislava od 26.07.2021,
s a u z n á v a z a v i n n é h o,
ž e
obžalovaný Z. G.Ú. dňa 23.07.2021 po 18:00 hod. v Bratislave, v dome na ul. P. T. č. XX, keď si poškodená A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. P. XXX zbalila osobné veci do tašky, obvinený ju oboma rukami sotil do hrudníka, následkom čoho poškodená spadla chrbtom na zem a udrela si hlavu o stenu a obvinený ju následne kopal do nôh a trupu, v dôsledku čoho poškodená utrpela ťažké pomliaždenie bedrovej chrbtice, zlomeninu priečneho výbežku stavca L4 vľavo, pomliaždenie pravého kolena, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie spojené s trvaním práceneschopnosti v trvaní do 18.09.2021, avšak poškodená nebola odkázaná na pomoc inej osoby pri bežných denných činnostiach.
t e d a
inému úmyselne ublížil na zdraví
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaného k náhrade škody poškodeným:
-A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.É. P. XXX vo výške 1.200,-eur, -Dôvere, zdravotnej poisťovni, a.s., Cintorínska 5, Nitra, IČO:35942436 vo výške 198,86 eur.
Naproti tomu
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd obžalovaného
Petra Halúzku nar. 01.12.1979 v Brezne, trvale bytom A., G. X. XXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV Bratislava od 26.07.2021,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp.zn. 1Pv 256/21, zo dňa 11.11.2021 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona, ktorého sa mal dopusti tak,
ž e
obžal. Z. G. dňa 23.07.2021 po 18:00 hod. v Bratislave, v dome na ul. P. T. Č.. XX začal vulgárne nadávať svojej partnerke poškodenej A. A., od ktorej žiadal peniaze a snažil sa jej vytrhnúť z rúk ruksak, čo sa mu napokon napriek odporu poškodenej podarilo, pričom roztrhol popruhy na ruksaku, z ktorého následne zobral peňažnú hotovosť vo výške 270,-€, čím spôsobil poškodenej A. A. škodu vo výške 270,-€,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
V trestnej veci proti obžal. Z. G. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním nároku na náhradu škody poisťovne Dôvera, výsluchom poškodenej A. A., výsluchom svedkov W. G., O. K., Z. F., I. Z., K. Š. výsluchmi znalcov A.. D. S., A.. X. S., A., oboznámením listinných dôkazov. Poškodená A. A. sa pripojila k trestnému konaniu len s nárokom na náhradu škody za ublíženie na zdraví vo výške 1.200,-eur. S nárokom na náhradu škody vo veci lúpeže sa k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody nepripojila, túto nežiadala. Zástupca poisťovne Dôvera zdravotná poisťovňa sa pripojil v predsúdnom konaní s nárokom na náhradu škodu za vynaložené liečebné náklady vo výške 198,86 eur.
Obžalovaný Z. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti byť nevinný zo spáchania žalovaných skutkov. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň po skončení práce boli s poškodenou dohodnutí, že sa pôjdu zabaviť, nakoľko poškodená mala vypité, tak sa rozhodol ísť do Lamača. Poškodená povedala, že si ide k nemu zobrať nejaké veci. Po príchode na izbu si poškodená balila veci a on sedel na posteli. Keď sa poškodená pobalila, on vstal, chytil ju za plece a vyšikoval ju von. Ako zamykal dvere izby, poškodená ho zozadu kopla do chrbta. On ju následne chytil za ruky a za ruksak, ktorý mala na chrbte a tak ju vystrčil von pred dvere ubytovne a vrátil sa do svojej izby. Keď poškodenú vyvádzal von, držal ju za ruku a za ruksak, poškodená sa šklbala, ale on ju vytlačil von za dvere. V ten deň vypil jedno pivo, nevie či aj pol deci. Nevie či ruksak, ktorý mala poškodená na chrbte bol v poriadku. Na poškodenej nevidel žiadne zranenia. Podľa neho dôvod prečo ho poškodená obvinila je ten, že chcel aby si zbalila veci a už sa viac k nemu nevracala. Asi dva týždne pred skutkom k nemu prišla poškodená s políciou, že jej údajne mal zobrať nejaké peniaze, nakoniec si len chcela zobrať svoje veci, ktoré si zobrala a odišla. Policajti ju museli z izby vyviesť, lebo bola agresívna. Poškodená aj v minulosti k nemu prichádzala a odchádzala. Tri dni bola uňho, potom tri týždne niekde preč. Vracala sa k nemu preto, lebo všetko on poplatil, zabávali sa, vypili si. Poškodená u neho prespávala len občas, nebol medzi nimi žiadny vzťah, len zábava a sex. Nákupy robil on, aj si varil, všetko si platil sám. Poškodená nekupovala nič. On riadne pracoval, zarábal 1500-1600,-eur. Dva týždne
pred skutkami mu dali z nohy dole sadru. Poškodená opakovane na neho na ubytovňu volávala políciu. Vždy sa to skončilo tak, že ju vyšikovali z ubytovne aby nerobila problémy. Nikdy sa nestalo, že by bol on za oznámenie poškodenej nejako postihnutý. Poškodená aj v minulosti za prítomnosti iných osôb vyvolala incident. On nikdy voči nej nepoužil žiadnu formu násilia. V inkriminovaný deň nevidel u poškodenej žiadne peniaze. Ak v minulosti poškodená mala peniaze, tak nevie kde ich nosila. V uvedený deň on od poškodenej žiadne peniaze nepýtal. On mal u seba v ten deň asi 100-150,-eur, lebo sa pôvodne chceli ísť zabávať. Poškodená sa mu v ten deň nesťažovala na žiadne problémy s chrbtom, alebo s nohou. Nevie kedy je poškodená narodená, nedostával od nej na narodeniny a meniny žiadne darčeky, ani on jej darčeky nekupoval. S poškodenou nemali žiadny spoločný účet na financie. Neplánovali spolu budúcnosť. Poškodená mala u neho na ubytovni len pár kusov pádla, nemala tam skriňu na svoje veci. Ak by sa poškodená dostala do nemocnice, tak by to nepociťoval ako jeho vlastnú ujmu, nezaujímala ho. Nezaujímalo ho, ani to keď bola preč. Asi pred rokom bývali s poškodenou v Dúbravke v prenajatom byte asi tri mesiace, potom on od nej odišiel.
Svedkyňa -poškodená A. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v uvedený deň sa s obžalovaným stretla, pohádali sa a potom išli do Lamača. Ona si chcela ísť na ubytovňu k obžalovanému pre svoje veci. Po vystúpení v Lamači išiel obžalovaný do krčmy a ona na ubytovňu. Potom sa obžalovaný vrátil a išiel s ňou na ubytovňu. Tam od nej obžalovaný pýtal peniaze na borovičku. Ona mu peniaze nechcela dať a tak jej obžalovaný peniaze zobral a vyhodil ju z izby, sotil do nej, ona sa buchla do hlavy a spadla na zem, kde do nej obžalovaný ešte kopol. Potom sa postavila a išla na vlakovú stanicu, vlakom do Malaciek a tam sa rozhodla, že pôjde na políciu. Z Malaciek ju odviezli na políciu do Bratislavy. K lekárovi v ten deň nešla, lebo už bolo veľa hodín a išla k lekárovi až na druhý deň v Malackách. Nevie či v deň skutku bol obžalovaný opitý. Peniaze, ktoré jej obžalovaný zobral ona v ten deň vyberala z bankomatu, mala ich v malom ruksaku. Obžalovaný nebol pritom ako si peniaze z bankomatu vyberala. Obžalovaný ju na ubytovni hodil na posteľ a z ruksaku si zobral nejaké peniaze a potom ju vyhodil z izby. O ruksak sa vzájomne naťahovali a ruksak sa poškodil v okolí uška, kde sa roztrhol. Zranenie, ktoré jej obžalovaný spôsobil ju začali bolieť až na druhý deň. Bezprostredne po skutku pociťovala len obtiaže v oblasti chrbtice a kolena, predlaktia, ale výraznejšie sa to prejavilo až na druhý deň. Uviedla, že po vyjdení z izby ju obžalovaný strčil oboma rukami do jej ramien. V predsúdnom konaní uviedla, že ju obžalovaný strčil do hrudníka. K týmto rozporom poškodená uviedla, že si to už nepamätá, ani nevie či ju strčil spredu, alebo zozadu. Po sotení spadla na chrbticu, potom ju obžalovaný kopol do pravej nohy a potom ju kopol aj do chrbtice. Kopy boli dva. Obžalovaný mal na nohách obuté tenisky. Nevie ktorou nohou ju obžalovaný kopol. Obžalovaný pred skutkom nemal žiadne obmedzenia v súvislosti s používaním nôh. Ona asi dve hodiny pred skutkom vypila asi pohárik-dva vína. S obžalovaným pred skutkom boli partneri, žili spolu v jednej domácnosti. Úhrady v domácnosti hradili spoločne. V spolužití s obžalovaným mali prestávky. Pred skutkom s obžalovaným bývala na ubytovni asi pol roka, predtým asi pred rokom bývali spolu v Dúbravke. Mala s obžalovaným aj citový vzťah. V pokračovaní výpovede poškodená uviedla, že si nie je istá, či v ten deň vyberala peniaze z bankomatu. Asi ich mala pri sebe. V roku 2021 sa stalo, že na obžalovaného volávala políciu. V roku 2021 nebola zamestnaná, ale mala úspory. V inkriminovaný deň na obžalovaného nevolala políciu preto, lebo ju vyhodil a videla že jej ide vlak. Nevie kto mal v roku 2021 prenajatú uvedenú izbu na ubytovni, ale pred rokom 2021 tam bývala ona a potom odišla a ostal tam bývať obžalovaný. Je pravda, že možno bola v minulosti na obžalovaného agresívna, ale bolo to vzájomné. Je pravda že na Kuchajde v minulosti napadla jedného pána, ktorému dala facku. V minulosti neobviňovala obžalovaného že by jej mal zobrať nejaké peniaze. Na izbe obžalovaného na ubytovni mala vlastnú skriňu s vecami. Z ubytovne si brala šaty, kozmetiku, topánky. Bola to jedna cestovná taška a mala ešte malý ruksak. Pripustila, že v ten deň do obžalovaného možno strčila. Po konfrontovaní jej tvrdenia so záznamom na č.l. 138 poškodená uviedla, že možno na ubytovni bývala pred augustom 2020. Na polícii ani lekárovi nehovorila, že by ju mal v ten deň obžalovaný kopať do brucha, ale robili jej sono brucha. Uviedla, že obžalovaný jej zobral z jej ruksaku peniaze, možno do 100,-eur. Nevie v akých bankovkách. Ona tie peniaze nerátala. Uviedla, že si nepamätá, či v ten deň niečo platila. Pri konfrontovaní jej
výpovedí z predsúdneho konania, kde uvádzala že jej mal obžalovaný zobrať minimálne 200,-eur, potom 300-200,-eur, potom uvádzala zhruba od 270 do 300,-eur a jej tvrdenia z hlavného pojednávania, že sa malo jednať o sumu do 100,-eur, poškodená uviedla, že nevie presne koľko jej obžalovaný zobral peňazí, ona to nerátala, jej nešlo o peniaze, ale o ten úraz. Ona nenosí peňaženku, peniaze máva voľne položené v ruksaku, alebo po vačkoch. Uviedla, že je jej ľúto, že obžalovaný je vo väzbe, pociťuje to ako vlastnú ujmu. Počas ich spolužitia nemali s obžalovaným spoločný účet. Nevie koľkokrát do mesiaca spolu žili. Vie kedy je obžalovaný narodený. Aj mu dávala na narodeniny nejaké darčeky, ale on ich nechcel. Ona od neho dostala kvetinu, alebo také niečo. S obžalovaným nemali žiadne spoločné záujmy. Na otázku či plánovali spoločné bývanie uviedla, že spolu bývali a tak to dopadlo. Za obžalovaným chodila viac krát ako raz do mesiaca a mala u neho aj svoje veci. Keď v roku 2021 nebývala u obžalovaného na ubytovni, bývala u rodičov. Kľúče od izby obžalovaného z ubytovne mala do 23.07.2021, potom sa opravila a uviedla, že kľúče vrátila obžalovanému asi mesiac pred skutkom.
Svedkyňa W. G. uviedla, že ak si obžalovaný vypil, nikdy nebol pod vplyvom alkoholu agresívny. Obžalovaný mal peniaze, tieto mu chodili aj na jej účet, z ktorého mu potom peniaze dávala. Obžalovaný vo vzťahu s poškodenou podľa nej nič spoločne neplánovali, nešlo tam o nič vážne. Podľa nej spolu žili len kvôli posteli. Raz keď bola u nich poškodená na návšteve, robila cirkus a krik a zobrala obžalovanému aj peniaze. Zo vzťahov, ktoré mal jej syn v minulosti so ženami nevie nič o žiadnych fyzických útokoch, alebo bitkách z jeho strany.
Svedok O. K. uviedol, že obžalovaný keď si vypil nebol agresívny. Dva krát stretol obžalovaného na Kuchajde, v spoločnosti jednej ženy. Táto jeho priateľka robila žiarlivostné scény, keď mala vypité, vystrájala, udrela jedného muža a majiteľ reštaurácie ju musel vyhodiť. Od obžalovaného vie, že sa chcel s tou ženou rozísť. Nevie nič o tom, že by obžalovaný s tou ženou plánoval vzťah, alebo manželstvo.
Svedok Z. F. uviedol, že nevidel, že by bol obžalovaný agresívny keď si vypije. Poznal aj poškodenú, bola mu nesympatická, pri ich stretnutí rýpala do obžalovaného, skákala aj do neho. Zdalo sa mu, že obžalovaný ju má rád, lebo jej neoponoval, bol len ticho. Vie, že obžalovaný odmietal manželstvo, aj vzťah so ženou. Hovoril, že s tou ženou sú len kamaráti. Ten vzťah bol skôr milenecký. Raz na Kuchajde kde bol obžalovaný aj poškodená, táto rýpala do kamaráta obžalovaného, ktorého začala aj biť, kričala tam, pričom obžalovaný bol kľudný, ani nezvýšil hlas.
Svedkyňa I. Z. uviedla, že v minulosti žila s obžalovaným v druhovskom vzťahu a aj po ich rozchode sú v kontakte. Obžalovaný pod vplyvom alkoholu nie je agresívny, v konfliktných situáciách sa stiahne. Nikdy ju pod vplyvom alkoholu neohrozoval. Obžalovaný nemal nikdy problém s financiami, je pracovitý človek. Vie, že sa obžalovaný príležitostne stretával s poškodenou a bolo to asi kvôli alkoholu. Obžalovaný jej povedal, že sa chcel poškodenej zbaviť. Keď ju vyhodil, ona vliezla oknom.
Svedok K. Š. uviedol, že obžalovaného pozná z bufetu Kotrmelec. Vie, že robil v nejakom autoservise, nikdy sa nestalo, že by obžalovaný nemal peniaze. Z videnia pozná aj poškodenú. Tá do Kotrmelca chodila a pila aj s inými chlapmi keď bol obžalovaný v robote. Večer už bola opitá. Nikdy nevidel, že by obžalovaný na poškodenú útočil, alebo že by sa jej vyhrážal. Obžalovaný nehovoril nič o životných plánoch so svojou priateľkou. Raz sa ho obžalovaný zastal, keď nejakí Ukrajinci do neho skákali v Kotrmelci, ale žiadna potýčka z toho nebola. Bol to len slovný konflikt.
Znalkyňa A.. D. S. sa na hlavnom pojednávaní odvolala na závery písomne vypracovaného znaleckého posudku, kde k osobe obžalovaného uviedla, že u obžalovaného bolo diagnostikované škodlivé pitie alkoholu, až incipientná závislosť od alkoholu, najmä psychická. Osobnosť obvineného je emočne nestabilná, so zníženou frustračnou toleranciou sklonom k maladaptívnemu konaniu, najmä v stave intoxikácie alkoholom. Konzum alkoholu u obvineného odbrzďuje pudové mechanizmy, znižuje autokontrolu, úsudok, kritičnosť a odbúrava zábrany. Znalkyňa u neho odporúča totálnu abstinenciu od alkoholu. Abusus alkoholu, resp. jeho účinok môže spôsobiť nielen recidívu obdobného maladaptívneho správania, ale aj rozvinúť syndróm psychickej a fyzickej závislosti od alkoholu. Za účelom edukácie a motivácie k abstinencii od alkoholu je vhodné nariadenie ochrannej protialkoholickej liečby ambulantnou formou. Psychiatrickým vyšetrením u obvineného nebola zistená duševná porucha v užšom význame.
Na hlavnom pojednávaní znalkyňa dodala, že sa oboznámila s výpoveďami svedkov, ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní a aj s prihliadnutím na tieto sa pridržiava záverov uvedených v posudku. V stave emočnej záťaže môže u obžalovaného dôjsť k výbuchu.
Znalec A.. X. S., A. sa na hlavnom pojednávaní odvolal na závery písomne vypracovaného znaleckého posudku k zraneniam poškodenej, kde uviedol, že poškodená utrpela ťažké pomliaždenie bedrovej chrbtice, zlomeninu priečneho výbežku stavca L4 vľavo, pomliaždenie pravého kolena. Poranenia vznikli tupým nárazom pôsobením vonkajšieho násilia na oblasť chrbta v dolnej hrudníkovej chrbtici, bedernej chrbtici s maximom v oblasti 4. bederného stavca - tu je najpravdepodobnejší pád na tvrdú podložku, mohlo sa jednať aj o pád na hranu schodu v miestnosti, ktorý spôsobil odlomenie priečneho výbežku 4. bedrového stavca bez poškodenia ostatných štruktúr chrbtice a miechy. Poranenie kolena mohlo vzniknúť kopnutím, alebo iným tupým úderom priamo na pravé koleno, ktoré spôsobilo vznik krvného výronu menšieho rozsahu bez poškodenia vnútrokĺbnych štruktúr, následný krvný výron obmedzil poškodenú v pohyblivosti na dobu do 7 dní, ostatné poranenia boli najmä na chrbtici - oderky pôsobením trenia o tvrdú podložku - stena alebo podlaha, mohla byť aj hrana schodu. Čiže je tu kombinácia úderov tupohranatým predmetom najmä na pravé koleno a pád na tvrdú podložku - chrbtica, možný mechanizmus je aj pád na hranu schoda bedrovou časťou chrbta vpravo. Modriny na zadnej ploche ľavého lakťa mohli vzniknúť buď vonkajším priamym úderom tupohranatým predmetom alebo pádom na ľavý lakeť o tvrdú podložku. Poranenie brucha potvrdené nebolo, tak isto poškodená nemala poranenú ani hlavu. Dĺžka obmedzenia bola objektívne okolo 6 týždňov. Poškodená nebola odkázaná na pomoc inej osoby v bežných denných činnostiach. Poranenia mohli vzniknúť ako následok posotenia, a pádu na hranu schodov, najmä poranenie bedernej chrbtice, pravé koleno si mohla udrieť taktiež pri páde na schodík, ale mohlo k jeho poraneniu dôjsť aj priamym násilím - kopancom do pravého kolena. Znalec opravil počet bodov bolestného na 70. Na hlavnom pojednávaní k vypracovanému posudku uviedol, že mal k dispozícii len lekárske správy, kontroverzné výpovede, nemal k dispozícii ani kameové záznamy, ani svedecké výpovede. Poškodenú osobne vyšetril.
Nie je možné jednoznačne vylúčiť, že uvedené zranenia mohli vzniknúť jedným mechanizmom, teda pádom, alebo iným mechanizmom, alebo ich kombináciou. T.j. pádom, resp. v kombinácii s úderom tupohranným predmetom. Pri uvedených zistených zraneniach je možné to, že poškodená z miesta činu išla vlakom do Malaciek, následný jej návrat do Bratislavy, ak by išla pomaly. Bolesti určite mala, ale chodiť mohla. Je nepravdepodobné, že by zistené zranenia vznikli napríklad pádom na koľajnicu. Vznikli pádom na schodík, ktorý má hranu. V prípade pádu na koľajnicu by nevznikli ani ďalšie pridružené zranenia. Ťažkosti u obete spojené so vzniknutými a zistenými zraneniami sa postupne stupňujú a bolestivosť narastá. Niekedy sa stane, že pacient nepríde na ošetrenie bezprostredne po vzniku úrazu, lebo bolestivosť začne pociťovať až neskôr. Určite nie je možné, aby poškodená po úraze mala dva mesiace ležať. Pokiaľ ide o úraz bedernej chrbtice, pravdepodobnejší mechanizmus vzniku zranenia je pád na hranu schodu, ale znalec nevylúčil ani silné kopnutie, ale nepredpokladá to. Nemyslí si, že zistené zranenia mohli vzniknúť skôr ako popisuje poškodená.
Z listinných dôkazov súd na hlavnom pojednávaní oboznámil protokol o prehliadke tela poškodenej, z ktorej nič podstatné nevyplýva, podľa popisu bol zachytený detail zranení lakťov, krku, kolena. Z protokolu o ohliadke ruksaku poškodenej vyplýva, že ušká na ruksaku sú poškodené. Z protokolu o ohliadke miesta činu vyplýva, že ohliadka bola robená až 27.07.2021 o 14.10 hod., bolo zachytené schodisko o troch schodoch, výška schodu je cca 20 cm. Neboli zaistené žiadne stopy. Lekárske správy o zraneniach poškodenej korešpondujú so závermi znaleckého posudku. Prvý krát bola poškodená na ošetrení 24.07.2021 a uvádzala, že ju napadol bývalý priateľ, kopol ju do chrbta a pravého kolena. Úraz hlavy, hrudníka, brucha neguje. Následne uviedla, že ju páchateľ kopol aj do brucha. Zo správy k zraneniam obžalovaného vyplýva, že tento bol na lekárskom ošetrení 13.06.2021 so zlomeninou predpriehlavkovej kosti. Súd oboznámil záznamy polície: -Záznam zo služby OO PZ Dúbravka 25.12.2020 - 14:56 priateľský pár poškodená a obžalovaný sa nezhodli na financovaní ubytovne, k napadnutiu nedošlo, len k slovným nezhodám.
-Záznam zo služby OO PZ Dúbravka 08.03.2021 - o 19:13 oznamovateľ Z. G. uviedol, že poškodená, jeho bývalá priateľka od neho pred dvoma dňami odišla, rozišli sa a zistil, že má vykradnutý dom. Zámky boli nepoškodené a poškodená mala od jeho izby kľúče. Z izby mu zmizli peniaze, písomnosti z práce. -Záznam zo služby OO PZ Dúbravka 03.07.2021 - o 18:51 vyslaná hliadka do Lamača na P. T. XX, kde oznamovateľka - poškodená, uvádzala, že jej bývalý partner Z. G. mal vymeniť na byte zámky a jej tam ostali veci. -Záznam zo služby OO PZ Dúbravka 04.07.2021 - po oznámení zo dňa 3.7.2021 Z. G. umožnil poškodenej, aby si z izby zobrala svoje veci. Za prítomnosti policajnej hliadky si poškodená zobrala všetky svoje veci a odišla. Zo správy polície OO PZ Malacky zo dňa 04.02.2022 vyplýva, že poškodená nepodávala žiadne oznámenie týkajúce sa predmetnej veci. Súd oboznámil nájomné zmluvy k izbe v ubytovni na Lamačskej ceste z ktorých vyplýva, že v čase od 31.01.2020 do 31.01.2021 bola nájomné zmluva uzavretá s obžalovaným ako nájomcom č. 1 a poškodenou ako nájomníčkou č. 2. Od 15.6.2020 do 14.6.2022 mala poškodená uzavretú nájomnú zmluvu na uvedenej adrese.
Súd oboznámil zápisnicu o trestnom oznámení poškodenej zo dňa 23.07.2021 z ktorej vyplýva, že oznámenie podávala poškodená o 21:25 na OKP OR PZ Bratislava IV, M.Sch.Trnavského kde uvádzala že obžalovaný je jej bývalý priateľ, ona u neho občas prespáva. V inkriminovaný deň si k nemu išla zobrať svoje veci, on jej začal z ruky trhať jej ruksak, pár minút sa oň trhali. Popri tom jej hovoril, že nemá peniaze, aby mu ich dala, čo ona odmietla. Obžalovaný jej potom ruksak vytrhol, otvoril a vytiahol z neho všetky peniaze. Mala tam hotovosť 200 až 300 Eur, nevie presne koľko, ale minimálne 200,-Eur. Ona mu hovorila, že to oľutuje. Pri odchode ju spredu sotil, ona spadla na chodbe na zem, na chrbát, udrela si hlavu o stenu, ako ležala na zemi, tak ju niekoľkokrát kopol do pravej strany nohy do kolena a stehna. Kopanie trvalo celé dve minúty, nebolo súvislé. Ona potom vstala, išla ku schodisku, tam ju zozadu obžalovaný strčil. Ona vtedy na tých schodoch nespadla. Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ päť krát súdne trestaný, tri krát sa na neho hadí akoby nebol odsúdený, Z ostatného výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin bol podmienečne prepustený 10.04.2014. Tri krát bol postihnutý za spáchanie priestupku z toho jeden krát pre drobné ublíženia na zdraví.
Súd vykonal v predmetnej trestnej veci dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne. Úvodom súd konštatuje, že obžaloba právne kvalifikovala konanie obžalovaného v oboch bodoch obžaloby ako konanie spáchané na chránenej osobe (blízkej osobe) podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona. Súd sa s touto právnou kvalifikáciu nestotožňuje. Blízkou osobou sa podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. V ustanovení § 127 ods. 5 Trestného zákona je uvedená osoba blízka na taxatívne vymedzené trestné činy, ale ani jeden zo žalovaných trestných činov v podanej obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava IV tam nie je uvedený. Otázku, či by svedok ujmu spočívajúcu v nebezpečenstve trestného stíhania, ktorú by svojou výpoveďou mohol spôsobiť obvinenému, s ktorým je v pomere rodinnom alebo rodinnému obdobnom ( nie však v súrodeneckom, manželskom, druhovskom, osvojeneckom alebo v priamom pokolení príbuzenskom), pociťoval ako ujmu vlastnú v zmysle § 100 ods. 2 Tr. por., treba posudzovať nielen z hľadiska momentálnych vzťahov k obvinenému, ale tiež so zreteľom na ďalšie v konkrétnom prípade reálne existujúce a po dlhší čas trvajúce citové a rodinné, resp. rodinným vzťahom obdobné a pre rodinný život svedka dôležité väzby a vzťahy, ktoré vo svojom súhrne majú podstatný význam pre posúdenie uvedenej otázky. (Rozsudok NS SR z 24.augusta 1994 sp.zn. 6 Tz 17/94). Musí ísť teda o taký vzťah medzi páchateľom a obeťou, ktorý v čase skutku trvá, vykazuje určité znaky, pre ktoré by bolo možné hodnotiť takýto vzťah ako za hlbší a výraznejší ako obyčajné kamarátstvo, obyčajné príležitostné milostné stretnutie a takýto vzťah musí dosahovať intenzity, ktorá objektívne odôvodňuje považovať vzťah páchateľa ku svojej obeti, ako vzťah k osobe blízkej, teda takej osobe, u ktorej by ujmu, ktorú by poškodená utrpela mohol on pociťovať dôvodne ako ujmu vlastnú. Jedná sa teda o vzťah páchateľ k obeti.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pre obžalovaného nebola poškodená žiadna blízka osoba. Tri dni bola uňho, potom tri týždne niekde preč. Vracala sa k nemu preto, lebo všetko on poplatil, zabávali sa, vypili si. Poškodená u neho prespávala len občas, nebol medzi nimi žiadny vzťah, len zábava a sex. Nemali spoločný účet, neviedli spoločnú domácnosť nebývali a nežili spolu. Neplánoval s poškodenou žiadnu spoločnú budúcnosť. Ujmu, ktorú by prípadne poškodená utrpela by nepociťoval ako ujmu vlastnú, nezaujímala ho. Hoci poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným pred skutkom boli partneri, žili spolu v jednej domácnosti, úhrady v domácnosti hradili spoločne, uviedla, tiež, že počas ich spolužitia nemali s obžalovaným spoločný účet. Nevie koľkokrát do mesiaca spolu žili. Uviedla, že kľúče od izby na ubytovni vrátila obžalovanému asi mesiac pred skutkom. Z výpovedí svedkov W. G., O. K., Z. F.Ň., I. Z., K. Š., nevyplýva žiadny objektívny dôkaz, ktorý by preukazoval že vzťah medzi obžalovaným a poškodenou mal vyššiu intenzitu ako obyčajné stretávanie sa nad pohárikom a v posteli. Sama poškodená pri tom, ako volávala policajné hliadky na ubytovňu a pri podávaní svojho trestného oznámenia uvádzala, že s obžalovaným nie sú v žiadnom vzťahu, je to len jej bývalý priateľ. Ak aj mali spolu nejaký vzťah v minulosti tento skončil minimálne dňa 08.03.2021, kedy poškodená od obžalovaného odišla a pri odchode ho vykradla. Už vtedy ju obžalovaný označil ako „bývalá priateľka“. Súd poukazuje na to, že vzťah medzi páchateľom a poškodenou, kvalifikovaný ako vzťah blízky, musí existovať v čase spáchania skutku. Nemôže sa jednať o vzťah, ktorý existoval v minulosti. Trestný zákon precizuje určitú skupinu trestných činov, kde je možné ako blízky vzťah hodnotiť aj bývalý vzťah medzi páchateľom a obeťou ako moment použitia kvalifikovanej skutkovej podstaty. Žalované trestné činy však v ustanovení § 127 ods. 5 Trestného zákona vymenované nie sú. Nie je preto možné akceptovať takto produkovanú právnu nadkvalifikáciu skutkov, ako to uvádzala obžaloba v podanej obžalobe.
K odsudzujúcej časti:
Obžalovaný vo svojej výpovedi nepoprel, že v inkriminovaný deň bol s poškodenou u neho na izbe, poprel však, že by došlo z jeho strany voči poškodenej k nejakému násiliu. Práve naopak, bola to poškodená, ktorá ho mala zozadu kopnúť do chrbta. Uviedol, že pred skutkom nevidel na poškodenej žiadne zranenia, poškodená sa mu nesťažovala na žiadne problémy s chrbtom, alebo s nohou. Poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný ju vyhodil z izby, sotil do nej, ona sa buchla do hlavy a spadla na zem, kde do nej obžalovaný ešte kopol. Uviedla, že po vyjdení z izby ju obžalovaný strčil oboma rukami do jej ramien. V predsúdnom konaní uviedla, že ju obžalovaný strčil do hrudníka. Po sotení spadla na chrbticu, potom ju obžalovaný kopol do pravej nohy a potom ju kopol aj do chrbtice. Kopy boli dva. Pri podávaní trestného oznámenia poškodená uviedla, že obžalovaný ju pri odchode spredu sotil, ona spadla na chodbe na zem, na chrbát, udrela si hlavu o stenu, ako ležala na zemi, tak ju niekoľkokrát kopol do pravej strany nohy do kolena a stehna. K lekárovi poškodená v ten deň nešla, lebo už bolo veľa hodín a išla k lekárovi až na druhý deň v Malackách. Zranenie, ktoré jej obžalovaný spôsobil ju začali bolieť až na druhý deň. Bezprostredne po skutku pociťovala len obtiaže v oblasti chrbtice a kolena, predlaktia, ale výraznejšie sa to prejavilo až na druhý deň. Skutočnosť, že poškodená utrpela vyššie popísané zranenia uvedené v podanej obžalobe je preukázané a potvrdené lekárskymi správami z jej vyšetrení a predovšetkým znaleckým posudkom a výsluchom znalca na hlavnom pojednávaní.
Znalec A.. X. S., A. uviedol, že poranenia, ktoré poškodená utrpela vznikli tupým nárazom pôsobením vonkajšieho násilia na oblasť chrbta v dolnej hrudníkovej chrbtici, bedernej chrbtici s maximom v oblasti 4. bederného stavca - tu je najpravdepodobnejší pád na tvrdú podložku, mohlo sa jednať aj o pád na hranu schodu v miestnosti, ktorý spôsobil odlomenie priečneho výbežku 4. bedrového stavca bez poškodenia ostatných štruktúr chrbtice a miechy. Poranenie kolena mohlo vzniknúť kopnutím, alebo iným tupým úderom priamo na pravé koleno. Ostatné poranenia boli najmä na chrbtici - oderky pôsobením trenia o tvrdú podložku - stena alebo podlaha, mohla byť aj hrana schodu. Čiže je tu kombinácia úderov tupohranatým predmetom najmä na pravé koleno a pád na tvrdú podložku - chrbtica, možný mechanizmus je aj pád na hranu schoda bedrovou časťou chrbta vpravo. Modriny na zadnej ploche ľavého lakťa mohli vzniknúť buď vonkajším priamym úderom tupohranatým predmetom alebo pádom na ľavý lakeť o tvrdú podložku. Nie je možné jednoznačne vylúčiť, že uvedené zranenia mohli vzniknúť
jedným mechanizmom, teda pádom, alebo iným mechanizmom, alebo ich kombináciou. T.j. pádom, resp. v kombinácii s úderom tupohranným predmetom. Znaleckým dokazovaním je teda potvrdený mechanizmus vzniku zranení u poškodenej zhodne s jej tvrdením. Znalec tiež potvrdil skutočnosť, že poškodená po vzniku týchto poranení bola schopná dopraviť sa do Malaciek a následne do Bratislavy a mohla ísť k lekárovi až na druhý deň. Znalec spochybnil to, že by mohla poškodená utrpieť vyššie uvedené zranenia ešte pred skutkom a spochybnil aj to, že by k vzniku uvedených zranení mohlo dôjsť pádom poškodenej na koľajnicu. Dĺžka obmedzenia bola objektívne okolo 6 týždňov. Poškodená nebola odkázaná na pomoc inej osoby v bežných denných činnostiach. Z protokolu o hliadke miesta činu nič podstatné nevyplýva, nakoľko ohliadka bola robená s časovým odstupom od skutku a z fotodokumentácie len vyplýva, že na mieste činu sa nachádzali tri schody, kde mohlo dôjsť k zraneniu poškodenej. Výpoveď poškodenej k mechanizmu vzniku uvedených poranení nie je teda izolovaná. Je potvrdená listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom. Súd nezistil objektívne nejaký iný možný spôsob vzniku uvedených zranení na tele poškodenej než ten, ako ho táto uvádzala a aký je aj potvrdený vykonanými dôkazmi.
K výpovediam svedkov W. G., O. K., Z. F.Ň., I. Z., K. Š. súd uvádza, že ani jeden z týchto svedkov nebol pri spáchaní uvedeného skutku a k jeho spáchaniu ani jeden z týchto svedkov nevedel nič uviesť. Svedkovia vypovedali len k povahe obžalovaného ak požije alkohol, pričom zhodne uvádzali, že ani pod vplyvom alkoholu nie je agresívny. Tieto ich tvrdenia vychádzali vždy zo skúseností s obžalovaným z konkrétnej situácie, ktorá sa však môže meniť. Ani jeden zo svedkov nevychádzal pri svojich hodnoteniach z danej situácie na mieste činu. Ani tvrdenia týchto svedkov nie sú v rozpore so zistenými skutočnosťami a nemôžu vyvracať tú možnosť, že by obžalovaný nenapadol poškodenú tak, ako to bolo zistené a popísané. Znalkyňa A.. D. S. vo svojom posudku uviedla, že osobnosť obžalovaného je emočne nestabilná, so zníženou frustračnou toleranciou, sklonom k maladaptívnemu konaniu, najmä v stave intoxikácie alkoholom. Alkohol u obžalovaného odbúrava zábrany, znižuje autokontrolu, úsudok a kritičnosť. Aj po oboznámení sa s tvrdeniami svedkov znalkyňa konštatovala, že u obžalovaného v stave emočnej záťaže môže dôjsť k výbuchu.
Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účel tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Obžalovaný si musel byť vedomí toho, že sotením a kopnutím do poškodenej môže tejto spôsobiť ublíženie na zdraví. Preto jeho konanie súd hodnotí ako nepriamy úmysel. Ujma na zdraví, ktorú poškodená utrpela nedosahuje intenzitu ťažkej ujmy na zdraví, ale len ublíženia na zdraví. Preto súd v tomto bode konštatuje, že vina obžalovaného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona je preukázaná mimo rozumných pochybností a preto ho súd uznal vinným zo skutku tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Na rozdiel od podanej obžaloby súd pri vyhlásení rozsudku doplnil do skutkovej vety rozsudku v tomto bode aj meno, dátum narodenia a bydlisko poškodenej, nakoľko v skutkovej vete obžaloby tieto údaje absentovali. Táto zmena nemala vplyv na identitu skutku.
Pri ukladaní druhu a výmery trestu za trestný čin z ktorého súd uznal obžalovaného vinným, vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá je pri treste odňatia slobody od šesť mesiacov do dvoch rokov. Súd v okolnostiach prípadu, ani v osobe obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti v zmysle uts. § 36 Trestného zákona, ktoré by mali vplyv na ukladanie trestu obžalovanému.
Na druhej strane to, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona. Pri prevahe priťažujúcich okolností súd pri ukladaní trestu obžalovanému použil sprísňovacie ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona a zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a tak mohol obžalovanému ukladať trest odňatia slobody od dvanásť mesiacov do dvoch rokov. Súd uložil obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere štrnásť mesiacov. Nakoľko bol obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zaradil ho súd pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Hoci znalkyňa A.. D. S. vo svojom posudku uviedla vhodnosť uloženia ochrannej protialkoholickej liečby ambulantnou formou obžalovanému, súd konštatuje, že na takéto uloženie absentujú zákonné podmienky uvedené v § 73 ods. 2 Trestného zákona. Obžalovaný nespáchal čin ani v stave zmenšenej príčetnosti, ani nebolo zistené, že jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Obžalovaný nespáchal čin v stave vyvolanom duševnou poruchou, ani nebolo zistené, že jeho pobyt na slobode je nebezpečný.
Obžalovaný nespáchal čin násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a nebolo zistené, že vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať. Napokon nebolo ani zistené, že obžalovaný spáchal čin pod vplyvom návykovej látky, alebo v súvislosti s jej užívaním. Obžalovaný síce uviedol, že v deň skutku vypil jedno pivo a nevie či aj pol deci, nebolo však zistené o aký alkohol sa jednalo (koľko stupňov a promile mal alkohol), nebolo zistené kedy alkohol požil a nebolo hlavne zistené, či v čase skutku bol ešte týmto alkoholom ovplyvnený. Po skutku nebola u obžalovaného meraná hladina alkoholu v dychu, alebo v krvi. Preto pre absenciu zákonných podmienok na ukladanie ochranného liečenia obžalovanému, súd toto liečenie neuložil.
Súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o riadne a včas uplatnených nárokoch poškodených na náhradu spôsobenej škody. Poškodená A. A. sa pripojila k trestnému konaniu len s nárokom na náhradu škody za ublíženie na zdraví vo výške 1.200,-eur. Hoci podľa znaleckého posudku a obodovania zistených poranení je výška možnej úhrady vyššia, súd nemôže priznať poškodenej nárok vo vyššej výške, ako si ju táto uplatnila a preto súd priznal nárok na náhradu škody poškodenej A. A. len v takej výške, ako si ho táto uplatnila, teda v sume 1.200,-eur. Zástupca poisťovne Dôvera zdravotná poisťovňa sa pripojil v predsúdnom konaní s nárokom na náhradu škodu za vynaložené liečebné náklady vo výške 198,86 eur, ktoré aj dokladoval a nakoľko ani v tomto smere súd nemal pochybnosti o správnosti uplatneného nároku na náhradu škody, priznal poisťovni Dôvera nárok na náhradu škody tak, ako si ho jej zástupca v trestnom konaní uplatnil.
K oslobodzujúcej časti:
Súd v tomto bode obžaloby musí po vykonanom dokazovaní konštatovať, že sa obžalobe nepodarilo bez rozumných pochybností preukázať, že sa žalovaný skutok stal. Obžalovaný poprel, že by poškodenej vzal nejaké peniaze. Uviedol, že ju chytil za ruksak, ktorý mala na chrbte, ale preto, aby ju vystrčil von pred dvere ubytovne. Obžalovaný uviedol, že riadne pracoval, zarábal 1500-1600,-eur. To, že peniaze mal aj v deň kedy sa mal skutok stať je potvrdený aj tým, že obžalovaný uvádzal, že pred skutkom bol na pive, ktoré musel zaplatiť. Podľa poškodenej po príchode do Lamača chcel ísť z autobusu obžalovaný do krčmy, teda musel tam ísť s tým, že má peniaze na útratu. Okrem toho z výpovede obžalovaného a poškodenej vyplýva, že v ten deň sa obaja chystali, že sa pôjdu zabaviť. Obžalovaný teda musel mať svoje peniaze, lebo z výpovedí svedkov vyplýva, že vždy všetko platil obžalovaný, aj za poškodenú. Absentuje teda preukázateľný motív konania obžalovaného. Obžalovaný mal dostatok vlastných finančných prostriedkov, teda nemal žiadny objektívny dôvod vziať peniaze poškodenej. Skutočnosť, že obžalovaný nebol vo finančnej tiesni a mal dostatok vlastných legálne zarobených finančných prostriedkov vyplýva aj z výpovedí svedkov W. G., I. Z., K. Š.. Jediným dôkazom, o ktorý obžaloba opiera svoje obžalobný návrh je výpoveď poškodenej A. A., ktorú súd hodnotí ako mimoriadne nevieryhodnú, plnú rozporov, protirečení a nezrovnalostí. Pri podávaní trestného oznámenia poškodená uviedla, že obžalovaný jej začal z ruky trhať ruksak, pár minút sa oň trhali. Popri tom jej hovoril, že nemá peniaze, aby mu ich dala, čo ona odmietla. Obžalovaný
jej potom ruksak vytrhol, otvoril a vytiahol z neho všetky peniaze. Mala tam hotovosť 200 až 300 eur, nevie presne koľko, ale minimálne 200,-eur. Neskôr poškodená ku skutku a k odcudzeným peniazom uviedla, že obžalovaný jej zobral z ruksaku peniaze, možno do 100,-eur. Nevie v akých bankovkách. Ona tie peniaze nerátala. Uviedla, že si nepamätá, či v ten deň niečo platila. Pri konfrontovaní jej výpovedí z predsúdneho konania, kde uvádzala že jej mal obžalovaný zobrať minimálne 200,-eur, potom 300-200,-eur, potom uvádzala zhruba od 270 do 300,-eur a jej tvrdenia z hlavného pojednávania, že sa malo jednať o sumu do 100,-eur, poškodená uviedla, že nevie presne koľko jej obžalovaný zobral peňazí, ona to nerátala, jej nešlo o peniaze, ale o ten úraz. Ona nenosí peňaženku, peniaze máva voľne položené v ruksaku, alebo po vačkoch. Z toho jednoznačne vyplýva, že poškodená ani len netuší koľko mala mať vlastných peňazí, ani len netuší koľko peňazí jej mal obžalovaný údajne odcudziť. Súd má dôvodné pochybnosti o tvrdeniach poškodenej, že vôbec mala v ruksaku nejaké peniaze. Sama uvádzala že peniaze mala vo vrecku nohavíc, z ktorých si ešte musela po údajnom skutku zaplatiť vlak z Bratislavy do Malaciek. Poškodená nevypovedá len zmätočne, ale celkom cielene klamala na hlavnom pojednávaní, keď uviedla, že peniaze si v ten deň vyberala z bankomatu. Keď si uvedomila, že táto skutočnosť sa dá overiť výpisom z banky, ihneď poprela svoje tvrdenie a uviedla, že si nie je istá, či v ten deň vyberala peniaze z bankomatu, asi ich mala pri sebe. Súd musí hodnotiť jej výpoveď aj z toho hľadiska, že poškodená v čase skutku bola pod vplyvom alkoholu. Sama priznala, že asi dve hodiny pred skutkom vypila asi pohárik-dva vína. Otázkou je akého objemu boli tieto poháre a či pri kúpe alkoholu neminula svoje peniaze, ktoré údajne mala mať u seba. Za významnú skutočnosť súd považuje aj motív poškodenej udať obžalovaného. Tento sa s poškodenou rozišiel, žiadal, aby si zobrala od neho zvyšok jej vecí, čo sa jej nepáčilo a sama sa vyjadrila, že toto obžalovaný oľutuje. Z jej vyjadrenia teda je zrejmá snaha pomstiť sa obžalovanému za to, že sa s ňou rozišiel. Sama obžalovaná k spôsobenej škode pri tomto skutku uviedla, že s nárokom na náhradu škody vo veci lúpeže sa k trestnému konaniu nepripája a túto nežiada. To svedčí tomu, že asi jej nebola pri žalovanom trestnom čine lúpeže škoda spôsobená. Inak by asi postupovala tak ako pri trestnom čine ublíženia na zdraví a škodu by žiadala. V predmetnom konaní okrem celkom zjavne nevieryhodnej, zmätočnej spochybnenej výpovede poškodenej nebol produkovaný žiadny objektívny dôkaz, ktorý by preukazoval, že sa skutok lúpeže vôbec stal. Nebolo objektívne preukázané, že sa obžalovaný s poškodenou o ruksak naťahovali. Poškodenie ruksaka je vysvetliteľné tým, že poškodená sa pri vyvádzaní z ubytovne mykala a obžalovaný ju držal za ruksak, ktorý mala na chrbte. Okrem toho nebola vyvrátená možnosť, že k poškodeniu ruksaku mohlo dôjsť v inom čase a na inom mieste a iným spôsobom. Nebolo objektívne zistené a preukázané, že poškodená v čase skutku mala pri sebe peniaze okrem tých, ktoré použila na cestu do Malaciek po skutku. Nebolo teda preukázané, že obžalovaný vôbec nejaké peniaze poškodenej zobral.
Pri hodnotení svedeckej výpovede sa zásadne vychádza z toho, ž svedok po poučení o význame a dôležitosti svedeckej výpovede hovorí pravdu. Na pravdivosť výpovede však môže vplývať viacero skutočností, schopnosť správne vnímať prežité udalosti, schopnosť si ich správne zapamätať a schopnosť ich správne reprodukovať. Podozrenie z možnosti nepravdivej svedeckej výpovede prichádza do úvahy najmä vtedy, ak sa zistí motív a príčiny, ktoré by svedka mohli viesť k nepravdivej výpovedi.
Č. 53/1992 Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 6 Tr.por., t.zn., že ich hodnotil podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach a vykonal logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nemožno napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu.
Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa sta skutok, ktorý je predmetom trestného konania. To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného priameho svedka je pochybná (č. 14/1964).
Hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 6 Tr.por. musí súd vykonať tak, že uváži všetky okolnosti prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, teda skúma, či výpoveď svedka je logická, či sa svedok prípadne aj v
okolnostiach menej podstatných neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýliek musí súd zisťovať prečo k tomu dochádza( č. 30/1966-I).
Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý z variantov skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov ten, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší ( č.46/1963, č. I/1966).
Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného /in dubio pro reo/ č. 22/1968-II).
Judikát Jtk 11/2009 KS Žilina z 8.12.2009 V prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.
Nakoľko po vykonanom dokazovaní v tomto bode obžaloby nebolo objektívne mimo rozumnú pochybnosť preukázané, že sa žalovaný skutok stal, súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Akýkoľvek iný postup súd by bol v rozpore so zákonom a všetkými platnými zásadami trestného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.