Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
df0116617bb2255d6c69775cc257dc8b3cece6e09c5bc43522d4e2686242ca84.pdf
PDF · 12.63 MB
No categories available
4 Obo 285/93
Legal thesis Official
Poučovacia povinnosť súdu je obmedzená na poučenie účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach (procesných úkonoch, ktoré môžu vykonať, ich dôsledkoch a procesnom postupe). Zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcu o tom, že žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný, nebolo by to poučením o procesných právach a povinnostiach ale poučením o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný ani oprávnený poskytnúť.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 1993, sp. zn. 4 Obo 285/93.)
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 20 853 Sk poplatkov z omeškania za oneskorené zaplatenie faktúry č. 5142659 z 23. septembra 1991. Rozhodol tak s odôvodnením, že odberateľom dodávky, ktorá je predmetom fakturácie bola akciová spoločnosť V. a žalobca nepreukázal, že by záväzok tejto spoločnosti zaplatiť faktúru prešiel na žalovanú spoločnosť.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby ho odvolací súd zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní uviedol, že žalobu podali proti žalovanému na základe jeho informácie, že je pasívne legitimovaným v sporoch pôvodne vedených proti š.p. V., neskôr proti a. s. V. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa uspokojil s tvrdením žalovaného, že nie je v spore pasívne legitimovaným bez toho, aby od žalovaného žiadal, aby svoje tvrdenie preukázal. Ak súd dospel k záveru, že žalovaný skutočne nie je v spore pasívne legitimovaný mal na to podľa § 43 ods. 1, 2 O.s.p. žalobcu upozorniť a vyzvať ho, aby v spore označil iného žalovaného.
Žalovaný žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdit.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho konania, dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.
Z odôvodnenia:
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že hospodársku zmluvu o vypracovaní projektovej dokumentácie so žalobcom uzavrela akciová spoločnosť V. Niet pochýb o tom, že ide o obchodnú spoločnosť, ktorá nie je totožná so žalovanou spoločnosťou.
Nemožno súhlasit s námietkou žalobcu, že žalovaný nepreukázal, že na neho neprešiel záväzok V., a. s. z hospodárskej zmluvy. Je všeobecnou zásadou občianskeho súdneho konania, že každý účastník musí svoje tvrdenia preukázať. Podmienkou úspešnosti každej žaloby, ktorou sa uplatňuje právo na splnenie povinnosti je preukázanie existencie práva, ale aj skutočnosti, že povinným je žalovaný. Z hospodárskej zmluvy vznikajú práva a povinnosti účastníkom zmluvy. Ak žalobca uplatňoval práva zo zmluvy voči inému ako účastníkovi zmluvy, tvrdiac, že na neho prešli záväzky zo zmluvy, bolo jeho povinnosťou toto tvrdenie preukázať. Prechod záväzku V., a. s. na žalovanú spoločnosť však preukázaný nebol.
Nemožno súhlasit ani s námietkou žalobcu, že bolo povinnosťou súdu viesť žalobcu k tomu, aby po zistení, že označený žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný, nahradil ho iným žalovaným, ktorý by bol pasívne legitimovaný. Ustanovenie § 43 O.s.p. upravuje postup súdu pri odstraňovaní vád podaní, ktoré sú nesprávne a neúplné. Podanie žalobcu (žaloba) však nie je úplné a po formálnej stránke nesprávne. Nebol preto dôvod ani na to, aby súd postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. vyzval žalobcu na opravu žaloby a poučoval ho o tom, ako má opravu urobiť. Poučenie podľa § 43 ods. 1 O.s.p. sa môže vztahovať len na procesné práva a povinnosti účastníkov tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 5 O.s.p. Poučenie o tom, že žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný, by nebolo poučením o procesných právach a povinnostiach účastníkov, ale poučením o hmotnom práve. Dávať takéto poučenie súd nie je povinný ani oprávnený.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.