Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
b391de54c7b6cfea6bda35d3b059dc08c8de88bf0b0c20086e3d1635bf1c0cca.pdf
PDF · 16.28 MB
No categories available
4 Cdo 44/92
Legal thesis Official
Porušením pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom je v podmienkach trhovej ekonomiky aj také úmyselné konanie pracovníka, ktorým v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa využil poznatky a informácie, získané pri práci pre zamestnávateľa, v jeho neprospech v hospodárskej súťaži s iným podnikateľom.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.júla 1992, 4 Cdo 44/92)
Žalobca žiadal určiť, že okamžité zrušenie jeho pracovného pomeru so žalovanou organizáciou je neplatné z dôvodu, že svojím konaním neporušil zvlášť hrubým spôsobom pracovnú disciplínu.
Mestský súd v Košiciach žalobe vyhovel. V dôvodoch rozsudku
uviedol, že žalobca na rokovaní nepresadil v prospech svojej súkromnej firmy a na úkor žalovanej organizácie objednávku na výkon určitých hydrogeologických prac od objednávateľa Č. š.p. K., takže ani nemohol porušiť pracovnú disciplínu.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej organizácie zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol. Odôvodnil to tým, že zo znenia písomného rozhodnutia o okamžitom zrušení pracovného pomeru so žalobcom vyplynul aj ďalší dôvod pre tento postup žalovanej organizácie. Za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny považoval žalobcovu neospravedlnenú absenciu v práci a jeho pracovnú činnosť v deň, keď osobne presadzoval vykonanie hydrogeologických prac v prospech súkromnej firmy, s ktorou úzko spolupracoval, čím konal v rozpore s oprávnenými záujmami organizácie.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas dovolanie. Žiadal tento rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť tak, ako rozhodol mestský súd. Vyčítal odvolaciemu súdu, že dôsledne nezisťoval, či žalovaná organizácia nezískaním objednávky – čo nezapríčinil – utrpela nejakú škodu a že aj jeho absencia, vzhľadom na okolnosti, za ktorých k nej došlo, a vzhľadom na jeho doterajšie dobré správanie sa, nemôže byť dôvodom pre použitie ust. § 53 ods. 1 písm. b/ Zák. práce.
Najvyšší súd republiky preskúmal podľa § 242 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie odvolacieho súdu včítane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
Z odôvodnenia:
Spôsob, rozsah a intenzita porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom môže mať za následok možnosť použitia rôznych sankcií.
Podľa § 53 ods. 1 písm. b/ Zák. práce môže organizácia zrušiť pracovný pomer okamžite len výnimočne, ak pracovník porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom. Pokiaľ sa tak stane, je vecou súdov, aby v konkrétnej, podľa § 64 Zák. práce prejednávanej veci prihliadli na závažnosť a význam porušenia pracovnej povinnosti, mieru zavinenia, postoj pracovníka k plneniu úloh a na dôsledky, ktoré porušenie pracovnej disciplíny malo na plnenie úloh organizácie.
Novela Zákonníka práce (zák. č. 3/1991 Zb.) nanovo upravila zá-
konnú povinnosť pracovníkov dodržiavať zásady spolupráce s ostatnými pracovníkmi a povinnosť nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami organizácie. Táto povinnosť má nový obsah po prechode organizácie na trhovú ekonomiku. Ide o rozpor s oprávnenými záujmami organizácie hlavne v ekonomickej a sociálnej oblasti. Predpokladom právnej zodpovednosti pracovníka v tejto sfére je jeho zavinené porušenie povinností. Správanie sa a konanie pracovníka môže narušovať oprávnený záujem organizácie najmä v oblasti hospodárskej súťaže, v podnikateľskej činnosti ap. Porušenie tejto povinnosti pracovníka môže vyvolať vznik jeho právnej zodpovednosti.
Vychádzajúc z uvedených zásad aj najvyšší súd republiky dospel k záveru, že treba sa stotožniť s právnym názorom, ktorý v otázke neospravedlneného zameškania práce zaujal odvolací súd. Neospravedlnené zameškanie pracovného dňa žalobcom, ktorý sa v ten deň zúčastnil ako súkromný podnikateľ výberového konania zákazky na vykonanie hydrogeologického prieskumu v štátnom podniku Č. v K. pre svoju, resp. spoločníkovu firmu, treba považovať za také zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré možno postihnúť výnimočným spôsobom ukončenia pracovného pomeru podľa § 53 ods. 1 písm. b/ Zák.práce. Žalobca pri tomto konaní totiž využíval poznatky, informácie a výsledky práce dosiahnuté pri výkone práce v pracovnoprávnom vzťahu so žalovanou organizáciou, ktorá v minulosti pre uvedený štátny podnik (ale aj pre iných zákazníkov) už rovnakú činnosť vykonávala, čím vedome zneužil postavenie tejto organizácie v jej podnikateľskej činnosti a v oblasti jej postavenia v súťažnom prostredí trhovej ekonomiky. V tom treba vidieť aj úmyselné konanie žalobcu, ktoré je v rozpore s oprávnenými záujmami žalovanej zamestnávateľskej organizácie.
Keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v ust. § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.