Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoPr-2-2013.pdf
PDF · 92.1 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoPr/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Angely Čechovej vo veci žalobkyne A.. E. X., bytom F., L. XX, zast. JUDr. Rastislavom Cestickým, Košice, Štúrova 27, proti žalovanému H.-F. J. a.s., so sídlom L., Y. I., IČO: 35 792 281, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 17Cpr 1/2012-154 z 20.12.2012 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne zo dňa 5.2.2011 je neplatné a rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 100%.
Pri rozhodovaní vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 5.12.2011 je neplatné na tom skutkovom a právnom základe, že vzhľadom na jej zdravotný stav, problémy s chrbticou, ako aj predtým prekonaný úraz zlomeniny členka, vytýkané porušenie pracovnej disciplíny nie je takej intenzity, ktorá by odôvodňovala okamžité skončenie pracovného pomeru, s prihliadnutím aj na jej osobu, priestor, funkciu, ktorú doteraz vykonávala, jej doterajší postoj k práci a situáciu, za ktorej k tomu došlo, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že nebola jej konaním spôsobená žiadna škoda žalovanému. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vypočutím účastníkov konania, svedkov a oboznámením listín, vec právne posúdil podľa článku 2, § 15, § 43 ods. 1 , 2, § 47 ods. 2, § 81, § 47 ods. 3, § 68 ods. 1,2, § 70, § 77 a § 79 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a zistil, že v danom prípade je vytýkaným závažným porušením pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, ktoré malo byť dôvodom okamžitého skončenia jej pracovného pomeru skutočnosť, že žalobkyňa napriek výzve zamestnávateľa z 29.11.2011, ktorú prevzala 1.12.2011, nenastúpila uvedeným dňom na výkon svojho pracovného zaradenia na roznos tlače v rajóne F.. XX a nesplnenie príkazu nadriadeného zamestnanca žalovaný považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Konštatoval, že v danej veci v zmysle dojednaného miesta výkonu práce nemalo ísť o preradenie, ale o zaradenie zamestnankyne do miesta výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, že zamestnávateľ je povinný zaraďovať zamestnancov na prácu a pracovisko (v danom prípade rajón) vzhľadom na ich schopnosti a zdravotný stav a nemôže zaradiť zamestnanca na takú prácu a pracovisko, na ktorých vzhľadom na jeho zdravotný stav pracovať nemôže. Ak také zaradenie zamestnávateľ vykoná a zamestnanec na miesto, kde by došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu nenastúpi, nemôže ísť o porušenie pracovnej disciplíny, pretože v tom prípade sa porušenia právneho predpisu dopustil zamestnávateľ. Pre posúdenie dôvodnosti odmietnutia na nástup na také miesto je potrebné mať najprv dostatočné podklady pre posúdenie, či zamestnanec na takom pracovisku pre ohrozenie svojho zdravia pracovať skutočne nemôže alebo ide len o jeho subjektívny
názor, okolnosti však zamestnávateľ neskúmal. Žalobkyňa však v súdnom konaní v danom smere svoje tvrdenia dostatočným spôsobom nepreukázala. Nesplnenie príkazu nadriadeného zamestnanca možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. V danom prípade súd zobral do úvahy skutočnosť, že žalobkyni bolo dňa 1.12.2011 písomne nariadené vykonávať prácu, ktorá patrila do jej pracovnej náplne, avšak v inom rajóne - č. XX, vzdialenejšom a s väčším počtom tlačovín, čo žalobkyňa odmietla a ostala v dňoch 1.- 3.12.2011 vykonávať prácu na rajóne č. XX, pričom žalobkyňa sa snažila svoje dôvody zamestnávateľovi vysvetliť, že má zdravotné problémy s chrbticou a nohami, že pred odmietnutím práce na rajóne č. XX sa bola poradiť na Inšpektoráte práce, pričom podľa protokolu Inšpektorátu práce Košice č. A.-XX-XX-X.X/P-U.-XX B. X.X.I. bol konštatovaný rozpor pracovnej zmluvy žalobkyne s ust. § 43 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce s poukazom na konkrétny prípad žalobkyne a skutočnosť, že aglomerácia Košice je zamestnávateľom rajonizovaná, Mesto F. pozostáva zo štyroch okresov, a preto vzhľadom na ust. § 15 Zákonníka práce miesto výkonu práce malo byť v pracovnej zmluve špecifikované užšie. Súd hodnotil aj intenzitu porušenia pracovnej disciplíny žalobkyne, prihliadajúc k funkcii, ktorú žalobkyňa vykonávala ako radová zamestnankyňa (nie vo vedúcej pozícii), bral zreteľ na jej doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, prehlásenie jej nadriadených, ktorí potvrdili, že predtým s ňou nikdy problémy v práci neboli, k situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo - zhoršený zdravotný stav, sťažené pracovné podmienky, stanovisko Inšpektorátu práce, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, keďže svoju doterajšiu prácu neprestala vykonávať, snažila sa svoje dôvody so zamestnávateľom prebrať, tiež na dôsledku porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa, ktorému žiadna škoda nevznikla, keďže prácu v rajóne č. XX doposiaľ vykonáva zamestnankyňa ako predtým, ako aj osobu žalobkyne, ktorá sa predtým napriek zdravotným ťažkostiam svedomito vykonávala svoju prácu a snažila sa zabezpečiť rodinu s tromi deti. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce uzavrel, že porušenie pracovnej disciplíny u žalobkyne nemožno hodnotiť ako závažné, ktoré by odôvodňovalo okamžité skončenie jej pracovného pomeru, a preto súd žalobe vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 8.12.2011 je neplatné. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 7 O.s.p., a keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd zaviazal žalovaného k náhrade jej trov, ktoré jej v konaní vznikli právnym zastúpením vo výške 100 %, s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť z dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., keďže súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že z písomných dôkazov, ako aj z výpovede svedka J.. Ď. R.., ktorý bol priamym nadriadeným žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa trvalo a bezpodmienečne odmietala vykonávať prácu v inom rajóne, a to napriek skutočnosti, že tento príkaz jej bol daný ústne a písomne, v súlade s jej pracovnou zmluvou. Poukazoval ďalej na výpovede svedkov o príchode zamestnankýň do práce a roznos tlačív p. P. a p. X. s tým, že žalobkyňa dňa 1.12.2011 po príchode do práce napriek predchádzajúcim ústnym výzvam ako i písomnej výzve s upozornením na posudzovanie takéhoto konania, ktorá jej bola predložená po príchode do práce, rajón č. XX doručovať odmietla a svojvoľne rozniesla rajón č. XX. Úmysel žalobkyne nenastúpiť na výkon práce je tak podľa žalovaného zrejmý zo samotnej podanej žaloby, ako aj z predložených písomných dôkazov a svedeckých výpovedí. Uviedol ďalej, že nie nepodstatnou sa žalovanému javí i skutočnosť, že Inšpektorát práce nenamieta a nevytýka spôsob skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, ani jej zaradenie na výkon práce v inom rajóne, ale rozpor jej pracovnej zmluvy s ust. § 43 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktorý súd však jednoznačne nekonštatoval. Žalobkyňa pri odmietnutí výkonu práce vychádzala zo skutočností, ktoré podľa jej subjektívneho názoru mali byť dané, nie z toho, čo bolo v jej pracovnej zmluve v čase ukončenia pracovného pomeru skutočne uvedené - miesto výkon práce Košice. Zamestnankyňa takto koncipovanú pracovnú zmluvu dobrovoľne podpísala, pracovná zmluva bola v čase ukončenia pracovného pomeru platná a žalobkyňa si mala byť vedomá dôsledkov, ktoré jej z takto koncipovanej pracovnej zmluvy plynú - roznos tlače, doručovanie poštových zásielok v meste F. v rozsahu do 20 hodín týždenne, čo bolo pri jej zaradení na rajón č. 28 dodržané. Žalobkyňa navyše v úvode svojej sťažnosti zo dňa 1.12.2011 uvádza, že Inšpektorát práce jej potvrdil právo odmietnuť návrh na preradenie pracovať na dohodu, alebo pridať ďalší rajón. Žiadna z uvedených možností však nenastala a ani nebola predmetom sporu, preto nevidel dôvod, prečo by bolo potrebné zaoberať sa stanoviskom Inšpektorátu práce v súvislosti s ukončením pracovného pomeru so žalobkyňou. Takisto argumentáciu zlým zdravotným stavom žalobkyne, na ktorý mal zamestnávateľ podľa rozhodnutia súdu prihliadať, považoval za neopodstatnenú, nakoľko žalobkyňa okrem potvrdenia o práceneschopnosti všeobecného lekára počas celého trvania pracovného pomeru žiadny doklad o svojom nevyhovujúcom
zdravotnom stave nedoložila a lekárska správa, v ktorej je uvedené, že sa má vyvarovať nosenia bremien a lieči sa pre bolesti chrbtice je zo septembra 2012, t.j. takmer rok po ukončení pracovného pomeru. Bol toho názoru, že i v prípade hodnotenia intenzity porušenia pracovnej disciplíny je odmietnutie výkonu práce pridelenej v súlade s pracovnou zmluvou závažným porušením pracovnej disciplíny, a to s prihliadnutím na všetky v rozsudku uvádzané faktory. Keďže žalobkyňa preukázateľne odmietla vykonávať prácu pridelenú jej v súlade s jej platnou pracovnou zmluvou úmyselne a s definitívnou platnosťou, akékoľvek upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny v danom prípade neprichádzalo do úvahy, nakoľko bolo zrejmé, že žalobkyňa prácu v rajóne č. XX vykonávať nebude a samotné jej zaradenie na iný rajón bolo robené z dôvodu zlých ekonomických výsledkov rajónu č. XX, pričom ďalšia škoda z dôvodu odmietnutia výkonu práce žalobkyňou nevznikla len preto, že žalovaný poslal po odmietnutí výkonu práce žalobkyňou roznášať tlač v rajóne č. XX pôvodnú doručovateľku.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovala rozsudok potvrdiť ako vecne správny s tým, že si uplatnila náhradu trov konania. Bola toho názoru, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zobral do úvahy všetky kritériá potrebné pre rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru a správne sa s nimi vysporiadal, a tak dospel k správnym skutkovým zisteniam a po právnej stránke vec správne právne posúdil. Poukázala aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 63/2003, 4 Cdo 44/92.
Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 15.1.2014 v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 1 písm. d/ a f/ O.s.p.) rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli a vykonané dôkazy správne a úplne vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. Na zistený skutkový stav aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj správne vyložil a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k správnemu právnemu záveru o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalovaným žalobkyni listom zo dňa 5.11.2011 z dôvodu podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Z cit. ust. vyplýva, že okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru so zamestnancom a dôvodom pre jeho použitie je závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnancov vyplývajúcich z pracovného pomeru. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí ísť o zavinené porušenie pracovných povinností, a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru podľa cit. ust. musí zamestnávateľ zamestnancovi preukázať. Preukazovanie závažného porušenia pracovnej disciplíny môže vyplývať nielen zo všeobecných povinností zamestnancov stanovených právnymi predpismi, najmä Zákonníka práce, ale aj z tých, ktoré sú obsiahnuté vo vnútorných predpisoch zamestnávateľa, alebo v pracovnej zmluve či v pokyne nadriadeného vedúceho zamestnanca. Hodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny patrí výlučne súdu. Pri posúdení, či sa zamestnanec dopustil závažného alebo menej závažného porušenia pracovnej disciplíny zákon nevymedzuje, z akých hľadísk má súd vychádzať. Ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce totiž patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, a je tak na úvahe súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu
tejto právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu okolností, a na základe svojej úvahy dospel k záveru, či konanie zamestnanca vymedzené v okamžitom skončení pracovného pomeru možno hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Podľa ustálenej súdnej praxe pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny súd prihliada k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú vykonáva, k doterajšiemu postoju k plneniu pracovných povinností, situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa, či zamestnanec svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škody, v akej výške a pod. Súd pritom nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo inom internom predpise alebo v pokyne vedúceho zamestnanca hodnotí určité konanie zamestnanca, ktoré považuje za porušenie pracovnej disciplíny.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa v súlade so zákonom a uvedenými zásadami ustálenými v súdnej praxi vyhodnotil intenzitu vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou, s prihliadnutím ku všetkým v konaní preukázaným významným skutkovým okolnostiam - k funkcii, ktorú žalobkyňa vykonávala ako radová zamestnankyňa, k jej doterajšiemu postoju k plneniu pracovných povinností, k situácii, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a nepriaznivému zdravotnému stavu žalobkyne, v dôsledku ktorého odmietla splniť pokyn nadriadeného na výkon práce (K. V.) v rajóne č. XX za sťažených pracovných podmienok, ďalej na spôsob a intenzitu vytýkaného porušenia pracovných povinností a skutočnosť, že v dôsledku porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou žiadna škoda žalovanému ako zamestnávateľovi nevznikla.
Skutočnosti a námietky uvedené v odvolaní žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že v posudzovanom prípade zo strany žalobkyne nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny závažným spôsobom, ktoré by odôvodňovalo okamžité skončenie jej pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Nedôvodné sú námietky žalovaného, že súd prvého stupňa neskúmal konanie žalobkyne v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu a nesprávne vyhodnotil intenzitu porušenia pracovných povinností. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa konanie žalobkyne, ktoré bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru s ňou, považoval za zavinené porušenie pracovnej disciplíny, pričom pri hodnotení stupňa (intenzity) a charakteru porušenia pracovnej disciplíny náležite prihliadol ku všetkým relevantným okolnostiam podľa svojej úvahy, ktorú treba považovať za úplnú a správnu. Správne tiež posudzoval primeranosť žalovaným zvoleného výnimočného spôsobu skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, keďže - vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, pri tomto posúdení a hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nebol viazaný tým, ako žalovaný (zamestnávateľ) hodnotil konanie zamestnanca, ktoré predstavuje porušenie pracovnej disciplíny (k uvedenému porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 71/2003). Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade konanie žalobkyne nenapĺňa znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ ZP, ktoré toto zák. ustanovenie predpokladá ako dôvod pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom, a preto - aj keď zo strany žalobkyne došlo k vytýkanému porušeniu pracovnej disciplíny, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, spôsob a intenzitu porušenia pracovnej disciplíny a nepreukázané negatívne dôsledky pre žalovaného ako zamestnávateľa, nebolo nevyhnutné, aby žalovaný s ňou skončil pracovný pomer okamžite výnimočným spôsobom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP. Žalovaný v odvolaní uvádza aj námietky, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a dôsledne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, príp. námietky, ktoré nemajú pre danú vec podstatný význam (napr. úmysel žalobkyne vôbec nenastúpiť na výkon pridelenej práce v rajóne č. 28, skutočnosť, že inšpektorát práce žalovanému nevytýkal spôsob skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, ani jej zaradenie na výkon práce v inom rajóne), preto odvolací súd nepovažoval za potrebné k týmto námietkam zaujímať stanovisko.
Z uvedených dôvodov odvolanie žalovaného nemožno považovať za opodstatnené, a preto bol napadnutý rozsudok potvrdený podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.
O trovách konania nebolo odvolacím súdom rozhodnuté vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vymienil rozhodnúť o trovách konania samostatným uznesením, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.