Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_6S-79-2018.pdf
PDF · 126.08 KB
Case nature
Subarea
6S/79/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: E.. E. Z., L. L. XXX/XXB, XXX XX Y., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, so sídlom Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: A.. H. V., L. R. Y. XXX, XXX XX L., o preskúmanie zákonnosti záznamu č. Z-4128/2018, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Rozhodnutia správnych orgánov.
1. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, vykonal na LV č. XXXX pre k.ú. Y. záznam č. Z-4128/2018, na základe návrhu A.. H. V. zo dňa 01.03.2018, ktorým na A.. H. V., L. R. Y. XXX, XXX XX L., zapísal vlastnícke práva k 46 nebytovým priestorom (Priestor č. 2 - 01 až Priestor č. 2 - 44, Priestor č. 8 - 45 a Priestor č. 12 - 46) spolu s príslušným spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku.
II. Žaloba.
2. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.05.2018 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti záznamu č. Z-4128/2018, ktorý žalovaný vykonal na základe návrhu ďalšieho účastníka a to zápis vlastníckeho práva k 46 nebytovým priestorom tak, ako je uvedené v odseku 1. tohto rozhodnutia. Predmetné nebytové priestory (ďalej len „NP“) vznikli rozdelením pôvodného NP (Priestor č. 2 - 901).
3. Žalobca poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že nebol účastníkom katastrálneho konania, jeho aktívna žalobná legitimácia je daná v súlade s § 178 ods. 1 SSP, nakoľko napadnutým záznamom boli priamo dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 5 ods. 2 SSP a ustálenú súdnu judikatúru napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžr/174/2011 zo dňa 10.10.2012. O vykonaní záznamu sa žalobca dozvedel dňa 03.04.2018, keď mu bola správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza byt vo vlastníctve žalobcu, spoločnosťou SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o., IČO: 35 815 329 so sídlom Bebravská 34, 821 07 Bratislava (ďalej len „správca“), doručená pozvánka na schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, zvolaná na deň 26.04.2018 o 18.00 hod., ktorej prílohou bola žiadosť ďalšieho účastníka o zvolanie schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 19.03.2018. Z obsahu žiadosti ďalšieho účastníka, ako aj z LV č. XXXX vyplynulo, že vykonaním záznamu v katastrálnom konaní č. Z-4128/2018 sa ďalší účastník stal, namiesto dovtedy jediného NP, vlastníkom 46 NP, ktoré vznikli jeho rozdelením.
4. Žalobca je vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v Bratislave - m. č. Vrakuňa, k. ú. Y. a s ním súvisiaceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom, na ktorých je dom postavený, a to:
- bytový dom súp. č. XXXXX, na pozemku parcela reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 203 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, popis stavby: J. X,
- bytový dom súp. č. XXXXX, na pozemku parcela reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 258 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, popis stavby: J. X,
- bytový dom súp. č. XXXXX, na pozemku parcela reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 258 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, popis stavby: J. XX,
- bytový dom súp. č. XXXXX, na pozemku parcela reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 271 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, popis stavby: J. XX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre k ú. Y., obec BA - m. č. Vrakuňa, okres Bratislava II (ďalej len „bytový dom“). Pred vykonaním napadnutého záznamu, sa v bytovom dome nachádzalo spolu 51 bytov a 1 NP, ktorý bol zapísaný na LV č. XXXX ako priestor č. 2 - 901, druh NP: garáž, nachádzajúci sa v suteréne (I. podzemné podlažie) bytového domu, vchod: J. X, vo vlastníctve ďalšieho účastníka, vrátane podielu NP na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti 941980/4067898.
5. Správca bytového domu podal dňa 25.03.2015 stavebnému úradu Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa písomné oznámenie o realizácii stavebných prác v suteréne bytového domu - v NP vo vlastníctve ďalšieho účastníka, bez stavebného povolenia. Dňa 12.05.2015 bol vykonaný štátny stavebný dohľad, pri ktorom bolo zistené, že stavebné úpravy v NP, spočívajúce vo vymurovaní deliacich priečok medzi jednotlivými garážovými státiami boli uskutočnené a zostáva osadiť garážové brány na jednotlivé novovybudované garáže.
6. Rozhodnutím č. ZAST/989-1/4001/2015/SÚ/JF zo dňa 22.05.2015, právoplatným dňa 17.06.2015, stavebný úrad zastavil všetky stavebné práce na stavbe a súčasne vyzval ďalšieho účastníka ako stavebníka, aby v lehote 30 dní predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Dňa 25.06.2015 doručil ďalší účastník stavebnému úradu žiadosť o dodatočné povolenie stavebných úprav stavby NP v spojení s kolaudáciou. Rozhodnutím č. DSP.KR/1567/6607/2015/SÚ/JF-26 zo dňa 07.04.2016, stavebný úrad rozhodol o dodatočnom povolení stavebných úprav NP „dokončené stavebné úpravy podľa stavebným úradom overenej projektovej dokumentácie, vypracovanej A.. E. J., reg. č. *1049AA*, z 06/2015: vymurované deliace priečky z pórobetónových tvárnic PORFIX hrúbky 100 mm na murovacie lepidlo, medzi jednotlivými garážovými státiami. Nezmenený počet otvorených garážových státí 44“ a súčasne rozhodol o povolení užívať stavbu „nebytový priestor č. 2-901 v I. podzemnom podlaží bytového domu J. Č.. X, X, XX, XX, súpisné č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, na parcelách č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX C. XXXX/XX, kat. územie Y., L.“, ako aj o podaných námietkach.
7. Na základe právoplatného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavebných úprav NP v spojení s kolaudáciou, podal ďalší účastník žalovanému návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností, a to zápis vlastníckeho práva k 46 NP (Priestor č. 2 - 01 až Priestor č. 2 - 44, Priestor č. 8 - 45 a Priestor č. 12 - 46) spolu s príslušným spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku, ktoré vznikli rozdelením pôvodného NP (Priestor č. 2 - 901). Žalovaný v katastrálnom konaní č. Z-4128/2018 predmetný záznam vykonal.
8. Následne, po zápise vlastníckeho práva k novovzniknutým NP, ďalší účastník požiadal správcu o zvolanie schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorej požadoval prerokovať vypovedanie zmluvy o výkone správy so správcom. Predmetná schôdza sa uskutočnila dňa 26.04.2018, na ktorej uznesením č. 03/04/2018 bola vypovedaná zmluva o výkone správy so správcom, uznesením č. 05/04/2018 bola z funkcie zástupcu bytového domu odvolaná A. C. O. a uznesením č. 06/04/2018 bol do tejto funkcie ustanovený H. V. H.., ktorý je synom ďalšieho účastníka.
9. Žalobca s poukazom na citáciu ustanovení § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „KZ“) má zato, že záznam nemá konštitutívny charakter, ale „ide len o
formu evidenciu práv, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli na základe inej právnej skutočnosti“ (rozsudok Krajského súdu Bratislave z 18.05.2016 sp. zn. 1Cob 61/2014, In: Jakubáč, R. Judikatúra vo veciach katastra nehnuteľností. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2016, s. 167). V § 34 ods. 1 KZ je vymedzené, na základe akých skutočností vzniká právo k nehnuteľnostiam, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností záznamom. Takouto listinou môže byť napr. kolaudačné rozhodnutie. Vzhľadom na deklaratórny charakter záznamu, nemôže byť záznamom do evidencie katastra nehnuteľností zapísaný údaj, ktorý nemá oporu v záznamovej listine. Ak sa teda v kolaudačnom rozhodnutí (rozhodnutie m. č. Bratislava - Vrakuňa č. DSP.KR/1567/6607/2015/SÚ/JF-26 zo dňa 07.04.2016 povoľuje užívanie stavby ako jedného NP a nie ako samostatné NP, ktoré mali vzniknúť rozdelením NP, takýto záznam nemá oporu v záznamovej listine. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2017/06256/MRV zo dňa 04.01.2017, v ktorom sa tiež uvádza, že zmena sa týka zrealizovania deliacich priečok medzi jednotlivými garážovými státiami bez garážových brán a že stavebný úrad povolil len stavebné úpravy podľa overenej PD „ v rozsahu - nezmeneného počtu otvorených garážových státí 44, pričom zrealizovaním deliacich priečok medzi jednotlivými garážovými státiami bez garážových brán nedošlo k úplnému uzavretiu jednotlivých garážových státí.“ Z uvedeného je zrejmé, že sa nijakým spôsobom nepredpokladá vznik nových nebytových priestorov, ale naopak, explicitne predpokladá užívanie doterajšieho NP v rozsahu povolených stavebných úprav, t.j. vybudovaných deliacich priečok, bez garážových brán, pri zachovaní nezmeneného počtu otvorených garážových státí v počte 44.
10. Žalobca namieta, že žalovaný zapísal do katastra nehnuteľností záznamom aj dva NP, ktorých účelom v rozpore s výrokovou časťou kolaudačného rozhodnutia, nie je garážovanie motorových vozidiel, a to Priestor č. 12-46 (druh NP: iný nebytový priestor) a Priestor č. 8 - 45 (druh NP: skladový priestor).
11. Žalobca namieta zápis spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a k pozemkom do evidencie katastra, ktoré sa týkajú 46 zapísaných NP vo vlastníctve ďalšieho účastníka. V tejto súvislosti poukázal na § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“), podľa ktorého, veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome. Súčtom činiteľov v zlomku vyjadrujúcom spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku, ktorý je uvedený pri všetkých 46 aktuálne zapísaných NP dostaneme údaj 941980 (t.j. úhrn podlahových plôch všetkých NP v bytovom dome). Tento údaj je však totožný s výmerou podlahovej plochy NP tak, ako je zrejmé z výpisu LV č. XXXX pre k. ú. Y. podľa stavu k 06.10.2017. Ak teda 46 zapísaných NP vzniklo rozdelením pôvodne jediného NP (v súlade s údajom zapísaným do evidencie katastra nehnuteľností v časti C príslušného LV, t.j. „NP 2-901 rozdelený na 46 NP, 01-46, Z- 4128/2018“), pritom k ich vybudovaniu došlo v zmysle kolaudačného rozhodnutia vymurovaním deliacich priečok, potom je nevyhnutné uvažovať o zmene celkovej výmery podlahovej plochy zapísaných 46 NP oproti pôvodnému stavu, nakoľko vybudovaním jednotlivých priečok dochádza logicky ku strate na výmere. Túto skutočnosť však žalovaný pri vykonaní záznamu vôbec nezohľadnil. Vychádzajúc zo skutočnosti, že v danom prípade nevyhnutne muselo dôjsť k zmene výmery celkovej podlahovej plochy zapísaných 46 NP (k zmenšeniu) oproti pôvodnému stavu (výmere podlahovej plochy jediného NP), táto zmena je zmenou oproti pôvodnej dokumentácii stavby, a teda mala byť zohľadnená v súčinnosti so všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, či už v rámci zosúladenia faktického stavu so stavom právnym alebo formou zmluvy o vstavbe nebytových priestorov.
12. Podľa názoru žalobcu z uvedeného postupu vyplýva jediný zámer ďalšieho účastníka, a to dosiahnuť úplnú kontrolu nad prijímaním rozhodnutí týkajúcich sa správy bytového domu. V bytovom dome sa nachádza celkom 51 bytov, z čoho 3 byty sú vo vlastníctve ďalšieho účastníka a 1 byt vo vlastníctve jeho syna, čím ďalší účastník mal pri existencii jediného NP celkom 4 hlasy a spolu so svojim synom vykonával kontrolu nad 5 hlasmi. Po vykonaní sporného záznamu, má ďalší účastník spolu so svojim synom kontrolu nad 50 hlasmi oproti 47 hlasom ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome. Takýto postup považuje žalobca za postup v rozpore s verejným záujmom, naviac, ak vlastník NP v bytovom dome prevezme úplnú kontrolu nad správou bytového domu, čo môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami vlastníkov bytov.
13. Žalobca poukázal na povinnosť žalovaného, konať v súlade so zásadou legality, čo zodpovedá aj záverom prijatým Ústavným súdom Slovenskej republiky „Odmietnutie uskutočnenia záznamu do katastra nehnuteľností treba považovať v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy za iný zásah správneho orgánu (orgánu verejnej moci), ktorým môžu byť porušené základné práva, preto je povinnosťou aj katastrálnych orgánov jednotlivé ustanovenia katastrálneho zákona a iných zákonov vykladať a aplikovať predovšetkým z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd.“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/00 zo dňa 19.06.2003). V zmysle uvedeného má žalobca zato, že žalobou napadnutý záznam, nespĺňa zákonné predpoklady (zápis 46 NP nemá oporu v záznamovej listine, došlo k zmene faktického stavu, t.j. k zmenšeniu celkovej výmery podlahovej plochy všetkých 46 zapísaných NP oproti pôvodnému stavu, čo však nebolo zohľadnené v príslušnej dokumentácii ani v prepočítaní spoluvlastníckych podielov), čím došlo k porušeniu práv a oprávnených záujmov ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome.
III. Vyjadrenie žalovaného.
14. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 16.08.2018, doručeným súdu dňa 03.09.2018 s tým, že dňa 01.03.2018 obdržal „Návrh na záznam do katastra nehnuteľností“ (ďalej len „návrh“) od A.. H. V., V. J. R. Y. XXX, XXX XX L., predmetom ktorého bola žiadosť o vykonanie zápisu 46 NP, ktoré vznikli z priestoru č. 2 - 901 nachádzajúceho sa v suteréne bytového domu so súpisným číslom XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX vo vchode J. X postaveného na pozemku registra C XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX evidovaného na LV č. XXXX katastrálne územie Y..
15. Žalovaný skúmal spôsobilosť predloženého návrhu na zápis záznamom pod č. Z-4128/18 podľa § 1 ods. 1, § 5 ods. 2, § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 35 ods. 1, ods. 2, § 36 ods. 1, ods. 2, § 37, § 42 ods. 1, ods. 2 KZ a § 28 vyhlášky č.461/2009 Z.z. Úradu geodézie, kartografie a katastra SR.
16. Žalovaný posúdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa č. DSP, KR/1567/6607/2015/SÚ/ JF-26 zo dňa 07.04.2016, ako listinu spôsobilú na zápis záznamom v spojení s odborným posudkom č. 2/2018, vypracovaný A.. H. H., ul. C. X/G, XXX XX L. vo veci rozdelenia nebytového priestoru č. 2 -901 na 46 NP, a vykonal zápis do LV č. XXXX k.ú. Y. pod položkou výkazu zmien č. 690/18.
17. Žalovaný uviedol, že rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa č. DSP, KR/1567/6607/2015/ SÚ/JF-26 zo dňa 07.04.2016 boli dodatočne povolené stavebné úpravy stavby: NP č. 2-901 v I. podzemnom podlaží bytového domu J. Č.. X,X,XX,XX, súpisné číslo XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, na parcelách č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX C. XXXX/XX, kat.úz. Y. v rozsahu vymurovania deliacich priečok medzi jednotlivými garážovými státiami. Na základe odborného posudku č. 2/2018 A.. H. H., bol NP č. 2-901 rozdelený na 46 NP a odborný posudok slúžil ako technický podklad k zápisu rozdelenia NP - 901 na základe rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa č. DSP, KR/1567/6607/2015/SÚ/JF-26 zo dňa 07.04.2016. Žalovaný je názoru, že zo žiadneho ustanovenia KZ nevyplýva, aký podklad má katastrálny odbor žiadať k zápisu rozdelenia NP. Katastrálny odbor pri zápise záznamom na základe verejnej listiny alebo inej listiny neposudzuje splnenie podmienok pre vznik práv uvedených v zákone, nakoľko záznam má len evidenčnú funkciu, takže katastrálny odbor len formálne posúdi predloženú listinu v zmysle vyššie citovaných ustanovení. Na záznamové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní v zmysle § 34 ods. 3 KZ, preto katastrálny odbor nie je príslušný rozhodovať o vykonaní zápisu ale vykoná zápis záznamom v zmysle návrhu.
IV. Replika žalobcu.
18. V replike zo dňa 17.09.2018, doručenej súdu dňa 20.09.2018, žalobca nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že vykonaním záznamu nepochybil, keďže záznam má len evidenčný účinok a na základe kolaudačného rozhodnutia v spojení s odborným posudkom, ktorý sám žalovaný označil ako „technický podklad k zápisu rozdelenia NP - 901 na základe rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa č. DSP, KR/1567/6607/2015/SÚ/JF - 26 zo dňa 07.04.2016“ žalovanému de facto neostávalo iné, len „vykonať zápis záznamom v zmysle návrhu“. Žalobca poukázal na vyjadrenie žalovaného, v zmysle ktorého bol záznam vykonaný na podklade dvoch predložených listín, a to kolaudačného rozhodnutia a odborného posudku.
V tejto súvislosti žalobca opäť poukázal na skutočnosť uvedenú v žalobe, že právoplatným kolaudačným rozhodnutím bolo povolené užívanie výlučne jedného nebytového priestoru a prvostupňový ani odvolací stavebný úrad vo svojich rozhodnutiach nepovolili vznik a ani užívanie nových NP, ale explicitne povolili užívanie výlučne jedného NP. Odborný posudok, ktorý bol podľa vyjadrenia žalovaného technickým podkladom k zápisu rozdelenia NP na základe kolaudačného rozhodnutia, v rozpore s kolaudačným rozhodnutím rozširuje počet NP na 46. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný záznam vykonal na podklade dvoch vzájomne si odporujúcich listín. Odborný posudok nemohol mať základ v kolaudačnom rozhodnutí a ako listina vyhotovená nepríslušnou osobou (nebola vydaná príslušným orgánom v kolaudačnom konaní) nemohla kolaudáciu rozšíriť na 46 NP.
19. Žalobca poukázal na ust. § 2 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré vo svojom vyjadrení citoval aj žalovaný, ktoré definuje nebytový priestor, pričom v preskúmavanej veci je týmto NP výlučne jeden NP uvedený v kolaudačnom rozhodnutí a nie 46 NP uvedených v odbornom posudku, odporujúci verejnej listine - kolaudačnému rozhodnutiu. Na základe uvedeného žalobca je názoru, že predmetný odborný posudok nemohol byť spôsobilou listinou (slovami žalovaného
- „technickým podkladom“) k zápisu rozdelenia nebytového priestoru na základe kolaudačného rozhodnutia. Preto ak žalovaný pri vykonaní záznamu na odborný posudok prihliadal, vykonaný záznam nemá oporu v zákone.
20. Žalovaný mal povinnosť postupovať aj podľa § 42 ods. 5 zákona o katastri, t.j. ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy. V zmysle uvedeného, bolo povinnosťou žalovaného predložené listiny (kolaudačné rozhodnutie a odborný posudok) pred vykonaním záznamu riadne posúdiť a záznam vykonať len vtedy, ak boli predložené listiny spôsobilé na vykonanie záznamu. Keďže predložené listiny si zjavne vzájomne odporujú, pri riadnom posúdení listín (§ 36 ods. 1 zákona o katastri) mal žalovaný povinnosť záznam nevykonať a poľa § 42 ods. 5 zákona o katastri mal navrhovateľa záznamu vyzvať na odstránenie iných zrejmých nesprávností.
21. K tvrdeniu žalovaného, že ako štátny orgán môže a zároveň je povinný konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon; hoci zo zákona o katastri explicitne nevyplýva, aký podklad má katastrálny odbor žiadať k zápisu rozdelenia NP, žalobca uviedol, že zákon o katastri explicitne ustanovuje povinnosť katastra skúmať, či predložené verejné listiny a iné listiny, na podklade ktorých sa má záznam vykonať, sú alebo nie sú spôsobilé na vykonanie záznamu; ak predložené listiny nie sú k vykonaniu záznamu spôsobilé napríklad aj preto, že obsahujú iné zrejme nesprávnosti - vzájomne si odporujú - kataster je povinný záznam na základe predložených listín nevykonať a postupovať podľa § 42 ods. 5 zákona o katastri. A hoci má vykonanie záznamu len evidenčnú funkciu, táto funkcia nemôže abstrahovať povinnosti katastra - posudzovať spôsobilosť listín (§ 36 zákona o katastri), a až na základe tohto posúdenia záznam vykonať/nevykonať. Úloha katastra teda nie je len formálna, ako tvrdí žalovaný, t.zn. kataster nie je povinný vykonať zápis záznamom v zmysle návrhu. Takýto právny názor odporuje duchu a účelu zákona.
V. Vyjadrenie ďalšieho účastníka
22. Ďalší účastník sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.10.2018, doručeným súdu dňa 12.10.2018 s tým, že stavebný úrad vydal dodatočné povolenie stavebných úprav spojené s kolaudačným rozhodnutím na vykonané stavebné úpravy realizácie deliacich priečok medzi jednotlivými parkovacími státiami v hromadnej garáži, ktorou bol NP. Ak by sa vychádzalo z tvrdení žalobcu, tak v situácii keď medzi dvoma susediacimi bytmi zbúrame spoločnú priečku, čo bude mať za následok vznik jedného bytu z pôvodných dvoch bytov, takáto skutočnosť nebude schopná zápisu do evidencie katastra nehnuteľností, nakoľko na uvedené búracie práce spoločnej priečky, v dôsledku ktorých z pôvodných dvoch bytov vznikne jeden, postačuje žiadosť o vydanie stavebného rozhodnutia na stavebné úpravy (v prípade, ak by sa jednalo o nenosnú priečku tak len ohlásenie stavebných úprav), pričom ani z neho ani z následného kolaudačného rozhodnutia by nebolo zrejmé, že búraním priečky došlo k stavebno- technickej úprave bytov, kde z pôvodných dvoch bytov vznikol byt jeden. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že aj v dôsledku vykonaných stavebných úprav môže dôjsť k stavebno- technickej zmene, ktorá môže mať vplyv na vytvorenie alebo zánik NP a/alebo bytov, pričom stavebný
úrad povoľuje vždy len žiadané stavebné úpravy a nevyjadruje sa k prípadným vznikom nových práv z titulu takto vykonaných stavebných úprav.
23. K tvrdeniu žalobcu „Nad rámec vyššie uvedeného v bode 25 tejto správnej žaloby, žalovaný zapísal do katastra nehnuteľností záznamom aj dva nebytové priestory, ktorých účelom v rozpore s výrokovou časťou kolaudačného rozhodnutia nie je garážovanie motorových vozidiel, a to priestor č. 12 - 46 (iný nebytový priestor) a priestor č. 8 - 45 (skladový priestor).“, ďalší účastník uviedol, že skladový priestor bol vybudovaný, resp. vznikol pri zhotovení bytového domu a chybnou kolaudáciou bytového domu nebol zapísaný do evidencie katastra nehnuteľností. Uvedenú skutočnosť potvrdil prvostupňový stavebný úrad, ktorý to napísal v odpovedi na dožiadanie žalovaného (dôkaz: spisový materiál k záznamovému konaniu Z- 4128/2018). Iný NP vznikol v dôsledku vytvorenia 44 NP a je to svojim charakterom komunikačný priestor pre motorové vozidlá, ktoré sa chcú dostať do jednotlivých parkovacích boxov ako NP. Aj pred vytvorením 44 NP - garážových boxov, tento priestor slúžil na uvedený účel, a jeho spôsob využitia sa žiadnym spôsobom nezmenil.
VI. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu ďalšieho účastníka.
24. Žalobca k vyjadreniu ďalšieho účastníka uviedol, že vo všeobecnosti je nepopierateľné, že v dôsledku vykonania stavebných úprav môže dôjsť k stavebno-technickej zmene, ktorá môže mať vplyv na vytvorenie alebo zánik bytov/nebytových priestorov. Vykonanie takýchto stavebných úprav však musí byť v súlade s vydaným stavebným povolením a ich užívanie musí byť v súlade s kolaudačným rozhodnutím (v prípade ohlásenia zákon stavebné povolenie nevyžaduje). V preskúmavanej veci bolo právoplatným kolaudačným rozhodnutím povolené užívanie jedného NP a nie ďalších (iných/viacerých) NP. Právoplatné kolaudačné rozhodnutie (verejná listina) bolo podkladom pre prípadný zápis vykonaných stavebných úprav do katastra. Preto ak s kolaudačným rozhodnutím bola žalovanému k zápisu predložená aj iná listina popisujúca vykonané stavebné úpravy (čo § 36 ods. 2 zákona o katastri nevylučuje), bolo povinnosťou žalovaného pred vykonaním záznamu, posúdiť spôsobilosť predložených listín v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný bol povinný vychádzať z toho, že kolaudačné rozhodnutie povoľuje užívanie výlučne jedného NP, preto akákoľvek ďalšia listina musela byť (aj obsahovo) v súlade s kolaudačným rozhodnutím, ktorému nesmela odporovať a ani ho obchádzať, inak nejde o záznamu-schopnú listinu. Keďže ďalší účastník k záznamu predložil vzájomne odporujúce si listiny, bol žalovaný povinný záznam nevykonať a v súlade s § 42 ods. 5 zákona o katastri mal ďalšieho účastníka vyzvať na odstránenie iných zrejmých nesprávností.
VII. Právne posúdenie žaloby.
25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
27. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
28. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
29. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
30. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
31. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.
32. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
33. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
34. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
35. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.
36. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať a) meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa, b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, d) označenie príloh.
37. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.
38. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.
VIII. Závery správneho súdu.
39. Pred meritórnym prieskumom veci sa správny súd zaoberal otázkou aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, ktorý podal všeobecnú správnu žalobu. Z obsahu žaloby je nepochybné, že žalobca sa domáha súdneho prieskumu záznamu, ktorý podlieha súdnemu prieskumu titulom opatrenia orgánu verejnej správy. Z dôvodovej správy k § 3 ods. 1 písm. c) SSP vyplýva, že ide o „zberný kôš“ pre všetky nepomenované akty orgánov verejnej správy, ktoré v prípade pochybností o ich právnej povahe nebude možné právne kvalifikovať ako rozhodnutie. Opatrenie sa týmto stáva všeobecnou formou súdneho prieskumu zákonnosti. Zabezpečuje, aby v oblasti správneho súdnictva nedošlo k situácii odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae) pri poskytovaní právnej ochrany. Z hľadiska procesu je potom opatrenie podobne ako rozhodnutie výsledkom administratívneho konania. Predmetom prieskumu zo strany správnych súdov budú predovšetkým opatrenia, ktorými sa administratívne konanie končí. Pokiaľ ide o formu opatrení orgánov verejnej správy, možno použiť negatívne vymedzenie a za tieto považovať všetky individuálne správne akty vydané v administratívnom konaní, ktoré nie sú pomenované ani považované za rozhodnutie. Opatrenia môžu mať aj povahu vykonania zápisu do určitého verejného registra. I keď sa takýto zápis sám osebe môže javiť ako faktický úkon, ak je tento výsledkom administratívneho (registračného, evidenčného) konania, je potrebné považovať ho za opatrenie. Pri opatreniach
vyhovujúcich návrhom je ich právnym následkom najčastejšie vznik určitého právneho stavu (napr. registráciou pozemkového spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev dochádza k jeho vzniku) alebo jeho deklarácia, napr. vykonaním záznamu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa deklaruje vlastníctvo nehnuteľností u príslušnej osoby (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1824 s.).
40. Právo na prístup k súdu je jedným zo základných predpokladov pre naplnenie práva na spravodlivý proces, garantovaným medzinárodnými zmluvami ako aj Ústavou Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny.
Podľa čl. 6 ods. 1, veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 (ďalej len „Dohovor“), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
41. Citované články Ústavy Slovenskej republiky resp. Listiny základných práv a slobôd definujú právo na prístup k súdu vo veciach správneho súdnictva užšie ako Dohovor, no je nepochybné, že toto právo z nich vyplýva. Právo na súdny prieskum každého rozhodnutia správneho orgánu (s výnimkou tých, ktoré sú z prieskumu vylúčené na základe generálnej klauzuly) je jedným z tých verejných subjektívnych práv, ktoré sú zaručené Ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd. Právo na prístup k súdu vo veciach správneho súdnictva je tiež determinované žalobnou legitimáciou, ktorá je špeciálne upravená v ustanovení § 178 SSP. Z odseku 1 predmetného ustanovenia možno vyvodiť tri kumulatívne podmienky pre naplnenie aktívnej žalobnej legitimácie, a to:
- žalobcom musí byť fyzická osoba alebo právnická osoba,
- žalobca bol účastníkom administratívneho konania,
- tvrdenie žalobcu, že rozhodnutím orgánu verejnej správy resp. opatrením, bol ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch vydaním napadnutého opatrenia, s prihliadnutím na § 2 ods. 2 SSP, ktoré ukrátenie na právach rozširuje o intenzitu spočívajúcu v priamom dotknutí na právach, ktoré de facto vyplýva už zo samotnej účasti v administratívnom konaní.
42. Správny súd uvádza, že na konanie o zázname (§ 5 ods. 2, § 34 až § 37 zákona o katastri) sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. (§ 34 ods. 3 zákona o katastri).
43. Súd v každej konkrétnej veci, v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve, v ktorom súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Ako je vyššie uvedené, aktívna legitimácia žalobcu ako procesná podmienka, robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby za predpokladu, že kumulatívne spĺňa zákonné predpoklady, a to, že bol účastníkom administratívneho konania a súčasne bol napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom konaní ukrátený na právom chránených záujmoch (zásah do právnej sféry žalobcu). V preskúmavanej veci je potrebné uviesť, že napadnutý záznam je správny akt podliehajúci súdnemu prieskumu. Na posúdenie aktívnej legitimácie pri splnení zákonných podmienok ust. § 178 ods. 1 SSP je potrebné konštatovať, že žalobca nebol účastníkom záznamového konania (návrh na záznam doručil A.. H. V. žalovanému dňa 01.03.2018 i s prílohami, na základe čoho žalovaný podľa § 36 zákona č. 162/1995 Z.z. vykonal zápis záznamom) a preto možno vyvodiť záver, že žalobca nesplnil minimálne jednu z kumulatívnych podmienok ust. § 178 ods. 1 SSP (byť účastníkom administratívneho konania), čím nenaplnil predpoklady pre aktívnu žalobnú legitimáciu.
44. Vzhľadom na uvedené, že žalobca nesplnil už jednu z troch kumulatívnych podmienok naplnenia aktívnej žalobnej legitimácie v zmysle § 178 ods. 1 SSP (nebol účastníkom administratívneho konania), sa správny súd ďalšou z kumulatívnych podmienok (že záznamom bol žalobca ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch), nezaoberal, lebo potenciálne splnenie tejto ďalšej z podmienok už nemá právny význam. Splnenie kumulatívnych podmienok znamená, že zákon stanovuje podmienky, ktoré sa všetky súbežne musia splniť, aby právo žalobcu na podanie žaloby bolo legitímne. Nesplnenie každej jednej z týchto podmienok je nezastupiteľné a preto, ak súd zistí, že čo i len jedna podmienka nie je splnená, musí konštatovať nedostatok aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby, ktorá má za následok odmietnutie žaloby.
45. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností uzatvára, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie predmetnej všeobecnej správnej žaloby v zmysle § 178 ods. 1 SSP, čo je procesnou podmienkou, ktorej nedostatok nie je odstrániteľný, preto v súlade s § 98 ods. 1 písm. e) SSP žalobu odmietol.
IX. Trovy konania.
46. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 443 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).