Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-176-2026.pdf
PDF · 93.19 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/176/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXXX/XX, Trnava, dieťa matky: F. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXXX/XX, G., a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, o návrhu matky na ustanovenie kolízneho opatrovníka, o odvolaní Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č.k. 113P/14/2026-11 zo dňa 19. júna 2026 v časti výroku I., takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v závislom výroku III. r u š í a v e c v r a c i a súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava so sídlom Jána Bottu 4, Trnava za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXXX/XX, G. na zastupovanie maloletého dieťaťa vo veci právnych úkonov súvisiacich s predajom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., obec Hlohovec, okres Hlohovec, kat. úz. H., evidovaných na LV č. XXXX a podpísania kúpnej zmluvy. Výrokom II. ustanovil maloletému dieťaťu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXXX/XX, G. za procesného opatrovníka na zastupovanie v konaní Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava a výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím § 26, § 30 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 31 ods. 2, 3, 4 z. č. 36/2005 Z.z. o rodine, § 117, § 272 z. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,, Civilný mimosporový poriadok“) a § 68 ods. 1, 2, § 69 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a vecne v napadnutom rozsahu tým, že vzhľadom k tomu, že maloleté dieťa nie je spôsobilé na uzavretie zmluvy v súvislosti s jeho spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach a pri uzavretí zmluvy by došlo k stretu jeho záujmov so záujmami jeho zákonného zástupcu, rozhodol súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení tak, že na uzavretie kúpnej zmluvy ustanovil vo výroku I. kolízneho opatrovníka. Právny úkon vykonaný v mene maloletého ustanoveným kolíznym opatrovníkom bude podliehať schváleniu súdom.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku I. podal v zákonnej lehote odvolanie kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že z výrokovej časti predmetného uznesenia vyplýva, že tunajší úrad bol v konaní ustanovený za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletého pri právnych úkonoch súvisiacich s predajom nehnuteľností a podpísania kúpnej zmluvy a zároveň za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletého v konaní. Vzhľadom na možný konflikt záujmov podáva odvolanie voči výroku o ustanovení tunajšieho úradu za kolízneho opatrovníka a žiada o ustanovenie inej osoby (napr. blízkej osoby matky) ako kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletého pri uskutočnení právnych úkonov súvisiacich s predajom nehnuteľností a podpísaním kúpnej zmluvy. Následne bude tunajší úrad
vo funkcii procesného opatrovníka zastupovať maloletého v konaní o schválenie právneho úkonu, ktorý za maloletého vykoná novoustanovený kolízny opatrovník. Matka v návrhu na ustanovenie opatrovníka, ktorý bol súdu doručený dňa 02.02.2026 navrhla tunajší úrad ako vhodného opatrovníka s tým, že tunajší úrad s ustanovením súhlasí a nie je v konflikte záujmov, avšak možno konštatovať, že tunajší úrad žiadny súhlas matke neudelil. Dňa 01.07.2026 sa telefonicky skontaktovali s matkou a bolo jej odporučené, aby k spisovej značke, pod ktorou sa konanie vedie doplnila meno jej blízkej osoby, ktorá bude maloletého zastupovať pri podpise kúpnej zmluvy ako aj pri ďalších úkonoch v súvislosti s predajom nehnuteľností, čím svoj návrh v časti určenia kolízneho opatrovníka opraví. Matka s navrhovaným postupom súhlasila.
4. K odvolaniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka maloletého a uviedla, že argumentáciu a námietky úradu práce považuje za opodstatnené. ÚPSVaR bol v konaní ustanovený za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX pri právnych úkonoch súvisiacich s predajom nehnuteľnosti a podpísania kúpnej zmluvy a zároveň za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletého v konaní, v čom vidí ÚPSVaR možný konflikt záujmov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dňa 08.07.2026 podala na tunajší súd samostatné podanie s názvom „Oprava návrhu na ustanovenie kolízneho opatrovníka", v ktorom žiada za ustanovenie kolízneho opatrovníka príbuznú maloletého a to svoju sesternicu I. J. K., nar. XX.XX.XXXX, čím odstránila vytýkané nedostatky a zosúladila svoj návrh s právnym stavom a faktami, ktoré ÚPSVaR v odvolaní namietal. Keďže podanou opravou návrhu došlo k náprave stavu, ktorý úrad práce v odvolaní napádal, má za to, že dôvody odvolania ÚPSVaR týmto krokom odpadli. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil jej podanú opravu návrhu zo dňa 08.07.2026 a rozhodol tak, aby konanie mohlo plynule pokračovať na základe tohto opraveného a bezchybného znenia.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,, Civilný sporový poriadok“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v časti výroku I. oprávneným subjektom, odvolateľom – Úrad práce sociálnych vecí a rodiny (§ 359 Civilného sporového poriadku v spojení s § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 59 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa je dôvodné.
6. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu odvolateľa, ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava so sídlom Jána Bottu 4, Trnava za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXXX/XX, G. na zastupovanie maloletého dieťaťa vo veci právnych úkonov súvisiacich s predajom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., obec Hlohovec, okres Hlohovec, kat. úz. H., evidovaných na LV č. XXXX a podpísania kúpnej zmluvy, pričom zároveň ten istý subjekt ustanovil za procesného opatrovníka v tomto konaní.
7. Podľa § 7 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje. V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať.
8. Podľa § 26 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia.
9. Podľa § 30 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.
10. Podľa § 272 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len CMP), súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
11. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom: v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „procesný opatrovník“).
12. V predmetnej veci ide o schválenie právneho úkonu za maloletého, v ktorom súd prvej inštancie ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava so sídlom Jána Bottu 4, Trnava za opatrovníka, ktorý má vykonať konkrétny úkon a to zastupovanie maloletého dieťaťa vo veci právnych úkonov súvisiacich s predajom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., obec Hlohovec, okres Hlohovec, kat. úz. H., evidovaných na LV č. XXXX a podpísania kúpnej zmluvy a zároveň ho ustanovil aj za procesného opatrovníka v tejto veci, avšak neodôvodnil z akého dôvodu, pokiaľ pre kolíziu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom ustanovil procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava so sídlom Jána Bottu 4, Trnava a nemá za to, že v danom prípade nejde o kolíziu záujmov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava so sídlom Jána Bottu 4, Trnava ako opatrovníka na uskutočnenie konkrétneho vyššie uvedeného úkonu a ako procesného opatrovníka v tomto konaní. Zároveň bolo zo strany opatrovníka oznámené, že súhlas na ustanovenie opatrovníka na uskutočnenie konkrétneho úkonu za maloletého nedal.
13. Procesný opatrovník sa maloletému dieťaťu ustanovuje preto, aby chránil jeho práva a oprávnené záujmy v súdnom konaní, v ktorom ho nemôžu zastupovať jeho vlastní rodičia. K tomu dochádza najčastejšie v konaniach o úprave rodičovských práv a povinností (napr. rozvod, zverenie dieťaťa do starostlivosti, určenie výživného či úprava styku). Keďže rodičia stoja na opačných stranách sporu, hrozí, že by uprednostnili vlastné záujmy pred záujmami dieťaťa. Opatrovník zabezpečuje, aby bolo dieťa zastúpené nezávisle.
14. Opatrovník na uskutočnenie úkonu (materiálny opatrovník) sa ustanovuje na vykonanie konkrétneho materiálneho alebo právneho úkonu, na ktorý maloletý nemá plnú spôsobilosť a rodič ho pre konflikt záujmov nemôže urobiť sám (darovanie nehnuteľnosti alebo dedičské konanie), v tomto prípade vo veci právnych úkonov súvisiacich s predajom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., obec Hlohovec, okres Hlohovec, kat. úz. H., evidovaných na LV č. XXXX a podpísania kúpnej zmluvy.
15. Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
16. Aj podľa základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má strana právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Včlenením formulácie o práve na spravodlivý súdny proces do textu zákona sa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia neliberalizovali, ale naopak, sprísnili (IV. ÚS 314/2020, ZNaU 69/2020). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Podľa Ústavného súdu SR „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ (I. ÚS 243/07). Požiadavku na kvalitu súdneho rozhodnutia zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9.
decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v rámci odvolacieho konania.
17. Okrem práva účastníka sa domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) patrí aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.
18. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania (sporovej strane podľa CSP), aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, ale zakladá aj procesnú vadu konania.
19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie však náležitosti riadneho rozhodnutia nespĺňa, pretože v odôvodnení jeho rozhodnutia absentujú relevantné dôvody (myšlienkové postupy súdu) pre prijaté závery, preto je dané rozhodnutie nepreskúmateľné a predčasné.
20. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní zisťovať, či existuje/-jú blízka/-e fyzická/- ké osoby, ktorá/-é vysloví/-ia súhlas s výkonom funkcie opatrovníka na konkrétny už súdom definovaný úkon (matka uviedla ako osobu svoju sestru), pokiaľ takú nenájde môže ustanoviť za opatrovníka aj iný vhodný subjekt, pokiaľ vysloví súhlas, posúdi či nejde o kolíziu záujmov a až následne ju ustanoví za hmotnoprávneho opatrovníka. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite v súlade s § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku odôvodní, pričom sa vysporiada s podstatnou argumentáciou účastníkov konania.
21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 Civilného sporového poriadku možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).