Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4C-68-2016.pdf
PDF · 103.77 KB
No categories available
4C/68/2016
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX E. F. G. proti žalovanému: STELL s.r.o., so sídlom Dobrianskeho 1580, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 500 771, zastúpený: JUDr. Jana Bajužíková, advokátka, AK so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 386,50 EUR s príslušenstvom a o zaplatenie 15.720 EUR s príslušenstvom, o sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 11.08.2026 č.k. 4C/68/2016-777, takto
r o z h o d o l :
I. Sťažnosť žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 11.08.2026 č.k. 4C/68/2016-777 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia H. D. a A. B. C. D. sa pôvodne podanou žalobou domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 15 000 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Uznesením č.k. 4C/68/2016-221 zo dňa 19.09.2019 súd pripustil zmenu žaloby, a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1.rade 386,50 eur s 5% úrokom z omeškania odo dňa 25.02.2016 do zaplatenia, žalobcovi v 2.rade sumu 15 720 eur s 5% úrokom z omeškania odo dňa 25.02.2016 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcov trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Rozsudkom č.k. 4C/68/2016-280 zo dňa 01.07.2020 súd rozhodol tak, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 266,50 eur s 5,00 % úrokom z omeškania odo dňa 26.02.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobu žalobcu v 1.rade v prevyšujúcej časti zamieta. III. Žalobca v 1.rade má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení. IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 12.100 eur s 5,00 % úrokom z omeškania odo dňa 26.02.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V. Žalobu žalobkyne v 2. rade v prevyšujúcej časti zamieta. VI. Žalobkyňa v 2. rade má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.
4. Proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 3Co/11/2021-376 zo dňa 01.06.2021 tak, že zmenil rozsudok vo výroku I. tak, že žalobu zamietol. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi v 1.rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením. Taktiež zmenil rozsudok vo výroku IV. tak, že žalobu zamietol a priznal žalovaného vo vzťahu k žalobkyni v 2.rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením.
5. Žalobkyňa v 2.rade proti výroku rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 2Cdo/7/2022-483 zo dňa 29.10.2024 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 01.06.2021 v napadnutej časti, t.j. len vo vzťahu k žalobkyni v 2.rade, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 3Co/63/2024-596 zo dňa 26.03.2026 rozhodol tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. V ďalšom potvrdil rozsudok prvej inštancie vo výroku IV. a výroku VI. o trovách konania. Zároveň žalobkyni voči žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho, ako aj dovolacieho konania v rozsahu 100%, o ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením.
7. Zo záverov súdu prvého stupňa, odvolacieho a dovolacieho súdu vyplýva, že vo vzťahu žalobca v 1.rade a žalovaný, bol v celom rozsahu úspešný žalovaný a vo vzťahu žalobkyňa v 2.rade a žalovaný zas bola úspešná žalobkyňa v 2.rade, ktorej vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 54% a nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100%.
8. Keďže žalobca H. D. v priebehu konania zomrel, súd uznesením č.k. 4C/68/2016-615 zo dňa 23.04.2026 rozhodol o pokračovaní v konaní o výške trov s dedičmi po žalobcovi v 1.rade.
9. Žalovaný podal vo veci dovolanie dňa 27.05.2026.
10. Uznesením zo dňa 11.08.2026 č.k. 4C/68/2016-777 súd zastavil dovolacie konanie z dôvodu, že žalovaný, ktorý podal voči rozsudku Krajského súdu v Prešove dovolanie, nezaplatil súdny poplatok za dovolanie včas v stanovenej lehote. Uznesenie bolo v zmysle ustanovenia č. 71/1992 Zb. vydané vyšším súdnym úradníkom.
11. Proti týmto uzneseniam podal žalovaný včas sťažnosť. V sťažnosti právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C/68/2016-777 zo dňa 11.08.2026, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd dovolacie konanie zastavil. Uznesenie bolo právnej zástupkyni žalovaného doručené dňa 28.08.2026. Uviedla, že súd rozhodol skôr, než bolo rozhodnuté o návrhu žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty. Žalovaný podal dňa 04.08.2026 návrh na odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie podľa § 122 CSP v spojení s § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, spojený so zmeškaným úkonom. Návrh bol podaný sedem dní pred vydaním napadnutého uznesenia. Žalovaný uvádza, že tento návrh bol omylom adresovaný Krajskému súdu v Prešove namiesto tunajšieho súdu. Žalovaný nemá vedomosť o tom, či a kedy bol návrh tunajšiemu súdu postúpený.Z opatrnosti preto k tejto sťažnosti prikladá jeho rovnopis vrátane všetkých príloh a žiada, aby o ňom bolo rozhodnuté. Podľa § 245 CSP možno v sťažnosti uvádzať nové skutočnosti a dôkazy. Rozhodnutie o návrhu podľa § 122 CSP je vo vzťahu k rozhodnutiu o zastavení konania otázkou prejudiciálnou. Ak súd zmeškanie lehoty odpustí, treba na zaplatenie súdneho poplatku hľadieť ako na vykonané v lehote určenej súdom, a predpoklad pre postup podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, teda že poplatok nebol v lehote zaplatený, tak nie je daný. Bez rozhodnutia o návrhu preto nebolo možné ustáliť, či sú podmienky na zastavenie konania vôbec splnené. .Napadnuté uznesenie sa o podanom návrhu nijako nezmieňuje a neobsahuje k nemu žiadnu úvahu. V tejto časti je preto nepreskúmateľné a opiera sa o neúplne zistený procesný stav veci. Rozhodnutie, o ktoré súd oprel svoj záver, svedčí v prospech žalovaného. Súd v bode 16 odôvodnenia napadnutého uznesenia oprel svoj záver o uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 94/2026 a doslovne z neho citoval, že sťažovateľ „zaplatil súdny poplatok v správnej výške, avšak po lehote... bez toho, aby sťažovateľ požiadal okresný súd o odpustenie zmeškanej lehoty, bez preukázania jeho práceneschopnosti, preto ak okresný súd zastavil konanie pre oneskorené zaplatenie súdneho poplatku, napadnuté rozhodnutie okresného súdu neporušuje označené práva sťažovateľa“. Ústavný súd teda svoj záver o ústavnej udržateľnosti zastavenia konania výslovne naviazal na dve okolnosti: na to, že poplatník o odpustenie zmeškanej lehoty nepožiadal, a na to, že tvrdenú prekážku nepreukázal. V rovnakom duchu ústavný súd v bode 30 citovaného uznesenia vo vlastnom posúdení uviedol, že poplatník „nepožiadal o odpustenie zmeškania lehoty z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu, čo však mal urobiť“. Vec žalovaného sa od citovanej veci líši práve v týchto dvoch rozhodujúcich okolnostiach: žalovaný o odpustenie zmeškania lehoty požiadal, a to ešte pred vydaním napadnutého uznesenia, a prekážku listinne preukazuje lekárskymi správami z posledného dňa lehoty. Rozhodnutie,
ktoré súd zvolil ako oporu svojho záveru, tak pri jeho úplnom prečítaní svedčí o opaku.Podanie návrhu podľa § 122 CSP je práve tým postupom, ktorý ústavný súd v procesne rovnakej situácii označil za správny. Uznesenie sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX na prejednávanú vec nedopadá. Súd v bode 15 odôvodnenia poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS XXX/ XXXX a na záver, že zákonodarca s účinnosťou od 01.07.2017 vylúčil možnosť, aby súd rozhodujúci o zastavení konania prihliadal na prípadné zaplatenie súdneho poplatku po uplynutí lehoty určenej vo výzve. Citovaná vec sa týkala situácie, v ktorej poplatník zaplatil poplatok na nesprávny účet a následne duplicitne na správny účet po uplynutí lehoty, a ústavný súd sa v nej zaoberal výlučne otázkou dodatočného zaplatenia poplatku. Inštitútom odpustenia zmeškania lehoty podľa § 122 CSP sa nezaoberal vôbec. Rozdiel je podstatný. Žalovaný sa nedomáha toho, aby súd prihliadol na dodatočné zaplatenie poplatku ako také.Domáha sa toho, aby bolo rozhodnuté o jeho návrhu na odpustenie zmeškania lehoty, teda aby bolo posúdené, či lehotu zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu. To je otázka, ktorú citované rozhodnutie nerieši a ktorá zostáva v prejednávanej veci otvorená. Ustanovenie § 14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch uplatneniu tohto dôvodu nebráni. Podľa § 14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch nemožno v sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení konania namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. Skutočnosti, ktoré žalovaný namieta, však nastali počas plynutia lehoty a zasiahli práve jej posledný deň.Ide o akútne zhoršenie zdravotného stavu konateľa žalovaného dňa 03.08.2026, ktoré si vyžiadalo neodkladné poskytnutie zdravotnej starostlivosti a ktoré je doložené lekárskou správou z tohto dňa. Opačný výklad by navyše viedol k tomu, že inštitút odpustenia zmeškania lehoty by pri poplatkových lehotách nebolo možné uplatniť nikdy, keďže návrh podľa § 122 CSP možno z povahy veci podať až po tom, čo lehota márne uplynula. Taký výklad by odporoval § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého sa na konanie vo veciach poplatkov primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a).Zákonodarca teda vylúčil jediné ustanovenie a § 122 CSP medzi ne nezaradil. Rovnako by taký výklad odporoval už citovanému uzneseniu sp. zn. I. ÚS 94/2026, ktoré s podaním návrhu na odpustenie zmeškania lehoty v poplatkovej veci výslovne počíta. Súd v bode 11 odôvodnenia napadnutého uznesenia sám uviedol, že k zrušeniu uznesenia o zastavení konania možno pristúpiť vtedy, ak sa zistí, že „k samotnému zastaveniu vôbec nemalo dôjsť “. Presne o takú situáciu ide, ak sa zmeškanie lehoty odpustí. Na zaplatenie poplatku sa potom hľadí ako na vykonané v lehote určenej súdom podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, čomu zodpovedá aj § 10 ods. 3 prvá veta tohto zákona.
12. Podľa ust. § 239 ods. 1,2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
13. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
14. Podľa ust. § 2 ods. 1,3 zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.
15. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
16. Podľa ust. § 5 ods. 1 písm a) zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká: podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť,
17. Podľa ust. § 5 ods. 1 písm g) zákona č. 71/1992 Zb. v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.
18. Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednej inštancii. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie a kasačnú sťažnosť sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.
19. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky orgánu podľa § 3, elektronickými prostriedkami prostredníctvom jednotného kontaktného miesta alebo poštového podniku vykonávajúceho činnosť osvedčujúcej osoby(ďalej len „osvedčujúca osoba“) a ak tento zákon pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje inak, sadzba poplatku je 50 % zo sadzby poplatku ustanovenej v sadzobníku, znížená najviac o 50 eur. Ak sú súčasťou podania prílohy, ktoré sa podľa osobitného predpisu k podaniu prikladajú, uplatní sa prvá veta len vtedy, ak sú tieto prílohy v elektronickej podobe.
20. Podľa ust. § 7 ods. 1,2,3 zákona č. 71/1992 Zb. pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Ak nie je možné základ poplatku takto zistiť, je základom poplatku cena obvyklá v mieste a v čase podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu. Ak je základom poplatku cena nehnuteľností, touto cenou sa rozumie cena zistená podľa osobitných predpisov. Cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu. Poplatník je povinný uviesť cenu predmetu poplatkového úkonu. Ak tak neurobí, alebo ak uvedie cenu zjavne nízku, cenu určí súd.
21. Podľa položky 1 písm. a ) Sadzobníka súdnych poplatkov s poukazom na ust. § 6 ods. 2, ods. 3 , § 7 ods. 10 cit. zákona č. 71/1992 Zb. účinného v rozhodnom čase poplatok je vyrubovaný z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu6 %, najmenej 25 eur, najviac 25 000 eur v obchodných veciach najviac 50 000 eur. V danom prípade je to suma 12.100 eur za podané dovolanie.
22. Výzvou súdu zo dňa 7.7.2026 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1402 eur za podané dovolanie. Táto výška súdneho poplatku je správna. Aj odkaz na zákonné ustanovenia. Výzvu si žalovaný prevzal dňa 23.07.2026.
23. Podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a).
24. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
25. V zmysle § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
26. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne
27. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
28. Podľa § 242 Civilného sporového poriadku, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
29. Po preskúmaní veci na základe žalovaným podanej sťažnosti súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je správne.
30. Žalovaný v podanej sťažnosti uviedol, že súdny poplatok zaplatil. Súd zistil, že ho zaplatil dňa 4.8.2026. Podľa výzvy zo dňa 7.7.2026, čl. 764, ho mal zaplatil v lehote do 10 dní. Tým, že ho zaplatil o deň neskôr, zmeškal lehotu a v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. súd musel dovolacie konanie zastaviť. Výzvu si prevzal dňa 23.07.2026. Posledný deň lehoty na zaplatenie bol 3.8.2026. Súdny poplatok žalovaný zaplatil až dňa 4.8.2026.
31. Podľa ust. 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
32. Podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak a)už začal konať vo veci samej, b)došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu, k podaniu vzájomnej žaloby alebo vzájomného návrhu v tej istej veci po tom, ako začal konať vo veci samej, c)žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona, d)vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, e)do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bol podaný návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému súd vyhovel; ak súd návrhu vyhovie len sčasti, vyzve poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka.
33. Podľa ust. § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka.
34. V danom prípade bol súdny poplatok za dovolanie zaplatený oneskorene, nie v lehote určenej súdom. Ohľadom dovolacieho konania súd nezačal konať, preto vyšší súdny úradník správne postupoval, ak dovolacie konanie zastavil. V čase rozhodovania nebola súdu doručená a ani neexistovala žiadna žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty.
35. Zaplatenie súdneho poplatku dodatočne neprichádza do úvahy. Správne vyšší súdny úradník poukázal na rôzne rozhodnutia súdov. Súd sa plne stotožňuje s dôvodmi pre zastavenie dovolacieho konania uvedené v napadnutom uznesení.
36. K sťažnosti pripojil právny zástupca žalovaného kópiu nejakého podania datovaného zo dňa 4.8.2026 a označeného ako žiadosť žalovaného o odpustenie lehoty. Na podaní bola podacia pečiatka Krajského súdu v Prešove zo dňa 4.8.2026.Originál tohto podania súdu nedoložil. Právny zástupca v sťažnosti uviedol, že žalovaný mal súd požiadať o odpustenie zmeškania lehoty.
37. Vzhľadom na to, že súd zistil, že takéto podanie a žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty sa v spise 4C/68/2016 nenachádza a toto podanie Krajským súdom v Prešove nebolo odstúpené tunajšiemu súdu, požiadal súd listom zo dňa 18.9.2026 KS Prešov, aby sa Krajský súd Prešov vyjadril, či takéto podanie obdŕžal, či sa nachádza na Krajskom súde v Prešove a prečo nebolo podanie odstúpené tunajšiemu súdu.
38. Krajský súd Prešov listom dňa 23.09.2026 uviedol, že podanie JUDr. Jany Bajužíkovej nazv. ako "Návrh žalovaného /dovolateľa na odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku", ktorý mala omylom osobne podať dňa 4.8.2026 na podateľni Krajského súdu v Prešove, tunajší krajský súd neeviduje. Do pozornosti okresného súdu dávajú tú skutočnosť, že Krajský súd v Prešove ako jeden z mála súdov, využíva v registri správy súdu tzv. Denník Došlej pošty, kde sa všetky doručené podania, či už elektronicky, e-mailom, poštou alebo podané osobne evidujú pod číslom denníka, ku každému podaniu sa automaticky priradí čas zaevidovania, meno osoby, ktorá podanie zaevidovala, názov odosielateľa alebo podávateľa, akou formou bolo doručené a na ktoré oddelenie alebo úsek a k akej sp. zn. bolo priradené, postúpené. Dňa 4.8.2026 krajský súd nezaevidoval žiadne podanie podané osobne JUDr. Janou Bajužíkovou, aj napriek podacej pečiatke tunajšieho krajského súdu. Vyvinuli maximálnu snahu zistiť, či omylom nebolo nezapísané a kde by sa mohlo nachádzať, ale takéto podanie nenašli. Upriamujú však Vašu pozornosť na podaciu pečiatku krajského súdu zo dňa 4.8.2026, ktorá akoby nebola celá správne prekopírovaná (chýba pravý roh hore, kde sa nachádza číslo pečiatky zamestnankyne podateľne) a čo je viac než nepochopiteľné, podpis na pečiatke patrí pracovníčke podateľne, ktorá v tom čase čerpala 2 týždne riadnu dovolenku a nebola prítomná v práci.
V práci bola prítomná tohto dňa z troch pracovníčok podateľne len jedna, a jej podpis to nie je. Krajský súd na potvrdenie a preverenie týchto skutočností má k dispozícii denník došlej pošty z tohto dátumu, ktorý v prípade potreby je možné predložiť k nahliadnutiu.
39. Z vyššie uvedeného dôvodu, keďže žiadne takéto podanie označené ako návrh žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty neexistuje, súd o ňom nemôže rozhodnúť. K sťažnosti pripojil právny zástupca žalovaného len kópiu tohto podania. Súd zistil, že podľa výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe je možné konštatovať, že sťažnosť na č. l. 794 – 796 spisu, predložená v elektronickej podobe, bola autorizovaná právnou zástupkyňou žalovaného elektronickým podpisom (mandátnym certifikátom). Návrh žalovaného/dovolateľa na odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku na č. l. 803 – 805 spisu, ktorý bol transformovaný z listinnej podoby do elektronického dokumentu, bol súdu predložený bez vyhotovenej osvedčovacej doložky o zaručenej konverzii v zmysle § 35 a nasl. zákona o e-Governmente s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony. Podobne aj listinné dokumenty na č. l. 797 – 802 spisu ako napr. lekárske správy a iné, zaslané súdu ako elektronický dokument, neboli vyhotovené do elektronickej podoby s vyhotovením osvedčovacej doložky o zaručenej konverzii listinného dokumentu do jeho elektronickej podoby vo forme vyžadovanej zákonom.
40. Podľa vyššie uvedeného s poukazom na vyjadrenie Krajského súdu v Prešove a vzhľadom na uvádzané okolnosti je zrejmé, že celé podanie žalovaného na ktoré odkazuje právny zástupca žalovaného je vykonštruované. Toto podanie vykazuje znaky, ktoré spochybňujú vôbec jeho existenciu a pravosť. Je zrejmé, že takéto podanie nikdy nebolo Krajskému súdu Prešov ani doručené, teda fyzicky ani existuje. Ak podanie súdu nebolo doručené, súd nemá o čo rozhodnúť. Preto sa ním súd nezaoberal.
41. Podľa ust. § 124 ods. 1,2 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.
42. Podľa ust. § 125 ods. 1,2,3 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
43. V zmysle § 23 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) sa vyžaduje na dokumente preukazujúcom oprávnenie konať v mene inej osoby autorizácia splnomocniteľom, keďže iba autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila.
44. Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.
45. Osoba vykonávajúca konverziu pri zaručenej konverzii podľa § 35 ods. 1 písm. b): a) transformuje pôvodný dokument v listinnej podobe na elektronický dokument, b) vytvorí osvedčovaciu doložku vo forme elektronického dokumentu, c) autorizuje osvedčovaciu doložku a novovzniknutý elektronický dokument spoločne a pripojí časovú pečiatku, d) vytvorí záznam o vykonanej
46. Súd poukazuje na to, že podľa citovaných ustanovení kópia podania žalovaného, ktorého originál na súde neexistuje a je označená ako žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty priložená k sťažnosti nemá náležitosti podania podľa ustanovení CSP. Je nesporené, že ani neexistuje, nikdy nebolo Krajskému súdu doručené, čo bolo preukázané.
47. Súd preto na toto podanie označené ako žiadosť žalovaného o zmeškanie nemohol prihliadnuť. Súd sa ním nezaoberal a ani o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nemohol rozhodovať, nakoľko takéto podanie, ktoré by bolo súdu doručené a má všetky náležitosti, neexistuje.
48. Súd poukazuje, že k zrušeniu uznesenia o zastavení konania možno pristúpiť vtedy, ak sa zistí, že k samotnému zastaveniu vôbec nemalo dôjsť, teda že súdny poplatok bol zaplatený včas, čo preukázateľne nebol (žalovaný lehotu zmeškal). O takúto situáciu nešlo a ani žiadna žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty nebola súdu doručená a ani neexistuje. Celý postup súdu, vyššieho súdneho úradníka bol preto správny.
49. Žalovaný si mal ustrážiť lehotu na zaplatenie súdneho poplatku, dokonca ho mohol zaplatiť sám bez vyzvania súdu, výšku je možné ľahko podľa zákona č. 71/1992 Zb. určiť.
50. Preto súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností rozhodol tak, že sťažnosť žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia, ako nedôvodnú zamietol.
51. Súd sa plne stotožňuje z dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení vydanom vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.