Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/11/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1. I. D., B.. X.XX.XXXX, O. X. G. XX, P. B. O. X. Y.. W. U. D., B.. XX.XX.XXXX, O. X. U. XXX, P. B. O., obaja právne zastúpení JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom, Námestie slobody 1, Vranov nad Topľou, IČO: 42 231 621 proti žalovanému: U. U..G..C.., U. U.J. J. XXXX, P. B. O., N.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou, AK Štefánikova 8, Michalovce, IČO: 35 540 150, o zaplatenie sumy 386,50 eur s príslušenstvom a o zaplatenie 15.720,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 01.07.2020 č.k. -280, takto jednohlasne

rozhodol:

I. M e n í rozsudok vo výroku I. tak, že žalobu zamieta.

II. P r i z n á v a žalovanému vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením.

III. M e n í rozsudok vo výroku IV. tak, že žalobu zamieta.

IV. P r i z n á v a žalovanému vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 266,50 Eur s 5,00 % úrokom z omeškania odo dňa 26.02.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu žalobcu v 1.rade v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalobca v 1.rade má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 12.100,- Eur s 5,00 % úrokom z omeškania odo dňa 26.02.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobu žalobkyne v 2. rade v prevyšujúcej časti zamieta.

VI. Žalobkyňa v 2. rade má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 488, § 489, § 490 ods. 1, § 631, § 632, § 633 ods. 1, 2, § 634 ods. 1, , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , .

3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobkyňa v 2. rade na základe splnomocnenia od žalobcu v 1. rade ako vlastníka rodinného domu vo P. B. O., ulica U. č. XXX, uzatvorila ako objednávateľka so žalovaným ako zhotoviteľom v septembri 2015 ústnu zmluvu na základe ktorej mal žalovaný v uvedenom rodinnom dome vykonať rekonštrukčné práce. Ústnou zmluvou o oprave a úprave vecí ( a nasl. ), išlo vlastne o zmluvu o dielo ( ). Rekonštrukčné práce začal žalovaný realizovať od 14.09.2015, dielo malo byť vykonané do decembra 2015, resp. do januára 2016. Práce boli vykonávané do 18. 12. 2015, následne boli prerušené, nakoľko z dôvodu vianočných sviatkov mal žalovaný celozávodnú dovolenku. Za práce vykonané žalovaným od 14.09.2015 do 18.12.2015 bola žalobkyni vyfakturovaná suma 15.460,- Eur, pričom žalobkyňa žalovanému v septembri 2015 uhradila 1.850,- Eur, za október 2015 uhradila 4.400,- Eur, za november 2015 uhradila 5.850,- Eur. Za mesiac december 2015 už žalobkyňa sumu 3.360,- Eur žalovanému neuhradila, teda celkom uhradila sumu 12.100,- Eur za práce vykonané v mesiacoch september až november 2015, a to prevodom na účet žalovaného. Po skončení vianočných sviatkoch v roku 2015, v interiéri rodinného domu začali vznikať na zrekonštruovaných stenách a stropoch praskliny, dutiny, došlo aj k odpadávaniu omietok zo stropu. Keďže praskliny sa v celom dome postupne zväčšovali a došlo až k posunu omietky do priestoru, žalobkyňa v 2. rade telefonicky kontaktovala žalovaného a dohodli si stretnutie. Na stretnutí konanom dňa 11.01.2016 žalobkyňa uplatnila reklamáciu, ktorú žalovaný uznal. Jeho navrhovaným riešením bolo, že žalobkyňa mu nezaplatí za rok 2015 decembrové vyúčtovanie za práce (išlo o sumu cca 3 000 - 4 000 eur) a že žalovaný odstráni vady tým spôsobom, že na miestach, kde sú praskliny „sa to vyreže a zahladí nanovo“. Žalobkyňa s navrhovaným riešením nesúhlasila, a v dôsledku toho, že dielo má vady, a nebude riadne vykonané, od zmluvy odstúpila. Táto skutočnosť vyplýva z výpovede žalobkyne na pojednávaní, keď uviedla, že nemala ďalej záujem na plnení diela, ktoré má väčšie množstvo vád. Žalobkyňa v 2. rade na otázku súdu, či od zmluvy odstúpila, uviedla, že áno. Nepriamo to potvrdil aj konateľ žalovaného vo svojej výpovedi (č. listu 104), ktorý uviedol, že týmto sa spolupráca skončila. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dielo ako celok dokončené riadne ešte nebolo a nedošlo ani k jeho odovzdaniu, nakoľko pred jeho odovzdaním došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobkyne v 2.rade. O tom svedčí aj skutočnosť, že práce, ktoré mali byť vykonané po skončení celozávodnej dovolenky, už žalovaným vykonané neboli, tiež práce v súvislosti s odstránením vád boli realizované treťou osobou. Žalobkyňa preukázala, že vyskytnuté vady reklamovala u žalovaného. O vyskytnutých vadách svedčí aj žalobcami predložené odborné vyjadrenie znalca, ktorý konštatoval, že príčinou vzniknutých vád bol zlý technologický postup. .

4. Na základe takto vykonaného dokazovania súd uzavrel, že medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným bola uzavretá ústna zmluva o úprave a oprave veci, predmetom ktorej bola rekonštrukcia rodinného domu žalobcu v 1. rade, pričom objednávateľkou bola žalobkyňa v 2. rade. Žalobkyňa postupne zaplatila žalovanému preddavok na cenu diela v sume 12.100,- Eur, vyúčtovanie za mesiac december 2015 už žalobkyňa nebola povinná zaplatiť, vzhľadom na vyskytnuté vady. V konaní bolo nepochybne preukázané, že konateľovi zhotoviteľa bolo oznámené ešte pred dokončením diela, že z dôvodu vád žalobkyňa nechce, aby opravu vytknutých vád vykonal žalovaný, tiež, aby pokračoval a práce dokončil žalovaný. Je nepochybné, že týmto došlo k odstúpeniu od zmluvy pred zhotovením a odovzdaním (prevzatím) diela. Potvrdila to aj samotná žalobkyňa (viď jej výpoveď na č. listu 229), a vyplýva to aj z výpovede svedka V., ktorý potvrdil, že práce ktoré najprv vykonával žalovaný, následne on v rodinnom dome opravil, tiež aj dokončoval práce po žalovanom v čase, keď už nepracoval pre žalovaného, ale mal uzatvorenú dohodu so žalobkyňou v 2. rade o oprave vytknutých vád a o dokončení začatých rekonštrukčných prác v interiéri rodinného domu.

5. Žalobkyňa v 2. rade predmetnou žalobou žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 15.720,- Eur, ktorá pozostáva vo výške 12.100,- Eur zo zaplatenej ceny, resp. žalobkyňou uhradeného preddavku, suma vo výške 3 400,- Eur predstavuje úhradu nákladov zaplatených žalobkyňou tretej

osobe za odstránenie vadne urobených omietok a suma vo výške 220,- Eur predstavuje náklady zaplatené žalobkyňou za vypracovanie odborného stanoviska znalcom.

6. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že odstúpením od zmluvy o dielo sa zmluva od začiatku zrušila, čím zanikli práva a povinnosti účastníkov zmluvy. Žalobkyňa v 2. rade zo zrušenej zmluvy má právo na vrátenie už zaplatenej ceny, resp. preddavku vo výške 12.100,- Eur, titulom bezdôvodného obohatenia. V danom prípade nie je možné vrátiť zo strany objednávateľa to, čo zhotoviteľ vykonal (nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalobcu v 1. rade, nie žalobkyne v 2. rade), ani zapracovaný materiál, ktorý bol navyše spracovaný a následne v dôsledku vadného plnenia aj odstránený. Zhotoviteľ je preto povinný vrátiť žalobkyni len ňou vyplatenú cenu, zloženú ako preddavok vo výške 12.100,- Eur, ktorú preukázateľne žalobkyňa v 2. rade žalovanému vyplatila, a ktorú výšku žalovaný v konaní nerozporoval. Preto v tejto časti súd považoval nárok žalobkyne za dôvodný a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 12.100,- Eur s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (IV. výrok rozsudku).

7. Žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 3.400,- Eur, predstavujúci úhradu nákladov zaplatených žalobkyňou za odstránenie vadne urobených omietok a sumu 220,- Eur, predstavujúcu náklady zaplatené žalobkyňou za vypracovanie odborného stanoviska znalcom, súd posúdil ako nárok na náhradu škody. Keďže ide o škodu vzniknutú odstraňovaním vadného plnenia, pričom nejde o následnú škodu, ktorá vznikla na majetku objednávateľa z dôvodu vadného plnenia, v tejto časti je žaloba vo vzťahu k žalovanému nedôvodná. Preto súd žalobu žalobkyne v 2.rade v prevyšujúcej časti zamietol (V. výrok rozsudku).

8. Pokiaľ ide o žalobcom v 1.rade uplatnený nárok, tento ako vlastník nehnuteľnosti, rodinného domu, ktorý bol rekonštruovaný (táto skutočnosť v konaní rozporovaná nebola), si v konaní uplatnil vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 386,50 Eur. Uplatnená škoda pozostáva zo sumy 266,50 Eur za opravu poškodených okien a suma 120,- Eur predstavuje opravu poškodených parkiet. Súd dospel k záveru, že žalobca listinnými dôkazmi preukázal len nárok na zaplatenie škody v sume 266,50 Eur, t. j. za opravu poškodených okien v jeho rodinnom dome, pričom nárok na náhradu škody 120,- Eur za prebrúsenie parkiet v jeho rodinnom dome, poškodených v dôsledku vykonávania diela žalovaným, žalobca nepreukázal. Aj keď je možné predpokladať, že došlo k ich poškodeniu, žalobca v 1. rade nesplnil zákonný predpoklad pre priznanie nároku na náhradu škody, keď nepreukázal výšku škody. Ide len o tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo žiadnym hodnoverným dôkazom preukázané, tiež nebolo preukázané, aby žalobca v 1. rade skutočne za opravu poškodených parkiet aj zaplatil. V konaní bola preukázaná len výška škody za poškodenie okien, táto vyplýva z faktúry (č. l. 212 spisu), kde je uvedená suma 266,50 Eur vynaložená na opravu okien. Preto súd v časti žalobu žalobcu v 1. rade považoval za dôvodnú, a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 266, 50 Eur s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok rozsudku). Zvyšný nárok žalobcu v 1.rade na náhradu škody vo výške 120,- Eur, za poškodenie parkiet súd ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol (II. výrok rozsudku).

9. O trovách konania medzi žalobcom v 1.rade a žalovaným a o trovách konaniach medzi žalobkyňou v 2.rade a žalovaným súd rozhodol postupom podľa v spojení s (III. a IV. výrok rozsudku).

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Týmto rozhodnutím prvoinštančný súd umožnil žalobcom sa bezdôvodne obohatiť. Medzi stranami sporu došlo k ústne uzavretej zmluve o dielo, a preto súd prvej inštancie nemohol ignorovať a neprihliadať na dôkazy predložené v konaní. Takýmto dôkazom je rukou písaný sumár toho, aké práce pri rekonštrukcií domu žalovaný vykonal. Rozsah vykonaných prác (september - december 2015), ktoré žalovaný pred súdom prvej inštancie špecifikoval, vrátane dodania materiálu, nebol nikdy v priebehu konania žalobcami spochybnený. Napriek tomu, že reklamácia bola uplatnená len vo vzťahu k popraskanej omietke, nefunkčnému murovanému sprchovaciemu kútu a k prevŕtaniu elektrického kábla, ktoré v konaní ani žiadnym dôkazom preukázané nebolo, súd rozhodol tak, ako by žalobkyňa reklamovala všetky žalovaným vykonané práce od septembra do decembra 2015. Žalovaný si preto kladie otázku, prečo za ostatné práce, ktoré ním boli kvalitne vykonané, nemá mať zaplatené; žalovaný dodal žalobkyni materiál, sadrokartóny, oceľové konštrukcie, a preto nevidí dôvod prečo za dodaný materiál mu nemá byť zaplatené. Kamenný obklad realizovaný žalovaným pri kozube (materiál a pokládka) nebol reklamovaný,

ani práce na vybúraní oceľových zárubní, výmena okien neboli reklamované, tiež sa robili vonkajšie schody (nanovo sa betónovali), ktoré neboli reklamované a podobne. Žalobkyňa v 2. rade vo svojich viacerých výpovediach na súde potvrdila, že po vytknutí vady, zo strany žalovaného jej bola navrhnutá oprava, avšak žalobkyňa nechcela, aby opravu vytknutých vád robil žalovaný (napr. výpoveď žalobkyne v 2. rade na pojednávaní dňa 18.11.2019). Vyjadreniu žalobkyne na pojednávaní preto odporuje písomná výzva zo dňa 15.02.2016, v ktorej sa uvádza, že od uplatnenej reklamácie uplynula doba viac ako mesiac a zo strany žalovaného k žiadnym krokom pri jej vybavení nedošlo, a preto vyzýva žalovaného na zaplatenie sumy 15.000,- Eur, ktorá v sebe zahŕňa aj náklady na odstránenie škôd, ktoré firma žalovaného spôsobila. Teda na jednej strane žalobkyňa v 2. rade viackrát vo svojich výpovediach pred súdom priznala, že nechcela, aby jej žalovaný vady opravil aj keď jej žalovaný opravu ponúkol, na druhej strane klamlivo uvádza (vo výzve zo dňa 15.02.2016), že žalovaný po uplatnenej reklamácií nič neurobil. Uvedené svedčí o tom, že zo strany žalobcov ide o jasný „kalkul“, kedy nechcú prevziať zodpovednosť za svoju ignoráciu a odporúčania žalovaného. Naviac nič im nebránilo ani v tom, aby zničili priateľstvo, ktoré medzi stranami sporu existovalo. Žalovaný sa nestotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie v zmysle odstúpenia od zmluvy a nasledujúceho vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný ponúkol žalobkyni v 2. rade, že jej vytknuté vady (praskliny) odstráni a pretože v tom čase boli reklamované len praskliny a odpadnutie časti stropu, žalobkyňa odmietla zo strany žalovaného ponuku na opravu vytýkaných vád, ktorú odôvodnila nedôverou v prácu žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že reklamácia bola uplatnená začiatkom januára 2016, pričom objednávka na odborné stanovisko bola znalcovi zadaná 15.02.2016, odborné stanovisko bolo vypracované 15.03.2016, teda začiatkom januára 2016 nemohla mať žalobkyňa v 2. rade vedomosť o nevhodnom spôsobe vyriešenia reklamácie navrhnutej žalovaným, pretože sama nemá odborné vedomosti z oblasti stavebníctva. Teda žalobkyňa bezdôvodne odmietla navrhované riešenie vybavenie reklamácie spôsobom, ktorý jej ponúkol žalovaný. Zo strany žalobcov nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by žalovaný poškodil elektrické káble, nakoľko by sa pri realizácií rekonštrukčných prác v rodinnom dome nemohlo pokračovať, lebo ku nim bola potrebná elektrina. Žiadnym dôkazom v konaní nebolo preukázané, v ktorom období sa tak stalo, kto realizoval opravu, a koľko táto oprava stála. Poškodené elektrické káble neboli predmetom uplatnenej reklamácie v januári 2016 a tento nárok bol prvýkrát uplatnený žalobkyňou v 2. rade až na pojednávaní dňa 18.11.2019. V súvislosti s nárokom žalobkyne, týkajúcim sa reklamácie sprchového kúta, žalovaný uviedol, že tento v dolnej kúpeľni ani vôbec nebol dojednaný, nakoľko dolné WC je tak malé, že pôvodne tam sprchovací kút žalobkyňa nechcela. Až v priebehu prác došlo k zmene dojednaných podmienok, pričom dokončenie sprchovacieho kúta už nebolo žalovanému umožnené dokončiť, preto nemožno v súvislosti so sprchovým kútom hovoriť o uplatnenej reklamácií. Naviac tieto reklamácie neboli uplatnené ani v podaní žalobcov zo dňa 15.02.2016. Zo strany žalobcov bol v konaní navrhnutý ako svedok U. V., ktorý najprv ako zamestnanec žalovaného vykonával práce na rekonštrukcii rodinného domu, po uplatnenej reklamácií žalobkyňa tohto svedka oslovila s návrhom, aby pre ňu pracoval, že mu zaplatí viac ako mal vo firme žalovaného. Je prinajmenšom začudovania hodné, že žalobkyňa nie je spokojná s prácou žalovaného, ale následne si k sebe zobrala nespoľahlivého zamestnanca žalovaného. Výsluch uvedeného svedka sa žalobkyňou v 2. rade, resp. jej právnym zástupcom niesol v duchu vydierania. Zo strany advokáta žalobcov boli svedkovi kladené nevhodné otázky s cieľom vzbudiť vo svedkovi vďaku za to, že mohol pracovať pre žalobcov, a teda že by nemal vypovedať v ich neprospech. Takéto tolerovanie nátlaku na ovplyvňovanie výpovede svedka v prospech žalobcov je dýkou do chrbta spravodlivosti a nemôže byť zárukou objektívneho zistenia skutočného stavu veci, zároveň je aj narušením práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie.

11. Žalovaný v odvolaní ďalej namieta, že sa nestotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, že žalobkyňa v danej veci mala tzv. preventívne právo na odstúpenie od zmluvy, pretože toto právo by jej prináležalo až vtedy, ak by poskytla žalovanému ako zhotoviteľovi primeranú lehotu na zjednanie nápravy a ten by nápravu v uvedenej lehote neurobil ( ). Žalovaný sa preto nestotožňuje s hodnotením súdu v bode 91 odôvodnenia, ktoré odporuje vykonanému dokazovaniu, a to výpovedi žalovaného, ako aj žalobkyne v 2. rade, ktorá sama viackrát pred súdom uviedla, že jej žalovaný opravu navrhol vykonať, ale ona to odmietla. V súvislosti s hodnotením kvality práce žalovaného, súd opomenul pri svojom hodnotení výpoveď svedka Q. G., kurenára, ktorý uviedol, že na požiadavku konateľa žalovaného nastavil kúrenie v dome na 15°, aby steny schli postupne, aby to nebolo prehriate, a keď tam došiel zhruba za 4 dni, bolo tam pretopené a dusno, podhlahovka bola horúcejšia na dotyk, ako keď to nastavoval. Preto praskliny, ktoré vznikali na stenách boli podľa názoru žalovaného zapríčinené nedodržaním jeho pokynov, t.j. došlo k predčasnému vyschnutiu štukových

omietok. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým výpoveďami strán sporu bolo preukázané a ani jeden zo žalobcov nepoprel snahu a ochotu žalovaného opraviť vady, avšak žalovanému to umožnené nebolo, pretože žalobkyňa v 2. rade už nemala v jeho prácu dôveru. Naviac žalobkyňa v 2. rade nevyvrátila žiadnym dôkazom tvrdenia žalovaného, že ju vopred upozorňoval, že je potrebné staré omietky osekať, lebo nevie ako sa bude správať stará omietka s novou, pričom toto tvrdenie žalovaného nebolo v konaní zo strany žalobcov spochybnené. Odutie starých (pôvodných) omietok, ktoré žalobkyňa nechcela dať odstrániť, bolo spôsobené vzájomnou reakciou novej omietky so starou, na čo bola žalobkyňa žalovaným vopred upozornená, a túto skutočnosť žalobkyňa ani nijako nevyvrátila. Žalobkyňa nechcela odstrániť pôvodnú nesúdržnú jadrovú omietku, lebo by to predražilo rozpočet, tiež nechcela ani odstránenie pôvodných malieb, len ich prebrúsenie. Žalovaný pôvodne chcel odstraňovať aj maľby, ale žalobkyňa to nechcela. Na 1. podlaží rodinného domu vľavo od schodiska boli kompletne odstránené maľby, a v ostatných izbách sa na pokyn žalobkyne robilo už iba prebrúsenie. Miestnosti boli nevytápané, nevetrané, resp. slabo vetrané, aj keď sa zdanlivo mohli zdať laikovi v poriadku, z odborného hľadiska je táto skutočnosť dôležitá, lebo nikto nevie ako boli pôvodné jadrové omietky v minulosti robené, či tam bolo dostatok vápna, keďže v minulosti boli omietky robené z prírodného materiálu (piesok, voda, vápno), pričom v súčasnosti sa to robí zo suchých zmesí obsahujúcich chémie, ktorá mohla zareagovať s pôvodnou omietkou. Žalovanému nie je jasné na základe čoho znalec zhodnotil nedostatočnosť penetrácie podkladu. Tým, že došlo k predčasnému vyschnutiu štukových omietok (v dôsledku vysokej teploty, nie temperovanej), došlo k zmršťovaniu omietok a k následným puklinám. Teda súd mal pri posudzovaní a hodnotení reklamácie vziať do úvahy aj skutočnosť, že žalobkyňa nechcela osekanie pôvodných omietok, čo malo vplyv na kvalitu diela a na jeho následné vady v spojitosti s nedodržaním pokynov žalovaného na temperovanie teploty vo vzťahu k schnutiu omietky. Z uvedeného dôvodu nemôže žalovaný súhlasiť, že za vznik vadnosti diela je zodpovedný len žalovaný. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie v bode 105 o preventívnom práve na odstúpenie od zmluvy, súd vôbec nezohľadnil skutočnosť, že žalovanému zo strany žalobkyne nebola na opravu vád poskytnutá primeraná lehota. Napriek tomu, súd vyhodnotil odstúpenie od zmluvy ako legitímne bez ohľadu na absenciu zákonom vyžadovanej podmienky stanovenia primeranej lehoty na vykonanie opravy. Odôvodnenie rozsudku nekorešponduje s tvrdením žalobkyne, ako aj žalovaného, ktorí zhodne uviedli, respektíve potvrdili, že žalovaný chcel žalobkyni vyjsť v ústrety v súvislosti s opravou vadných omietok, avšak žalobkyňa to nechcela. Žalovaný sa nestotožňuje ani s hodnotením prvoinštančného súdu v bode 100 odôvodnenia rozsudku, kde sa uvádza postup vyporiadania medzi stranami pri odstúpení od zmluvy. Súd vyhodnotil právne vzťahy medzi účastníkmi tak, že sú povinní vrátiť si všetko, čo sa na základe zmluvy plnilo. Teda, aby žalovaný vrátil žalobkyni poskytnutú a vyplatenú cenu, zloženú ako preddavok, t.j. 12.100,- Eur za všetky náklady a realizované práce, pričom žalobkyňa nepreukázala ako dôkaz žiadnu faktúru, a žalovaný namietal, že by túto sumu evidoval vo svojom účtovníctve. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na svoje vyjadrenie týkajúce sa vedenia konania na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp.zn. , kde si žalobkyňa v 2. rade uplatňuje od fyzickej osoby vrátenie sumy 12.100,- Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko omylom túto sumu uhradila na iný účet. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu neumožnenia zo strany žalovaného vykonanie opravy vád v primeranej lehote, nerešpektovanie pokynov žalovaného, nerešpektovanie výhrad žalovaného vo vzťahu k výkonu prác na diele, teda z dôvodu nesúhlasu žalobkyne s osekaním starého muriva. Zároveň žiadal, aby súd zamietol aj uplatnený nárok žalobcu v 1. rade z dôvodu, že nebola splnená podmienka preukázania príčinnej súvislosti konania žalovaného so vznikom škody, nakoľko okrem žalovaného na mieste prác boli aj iné osoby vykonávajúce napríklad práce na ústrednom kúrení, stolárske a elektroinštalačné práce. Zároveň žalovaný žiadal priznať náhradu trov konania.

12. Žalobcovia v 1. a v 2. rade k podanému odvolaniu navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť, zároveň žiadali priznať trovy odvolacieho konania. Uviedli, že podaným odvolaním žalovaný využil príležitosť bez akýchkoľvek morálnych zábran, vyvolať minimálne u tých subjektov, ktorí s touto právnou vecou majú dočinenie, negatívny obraz o nich. Predmetom zmluvy o dielo bol interiér rodinného domu. Žalovaný o predmete zmluvy bol jasne uzrozumený, o čom svedčí skutočnosť, že rekonštrukčné práce začal realizovať. Pravdou je že práce nevykonával v súlade so zmluvou, nevykonával ich kvalitne a použiteľne. Podstatná časť všetkých ním vykonaných prác musela byť nanovo vykonaná, znova bolo potrebné nakúpiť stavebný materiál, vynaložiť ďalšiu energiu na začatie nových rekonštrukčných prác. Teda žalovaný žalobcom nespôsobil iba ujmu, ktorá je predmetom sporu, ale aj ďalšiu, pretože žalobkyňa musela vynaložiť ďalšie finančné prostriedky na zabezpečenie nových prác, dopravu atď., nehovoriac o tom, že presťahovanie sa do zrekonštruovanej nehnuteľnosti sa oddialilo o rok, čo znamenalo aj

navýšenie ďalších výdavkov na nájomnom. Rodinný dom, ktorý bol predmetom rekonštrukcie bol vybudovaný v 80. rokoch z tradičných a kvalitných stavebných prvkov - pálenej tehly, betónu, z vymývaného štrku s nadrozmerným drevenými oknami. Je situovaný tak, že je vystavený celodennému slnečnému svitu z troch strán. V spise sú predložené fotografie z ktorých je zrejmé, že steny sú suché nie plesnivé, a je na nich zachovaná maľovka. K výsluchu svedka U. V., ktorý mal byť podľa odvolateľa zo strany žalobcov „vydieraný“, uviedli, že z jeho výpovede je zrejmé, že nemal odkiaľ osobne vedieť o skutočnostiach, o ktorých písal vo svojom písomnom vyjadrení. Z jeho výpovede v rámci výsluchu sa takmer s istotou možno vyjadriť, že bol ovplyvňovaný niekým iným. Zmieňuje sa tam totiž konkrétne o okolnostiach, o ktorých nemohol vedieť, pretože v rozhodnom čase nebol prítomný na mieste rekonštrukčných prác. Pokiaľ ide o uplatnenie reklamácie, žalobkyňa sa v zákonnej lehote obrátila na žalovaného s tým, aby sa dostavil na miesto rekonštrukčných prác. Prvá reakcia N.. P. bola taká, že nevedel, čo sa deje. Situáciu chcel riešiť tak, že miesta prasklín „vyreže“, a tieto spolu s miestami, kde odpadla omietka zo stropu zahladí novou štukovou omietkou. Žalobkyňa mu oznámila, že to nechce a jeho reakcia bola taká, že sa otočil a odišiel. Žalobkyňa predpokladala, že ju bude kontaktovať, situáciu bude riešiť, čo sa nestalo. Preto o mesiac písomne vyzvala žalovaného, aby dal záležitosť do poriadku. Vtom čase už žalobkyňa vedela, čo bolo príčinou vytknutých vád, pretože sa obrátila na znalca, ktorý dom bezodkladne a opakovane navštívil. Ďalšie nedostatky, ako prevŕtané elektrické káble a kolísajúci sa sprchový kút sa začali objavovať až keď sa pristúpilo k odstraňovaniu nepoužiteľného diela firmy žalovaného. Žalobcovia sú toho názoru, že súd vykonal všetky dôkazy potrebné a významné pre posúdenie predmetu sporu, dostatočne a riadne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je správne, dostatočné, jasné a presvedčivo dáva odpovede na všetky otázky a skutočnosti podstatné pre posúdenie predmetného sporu.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutých vyhovujúcich výrokoch, v zmysle zásad vyjadrených v ust. a nasledujúcich (ďalej len ), spolu s konaním ktoré jeho vydanie predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nie len vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasné stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, avšak zo zistených skutočností neprijal správny právny záver. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcich výrokoch zmenil postupom podľa tak, že žalobu žalobcu v 1. rade a žalobu žalobkyne v 2.rade zamietol, a to z nasledovných dôvodov.

16. Nesprávnym právnym posúdením veci je pochybenie súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy, a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo stanovené dispozíciou právnej normy).

17. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobkyňa v 2. rade si v predmetnom konaní uplatnila nárok z dôvodu zodpovednosti za vady podľa , vo výške 12.100,- Eur s príslušenstvom. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 3.400,- Eur s príslušenstvom spočívajúci v nákladoch na vytvorenie nového omietkového systému, ktorý nárok je odôvodnený tým, že žalovaný nevhodným technologickým postupom pri zhotovení omietok na stenách a stropoch v rodinnom dome spôsobil, že vykonané dielo vykazovalo vady omietky, ktoré sa prejavili praskaním vnútorných omietok a došlo aj k odpadávaniu časti stropu ( ). Napokon si žalobkyňa uplatnila aj nárok na náhradu škody vo výške 220,- Eur predstavujúci zaplatené náklady za vypracovanie odborného stanoviska znalcom.

18. Žalobca v 1. rade ako vlastník rodinného domu, v ktorom sa rekonštrukcia interiéru vykonávala si v predmetnom konaní uplatnil náhradu škody vo výške 386,50 Eur, pozostávajúcu zo sumy 266,50 Eur za opravu poškodených okien, a zo sumy 120,- Eur za opravu poškodených parkiet.

19. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

20. Podľa ust. , , ak ide o ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci. Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jeho vlastností.

21. Podľa ust. , , zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá sa má opraviť alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo nevhodnosť pokynov neupozornil.

22. Podľa ust. , , , záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná alebo osobitnými predpismi ustanovená inak; pri stavebných prácach je záručná doba najmenej osemnásť mesiacov. Ak účelom opravy alebo úpravy je, aby sa vec mohla aj naďalej po dlhší čas užívať, ustanovia osobitné predpisy pre opravu alebo úpravu veci záručnú dobu dlhšiu ako tri mesiace, ak sa nedojednalo inak. Záručná doba presahujúca tri mesiace sa môže týkať i len niektorej súčiastky. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi záručný list s vyznačením záručnej doby. Vyhlásením v záručnom liste vydanom objednávateľovi môže zhotoviteľ poskytnúť záruku presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záručnom liste určí zhotoviteľ podmienky a rozsah tejto záruky.

23. Podľa ust. , , ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy. Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak zaniknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy alebo úpravy a o čase jej trvania.

24. Podľa , objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

25. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa v 2. rade na základe splnomocnenia od žalobcu v 1. rade (vlastník rodinného domu) uzatvorila ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o oprave a úprave interiéru rodinného domu podľa ust. a nasl. . Rekonštrukčné práce žalovaný začal realizovať dňa 14.09.2015, práce mali byť vykonané do decembra, resp. do januára 2016, pričom išlo o práce; novourobené omietky na stenách a stropoch, bolo kompletne prerobené schodisko, boli vybúrané oceľové zárubne, robili sa vonkajšie schody, bol zrealizovaný kamenný obklad na kozube (materiál a pokládka) a ďalšie práce. Práce ešte neboli dokončené, boli realizované len do 18.12.2015, nakoľko z dôvodu vianočných sviatkov mal žalovaný celozávodnú dovolenku. Za práce vykonané od 14.09.2015 do 18.12.2015 žalobkyňa v 2. rade uhradila žalovanému celkom sumu 12.100,- Eur, a to za september 2015 sumu 1.850,- Eur, za október 2015 zaplatila sumu 4.400,- Eur, a za november 2015 zaplatila sumu 5.850,- Eur, a to prevodom na účet žalovaného (č. listu 91-93 spisu), pričom za mesiac december 2015 žalobkyňa žalovanému za vykonané práce vyúčtovanú sumu 3 360 eur nezaplatila. Po skončení vianočných sviatkoch v roku 2015, začali vznikať na stenách a na stropoch praskliny, dutiny a došlo aj k odpadnutiu kusov omietky zo stropu. Žalobkyňa o týchto vadách hneď telefonicky informovala žalovaného. Na osobnom stretnutí na mieste samom, konanom dňa 11.01.2016, žalobkyňa ústne reklamovala u žalovaného vady

- praskliny, dutiny, odpadávanie kusov omietky zo stropu. Žalovaný reklamáciu uznal a navrhol, že žalobkyni odpustí platbu za mesiac december 2015 a v časti, kde sa vyskytli praskliny, dutiny, opadávanie omietok zo stropov, tieto „vyreže a zahladí ich nanovo“. Žalobkyňa so žalovaným navrhovaným riešením

opravy nesúhlasila odôvodňujúc, že už nemá dôveru vo výkone jeho prác, tiež nesúhlasila, aby žalovaný práce dokončil. Za účelom, aby zistila príčinu vzniku vád požiadala znalca N.. J. B. o odborné stanovisko. Znalec dňa 15.03.2016 vypracoval odborné stanovisko č. XX/XXXX, v ktorom uviedol, že príčinou vzniku trhlín vnútorných omietok je nedostatočná príprava podkladu (neodstránenie stavebného prachu, pôvodných omietok s maľbou, nesprávna alebo nedostatočná penetrácia podkladu, respektíve nepoužitie prednástreku), čím došlo po aplikácií stierok k zmrašťovaniu, a v kombinácií s nedostatočne pripraveným podkladom došlo k plošnému odtrhnutiu omietok od podkladu v rozsahu 30-40% plochy. Preto oprava podľa znalca len v mieste praskliny a odtrhnutia by bola neefektívna, nakoľko počas zrenia omietok by došlo k vzniku ďalších trhlín a k odtrhom omietky od podkladu, keďže bol porušený technologický postup pri realizácií omietok; podklady omietky by mali vykazovať väčšiu pevnosť a omietky bližšie k povrchu by mali mať väčšiu priepustnosť vodných pár. Znalec prijal záver, že lepidlo a sieťka ako vrchná vrstva je menej priepustné ako podkladná vápenno cementová jadrová vrstva, čo by malo ďalšie následky (oddeľovanie vrchnej omietky od jadrovej omietky pri užívaní).

26. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobkyňa ústne reklamovala u žalovaného v januári 2016 vady v rozsahu praskliny, dutiny na rekonštruovaných stenách, odpadávanie kusov omietky zo stropov a že žalobkyňa vo vzťahu k ďalším prácam, ktoré žalovaný na základe ústnej zmluvy o oprave a úprave veci vykonal od 14.09.2015 do 18.12.2015, k týmto reklamáciu neuplatnila. Uvedené korešponduje aj s listom žalobcov adresovaný žalovanému zo dňa 15.02.2016, v ktorom je uvedený rozsah uplatnenej reklamácie (č. l. 4).

27. Predmetom zmluvy o zhotovení veci na zákazku je výlučne zhotovenie novej veci. Opravou veci podľa sa rozumie činnosť, ktorou sa odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia, účinky opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa mení povrch veci alebo jej vlastností. Pokiaľ teda súd prvej inštancie posúdil zmluvu o dielo uzavretú medzi žalobkyňou v 2. rade ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom predmetom ktorej boli rekonštrukčné práce v interiéri rodinného domu, je tento záver súdu prvej inštancie správny. Práva objednávateľa zo zodpovednosti za vady opravenej alebo upravenej veci sú podobné ako u predaja v obchode. Rozdiel spočíva vtom, že pri opravenej alebo upravenej veci nemožno žiadať výmenu, pretože zhotoviteľovi nepatrí vlastnícke právo k opravovanej veci. Práva zo zodpovednosti za vady v zmluve o oprave a úprave veci sa riadia ustanovením . Základným právom objednávateľa je podľa ods. 1 tohto ustanovenia právo na bezplatné odstránenie vady. Vada musí byť odstránená najdlhšie v dohodnutej lehote. Pri nedodržaní tejto lehoty má objednávateľ rovnaké práva ako by sa jednalo o vadu, ktorú nemožno odstrániť. U vady neodstrániteľnej alebo u vady, ktorá nebola odstránená v dohodnutej lehote alebo pri opätovnom vyskytnutí vady môže sa objednávateľ domáhať zrušenia zmluvy alebo primeranej zľavy z ceny opravy alebo úpravy veci.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného pre prejednávanú vec je podstatná rozdielnosť následkov zo zodpovednosti za vady, pričom sa vychádza z toho, či ide o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Ak ide o vady odstrániteľné, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady a zhotoviteľ je povinný takúto vadu odstrániť bez zbytočného odkladu. Pri neodstrániteľných vadách má objednávateľ právo voľby či zruší zmluvu alebo uplatní právo na primeranú zľavu podľa toho, či neodstrániteľná vada veci a) bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako bez vady, b) alebo tomu nebráni.

29. Pri uplatnení zodpovednostného nároku (vytknutí vady), musí objednávateľ uplatniť i voľbu zodpovednostného práva (čo žiada z titulu zodpovednosti za vady).

30. Výsledky vykonaného dokazovania svedčia o tom, že žalobkyňa v 2. rade vytkla ústne vady u žalovaného na stretnutí dňa 11.01.2016 v rozsahu praskliny, dutiny, odpadávania kusov omietky, ale ako objednávateľ neuplatnila na tomto stretnutí (11.01.2016) voľbu zodpovednostného práva (čo žiada z titulu zodpovednosti za vady). Uvedené korešponduje aj s výpoveďou žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 18.11.2019 (č. l. 228), keď uviedla, že pri uplatnení reklamácie jej žalovaný navrhol riešenie reklamácie tým spôsobom, že žalobkyňa nemusí zaplatiť platbu za vykonané práce v mesiaci december 2015, zároveň žalovaný vytknuté vady navrhol odstrániť tým spôsobom, že v časti, kde sa vyskytli na zrekonštruovaných stenách praskliny, dutiny, odpadávanie omietok zo stien a stropov, tieto vyreže a nanovo zahladí, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Je tiež preukázané, že žalobkyňa neposkytla žalovanému ani primeranú lehotu na odstránenie vád a napokon na opravu reklamovaných vád oslovila tretiu osobu,

bývalého zamestnanca žalovaného - U. V., ktorý jej opravu vytknutých vád zrealizoval, tiež práce aj dokončil.

XX. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili zmluvu o dielo, konkrétne zmluvu o úprave a oprave veci podľa a nasl. . Zmluva o oprave a úprave veci je osobitným typom zmluvy o diele a ustanovenia, ktoré ju upravujú, majú voči všeobecným ustanoveniam zmluvy o dielo, postavenie lex specialis. Pre zmluvu o úprave a oprave veci je typické, že na základe zmluvy nedochádza k zhotoveniu novej veci, ale dochádza k úprave alebo oprave už existujúcej veci. Zmluvou o oprave a úprave veci nemôže byť vytvorená vec nová. Žalobkyňa si u žalovaného objednala rekonštrukčné práce v interiéri rodinného domu, v danom prípade teda nedošlo k vytvoreniu novej veci, ale k zmene už existujúcej hlavnej veci, bez zmeny jej podstaty. Takéto posúdenie zodpovednosti zo zmluvného vzťahu je podstatné aj s poukazom na to, že zmluva o úprave a oprave veci obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti za vady (, , , ), ktoré súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní síce aplikoval, ale tieto nesprávne interpretoval na prejednávanú vec.

32. K vytknutiu vád zo strany žalobkyne ako objednávateľa u žalovaného ako zhotoviteľa došlo preukázateľne na stretnutí konanom dňa 11.01.2016. Nakoľko vytknuté vady boli odstrániteľné (praskliny, dutiny, odpadávanie kusov omietky) a nešlo o prípad, že vadu nemožno odstrániť alebo že ju zhotoviteľ neodstránil v dohodnutej lehote alebo, že sa vada vyskytla znova, mohla žalobkyňa od žalovaného žiadať len bezodplatné odstránenie vád a to v lehote dohodnutej so zhotoviteľom. Výsledky vykonaného dokazovania svedčia o tom, že žalobkyňa neposkytla žalovanému súčinnosť, nesúhlasila, aby jej žalovaný odstránil vytknuté vady, tiež mu neposkytla primeranú lehotu. Z obsahu spisu vyplýva, že právo, ktoré si žalobkyňa uplatnila zo zodpovednosti za vady je odstúpenie od zmluvy, resp. zrušenie zmluvy. Takýto prejav vôle žalobkyne vyplýva z listu zo dňa 15.02.2016, ktorý žalobkyňa adresovala žalovanému a v ktorom ho vyzvala, aby jej zaplatil 15 000 eur. V tomto liste písomne vytkla vady v rozsahu praskliny, dutiny na stenách a odpadávanie omietok zo stropu. Hoci v uvedenom liste zo dňa 15.02.2016 žalobkyňa výslovne neuvádza, že od zmluvy odstupuje, resp. ju zrušuje, prejav vôle vyjadrený v tomto liste prichádza do úvahy jedine v prípade zrušenej zmluvy. Pri uplatnení zodpovednostného nároku, žalobkyňa teda uplatnila voľbu zodpovednostného práva (čo žiada z titulu zodpovednosti za vady) - odstúpenie, resp. zrušenie zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že objednávateľ má právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy veci, ak vytýkané vady sú neodstrániteľné alebo vada sa vyskytuje znova, alebo vadu zhotoviteľ neodstránil v dohodnutej lehote. V prejednávanej veci žalobkyňou vytýkané vady boli odstrániteľné (odstránil ich napokon U. V., bývalý zamestnanec žalovaného) a keďže žalobkyňa neposkytla žalovanému primeranú lehotu na odstránenie vytknutých vád, nemohla žiadať zrušenie zmluvy v zmysle , , mohla od žalovaného žiadať len bezodplatné odstránenie vád v primeranej lehote.

33. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel k inému výkladu ust. , , a podľa neho v zmysle zrušenej zmluvy je žalovaný povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie predstavujúce vrátenie sumy 12.100,- Eur s prísl., je jeho rozhodnutie vecne nesprávne.

34. V prejednávanej veci zistené skutočnosti umožňujú prijať záver aj o nesplnení podmienok pre odstúpenie od zmluvy podľa . Aj keď v čase odstúpenia od zmluvy (15.02.2016) bola vadnosť diela zrejmá, žalovanému zo strany žalobkyne nebola poskytnutá primeraná lehota na zjednanie nápravy ako zhotoviteľovi. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobkyňa mala právo na riadne vykonanie diela (opravy či úpravy) a nebola povinná prevziať dielo, ktoré túto požiadavku nespĺňalo. Žalobkyňa až do zhotovenia diela mohla využiť postup podľa , čo aj urobila listom zo dňa 15.02.2016. Hoci v uvedenom liste výslovne neuvádza, že od zmluvy odstupuje, v tomto liste vyslovený prejav vôle žalobkyne prichádza do úvahy jedine v prípade zrušenej zmluvy. V prípade obavy žalobkyne ako objednávateľa z riadne vykonaného diela, právo odstúpiť od zmluvy predpokladá vadnosť budúceho diela alebo oneskorenosť jeho vykonania, ktorá musí byť v čase odstúpenia od zmluvy zrejmá, ďalej poskytnutie primeranej lehoty zhotoviteľovi objednávateľom na zjednanie nápravy, a to, že ani v tejto lehote zhotoviteľ nápravu neurobil. Tým, že nešlo o oneskorené vykonanie diela, ale o vadnosť diela a žalobkyňa neposkytla žalovanému primeranú lehotu na zjednanie nápravy, žalovaný nemal možnosť v tejto lehote nápravu zrealizovať. Pre nesplnenie podmienky pre odstúpenie od zmluvy v zmysle §

642 ods. 2 , neposkytnutie primeranej lehoty pre zjednanie nápravy, žalobkyňa neplatne odstúpila od zmluvy, a preto nemôže žiadať od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel k inému výkladu ust. , je jeho rozhodnutie vecne nesprávne.

35. So zreteľom na všetky uvádzané dôvody, odvolací súd postupom podľa zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. tak, že žalobu žalobkyne v 2. rade vo vzťahu k žalovanému zamietol. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby žalobkyne v 2.rade v prevyšujúcej časti vo vzťahu k žalovanému (V. výrok rozsudku), tento výrok rozsudku odvolaním napadnutý nebol, preto nebol v odvolacom konaní predmetom preskúmania, a ako taký nadobudol právoplatnosť.

36. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v 1. rade na zaplatenie sumy 266,50 Eur, tento nárok bol uplatnený v predmetnom konaní podaním zo dňa 17.01.2017 (č. listu 71 spisu). Žalobca v 1. rade ako vlastník rodinného domu, v ktorom sa na základe zmluvy o oprave a úprave veci uzavretej medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným vykonávali rekonštrukčné práce v interiéri rodinného domu tvrdil, že neodborným a nezodpovedným prístupom mu žalovaný spôsobil škodu na eurooknách, keď pri rekonštrukčných prácach fóliou nezakryl rámy okien, čím došlo k ich následnému poškodeniu. V súvislosti s poškodením rámov okien žalobca predložil v konaní dôkaz - cenová kalkulácia vypracovaná N.. L. P., J., s.r.o., V. XXXX, XXX XX V. (č. listu 212 spisu). Z uvedenej cenovej kalkulácie vykonanej na meno "pani D.“ je v položke 1 zoznamu uvedené „repas okien“, a určená celková cena 266,50 Eur. Z obsahu spisu však nijako nevyplýva, že by cenu za opravu okien skutočne zaplatil žalobca v 1. rade.

37. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

38. Súd prvej inštancie správne nárok žalobcu v 1.rade právne kvalifikoval ako nárok na náhradu škody, pretože zatiaľ, čo zodpovednosť za vady je daná za nedostatky vlastného plnenia zhotoviteľa (opravy) a vedie k tomu, aby dohodnuté plnenie bolo odovzdané bez vád, zodpovednosť za škodu je daná inou ujmou, než je vykonanie samotného diela (opravy, či úpravy). Škodou je ujma, ktorá vznikla ako následok vadného plnenia. Majetková ujma spočívajúca nie vo vadnosti samotného predmetu opravy, ale v znehodnotení veci (zníženie hodnoty veci) v dôsledku vadného plnenia je škodou, ktorá vznikla z vady a je odškodňovaná v rámci náhrady škody.

39. Súd prvej inštancie teda správne aplikoval ust. na vzťah medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným, ale citované ustanovenie nesprávne interpretoval, keď neskúmal, či boli splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu žalovaného v zmysle , ktoré podmienky sú dané kumulatívne a v prípade nesplnenia, čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody.

40. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom vzniknutou škodou. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v 1. rade v konaní síce tvrdil, že mu vznikla škoda vo výške 266,50 Eur predstavujúca opravu okien predložením dôkazu, cenovej kalkulácie na meno „pani D., ale neprodukoval žiadne dôkazy o tom, že sumu 266,50 Eur aj skutočne zaplatil.

41. Škodou sa totiž podľa súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda, t.j. majetková ujma vyjadrená v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného.

42. Ďalším predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je aj preukázanie príčinnej súvislosti, ktorá musí byť nie len tvrdená (domnelá), ale musí byť aj bezpečne preukázaná, pričom dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje v konaní poškodeného, teda žalobcu v 1. rade. Tiež vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť v konaní bezpečne preukázaný.

43. Ako vyplýva z obsahu spisu v čase, keď v rodinnom dome žalobcu boli vykonávané rekonštrukčné práce, okrem žalovaného na mieste samom vykonávali práce aj tretie osoby. V tomto rozsahu nebola zo

strany žalobcu v 1.rade nijako preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou, nakoľko okrem žalovaného na mieste samom boli v rovnakom čase vykonávané aj práce Q. G., ktorý ako svedok v konaní potvrdil, že u žalobcu vykonával vodárenské a kúrenárske práce, tiež boli vykonávané elektroinštalačné a stolárske práce. Z dôvodu nepreukázania existencie škody, tiež nepreukázania príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou, odvolací súd uzavrel, že nárok žalobcu v 1. rade vo vzťahu k žalovanému na náhradu škody nie je dôvodný.

44. So zreteľom na vyššie uvádzané dôvody, odvolací súd postupom podľa zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. tak, že žalobu zamietol. Keďže výrok rozsudku, ktorým súd žalobu žalobcu v 1. rade v prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok), nebol v odvolaní napadnutý, nemohol byť v odvolacom konaní predmetom preskúmania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

45. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd postupom podľa v spojení s a nasl. . Žalovaný vzhľadom na výsledok konania má vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade nárok na náhradu vzniknutých trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, postupom podľa .

46. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).