Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/30/2026

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Matúša Tarcalu a JUDr. Petra Farkaša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06.10.2026 v trestnej veci odsúdeného A. B., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 23.06.2026, sp. zn. , takto

r o z h o d o l :

Podľa zamieta sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad uznesením zo dňa 08.10.2025, sp. zn. , zamietol návrh odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Poprad, sp. zn. , ako nedôvodný.

Okresný súd uznesenie odôvodnil tým, že vo veci neboli produkované žiadne nové dôkazy alebo skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť spolu už so známymi dôkazmi iné rozhodnutie o vine a treste. K argumentu odsúdeného poukazujúcemu na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-544/23 (T.T., BAJI TRANS s.r.o. proti Národnému inšpektorátu práce) prvostupňový súd konštatoval, že uplatnenie retroaktivity by podľa rozhodnutí súdov vyšších inštancií bolo možné vo vzťahu k prieskumu pôvodného právoplatného meritórneho rozhodnutia v dovolacom konaní, no nie v konaní obnovovacom. Uvedené rozhodnutie Súdneho dvora nie je ani v spojitosti s článkom 49 Charty dôkazom a ani skutočnosťou v intenciách . Dôvodom na obnovu konania nie je zmena zákona v otázke podstatnej pre pôvodné rozhodnutie, ktorá bola vykonaná po jeho právoplatnosti v bežnom legislatívnom procese.

Proti uvedenému uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa sám a následne aj prostredníctvom obhajcu.

V dôvodoch ním osobne podanej sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie je diskriminačné, pretože aj sám Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) v rozhodnutí sp. zn. poukázal na porušenie zákona (duplicitu skutku) a že obnova konania má slúžiť na nápravu rozsudku. Žiada, aby krajský súd urgentne rozhodol z dôvodu podanej ústavnej sťažnosti. Žiadal, aby sa súd zaoberal nájomnou zmluvou a aj rozsudkami OS a KS Košice, kde poškodená zaprela zálohu 2.500,- eur. Súd podľa neho účelovo obohatil p. B. a jeho odsúdil protizákonne na trest, ktorý neexistuje z dôvodu zmeny zákona. Konštatoval, že mu bol uložený trest 5,6 roka, no trestná sadzba za tento trestný čin je teraz do 4 rokov odňatia slobody, a teda vykonáva trest, ktorý neexistuje. Zároveň požiadal o prerušenie výkonu trestu do rozhodnutia ústavného súdu.

V dôvodoch sťažnosti, doručených prostredníctvom obhajcu, obžalovaný uviedol, že v konaní produkoval nové skutočnosti vyplývajúce zo záverov dovolacieho konania vedeného pred NS SR pod

sp. zn. , kde najvyšší súd konštatoval, že predmetné skutky nemali byť posúdené ako pokračovací trestný čin, ale ako jeden samostatný trestný čin a že pokiaľ ide o škodu v bode 1/ voči spoločnosti C. D. B., k škode nedošlo, pretože včasnou reakciou príslušníkov Policajného zboru SR bol minibager zaistený a následne vrátený vlastníkovi. Prvostupňový súd ale namiesto hodnotenia potenciálu nových dôkazov fakticky len zopakoval závery pôvodného meritórneho rozhodnutia a bez hlbšej analýzy dospel k záveru o ich právnej bezvýznamnosti. Za nesprávny považuje odsúdený aj záver prvostupňového súdu o tom, že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci BAJI Trans nemôže mať pre posudzovanie návrhu na povolenie obnovy konania žiadny význam. Navyše Ústavný súd Slovenskej republiky sa uznesením sp. zn. II. ÚS. 650/2025 obrátil na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa aplikácie lex minori a sám ústavný súd v tomto konaní výslovne uviedol, že ide o zásadnú právnu otázku, od ktorej závisí posúdenie zákonnosti a ústavnej udržateľnosti právoplatne uložených trestov. Prvostupňový súd sa ale obmedzil len na konštatovanie, že rozhodnutie BAJI Trans nie je skutočnosťou ani dôkazom podľa , no nehodnotil jeho význam vo vzťahu k otázke primeranosti uloženého trestu ani vo vzťahu k novým okolnostiam namietaných odsúdeným. Odsúdený tiež namietal to, že síce prvostupňový súd na verejných zasadnutiach vykonal dokazovanie výsluchom E. B. B., oboznámil ďalšie listinné dôkazy a zaoberal sa aj pripojenými spismi, podrobne nevysvetlil, prečo vykonané dôkazy nespĺňajú materiálne predpoklady obnovy konania. Ak by aj krajský súd dospel k záveru, že samotná zmena právnej úpravy nemôže byť dôvodom povolenia obnovy konania, nemožno ju izolovať od ostatných nových skutkových okolností. Preto odsúdený žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne aby sám rozhodol tak, že návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania vyhovie.

Prokurátor vo vyjadrení k sťažnosti odsúdeného uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a správne, pričom súd sa podrobne vysporiadal so skutočnosťami, o ktoré odsúdený oprel svoj návrh na obnovu konania. Odsúdený využil všetky opravné prostriedky vrátane dovolania. Dovolací súd venoval pozornosť aj posúdeniu žalovaných skutkov, kde síce uviedol, že tieto mali byť posudzované ako jeden samostatný trestný čin a nie pokračovací trestný čin, zároveň ale s poukazom na konštatoval, že zistená nesprávnosť v danom prípade nemá žiaden právny význam, pretože uvedené porušenie zákona postavenie obvineného zásadne neovplyvnilo. Preto žiadal sťažnosť odsúdeného zamietnuť.

Na základe takto riadne a včas podanej sťažnosti krajský súd podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v konaní pred okresným súdom nezistil porušenie práv odsúdeného, keďže ten bol riadne a včas predvolaný na verejné zasadnutie a jeho obhajca bol o verejnom zasadnutí riadne a včas upovedomený, odsúdenému bolo umožnené vyjadriť sa k podanému návrhu, podať návrhy na vykonanie dôkazov, o ktoré svoj návrh opieral, a to v prítomnosti obhajcu a prokurátora.

Z predloženého spisového materiálu je nepochybné, že odsúdený A. B. bol v pôvodnom konaní rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. , zo dňa 07.11.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , zo dňa 27.04.2023 uznaný vinným z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že 1/ s predchádzajúcim úmyslom konať v rozpore s obchodnými podmienkami a seba obohatiť si dňa 17. 9. 2021 na základe telefonickej objednávky a následnej mailovej a telefonickej komunikácie s E. B. B. prenajal v mene spoločnosti F., G., H. XX, B. I. J., od spoločnosti C. D., B., H. K. L. XX, M., z pobočky tejto spoločnosti v meste C., N. C. L. XX, pracovný stroj - minibager SUNWARD SWE 35UF, výr. č. SWE35UF 00707, MaS ID10457T, r. v. 2021, za ktorý uhradil vkladom na účet spoločnosti depozit vo výške 2.500,- €, kde následne si predmetný pracovný stroj prevzal prepravca, ktorý ho dňa 17.9.2021 za obcou Veľká Lomnica odovzdal A. B. a tento ho následne v rozpore s obchodnými podmienkami prenajímateľa spoločnosti C. D., B. dňa 18. 9. 2021 v Tatranskej Lomnici, okres O. predal D. P., o čom spísali písomnú Kúpnu zmluvu v zmysle ustanovení a nasl. , kde po podpise uvedenej zmluvy A. B. prevzal od D. P. zálohu na kúpnu cenu vo výške 9.000,- € a minibager SUNWARD SWE35UF, výr. č. , MaS ID10457T, r. v. 2021 mu odovzdal, čím takto svojím konaním uviedol do omylu E. B. B. tým, že od nej vylákal pracovný stroj - minibager pod zámienkou

jeho dočasného užívania a spôsobil spoločnosti C. D., B., H. K. XX, XXX XX M., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 39.163,80 €, 2/ dňa 18. 9. 2021 v Tatranskej Lomnici, okres Poprad uzatvoril ako predávajúci s D. P., ako kupujúcim písomnú Kúpnu zmluvu v zmysle ustanovení a násl. , v zmysle ktorej poškodenému D. P. predal pracovný stroj minibager zn. SUNWARD SWE35UF, zelenej farby, výrobné číslo SWE35UF00707, dátum výroby 01/2021, kód 785, s ramenom a lyžicou o šírke 1,2 m, s prídavnými kovovými zubovými lyžicami o šírke 0,3 m a 0,6 m za sumu 19.000,- €, kde pri prebratí stroja bola poškodeným obvinenému A. B. vyplatená záloha 9.000,- €, pričom obvinený A. B. poškodenému D. P. v čase uzatvorenia tejto zmluvy uviedol, že on je výlučným vlastníkom tohto stroja a predáva ho iba z dôvodu, že ho nepotrebuje a potrebuje súrne peniaze, pričom si bol vedomý toho, že skutočným vlastníkom stroja je spoločnosť C. D., B., H. K. L. XX, XXX XX M., IČO: XX XXX XXX, čím takto svojim konaním uviedol poškodeného D. P. do omylu v otázke vlastníka pracovného stroja a konal tak v úmysle spôsobiť mu škodu vo výške 19.000,- €, a svojím konaním mu spôsobil škodu vo výške 9.000,- €.

Bol mu za to uložený podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému C. D. B. škodu vo výške 660,- eur a D. P. vo výške 9.000,- eur.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj a) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť, b) strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024 kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 221 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024 odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

Podľa 125 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024 škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024

odňatím slobody až na štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Podľa 125 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Krajský súd sa po zistení, že návrh odsúdeného sa týka veci, kde povolenie obnovy konania je podľa prípustné, vzhľadom na to, že ide o konanie, ktoré sa skočilo právoplatným rozsudkom, zaoberal dôvodnosťou návrhu odsúdeného, a teda tým, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Odsúdený svoju sťažnosť okrem iného odôvodnil tým, že NS SR vo veci vedenej pod sp. zn. o jeho dovolaní okrem iného konštatoval, že predmetné skutky nemali byť posudzované ako pokračovací trestný čin , ale ako jeden samostatný trestný čin a že nedošlo k vzniku škody v rozsahu konštatovanom v pôvodnom rozsudku. K tomu krajský súd uvádza, že, ako správne konštatoval aj prvostupňový súd, účel dovolania a obnovy konania ako dvoch rôznych mimoriadnych opravných prostriedkov, je rozdielny. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok totiž smeruje k náprave „skutkových pochybení” a nie k náprave zákonných pochybení. Je pravdou, že NS SR v uznesení sp. zn. spochybnil právne posúdenie konania odsúdeného ako pokračovacieho trestného činu a reálny vznik škody pri skutku č. 1, súčasne ale konštatoval, že nezistil dôvod na vyhovenie dovolaniu a na zrušenie napadnutého rozhodnutia/rozhodnutí s tým, že zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného (teraz odsúdeného). NS SR pri rozhodnutí nevychádzal zo žiadneho nového vykonaného dokazovania, ale hodnotil skutkový a právny stav tak, ako bol ustálený prvostupňovým a odvolacím súdom v základnom konaní. Pokiaľ dovolací súd vyslovil iný právny názor na takto ustálený stav, takéto rozhodnutie NS SR nie je skutočnosťou alebo dôkazom relevantným pre povolenie obnovy konania v zmysle . V opačnom prípade by záver dovolacieho súdu o tom, že zistenie porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného mohol byť obchádzaný iným ako na to určeným mimoriadnym opravným prostriedkom – okolnosti relevantné pre dovolanie nemôžu byť dôvodom pre povolenie obnovy konania a naopak. Novou skutočnosťou v zmysle nemôže byť skutočnosť zistiteľná z obsahu spisov, a to aj v tom prípade, keď sa s ňou súd nevysporiadal alebo ju prehliadol, prípadne zle vyhodnotil (viď napr. uznesenie NS SR z 18.01.1996, sp. zn. , publikované pod R 6/1997). Pokiaľ NS SR v uznesení sp. zn. konštatoval porušenie zákona, vychádzal zo skutočnosti zistiteľnej zo spisu.

Nad rámec uvedeného a na zdôraznenie nedôvodnosti návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania s poukazom na tento dôvod, krajský súd dopĺňa, že aj pokiaľ by išlo o novú skutočnosť, tak nie každá takáto skutočnosť môže byť relevantná pre povolenie obnovy konania. Musí totiž ísť o skutočnosť, ktorá by mohla sama osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktorú by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. „Iným rozhodnutím o vine“ treba rozumieť zmenu rozsudku z odsudzujúceho na oslobodzujúci a naopak, čo ale nie je tento prípad, pretože aj NS SR v uznesení sp. zn. , na ktoré sa sťažovateľ ako na dôvod povolenia obnovy konania odvoláva, nekonštatoval nevinu obžalovaného, naopak, konštatoval, že obžalovaný konal s „predchádzajúcim“ podvodným úmyslom, teda v úmysle vylákať požičanie minibagra s predstieraním, že ho chce v dohodnutý čas poškodenému vrátiť, hoci ho v skutočnosti od samého počiatku chcel získať do svojej dispozície (fakticky ho ovládnuť) a následne sa protiprávne obohatiť jeho predajom. Rovnako nie je možné konštatovať, že by pôvodne uložený trest, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia skutkov ako pokračovacieho trestného činu ako aj v dôsledku toho, že k škode v skutku č. 1 reálne nemalo dôjsť, mohol byť v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo bol

v zrejmom rozpore s účelom trestu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu sa posudzuje ako jeden trestný čin (§ 122 ods. 10 Tr. zákona), a teda v tom smere vyjadrená výčitka NS SR vo vzťahu k právnej kvalifikácii by mala význam len v tom, že pôvodne dva skutky (resp. čiastkové útoky) by sa posudzovali ako jeden skutok s rovnakou právnou kvalifikáciou. Námietka spočívajúca v tom, že k reálnemu vzniku škody (v časti kvalifikovanej ako skutok 1) nemalo dôjsť, pretože včasnou reakciou príslušníkov Policajného zboru SR bol minibager zaistený a následne vrátený vlastníkovi, nič nemení na tom, že obžalovaný konal s podvodným úmyslom získať do svojej dispozície minibager a následne sa obohatiť jeho protiprávnym predajom (viď. napr. vyššie citované odôvodnenie uznesenia NS SR sp. zn. ), pričom hodnota tohto minibagra bola dokazovaním (znaleckým posudkom znalca E. A. Q. č. 2/2022) v trestnom konaní stanovená na sumu 39.163,80 eur. Ak by aj bolo preukázané, že k reálnemu vzniku škody, v dôsledku toho, že včasnou reakciou príslušníkov Policajného zboru SR bol minibager zaistený a následne vrátený vlastníkovi, v tejto časti skutku nedošlo, konanie obžalovaného by bolo kvalifikované minimálne ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024 v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona, pretože už škoda (rozsah) prevyšujúci sumu 26.600,- eur (ako stonásobku sumy 266,- eur) dosahovala úroveň značnej škody (§ 125 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024). Vzhľadom na to, že pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin (§ 14 ods. 2 Tr. zákona), aj v takom prípade by sa obžalovanému ukladal trest v dôsledku nezmenenej prevahy priťažujúcich okolností nad okolnosťami poľahčujúcimi podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024 pri trestnej sadzbe 5 rokov a 4 mesiace až 10 rokov odňatia slobody. Pri takejto trestnej sadzbe trest odňatia slobody uložený obžalovanému (5 rokov a 6 mesiacov) je trestom takmer na dolnej hranici trestnej sadzby, a tak nie je možné konštatovať, že by v dôsledku uvedeného NS SR konštatovaného pochybenia malo ísť o trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo že o trest v zrejmom rozpore s účelom trestu. Krajský súd pritom vychádza z právnej úpravy účinnej do 05.08.2024, keďže návrhom na povolenie obnovy konania napadnuté konanie bolo právoplatne skončené pred týmto dňom, pričom ďalšie dôvody sú uvedené v nasledujúcej časti tohto odôvodnenia týkajúcej sa zmeny (resp. novelizácii trestných sadzieb).

Odsúdený sťažnosťou namietal aj to, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal a novými skutočnosťami a dôkazmi týkajúcimi sa výpovede svedkyne E. B. B., nájomnej zmluvy, rozhodnutí Mestského súdu Košice a Krajského súdu v Košiciach. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne E. B. B., tak tá bola na návrh odsúdeného vypočutá na verejnom zasadnutí dňa 12.06.2025 a vypovedala v podstate zhodne ako v základnom konaní. To konštatoval aj prvostupňový súd v napadnutom uznesení (strana 2 a 3 odôvodnenia). K rozsudku Mestského súdu Košice, sp. zn. , zo dňa 10.01.2025 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo dňa 29.04.2026, krajský súd uvádza, že uvedeným rozsudkom Mestského súdu Košice bola zamietnutá žaloba žalobcu A. B. proti žalovanej E. B. B. o zaplatenie sumy 2.500,- eur ako bezdôvodného obohatenia, ktoré malo plynúť z prenájmu pracovného stroja – minibagra a uhradeného depozitu vo výške 2.500,- eur. Krajský súd v Košiciach uvedeným rozsudkom tento rozsudok Mestského súdu Košice potvrdil. Ani uvedené rozsudky Mestského súdu Košice ako aj Krajského súdu v Košiciach nie sú novými dôkazmi alebo skutočnosťami relevantnými pre povolenie obnovy konania v tejto trestnej veci, pretože žiadnym spôsobom nespochybňujú relevantné skutkové (ale ani právne) okolnosti tohto trestného konania (predmetného skutku). Dôvodom, pre ktorý bola žaloba odsúdeného A. B. zamietnutá, bola nesprávna vecná legitimácia v ním podanej žalobe – zjednodušene povedané, k predmetnému právnemu vzťahu a peňažnému plneniu, od ktorého odsúdený ako žalobca v ním podanej žalobe odvodzoval svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nemalo dôjsť medzi ním ako fyzickou osobou a E. B. B. ako fyzickou osobou, keďže išlo o právny vzťah so spoločnosťou C. D. B., na účet ktorej aj malo byť poskytnuté peňažné plnenie. K odsúdeným namietanej nájomnej zmluve, ktorej predloženia sa v sťažnosti domáhal, krajský súd uvádza, že podľa a nasl. nájomná zmluva pre jej platnosť nevyžaduje písomnú formu. Svedkyňa E. B. aj v rámci svojho výsluchu na verejnom zasadnutí dňa 12.06.2025 potvrdila uzavretie zmluvy cez telefón. Uzatvorenie ústnej nájomnej zmluvy konštatoval aj NS SR v už spomenutom uznesení sp. zn. , keď sa vysporiadaval s rovnakou námietkou odsúdeného. Zároveň je potrebné uviesť, že pred skončením dokazovania a rozhodnutím na verejnom zasadnutí dňa 23.06.2026 odsúdený nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

Odsúdený sa domáha povolenia obnovy konania s poukazom na to, že malo dôjsť k novelizácii , kde sa mali upraviť trestné sadzby za trestný čin, za ktorý bol v napadnutom rozsudku odsúdený.

Krajský súd v tom smere konštatuje, že samotnú zmenu právnej úpravy nemožno podradiť pod také skutočnosti a dôkazy, ktoré by boli spôsobilé privodiť povolenie obnovy konania, ak dôvodom takejto zmeny nie je Ústavným súdom Slovenskej republiky konštatovaný nesúlad právnych predpisov s , ale výsledok legislatívneho procesu (zmena zákona jeho novelizáciou).

Za skutočnosť súdu skôr neznámu nemožno považovať prípadné zmeny hmotného práva (). V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu č. , z ktorého vyplýva, že podmienky obnovy konania sa netýkajú zmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu, pričom splnením podmienky na obnovu konania je tá právna skutočnosť, ak ústavný súd vyslovil nesúlad zákona s , čo ale nie je tento prípad.

K argumentu odsúdeného spočívajúcemu v odkaze na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-544/23 (T.T., BAJI TRANS s.r.o. proti Národnému inšpektorátu práce) krajský súd uvádza, že sa nejedná o rozhodnutie v trestnej veci, ale o rozhodnutie v rámci správneho súdnictva, pričom nemožno mechanickým spôsobom závery z tohto konania prenášať do konaní trestných, pretože rozhodnutia týkajúce sa správneho práva, resp. týkajúce sa možnosti nápravy sankcii uložených na základe právoplatného správneho rozhodnutia po zmene dotknutých ustanovení v prospech osoby postihnutej správnou sankciou, nemožno automaticky aplikovať na veci trestné, pretože trestné právo predstavuje úplne samostatné a osobitné odvetvie právneho poriadku. Iniciačným momentom uvedeného konania bola zmena ustanovení, na základe ktorých bola uložená správna sankcia v podobe peňažnej pokuty, a teda predmetné rozhodnutie sa nevzťahuje na zmenu ustanovení trestného práva po právoplatnom odsúdení, vzhľadom na zmenu ktorých by bolo možné v obnovenom konaní rozhodnúť v prospech odsúdeného. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom ústavný súd uviedol, že aktuálna judikatúra Súdneho dvora Európskej únie predstavovaná rozsudkom C-544/23 z 1. augusta 2025 (ak by bola použiteľná ako argument na vykonanie prieskumu už právoplatných rozhodnutí v trestných veciach, a ak áno, tak na vykonanie prieskumu ich určitého okruhu na základe spojenia s prvkom výkonu európskeho práva) by mohla byť takto použitá len vo vzťahu k prieskumu pôvodného právoplatného meritórneho rozhodnutia v dovolacom konaní podľa (a to pri kvalifikačnom použití zákona zmeneného po právoplatnosti dotknutého rozhodnutia). To však neplatí o konaní o obnove trestného konania, v ktorom ako jediné relevantné dôvody povolenia obnovy konania, ktoré sú právnej povahy, sú prípady ustanovené v a . Vzhľadom na uvedené ani rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-544/23, a to ani v spojitosti s článkom 49 Charty, dôkaz ani skutočnosť v intenciách ustanovenia nepredstavuje.

Zároveň je potrebné konštatovať, že nie je pravdivé tvrdenie odsúdeného, že „vykonáva neexistujúci trest“. Odsúdený vykonáva právoplatne uložený trest odňatia slobody vo výmere uloženej v rámci trestnej sadzby stanovenej tak v čase spáchania trestného činu, ako aj v čase rozhodovania tak prvostupňového ako aj odvolacieho súdu vo veci, resp. do správoplatnenia jeho odsúdenia.

Okresný súd preto rozhodol správne, keď napadnutým uznesením návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol. Preto krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú podľa zamieta.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.