Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-1676-2020.pdf
PDF · 89.95 KB
Case nature
Subarea
8Ek/1676/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol. s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava-Ružinov, proti povinnej: X. H., X.. XX. XX. XXXX, bytom H. M. XXXX/XX, XXX XX P. o vymoženie 1 538,02 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jozef Pavlík, so sídlom exekútorského úradu Nám. M. R. Štefánika 582/29B, 90701 Myjava, pod sp.zn. 215 EX 361/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14. 10. 2020, domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 1 538,02,00 EUR s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 25Up/45/2020 zo dňa 27. 01. 2020, právoplatný a vykonateľný dňa 21. 02. 2020 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 16. 11. 2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jozef Pavlík, so sídlom exekútorského úradu Nám. M. R. Štefánika 582/29B, 90701 Myjava, (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp.zn. 215 EX 361/20.
3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 16. 11. 2020, ktoré bolo doručené povinnej dňa 21. 11. 2020. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie vo veci 215 EX 361/20 zo dňa 30. 11. 2020 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 07. 12. 2020. Povinná vo svoj návrh na zastavenie exekúcie namieta, že je tu iná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu a tou je, že exekučný titul platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 25Up/45/2020 zo dňa 27. 01. 2020 nie je toho času právoplatný a vykonateľný, nakoľko nebolo doručenie exekučného titulu doteraz účinné. Povinná nemá žiadnu vedomosť o tom, žeby jej bol vyššie uvedený platobný rozkaz riadne doručený. Došlo teda k procesnému pochybeniu a povinná nemala možnosť uplatniť si riadne svoje procesné práva v priebehu konania. Celý dlh voči jej osobe vznikol podľa jej názoru podvodným spôsobom, kedy jej bývalý partner buď sfalšoval jej podpis alebo jej podstrčil na podpis zmluvu. Povinná si nepamätá žiadnu ňou podpísanú zmluvu s oprávneným, pričom v takomto prípade by šlo o bezdôvodné obohatenie zo strany žalobcu (oprávneného). Tiež ako nesprávnu namieta samotnú výšku pohľadávky s príslušenstvom, nesprávne vyčíslené úroky z omeškania a počet dní za ktoré majú byť uplatnené, zmluvná pokuta a neprimerane vysoké trovy konania. Tiež namieta aj výšku trov exekúcie u súdneho exekútora. S ohľadom na vyššie uvedené žiada, aby bola exekúcia zastavená.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 21. 12. 2020 uviedol, že Spoločnosť Orange Slovensko, a. s. postupuje pri vymáhaní pohľadávok voči zákazníkom, ktorí si neplnia svoje zmluvné povinnosti v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a svoje nároky si uplatňuje v súdnom konaní. Rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, preto ho oprávnený nemá dôvod spochybňovať. A teda ani k postupu súdu pri doručovaní rozhodnutia sa oprávnený nebude vyjadrovať. Oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie a trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.
5. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 04. 01. 2020 označenom ako „Námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie - č.k.: 25Up/45/2020“, predložil súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie spolu s doručenkou a upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 16. 11. 2020. Súdny exekútor vo svojom podaní okrem iného uviedol, že cit.: „V prílohe predkladám návrh povinného X. H., H. M. XXXX/XX, P., na zastavenie exekúcie, ktorý bol na náš úrad doručený 7.12.2020, teda bol podaný v zákonnej 15 dňovej lehote. Upovedomenie o začatí exekúcie povinný prevzal 21.11.2020.“.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil.
13. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd
môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
14. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie konštatuje, že povinná podala návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má s poukazom na § 61k ods. 2 Exekučného poriadku odkladný účinok.
15. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že je tu iná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu a tou je, že exekučný titul platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 25Up/45/2020 zo dňa 27. 01. 2020 nie je toho času právoplatný a vykonateľný, nakoľko nebolo doručenie exekučného titulu doteraz účinné. Povinná nemá žiadnu vedomosť o tom, že by jej bol vyššie uvedený platobný rozkaz riadne doručený, a teda nevie komu presne boli dokumenty zo súdu doručované a akým spôsobom, či elektronicky alebo písomne a či ich prevzal niekto namiesto nej. Došlo teda k procesnému pochybeniu a povinná nemala možnosť uplatniť si riadne svoje procesné práva v priebehu konania.
16. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 06. 2009, sp. zn.: 5M Cdo 8/2008: „Doložka právoplatnosti, vyznačená na predmetnom rozhodnutí, má charakter verejnej listiny, potvrdzuje teda pravdivosť v nej uvedených údajov. Ak niekto namieta jej obsahovú nesprávnosť, je povinný na preukázanie svojich tvrdení ponúknuť riadne dôkazy. Z hľadiska posúdenia pravdivosti údajov v doložke právoplatnosti nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že pri ich uvedení došlo k chybe, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že k tejto chybe skutočne došlo.“
17. Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. 03. 2016, sp. zn.: 43CoE/45/2016: „Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. V prípade, že účastník namieta správnosť vyznačenia doložky vykonateľnosti (potvrdenia o vykonateľnosti) je povinný svoje tvrdenia preukázať.“
18. Exekučným titulom v predmetnom konaní je Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Up/45/2020 zo dňa 27. 01. 2020, ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 21. 02. 2020. Povinná nijako neosvedčila, že tento exekučný titul je v súčasnosti zrušený, čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie celej neuhradenej sumy.
19. Exekučný súd posudzuje exekučné tituly z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že exekučný titul, ktorý bol vydaný v upomínacom konaní podľa zákona o upomínacom konaní jej nebol doručený. Súd preto nahliadol do súdneho spisu sp. zn. 25Up/45/2020 a z informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu (exekučný titul - platobný rozkaz spolu s prílohami) podacie číslo: R. (doručenky) zistil, že správa bola listinne doručená dňa 05. 02. 2020, pričom v podrobných informáciách je uvedené ID prijímateľa: rc:/. _. X., t. j. rodné číslo povinnej. Rozhodovacia prax dlhodobo dospela k záveru, že dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny v zmysle § 134 O.s.p (v súčasnosti § 111 ods. 1 CSP). Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Ustanovenie § 45 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 111 ods. 1 CSP) upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 240/2010 zo dňa 27. 10. 2010). Na základe uvedeného, preto súd konštatoval, že údaje na doručenke je možné považovať za pravdivé, nakoľko
opak súdu zo strany povinnej preukázaný nebol, keďže povinná súdu na preukázanie svojich tvrdení žiadny dôkaz nepredložila.
20. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinnou je tiež skutočnosť, že celý dlh voči jej osobe vznikol podľa jej názoru podvodným spôsobom, kedy jej bývalý partner buď sfalšoval jej podpis alebo jej podstrčil na podpis zmluvu. Povinná si nepamätá žiadnu ňou podpísanú zmluvu s oprávneným, pričom v takomto prípade by šlo o bezdôvodné obohatenie zo strany žalobcu (oprávneného). Tiež ako nesprávnu namieta samotnú výšku pohľadávky s príslušenstvom, nesprávne vyčíslené úroky z omeškania a počet dní za ktoré majú byť uplatnené, zmluvná pokuta a neprimerane vysoké trovy konania. Súd k predmetnému uvádza, že civilné sporové konanie sa rozpadá na dva samostatné úseky, a to na konanie nachádzacie a konanie vykonávacie (exekučné). V rámci nachádzacieho konania súd rozhoduje o spore, ktorý vznikol medzi jeho účastníkmi a výsledkom jeho rozhodovacej činnosti je exekučný titul. Pokiaľ sa účastník takéhoto nachádzacieho konania domnieva, že rozhodnutie nie je správne, eventuálne spravodlivé, môže sa domáhať svojej ochrany opäť len v konaní nachádzacom (v danom prípade konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica, ktoré je vedené týmto súdom pod sp. zn. 25Up/45/2020) a to využitím opravných prostriedkov (riadnych alebo mimoriadnych), ktoré mu zákon poskytuje. Pokiaľ takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a stane sa vykonateľným, môže sa oprávnený účastník domáhať vynútenia splnenia judikovanej povinnosti v exekučnom konaní, ktoré je však konaním samostatným. To v praxi znamená, že exekučný titul je predpokladom pre nariadenie exekúcie, nie je však predmetom prieskumu (posudzovania jeho správnosti alebo nesprávnosti) zo strany exekučného súdu. Exekučný titul potom exekučný súd nepreskúmava z hľadiska jeho vecnej správnosti, keďže vykonávacie konanie je z hľadiska svojej podstaty určené výlučne na faktický výkon rozhodnutia, nie pre autoritatívne nachádzanie práva a rovnako tak nie je konaním prieskumným, či dokonca opravným (exekučný súd nie je ani súdom odvolacím, a ani dovolacím). Z uvedeného teda vyplýva, že povinnou namietané skutočnosti, sú skutočnosti, ktoré povinná mala a mohla namietať počas základného konania.
21. Povinná návrhom na zastavenie exekúcie podal aj námietku voči výške trov súdneho exekútora. Novelizáciou Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.04.2017 inštitút námietok proti trovám exekúcie podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zanikol, a súd nemal povinnosť o nej rozhodovať. Výška trov exekúcie súdneho exekútora bola v tomto exekučnom konaní vyčíslená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (§7 ods. 1,2, §21 ods. 3, § 23 uvedenej vyhlášky). Na základe uvedeného súd považoval námietku povinnej proti trovám exekúcie súdneho exekútora za nedôvodnú.
22. Súd má za to, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
27. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnej mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnej neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.