Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoE/7/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného: Q., proti povinnému: G., o vymoženie 1.145,76 Eur s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. novembra 2020, č.k. -122, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

Odvolanie povinného voči výroku II. o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením, súd prvej inštancie výrokom I. návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a výrokom II. návrh povinného na prerušenie konania zamietol. Súd prvej inštancie poukazujúc na ust. , , , , , Exekučného poriadku, o zdravotnom poistení, , , čl. 9 ods. 1, čl. 26, čl. 41 ods. 1 Listiny Základných práv a slobôd, , o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.03.2017 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 1.145,76 Eur s prísl. a to na podklade exekučných titulov a to platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 09.01.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.02.2017 a vykonateľnosť dňa 03.03.2017, platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 08.02.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.01.2017 a vykonateľnosť dňa 18.01.2017, rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV XXX/XXXXX/XXXX/R zo dňa 29.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2017, platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 10.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.01.2017 a vykonateľnosť dňa 18.01.2017, rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV XXX/XXXXX/XXXX/R zo dňa 29.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2017, výkazu nedoplatkov Q. č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.08.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.08.2016. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 26.06.2017. Dňa 28.11.2019 doručil povinný súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie datovaný 27.11.2019, totožný návrh povinného postúpil súdu prvej inštancie dňa 10.12.2019 aj súdny exekútor, obsahom ktorých bola povinného námietka premlčania exekučných titulov v trojročnej lehote právoplatnosti, pričom poukázal na o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyslovil tiež právny názor, že na vec sa vzťahuje výlučne úprava v zákone o zdravotnom poistení a nie všeobecná úprava premlčania v , najmä nie je možné aplikovať . Ďalej povinný namietal porušenie ústavných práv garantovaných Listinou základných práv a slobôd, pričom uvádzal, že tieto námietky vzniesol v konaní už skôr, no podľa jeho názoru na ne súdy neodpovedali a k porušovaniu týchto práv sa vo svojich rozhodnutiach nevyjadrili. Súd prvej inštancie preskúmaním spisového materiálu uviedol, že v prejednávanej veci jednotlivé exekučné tituly nadobudli právoplatnosť medzi 27.08.2016 a 15.02.2017. Návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený dňa 30.03.2017, t.j. v premlčacej lehote na uplatnenie práva vymáhať poistné. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že v prejednávanej veci nedošlo k premlčaniu práva vymáhať poistné a návrh povinného na zastavenie exekúcie v dôsledku premlčania nie je dôvodný pre žiaden z exekučných titulov. Čo sa týka povinným namietaného porušenia jeho základných práv a slobôd podľa čl. 9 a podľa čl. 26 ods. 3 Listiny, súd prvej inštancie uviedol, že nemá právomoc rozhodovať o ústavnosti právnych predpisov a táto právomoc prináleží výlučne Ústavnému súdu Slovenskej republiky. S poukazom na ust. , podľa ktorého súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, pričom takouto podmienkou v zmysle je, že súd dospel k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily, k čomu však v prejednávanej veci nedošlo. Súd prvej inštancie nevidel žiaden nesúlad medzi predpismi upravujúcimi povinnosť odvádzať poistné na zdravotné poistenie a povinným označenými čl. 9 a čl. 26 ods. 3 Listiny. Namietané právo podľa čl. 26 ods. 3 Listiny patrí medzi práva, ktorých sa podľa čl. 41 ods. 1 Listiny možno domáhať iba v medziach zákonov, ktoré príslušné ustanovenia Listiny vykonávajú. Právo získavať prostriedky na svoje životné potreby prácou je tak obmedzené jednotlivými zákonmi upravujúcimi napr. kvalifikačné požiadavky pre výkon toho

- ktorého druhu práce, či daňové a odvodové zaťaženie takto získaných prostriedkov. Tieto zákony stanovujúce medze práva podľa čl. 26 ods. 3 Listiny toto právo neobmedzujú ani neporušujú, ale naopak ho vykonávajú tak ako to predpokladá čl. 41 ods. 1 Listiny. Súd prvej inštancie doplnil, že v danom prípade nejedná o porušenie práva podľa čl. 9 Listiny, nakoľko sa v prípade odvodu na zdravotné poistenie nejedná o nútenú prácu alebo službu. Nepovažoval za pravdivé tvrdenie povinného, že by tieto platby vyžadoval štát od každého a za každých okolností, naopak existuje pomerne široký okruh osôb, za ktoré štát sám tieto platby odvádza ( ). Bolo dobrovoľným rozhodnutím povinného začať podnikať a tým na seba prebrať povinnosti s výkonom podnikateľskej činnosti súvisiace. Ako podnikateľ niesol tiež podnikateľské riziko, t.j. vystavuje sa možnosti, že jeho podnikateľská činnosť mu neprinesie zisk, alebo stratu, a to bez ohľadu na to, či sa tak stane v dôsledku jeho zlých obchodných rozhodnutí, alebo v dôsledku negatívne pôsobiacich skutočností nezávislých od jeho vôle. Nikto však povinného k podnikateľskej činnosti nenútil. Ani povinnosť uhradiť svoje dlhy, a to prípadne aj prostredníctvom exekúcie ako núteného výkonu neporušuje zákaz nútených prác a služieb. Slovenský právny poriadok obsahuje dostatočné množstvo inštitútov na ochranu dlžníka v exekúcii a tiež na ochranu osôb pred nesplatiteľnými dlhmi, zlepšenie ich sociálnej situácie a návrat k normálnemu ekonomickému fungovaniu, či už sa jedná o inštitúty konkurzu, reštrukturalizácie dlhu a oddlženia podľa , o ukončení niektorých exekučných konaní, Exekučného poriadku, či ďalšie ustanovenia Exekučného poriadku o veciach nepodliehajúcich exekúcii, obmedzenie zrážok z príjmu atď. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že vymáhaná pohľadávka nie je premlčaná. Exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, čo povinný s výnimkou vznesenej námietky premlčania nespochybnil. Povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle , Exekučného poriadku a ani súdu prvej inštancie nebol známy žiadny dôvod uvedený v , Exekučného poriadku, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že v exekučnom konaní súd v zásade vo veci samej nerozhoduje, mal súd prvej inštancie za to, že o zamietnutí návrhu na prerušenie konania je potrebné rozhodnúť už počas konania, preto návrh povinného na prerušenie konania zamietol z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a tým ani dané dôvody pre prerušenie konania.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol povinný dôvodiac, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nekonzistentné a nezákonné. Povinný poukazujúc na bod 20 a bod 21 napadnutého rozhodnutia uviedol, že nakoľko súd prvej inštancie nedoložil žiadne rozhodnutie ústavného súdu k danej problematike, mal konanie prerušiť a mal sa obrátiť na ústavný súd, aby ako jediný kompetentný súd k danej problematike namietaného porušovania základných práv a slobôd rozhodol, či dochádza k porušovaniu základných práv a slobôd, alebo nie. To, že aj exekučné konanie je možné prerušiť, a obrátiť sa na ústavný súd v otázke porušovania základných práv a slobôd konštatuje aj samotný ústavný súd. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.07.2012, sp. zn. , na ktoré súd prvej inštancie poukázal v odvolaním napadnutom rozhodnutí, povinný uviedol, že ho považuje za nezákonné, nakoľko nerešpektuje význam použitých slov v problematickom výklade o zdravotnom poistení konkrétne ust. , ktorým úplne likviduje základné ľudské právo na spravodlivý súd. Ďalej dôvodil, že premlčanie práva na vymáhanie znamená zánik práva uplatňovať prostriedky na vymoženie pohľadávky a je okolnosťou, ktorá spôsobí zánik vymáhaného nároku. Argument súdu o tom, že nedostatok finančných prostriedkov je dobrovoľným neplnením uloženej povinnosti, považoval povinný za nemiestny a neľudskoprávny. Podľa názoru povinného pohľadávky, ktoré v odôvodnení opisuje súd prvej inštancie nezohľadňujú reálny príjem človeka, ale úplne svojvoľne vychádzajú z akéhosi minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý sa tým stáva nútenou hranicou dosahovania príjmov a teda aj podmienkou na uplatnenie základného ľudského práva čl. 26 ods. 3 (Listiny základných práv a slobôd) - získavať prostriedky na životné potreby prácou. K argumentom súdu prvej inštancie ohľadom možností, kedy osoba nemusí platiť zdravotné poistenie povinný uviedol, že tieto možnosti neumožňujú, aby si človek zároveň uplatnil svoje základné právo

- zabezpečiť prostriedky na život vlastnou prácou, nakoľko po dosiahnutí reálneho príjmu nad určitú hranicu, ktorá nie je ani hranicou životného minima pre posudzované osoby, stáva sa povinným platcom zdravotných odvodov. Povinný spochybnil, že práca na živnosť je chápaná ako podnikanie, mal za to, že sa nejedná o právnickú osobu, ale len fyzickú osobu, ktorá má svoje reálne fyzické potreby pre svoju existenciu, na rozdiel od právnickej osoby. V závere odvolania povinný uviedol, že nevzniesol požiadavku domáhania sa práv uvedených v bode 14. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a mal za to, že práva sa nemusia uplatňovať povinne.

3. Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožňuje, pretože súd prvej inštancie správne právne vec posúdil a dospel k správnemu skutkovému zisteniu, na základe ktorého rozhodol. Dôvodil, že povinný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na povinnosť platiť preddavky na verejné zdravotné poistenie a tvrdí, že dochádza k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Je nepochybné, že povinný neuhradil preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za sporné obdobie. Povinný neuhrádza preddavky na verejné zdravotné obdobie od roku 2009. Z dôvodu neuhradenia preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie vznikli v súlade so u povinného pohľadávky na verejnom zdravotnom poistení, ktoré boli predpísané platobnými výmermi a výkazmi nedoplatkov. Oprávnený uviedol, že právo na poistné uplatnil pred uplynutím premlčacej lehoty na premlčanie podľa ust. a preto mal za to, že k premlčaniu práva na uplatnenie nároku nedošlo. Podaním návrhu na exekúciu sa zastavuje plynutie premlčacej doby. V konaní oprávnený riadne pokračuje, nebráni svojimi procesnými úkonmi v riadnom priebehu exekučného konania. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu navrhoval napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a odvolanie povinného zamietnuť.

4. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ), ktorým bol zrušený v znení neskorších predpisov.

5. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

6. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I., ktorým bol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý, ako vecne správne potvrdiť podľa , . Odvolanie v časti týkajúcej sa výroku II., ktorým súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol, odvolací súd považoval za potrebné odmietnuť v zmysle .

8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovené.

12. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

13. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

14. Podľa § 41 ods. 2 písm. g/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi.

15. Podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase vydania exekučných titulov, ak platiteľ poistného neodvedie preddavok na poistné riadne a včas, príslušná zdravotná poisťovňa si môže uplatniť nárok na tento preddavok výkazom nedoplatkov podľa .

16. Podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase vydania exekučných titulov, zdravotná poisťovňa môže uplatniť voči poistencovi alebo platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania.

17. Podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase vydania exekučných titulov, právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.

18. Nemožno pochybovať o tom, že predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku), alebo rozhodnutie iných orgánov, alebo iná verejná listina v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je ním teda vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie alebo postihuje majetok, prípadne obmedzuje vlastnícke právo v dôsledku predovšetkým vecných práv k cudzím veciam.

19. Zastavenie exekúcie je jedným z procesných prostriedkov obrany účastníkov konania, predovšetkým povinného. Zákon umožňuje exekúciu zastaviť na návrh, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Medzi prípady zastavenia exekúcie bez návrhu (ex officio) patrí aj dôvod jej zastavenia vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, t.j. ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným. Za dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku možno pripustiť i premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, to znamená premlčaním judikovaného práva uplynutím času, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá.

20. Inštitút premlčania poskytuje východisko, ako predísť, teda riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe (úspešnému výkonu exekúcie) zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (t.j. že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú, inak povedané, že právo patrí tým, ktoré sa oň s bdelosťou starajú). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup, obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. Na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Premlčanie práva priznaného exekučným titulom teda samo osebe nespôsobuje neúčinnosť exekučného titulu. Súd na premlčanie prihliadne iba na námietku povinného, exekúciu vtedy zastaví z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho vymáhateľnosti. Premlčanie, ktoré je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa (oprávneného), či dlžníka (povinného), vyžaduje teda márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním subjektívneho práva oprávneným, naplnenie čoho je predpokladom pre to, aby bolo možné vznesenej námietke premlčania priznať účinky.

21. V posudzovanej veci vychádzajúc z obsahu spisového materiálu, je exekúcia vedená na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, ktorými sú platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 09.01.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.02.2017 a vykonateľnosť dňa 03.03.2017, platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 08.02.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.01.2017 a vykonateľnosť dňa 18.01.2017, rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV XXX/XXXXX/XXXX/R zo dňa 29.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2017, platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 10.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.01.2017 a vykonateľnosť dňa 18.01.2017, rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV XXX/XXXXX/XXXX/R zo dňa 29.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2017, výkaz nedoplatkov Q.. č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.08.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.08.2016.

22. Podľa správneho názoru súdu prvej inštancie dňom vykonateľnosti jednotlivých platobných výmerov začala oprávnenému plynúť 3 ročná premlčacia lehota upravená v ust. o zdravotnom poistení, na vymoženie predmetnej pohľadávky. Nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie do jedného roka od právoplatnosti exekučných titulov, dňa 30.03.2017, t.j. v premlčacej lehote na uplatnenie práva vymáhať poistné, k premlčaniu teda nedošlo.

23. V rámci právnej úpravy premlčania pohľadávok zo zdravotného poistenia je nevyhnutné rozlišovať medzi terminológiou právo predpísať (uplatniť) poistné a právo vymáhať poistné. Pod právom uplatniť nárok na poistné (toto predpísať) sa rozumie právo vyrubiť (vymerať) poistencovi poistné na základe výkazu nedoplatkov, ktorý má na účely exekučného konania povahu exekučného titulu, alebo uplatniť toto právo na Úrade pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, ktorý o tom vydá rozhodnutie (platobný výmer). Právo vymáhať poistné znamená právo uplatniť pohľadávku zo zdravotného poistenia návrhom na vykonanie exekúcie v prípade, že táto pohľadávka nebola zo strany poistenca uhradená dobrovoľne a poistné bolo právoplatne predpísané.

24. Právo vymáhať poistné podľa zákona o zdravotnom poistení sa spája výlučne s právnou možnosťou oprávneného (zdravotnej poisťovne) domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia proti povinnému (poistencovi), ktorý dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Za existencie právoplatných a vykonateľných platobných výmerov tak zostáva posúdiť účinky povinným vznesenej námietky premlčania, v zmysle § 21 ods. 2 cit. zákona, v ktorom je explicitne stanovené právo vymáhať poistné, úrok z omeškania, alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktoré sa spája výlučne s právnou možnosťou oprávneného domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia proti povinnému, ktorý dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Predpokladom naplnenia tohto práva oprávneným je súhrn takých postupov (krokov), ktoré smerujú k uskutočneniu právneho úkonu, s ktorým právny poriadok spája účinné začatie konania, v ktorom možno povinného donútiť k splneniu uloženej povinnosti. Jedná sa o návrhové konanie, ktoré je ovládané dispozičným princípom. Predmet premlčania - „právo vymáhať poistenie“ - uvádzaná právna norma spája s možnosťou oprávneného iniciovať nútený výkon rozhodnutia, nespája s ním faktické uspokojenie oprávneného, ktoré nastáva až úspešnou realizáciou (výkonom) v závislosti od zákonom upraveného postupu vymáhajúceho orgánu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19. júla 2012). Právo vymáhať poistné znamená teda právo uplatniť (a nie vymôcť) pohľadávku zo zdravotného poistenia návrhom na vykonanie exekúcie v lehote troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo (exekučného titulu) v prípade, že táto pohľadávka nebola zo strany poistenca uhradená dobrovoľne a poistné, resp. poplatok z omeškania sa k nemu viažuci, boli právoplatne predpísané. Pokiaľ návrh na vykonanie exekúcie je podaný v lehote troch rokov od právoplatnosti exekučného titulu, bez ohľadu na to, či bol nárok následne v tejto lehote aj vymožený, právo vymáhať poistné je uplatnené v lehote.

25. V danom prípade, po zvážení všetkých okolností, odvolací súd uvádza, že u povinného nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, nakoľko nedošlo k zrušeniu, resp. neúčinnosti exekučných titulov. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil podľa ako vecne správne.

26. K odvolacím námietkam odvolateľa smerujúcim voči výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh povinného na prerušenie konania odvolací súd uvádza:

27. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

28. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

29. Na rozdiel od právnej úpravy v , účinnej do 30.06.2016, bola koncepcia prípustnosti odvolania v zmenená tak, že proti súdnemu rozhodnutiu - uzneseniu vo svojej podstate odvolanie prípustné nie je. Pripúšťa sa len v prípadoch, ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané v ust. . 30. Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

31. Vzhľadom ku skutočnosti, že taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie nezahŕňa odvolanie proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, odvolací súd uzavrel, že odvolanie nie je prípustné, z ktorého dôvodu odvolanie povinného proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol, odmietol podľa ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.

32. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).