Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K3-16C-43-2023.pdf
PDF · 121.5 KB
Case nature
Area
Subarea
K3-16C/43/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobkyne A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, D., zast. JUDr. Ladislavom Scholczom, advokátom so sídlom Krmanova 16, Košice proti žalovanému B. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, D., t.č. D. H. X, D. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, a to k stavbe - záhradný domček so súp.č. XXX stojaci na pozemku parc. C KN č. 846 o výmere 37 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, k pozemku parc. C KN č. 846 o výmere 37 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a k pozemku parc. C KN č. 847 o výmere 394 m2, druh pozemku: záhrada, nehnuteľnosti ktoré sú vedené Okresným úradom Košice-okolie, Okres: D., I.: Nižný Klátov, kat. územie J. D. na liste vlastníctva č. XXX.
II. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu k uvedeným nehnuteľnostiam súd vyporiadava tak, že všetky nehnuteľnosti uvedené vo výroku I prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa je povinná na vyrovnanie podielu zo zrušeného spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému sumu 10.400 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.596,89 Eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 7.9.2023 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobu v zostávajúcom rozsahu zamieta.
V. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku I rozsudku tak, že súd prikáže nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva s tým, že žalobkyňa žalovanému ako ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi zaplatí sumu 10.400 Eur. Zároveň žiadala zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 5.907,32 Eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 1.6.2023 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý z nich v podiele 1 k celku. Žalobkyňa nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctva so žalovaným. Listom zo dňa 21.2.2023 žalobkyňa navrhla žalovanému uzavretie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že podiel žalovaného nadobudne žalobkyňa za primeranú náhradu. Prílohou listu bol aj znalecký posudok a vyčíslenie nákladov, ktoré žalobkyňa vynaložila na nevyhnutné opravy, údržbu a investície do nehnuteľnosti. Žalovaný list neprevzal. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné, pretože sa jedná o záhradný domček umiestnený na pozemku. Žalobkyňa sa sama stará o
nehnuteľnosť, je výlučnou vlastníčkou susednej nehnuteľnosti, a preto by bolo účelné spojenie oboch susediacich pozemkov. Žalovaný o užívanie nehnuteľností neprejavuje žiadny záujem, ani v minulosti ich neužíval. Na údržbu neprispieva žiadnou sumou. Spoluvlastnícky podiel žalovaného je zaťažený viacerými exekučnými konaniami, a preto nie je schopný vyplatiť žalobkyni hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalkyne B. K. C. bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností na sumu 20.800 Eur, z čoho polovičný spoluvlastnícky podiel predstavuje sumu 10.400 Eur. Žalobkyňa žiadala o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, pretože počas existencie podielového spoluvlastníctva vynaložila investície na spoločnú vec. Uplatnila si nárok na zaplatenie náhrady za vynaložené investície a plnenia na nutnú opravu a údržbu nehnuteľností.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že bol zaskočený, keď sa dozvedel o kúpe 1 nehnuteľnosti žalobkyňou od jeho nevlastného otca H. G.. Dňa 13.9.2020 sa na mieste nehnuteľnosti stretol so žalobkyňou, ktorá mu povedala, že nemá kľúče od nehnuteľnosti a že pán G. ma doživotné právo na nehnuteľnosť. Žalovaný dodnes nemá kľúče od objektu a nevie sa starať o nehnuteľnosť. Žalobkyňa nekonzultovala investície s ním ako s podielovým spoluvlastníkom, robila to svojvoľne, bez jeho súhlasu. Odmietol preto uhradiť jej žiadané náklady. On nespotreboval žiadnu elektrinu ani nevyprodukoval žiaden odpad.
3. Žalobkyňa v podanej replike poukázala na to, že žalovaný nenamietal spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva ani výšku hodnoty jeho spoluvlastníckeho podielu. Preto žiadala, aby súd s ohľadom na § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku („ďalej len „CSP“) tieto skutkové tvrdenia žalobkyne považoval za nesporné. Žalobkyňa potvrdila, že v roku 2020, keď so žalovaným komunikovala, nemala kľúče od nehnuteľností, dostala sa tam neskôr. Jej právny predchodca trval na tom, že bude mať po predaji svojho podielu voľný vstup do nehnuteľnosti, čo bolo na jeho žiadosť uvedené v kúpnej zmluve. Žalobkyňa riešila havarijný stav nehnuteľnosti. Žalovaný poštové zásielky nepreberá a je voči nemu vedené väčšie množstvo exekúcií a nebol by schopný tieto náklady uhradiť. Uviedla tiež, že poplatok za odpad je povinný platiť spoluvlastník nehnuteľnosti bez ohľadu na to, či odpad vytvára alebo nie.
4. Žalovaný v podanej duplike uviedol, že žalobkyňa odkúpila podiel na nehnuteľnosti od jeho nevlastného otca, keď už bol liečený na psychiatrii, avšak nebol pozbavený svojprávnosti. Žalobkyňa ho využila a 1 nehnuteľnosti kúpila za smiešnu cenu. Žalovaný disponuje zápiskami pána G., že žalobkyňa prepílila a vymenila zámky a že sa veľmi rozčuľoval. Keď bol dňa 13.9.2020 na nehnuteľnosti, táto nebola v havarijnom stave. Potvrdil, že má exekúcie, aj keď za nich nemôže, ale chce to riešiť. So žalobkyňou predloženým návrhom nesúhlasil a vyjadril sa, že chystá protinávrh na odkúpenie 1 nehnuteľnosti od žalobkyne.
5. Žalobkyňa v následnom písomnom podaní zo dňa 13.3.2024 uviedla, že nemala žiadne vedomosti o zdravotnom stave pána G., bol jej susedom a v čase predaja spoluvlastníckeho podielu riadil motorové vozidlo. Žalovaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti musela dať odstrániť zámky, lebo v chatke došlo k poruche vodovodu, vytekala z nej voda a hrozila jej úplná devastácia. O tom by žalovaný vedel, ak by sa aspoň čiastočne o nehnuteľnosť zaujímal a staral. Podľa predložených listov vlastníctva sú voči žalovanému neúspešne vedené exekúcie od roku 2005. Žalovaný svoje dlhy neplatí dlhodobo a akákoľvek pohľadávka žalobkyne z titulu vyrovnania podielov by bola voči žalovanému nevymožiteľná. Zo žalobkyňou predloženého znaleckého posudku plynie, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Okrem toho je na nehnuteľnosť prístup len po pozemkoch, ktoré má prenajaté výlučne žalobkyňa. Kritériami, na ktoré súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním za primeranú náhradu prihiada, sú v zmysle § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka najmä veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Nie sú to jediné hľadiská, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Na základe uvedených kritérií neprichádza do úvahy prikázanie spoločnej veci do vlastníctva žalovaného. Ten je dlhodobo zadĺžený a o nehnuteľnosť sa nestará. Naopak žalovaná sa o nehnuteľnosť dlhodobo stará, je vlastníčkou susediacej nehnuteľnosti, a preto je možné spojenie pozemkov a ich účelné užívanie. Žalobkyňa je schopná žalovanému hodnotu jeho podielu vyplatiť. Urbariát pozemkové spoločenstvo Nižný Klátov vyzval žalobkyňu na uzavretie nájomnej zmluvy, bez ktorej by nemohla žalobkyňa užívať prejednávanú nehnuteľnosť ani nehnuteľnosť, ktorú vlastní výlučne ona. Túto výzvu
urbariát zaslal všetkým vlastníkom nehnuteľností. Žalobkyňa uzavrela zmluvu o nájme pozemkov a dohodu o vyplatení finančnej náhrady za užívanie pozemkov bez nájomnej zmluvy. Žalobkyňa je výlučným nájomcom parcely C KN č. 2005/1. Žalovaný teda v súčasnosti nemá žiaden prístup na spornú nehnuteľnosť bez toho, aby vstúpil na pozemky, ktoré má prenajaté výlučne žalobkyňa, a nevie nehnuteľnosť užívať.
6. Podľa výpisu z listu vlastníctva (ďalej len „LV“) č. 327 pre kat.územie Nižný Klátov sú sporové strany podielovými spoluvlastníkmi prejednávaných nehnuteľností, a to žalobkyňa v podiele 1 k celku titulom kúpnej zmluvy V 4645/2019 zo dňa 19.12.2019 kúpna zmluva - č.z. 317/19 a žalovaný v podiele 1 k celku titulom Z 3506/04 dedením 39D/205/04 - č.z. 10/05. Na podiel žalovaného sú zriadené viaceré exekučné záložné práva.
7. Podľa výpisu z LV č.XXX pre kat. územie J. D. je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - pozemku parcely registra C č. 844 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 38m2 a č. XXX - záhrada o výmere 423m2 a záhradného domčeka súp.číslo 180 na pozemku parc. č. 824 titulom osvedčenia o dedičstve Z 1101/2014 zo dňa 26.3.2014.
8. Žalobkyňa preukázala, že oslovila žalovaného s návrhom na mimosúdne zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Písomný návrh žalovaný neprevzal.
9. Znaleckým posudkom č. 21/2013 zo dňa 2.2.2023 vypracovaným znalkyňou B. K. C. bola stanovená hodnota prejednávaných nehnuteľností na sumu celkom 20.800,-Eur.
10. Dňa 1.2.2021 uzavrela žalobkyňa ako nájomca s Urbariátom pozemkové spoločenstvo Nižný Klátov ako prenajímateľom Nájomnú zmluvu a dohodu o vyplatení finančnej náhrady za užívanie pozemkov bez nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bola dohoda o nájme parcely KNC č. 2005/1 vo výške 212,80 Eur ročne za účelom obslužného pozemku a parkoviska pre využívanie pozemkov KNC č. 847, 848, 845 a 844 a chaty súp.č. 180 a 181, ako aj náhrada za užívanie pozemku za rok 2020. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú – na 10 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti t.j. do 31.12.2031. Podľa katastrálnej mapy pozemok C KN č. 2005/1 predstavuje prístupovú cestu o.i. pre pozemky parc.č. 846 a 847.
11. Uznesením Mestského súdu Košice zo dňa 20.3.2024 sp.zn. 69D/547/2023 bolo potvrdené, že dedičstvo po neb. H. G. - byt č. X na L. M. XX N. D., garáž v kat. území G., osobné motorové vozidlo, aj finančnú hotovosť na účtoch v hodnote cca 29 000 Eur a cenné papiere v hodnote cca 31 000 Eur nadobudol žalovaný.
12. Faktúrou číslo 68512 zo dňa 13.5.2021 dodávateľ O. F. vyfakturoval žalobkyni sumu 1534 Eur za sanačné práce po havarijnom stave - prasknuté vodovodné potrubie a následné vytopenie spodných častí stavby na chate v obci J. D. XXX. Sanačné práce pozostávali z: lokalizovanie prasknutého potrubia pomocou termokamery v systéme Sanac, vŕtacie práce pre otvory v podlahe pre vysúšacie prístroje, technické sušenie stien a podláh so zapožičaním prístroja Aquapol, stavebná likvidácia poškodených stien a muriva a odvoz a upratanie poškodeného zariadenia chaty do zberného dvora. Faktúrou č.1355 zo dňa 3.9.2021 uvedený dodávateľ vyfaktúroval žalobkyni za stavebné, deratizačné, sanačné práce spodných častíc stavby na chate v obci Nižný Klatov 181 sumu 2217 Eur. Uvedené práce pozostávali z uvoľnenia, zoškrabania časti omietky zasiahnutej plesňou, odstránenia poškodeného muriva, natiahnutia novej omietky v spodnej časti chaty a pivnice, základného čistého náteru, stien a stropu, opravy a náteru podlahy a odvozu a upratania stavebného odpadu do zberného dvora. Faktúrou č. 7743 zo dňa 9.10.2021 menovaný dodávateľ vyfakturoval žalobkyni za kompletné demolačné práce - odstránenie plechových stavieb na chate v obci Nižný Klatov 181 sumu 2 126 Eur. Práce pozostávali z: plechová stavba č.1- rozpílenie a rozobratie, odstránenie a odvoz odpadu z plechovej stavby, plechová stavba - búda č.2 - rozpílenie a rozobratie, odstránenie a odvoz odpadu a plechová búda č.3 - odvoz a upratanie starých nepotrebných odpadov. Faktúrou č. 2252 zo dňa 15.4.2022 uvedený dodávateľ vyfakturoval žalobkyni sumu 2096 Eur za stavebné práce - odstránenie starej vstupnej brány a vytvorenie vstupnej úrovne na chate v obci J. D. XXX. Práce tvorili: vstupná brána - rozpílenie a rozobratie, odstránenie a odvoz odpadu zo vstupnej brány, plot - ukotvenie plotových dielcov od suseda a zámková dlažba – výkop, uloženie dlažby a zasypanie pieskom.
Faktúrou č. 146 zo dňa 1.3.2023 bola dodávateľom vyfakturovaná žalobkyni za bagrovacie a záhradnícke práce na chate v obci Nižný Klátov 181 suma 3754 Eur. Práce pozostávali z: bager - prenájom 3 dni, odstránenie a vybagrovanie koreňov zo zeme, drenáž zabahnenej časti pozemku, odvodnenie potrubia, štrk, odkopanie a odvodnenie časti pred chatkou, odvoz nepotrebnej sute a zeminy, zasypanie starej studňovej jamy, úprava a oprava plota, úprava a oprava predzáhradky – vyčistenie, fólia, kôra a orezanie ovocných stromov.
13. Rozhodnutím obce Nižný Klatov č. 1363 zo dňa 22.4.2022 bol žalobkyni vyrúbený poplatok za komunálny odpad 35,87 Eur a rozhodnutím č. 1411 zo dňa 22.4.2022 vyrubená daň z prejednávanej nehnuteľností vo výške 43,24 Eur. Rozhodnutím číslo 1341 zo dňa 19.4.2023 obec vyrúbila žalobkyni poplatok za komunálny odpad v sume 39,85 Eur a rozhodnutím číslo 1583 zo dňa 19.4.2023 daň z nehnuteľnosti v sume 56,33 Eur.
14. Žalobkyňa v konaní vypovedala, že pán H. G. bol ich sused, chcel nehnuteľnosť predať. Dohodli sa na predaji s tým, že predávajúci môže na nehnuteľnosť chodiť a naďalej ju užívať. V čase, keď tam chodieval, žalobkyňa ani nemala záujem resp. potrebu využívať nehnuteľnosť. Predávajúci jej kľúče odovzdal až neskôr. Kľúč od jednej kladky nebol, preto ju rozpílila. Priestor pred chatou patrí urbariátu, preto musela uzavrieť nájomnú zmluvu. Na nehnuteľnosť musela vynaložiť náklady. Brána bola stará, mala staré železá. Padala, ohrozovalo to okolie. V prípade ďalších prác išlo o tie najnevyhnutnejšie práce. Pán G. v zime nezastavil vodu, potrubie prasklo a bola zatopená celá chatka. Spodné, pivničné priestory aj ďalšie poschodie boli úplne zatopené, všetko začalo hniť, plesnivieť, praskal bočný múr, boli tam hlodavce, smrad, celé to padalo, museli to akútne riešiť, preto na odstránenie týchto závad zavolala firmu, odborníkov. Je potrebné robiť ďalšie nevyhnutné rekonštrukčné práce. To, čo doposiaľ urobila, bolo skutočne nevyhnutné a všetko ani nie je zohľadnené v predložených nákladoch. Žalobkyňa má záujem starať sa i naďalej o nehnuteľnosť, potrebuje do nej investovať, všetko je tam staré, avšak potrebuje vyriešiť situáciu, keďže žalovaný sa odmieta podieľať na nákladoch. Samotní susedia jej hovoria, prečo niektoré veci nerieši. Žalobkyňa disponuje hotovosťou, ktorou by vedela žalovaného hneď vyplatiť.
15. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že za prasknuté potrubie zodpovedá žalobkyňa, pretože nenasolila vodu v zime. Namietal zbúranie plechovej búdy a odstraňovanie plechov.
16. Podľa ust. § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
17. Podľa ust. § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
18. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka neustanovuje len púhy výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania: a) reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva, b) prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné. c) predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov prichádza do úvahy v prípade, že vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, a preto ju nemožno pri vyporiadaní prikázať do vlastníctva jednému z nich za náhradu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo169/95).
19. V danom prípade nebolo v konaní sporné, že nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve sporových strán. Tvrdenie žalovaného, že právny predchodca žalovanej bol v čase prevodu liečený na psychiatrii (pričom to ani nebolo preukázané) je irelevantné, pretože nebolo v konaní zistené a ani len
tvrdené (sám žalovaný tvrdil opak), že právny predchodca žalobkyne mal byť obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Žalobkyňa nadobudla podiel na nehnuteľnosti na základe riadne uzavretej kúpnej zmluvy (ktorej platnosť sa predpokladá). Jej vlastníctvo je zapísané v katastri nehnuteľnosti a podľa ust. § 70 ods.1 Katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 (t.j. aj údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti) sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Doposiaľ nebola zistená neplatnosť zmluvy a ani nebola podaná žiadna žaloba, ktorou by mala byť napádaná predmetná zmluva.
20. Tiež nebolo sporné, že nedošlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov, minimálne z dôvodu, že žalovaný na predžalobnú výzvu žalobkyne nereagoval, neprevzal si zásielku.
21. Súd ma za to, že je daný dôvod na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko žiadneho zo spoluvlastníkov nemožno držať v spoluvlastníckom vzťahu v prípade, ak o to nemá záujem. Žalovaný nenamietal voči zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Spočiatku nenamietal ani žalobkyňou navrhovaný spôsob vyporiadania tak, že nehnuteľnosti pripadnú do výlučného vlastníctva žalobkyne a ona vyplatí žalovanému náhradu 10.400 Eur. Hodnotu spoluvlastníckeho podielu vo výške 10.400 Eur tiež nerozporoval. Neskôr požadoval, aby súd prikázal nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva s tým, že on vyplatí žalobkyňu za jej podiel.
22. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, pretože ide o záhradný domček s priľahlým pozemkom. Každá zo strán sporu žiadala vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že súd prikáže nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva a vyplatí druhej strane náhradu za jej podiel. Výška náhrady ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi nebola sporná.
23. Spornou bola skutočnosť, ktorej zo sporových strán má byť nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva, keďže obe strany prejavili záujem stať sa výlučným vlastníkom prejednávaných nehnuteľností.
24. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa sa o nehnuteľnosť stará od doby, keď ju prestal užívať jej právny predchodca, vykonala potrebné opravy nehnuteľnosti a za účelom prístupu k nehnuteľnosti uzavrela nájomnú zmluvu s vlastníkom priľahlého pozemku. Navyše, žalobkyňa vlastní vedľajšiu nehnuteľnosť, taktiež chatku s pozemkom. Naproti tomu, žalovaný dlhodobo nejavil o nehnuteľnosť záujem, bol tam len raz po tom ako sa dozvedel o predaji podielu jeho otca žalobkyni. Žalovaný t.č. nemá zabezpečený prístup k nehnuteľnosti, keďže vlastníkom pozemku pred vyporiadavanými nehnuteľnosťami je urbariát a nájomcom žalobkyňa. Žalovaný preukázal, že v dedičskom konaní po svojom neb. otcovi nadobudol nehnuteľnosti – byt a garáž, ako aj značnú finančnú hotovosť, a teda je v jeho schopnostiach vyplatiť žalobkyňu. V čase rozhodovania súdu ale nemožno jednoznačne uzavrieť, že touto sumou disponuje, vzhľadom na množstvo exekúcii, ktoré sú voči nemu vedené. Odhliadnuc od uvedeného má súd za to, že prikázanie veci do výlučného vlastníctva žalobkyne znamená účelnejšie využitie veci, čo je jedným z rozhodujúcich kritérií pre rozhodnutie súdu v zmysle § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa má na rozdiel od žalovaného riadne zabezpečený prístup na nehnuteľnosť a o nehnuteľnosť sa doposiaľ riadne starala, čo v konaní preukázala. Súd preto rozhodol o prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorú zároveň zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 10.400 Eur predstavujúcu hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu.
25. Vyporiadanie možno vykonať ako vyporiadanie v širšom zmysle slova, v rámci ktorého (ak predmetom vyporiadania je nehnuteľnosť) treba prihliadnuť o.i. aj na to, či a do akej miery niektorý z podielových spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec investíciami. Keďže spoluvlastnícky podiel vyjadruje vzťah spoluvlastníka k celej veci, pri vykonaní vyporiadania touto formou treba vychádzať z hodnoty celej veci a z veľkosti podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle možno vykonať na základe návrhu sporovej strany. O návrhu (vzájomnom návrhu), ktorým sa z dôvodu širšieho vyporiadania požaduje zaplatenie určitej sumy, treba rozhodnúť samostatným výrokom (R 46/1991).
26. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
27. V zmysle § 139 ods.2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
28. Pod pojmom hospodárenie so spoločnou vecou treba rozumieť úkony týkajúce sa ekonomickej stránky spoločnej veci, spočívajúce v údržbe, oprave, v zhodnocovaní a podobne. Pod pojmom hospodárenie so spoločnou vecou, o ktorej majú spoluvlastníci rozhodovať podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno zaradiť aj rozhodovanie o tom, aké investície, t.j. náklady akého druhu a výšky, majú byť do spoločnej veci vykonané.
29. Podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
30. V prípade nákladov vynaložených na spoločnú vec je podľa názoru súdu potrebné rozlišovať, či išlo o nevyhnutné náklady na opravu a údržbu veci alebo o náklady na zveľadenie spoločnej veci.
31. Pokiaľ ide o nevyhnutné náklady viažuce sa na nehnuteľnosť (daň z nehnuteľnosti), na nevyhnutnú opravu resp. úpravu veci, podielový spoluvlastník nehnuteľností je povinný, aj bez ním vopred daného súhlasu podieľať sa na týchto nákladoch vynaložených ostatnými podielovými spoluvlastníkmi. V prípade nákladov na zveľaďovanie nehnuteľnosti bez súhlasu (alebo napriek nesúhlasu) ostatných spoluvlastníkov, sa môže investujúci spoluvlastník pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva domáhať náhrady za zhodnotenie nehnuteľností. V oboch prípadoch sa hradia náklady maximálne do výšky hodnoty spoluvlastníckeho podielu.
32. V danom prípade žalobkyňa tvrdila, že všetky náklady, ktoré na nehnuteľnosť vynaložila a ktoré preukázala, predstavujú nevyhnutné náklady na údržbu a opravu nehnuteľnosti, kedy riešila havarijný stav nehnuteľnosti. Žalovaný namietal vynaloženie uvedených nákladov tvrdiac, že nehnuteľnosť nebola v havarijnom stave a že žalobkyňa konala bez jeho súhlasu.
33. Daň z nehnuteľnosti sa viaže na nehnuteľnosť a zaťažuje vlastníkov (spoluvlastníkov) nehnuteľnosti. Daňovníkom je v zmysle § 5 a § 9 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa žiadala žalovaného zaplatiť jej 1 z uvedených nákladov, čo je 24,89 Eur vychádzajúc zo žalobkyňou uhradenej sumy 99,57 Eur (43,24 Eur + 56,33 Eur) ako daň z nehnuteľnosti. Predmetný nárok je dôvodný.
34. Pokiaľ ide o úhradu jednotlivých faktúr vystavených O. F., z obsahu vyfakturovaných prác mal súd za preukázané, že v prípade prác v zmysle faktúry č. 68512 zo dňa 13.5.2021 na sumu 1534,-Eur išlo o nevyhnutnú opravu nehnuteľnosti - sanačné práce po prasknutom potrubí a zatopení chatky. Rovnako práce opísané a vyfakturované faktúrou č. 1355 zo dňa 3.9.2021 na sumu 2217 Eur – stavebné, deratizačné a sanačné práce spodných častíc stavby na chate nepochybne predstavujú nevyhnutné práce na opravu nehnuteľnosti po uvedenej udalosti (havárii). Taktiež súd, vychádzajúc z výpovede žalobkyne v konaní, že plot padal a ohrozoval okolie, dospel k záveru, že v prípade prác: vstupná brána - rozpílenie a rozobratie, odstránenie a odvoz odpadu zo vstupnej brány, plot - ukotvenie plotových dielcov v sume spolu 1 393 Eur (vstupná brána - rozpílenie a rozobratie 745 Eur + odstránenie a odvoz odpadu zo vstupnej brány 249 Eur + ukotvenie plotových dielcov 399 Eur) vyfakturovaných faktúrou č. 2252 zo dňa 15.4.2022 išlo o nevyhnutné práce.
35. Z rozpisu opráv v ostatných faktúrach (č. 7743 zo dňa 9.10.2021 na sumu 2 126 Eur a č. 146 zo dňa 1.3.2023 na sumu 3754 Eur) a v zostávajúcom rozsahu faktúry č. 2252 zo dňa 15.4.2022 nemožno vyvodiť, že išlo o nevyhnutnú opravu / údržbu nehnuteľnosti. Žalobkyňa síce tvrdila, že bolo nevyhnutné odstrániť plechy, tieto svoje tvrdenia ale bližšie nekonkretizovala (len uvádzala, že išlo o staré plechy a že sa búda rozpadávala) a ani ničím nepreukázala. Žalovaný tieto skutočnosti namietal. Vyfakturované práce pritom zahŕňajú rozpílenie a rozobratie, odstránenie a odvoz odpadu z plechových búd, práce týkajúce sa uloženia zámkovej dlažby, prenájom bagra, odstraňovanie a vybagrovanie koreňov zo zeme, drenáž zabahnenej časti pozemku, odvodnenie potrubia, štrk, odkopanie a odvodnenie časti pred
chatkou, odvoz nepotrebnej sute a zeminy, zasypanie starej studňovej jamy, úprava a oprava plota, úprava a oprava predzáhradky – vyčistenie, fólia, kôra a orezanie ovocných stromov. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu 1 nákladov predstavujúcich zhodnotenie spoločnej nehnuteľnosti, túto skutočnosť ale žalobkyňa nepreukázala. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou v konaní nemožno vyvodiť rozsah zhodnotenia nehnuteľnosti týmito investíciami.
36. Poplatok za odpad sa v zmysle § 77 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vzťahuje na osobu poplatníka. Obec vyrubovala poplatok žalobkyni a vzťahoval sa na jednu osobu – žalobkyňu. Súd preto uzavrel, že žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na nahradenie časti ňou zaplateného poplatku za odpad.
37. Poukazujúc na závery súdu uvedené v ods. 31-36 súd ustálil, že žaloba je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 2596,89 Eur titulom vynaložených nevyhnutných nákladov na nehnuteľnosť. Uvedená suma pozostáva zo sumy 24,89 Eur titulom úhrady dane z nehnuteľnosti a zo sumy 2572 Eur predstavujúcej 1 nákladov uznaných súdom ako nevyhnutné náklady (vo výške 1534 Eur v zmysle faktúry zo dňa 13.5.2021, vo výške 2217 Eur v zmysle faktúry zo dňa 3.9.2021 a vo výške 1393 Eur v zmysle faktúry zo dňa 15.4.2022). V zostávajúcom rozsahu súd považoval nárok žalobkyne za nedôvodný resp. nepreukázaný, a preto ho zamietol.
38. Pre úplnosť súd uvádza, že v záujme procesného úspechu v súdnom konaní musí strana sporu splniť jednak povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet sporu a vyplývajúcich z ustanovení hmotného práva, ktoré sa na právne pomery sporových strán vzťahujú, ako aj povinnosť dôkaznú t.j. preukázať, že ňou tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere stranu sporu zaťažuje dôkazné bremeno, teda predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie o skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich na základe vykonaného dokazovania súd uznal za pravdivé. Neunesenie dôkazného bremena vedie k neúspechu v spore.
39. Nárok na úroky z omeškania vyplýva z ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40. V zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
41. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku počnúc dňom 7.9.2023, keďže na úhradu nákladov v žalovanej výške bol preukázateľne vyzvaný dňa 6.9.2023, kedy mu bola doručená žaloba, v omeškaní je odo dňa nasledujúceho t.j. od 7.9.2023. Súd ho preto zaviazal zaplatiť žalobkyni popri istine aj zákonné úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej istiny od 7.9.2023 do zaplatenia. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zostávajúcom rozsahu súd ako nedôvodný zamietol.
42. Lehota na plnenie vyplýva z ust. § 232 ods. 3 vety prvá CSP.
43. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods.1 a ods.2 CSP a § 257 CSP, v zmysle ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
44. Nepriznanie náhrady trov konania predstavuje výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 CSP) príp. zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, ak ide o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať v okolnostiach danej veci alebo (aj) v okolnostiach na strane sporových strán.
45. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti pre aplikáciu § 257 CSP zákon nešpecifikuje. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, avšak nejedná sa o automatické pravidlo, ale prvok individualizácie, keď ustanovenie § 257 CSP neslúži primárne ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/102/2017 z 31.7.2017). K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, ako aj z aspektov sociálnych. Pri posudzovaní dôvodov súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.
46. V prejednávanej veci, pokiaľ ide o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, súd vzal do úvahy osobitné postavenie sporových strán v tomto konaní (tzv. iudicium duplex, kde účastníci na oboch stranách majú tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného, a v ktorých súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania vyplýva priamo zo zákona), ako aj predmet sporu, ktorým je vyriešenie majetkových záležitostí všetkých strán sporu, t.j. všetkých podielových spoluvlastníkov. Predmetnú okolnosť súd považuje za dôvod pre aplikáciu § 257 CSP. Aj keď súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo sporových strán tak ako to žalobkyňa navrhovala už aj v predžalobnej výzve, túto žalovaný neprevzal, preto nemožno uzavrieť, že k podaniu žaloby došlo pre jeho postoj k predmetu sporu pred začatím súdneho konania.
47. Pokiaľ ide o úhradu nákladov vynaložených žalobkyňou, v tejto časti žaloby bola žalobkyňa úspešná v rozsahu cca 44 % (priznanie sumy 2.596,89 Eur) a neúspešná v zostávajúcom rozsahu. V tomto nároku je úspech oboch strán približne rovnaký (pričom o niečo úspešnejšiemu žalovanému ani preukázateľné trovy konania nevznikli), preto súd dospel k záveru, že rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami zodpovedá aplikácia ust. § 255 ods.2 CSP, kedy súd žiadnej zo strán sporu neprizná náhradu trov konania.
48. Z dôvodov uvedených v ods. 46 a 47 súd rozhodol, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).