Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3S-1-2019.pdf
PDF · 97.21 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/1/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu B.. W. M., V.., bytom R., L. XX, zastúpeného JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Kutlíkova 17, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Nám. mieru 3, Prešov, o návrhu na ochranu pred iným zásahom orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania v rozsahu 50% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Inú náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobou zo dňa 19.06.2015 sa žalobca s odkazom na § 250v zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP ), účinného v čase podania správnej žaloby, domáhal preskúmania zákonnosti postupu žalovaného, ktorým žalovaný listom zo dňa 30.04.2015, vo veci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu č.j. : OÚ- KK-D.-XXXX/XXX-X-AJ zo dňa 12.01.2015 o uložení pokuty vo výške 330 Eur posúdil ako podané po zákonnej lehote. Následne, postupom podľa § 60 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku ( ďalej len správny poriadok ), po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a podaného odvolania z dôvodu, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, správny orgán konštatoval, že uloženie poriadkovej pokuty žalobcovi bolo v súlade so zákonom č. 326/2005 Z.z. o lesoch ( ďalej len zákon o lesoch ) konkrétne v súlade s § 62 ods. 6 citovaného zákona.
2. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutím Okresného úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor zo dňa 12.01.2015 č.j. : OÚ-KK-D.-XXXX/XXX-X-AJ mu bola uložená poriadková pokuta 330 Eur podľa § 62 ods. 6 zákona o lesoch za nedostavenie sa k výkonu štátneho dozoru v lese, čím tak žalobca ako vlastník a obhospodarovateľ lesa maril a sťažil výkon štátneho dozoru v lesoch. Proti tomuto rozhodnutiu o uložení pokuty podal žalobca dňa 13.02.2015 odvolanie. Dňa 22.05.2015 prevzal list žalovaného označený ako „Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania - oznámenie“ zo dňa 30.04.2015 č.j. : OÚ-PO-O ktorým žalovaný s odkazom na fikciu doručenia podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku oznámil, že odvolanie žalobcu bolo podané po zákonnej lehote a napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty nadobudlo právoplatnosť dňa 06.02.2015.
3. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný nesprávne aplikoval fikciu doručenia, t.j. nesprávne posúdil podané odvolanie ako podané po lehote, keďže nebola splnená podmienka, aby sa žalobca v mieste
doručovania rozhodnutia ( Bratislava, Kríkova 16 ) zdržiaval. Vo vzťahu k veci samej a k dôvodom uloženia pokuty, čo považuje žalobca za nezákonný postup správneho orgánu, žalobca uviedol, že zákon o lesoch neukladá vlastníkovi lesa osobne sa dostaviť z Bratislavy na Okresný úrad v Kežmarku a byť prítomný pri výkone štátneho dozoru v lesoch. Správny orgán tak nemal právo predvolávať žalobcu, keďže jeho osobná prítomnosť pri výkone kontroly nebola potrebná. Správny orgán preto nemal ani právo uložiť žalobcovu poriadkovú pokutu podľa § 62 ods. 6 zákona o lesoch, keďže u žalobcu k mareniu výkonu kontroly nedošlo. Žalobca je preto toho názoru, že ani prvostupňový správny orgán, ani žalovaný nepostupovali v súlade so zákonom o lesoch a správnym poriadkom a svojim postupom prekročili svoje právomoci.
4. Neformálnym oznámením o správoplatnení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, bez prejednania podaného odvolania po vecnej správne vo vzťahu k uloženej poriadkovej pokute a k splneniu podmienok na jej uloženie, bol žalobca ukrátený na svojich právach v zmysle § 53, § 55 a § 59 správneho poriadku. Na tomto základe žalovaný naplnil predpoklady žalovateľnosti podľa § 250j ods. 1, 2 OSP.
II.
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.12.2015 uviedol, že je nepochybné, že žalobca neposkytol správnemu orgánu potrebnú súčinnosť pri výkone štátneho dozoru, z neúčasti na určenom termíne štátneho dozoru sa neospravedlnil, písomne na predvolanie žiadnym spôsobom nereagoval, nedohodol si s prvostupňovým správnym orgánom nový termín. Vo vzťahu k námietke, že postupom správneho orgánu došlo k porušeniu zákona, k porušeniu práv žalobcu a k nezákonnému zásahu do jeho práv, keďže rozhodnutie o uložení pokuty nebolo vecne preskúmané nadriadeným správnym orgánom žalovaný zdôraznil, že v súlade s § 60 správneho poriadku bol správny orgán druhého stupňa povinný preskúmať aj oneskorene podané odvolanie z dôvodu, či neodôvodňuje obnovu konania. Žalovaný tak v oznámení zo dňa 30.04.2015 konštatoval, že po preskúmaní rozhodnutia neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia. Rovnako nie je dôvodná námietka žalobcu o nezákonnej aplikácii fikcie doručenia, keďže príslušné ustanovenia zákona o lesoch nevylučujú aplikáciu správneho poriadku vo vzťahu k doručovaniu rozhodnutí. Vo vzťahu k námietke, že správny orgán nebol oprávnený ukladať žalobcovi povinnosť byť prítomný pri výkone štátneho dozoru a dostaviť sa pred správny orgán, žalovaný, s odkazom na § 62 ods. 3 zákona o lesoch uviedol, že osoba u ktorej sa vykonáva štátny dozor, je povinná umožniť výkon štátneho dozoru a poskytovať potrebnú súčinnosť, pričom správny orgán je pri výkonu štátneho dozoru oprávnený zisťovať a overovať všetky skutočnosti a údaje o hospodárení v lesoch, o plnení programu starostlivosti, a vyžadovať pri tom súčinnosť vlastníka a obhospodarovateľa lesa. Tá zo strany žalobcu poskytnutá nebola.
III.
6. Rozsudkom zo dňa 15.06.2016 č.k. 6S/29/2015 - 48 správny súd návrh žalobcu na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy zamietol. Konanie o žalobe proti rozhodnutiu žalovaného v prvom rade ( Okresného úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor ) zo dňa 12.01.2015 č.j. : OÚ-KK-D.-XXXX/XXX-X-AJ zastavil. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 21.02.2018 č.k. 6Sžk/5/2016 tak, že zamietol opravný prostriedok žalobcu, posúdený ako kasačná sťažnosť vo vzťahu k výroku, ktorým bolo konanie proti žalovanému Okresnému úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor ( v konaní 6S/29/2015 žalovaný v 1. rade ) zastavené. Vo vzťahu k výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy najvyšší súd zrušil rozsudok a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.
8. V odôvodnení tohto rozhodnutia, vo vzťahu k zrušujúcemu výroku najvyšší súd s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/27/2012 zo dňa 15.03.2013 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 528/2013 zo dňa 07.08.2013 uviedol, že oznámenie správneho orgánu o tom, že neboli zistené podmienky na preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania, nemá povahu rozhodnutia a právnej ochrany je možné domáhať sa postupom podľa piatej hlavy piatej časti OSP ( konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy ), resp. podľa § 252 a násl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku ( ďalej len SSP ).
9. Uviedol, že úlohou krajského súdu po vrátení veci bude posúdiť žalobu na konanie o ochrane pred iným zásahom orgánu verejnej správy a vysporiadať sa so vznesenými námietkami žalobcu v podanej žalobe. Súčasne krajský súd v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane trov kasačného konania ( § 467 ods. 3 SSP ).
IV.
10. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, predmetom preskúmania ostalo oznámenie Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov zo dňa 30.04.2015 č.j. : OÚ-PO-XXPX-XXXX/XXXXXX/FRA podľa § 250v OSP, resp. § 252 a násl. SSP a vysporiadať sa so vznesenými námietkami.
12. Správny súd uvádza, že účastníci konania boli vo veci vypočutí na pojednávaní konanom dňa 15.06.2016. Z uvedených dôvodov správny súd, s poukazom na § 107 ods. 2 SSP, opätovne rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol postupom podľa § 137 ods. 4 veta prvá SSP riadne oznámený na úradnej tabuli krajského súdu aj na jeho webovej stránke a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
13. Podľa § 60 správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
14. Oneskorené odvolanie z právneho hľadiska nemožno kvalifikovať ako odvolanie a z toho dôvodu odvolací orgán takéto podanie neposudzuje a nevybavuje postupom, ktorý je určený pre preskúmanie neprávoplatných rozhodnutí v zmysle § 59 správneho poriadku. Odvolací orgán môže oneskorené odvolanie posudzovať výlučne ako podnet na uskutočnenie konania, ktoré zákon predpisuje na preskúmanie právoplatných rozhodnutí. Ak odvolací orgán zistí, že tu nie sú dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, vyrozumie o tejto skutočnosti účastníka konania, ktorý podal oneskorené odvolanie, listom.
15. Podľa § 24 ods. 1 správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
16. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
17. Správny poriadok v § 24 ods. 2 ustanovuje nasledujúce podmienky, za splnenia ktorých sa zásielka považuje za doručenú a to bez ohľadu na jej skutočné doručenie:
- adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v miestne doručenia zdržiaval;
- doručovateľ nezastihnuteľného adresáta vhodným spôsobom upovedomil, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu;
- nový ( druhý ) pokus o doručenie zostal opäť bezvýsledný;
- doručovateľ vhodným spôsobom upovedomil adresáta o uložení písomnosti na pošte;
- adresát si nevyzdvihol písomnosť do 3 dní od jeho uloženia
18. Všetky tieto zákonné predpoklady pre naplnenie podmienky „fikcie“ doručenia boli splnené. Sám žalobca na ústnom pojednávaní pred správnym súdom konanom dňa 15.06.2016 uviedol, že v čase doručovania predmetnej zásielky sa v Bratislave zdržiaval, že všetky písomnosti preberá na adrese L. XX, R., že na uvedenú adresu je potrebné doručovať aj písomnosti súdu, pričom ide o adresu trvalého bydliska, ktorú má žalobca uvedenú aj v občianskom preukaze. Je bez právneho významu, že sa mal zdržiavať v inom bratislavskom obvode.
19. Z obsahu doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise pritom vyplýva, že prvý neúspešný pokus o doručenie rozhodnutia bol uskutočnený dňa 16.01.2015, adresát nebol zastihnutý. Zároveň v ten istý deň ( 16.01.2015 ) bol adresát doručovateľom upovedomený, že písomnosť príde znovu doručiť dňa 19.01.2015. Opakované doručovanie zásielky sa konalo dňa 19.01.2015, avšak neúspešne. V ten istý deň ( 19.01.2015 ) doručovať upovedomil adresáta o uložení písomnosti na pošte.
20. Nepochybil preto žalovaný, ak postupom podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku určil, že zásielka bola doručený dňa 22.01.2015, teda po uplynutí troch dní od uloženia zásielky na pošte, aj keď sa adresát o uložení zásielky nedozvedel.
21. Neobstojí ani námietka, že správny orgán nemohol v konaní podľa zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch ( ako lex specialis ) aplikovať správny poriadok.
22. Podľa § 62 ods. 6 zákona o lesoch orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže uložiť vlastníkovi, správcovi alebo obhospodarovateľovi lesa za marenie alebo iné sťaženie výkonu štátneho dozoru v lesoch a za nesplnenie povinností podľa odseku 3 poriadkovú pokutu; jej výška je najviac 330 eur. Poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane. Poriadková pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.
23. Podľa § 62 ods. 8 zákona o lesoch na výkon štátneho dozoru v lesoch sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem rozhodnutia podľa odseku 2 písm. c) a d) a odseku 6; odvolanie proti rozhodnutiu podľa odseku 2 písm. c) a d) nemá odkladný účinok.
24. Z ustanovenia § 62 ods. 8 zákona o lesoch síce vyplýva, že na výkon štátneho dozoru v lesoch sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ale z jeho úplného znenia vyplýva, že všeobecné predpisy o správnom konaní sa aplikujú na konanie podľa § 62 ods. 6 zákona o lesoch, čo je daný prípad.
25. Predmetné oznámenie podľa správneho súdu preto nemá znaky nezákonného, resp. iného zásahu orgánu verejnej správy.
26. Okrem toho podľa správneho súdu neboli splnené ani procesné podmienky pre úspešné podanie takejto žaloby.
27. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
28. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
29. S odkazom na citované ustanovenia je zrejmé, že na konanie o podanom návrhu sa aplikujú ustanovenia SSP, t.j. procesnoprávneho predpisu účinného od 01.07.2016. Je však nevyhnutné konštatovať, vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná dňa 23.06.2015, t.j. za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP ), je nutné podaný návrh, vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok pre podanie žaloby proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy ( od 01.07.2016 konanie proti inému zásahu orgánu verejnej správy ), posudzovať podľa právneho predpisu účinného v čase podania takejto žaloby, t.j. podľa OSP.
30. Podľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie
je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
31. Podľa § 250v ods. 3 OSP návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
32. Správny súd viazaný právny názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, posudzujúc podaný návrh ako žalobu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy, vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatuje, že pre takúto žalobu neboli v čase jej podania splnené procesné podmienky. Žalobca v návrhu netvrdil, ani nepreukázal, že zásah správneho orgánu trvá; nebolo preukázané, že hrozí opakovanie takéhoto zásahu. Taktiež žalobca nepreukázal splnenie podmienky podľa § 250v ods. 3 OSP, t.j. nebolo z jeho strany preukázané, že podal proti postupu žalovaného sťažnosť, resp. podnet na preskúmanie postupu žalovaného prokurátorom, t.j. nebolo preukázané vyčerpanie osobitných prostriedkov nápravy.
33. Podľa § 250v ods. 4 OSP súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.
34. S odkazom na citované ustanovenie § 250v ods. 4 OSP, v jeho tretej vete, správny súd zároveň konštatuje, že žalobný návrh ( spísaný advokátom ), t.j. to, čoho sa žalobca domáhal, ako má správny súd rozhodnúť, nebol v súlade s týmto ustanovením. Vzhľadom na formuláciu žalobného návrhu je zrejmé, že neboli splnené zákonné podmienky pre podaný návrh, keďže sa žalobca domáhal zrušenia listu žalovaného zo dňa 30.04.2015 a zastavenia konania pred správnym orgánom, z čoho je zrejmé, že nejde o žalobný petit, ako to vyžaduje zákon vo vzťahu k žalobe v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
35. Od 01.07.2016 platí nová právna úprava, zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ( ďalej len SSP ), ktorý v § 252 a nasl. upravuje konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
36. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie (negatívna zásahová žaloba).
37. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu (určovacia zásahová žaloba).
38. Podať tzv. „určovaciu zásahovú žalobu“ proti už skončenému ( odznenému ) inému zásahu (§252 ods. 2 SSP) predstavuje zásadné novum oproti právnej úprave účinnej do 30.06.2016. Občiansky súdny poriadok totiž v § 250v ods. 3 výslovne ustanovoval neprípustnosť takejto žaloby proti nezákonnému zásahu, ktorou by sa žalobca domáhal len určenia nezákonnosti príslušného zásahu orgánu verejnej správy.
39. Nová právna úprava už podať tzv. určovaciu zásahovú žalobu umožňuje a zároveň zákon ustanovuje dva predpoklady pre riadne uplatnenie si určovacej zásahovej žaloby a to jej subsidiaritu k negatórnej zásahovej žalobe, reparačnú alebo inú ochrannú povahu.
40. Určovaciu zásahovú žalobu bude teda možné podať len vtedy, ak sa iný zásah už skončil a počas jeho trvania nebolo možné podať negatórnu zásahovú žalobu. Slová „nebolo možné“ je nutné chápať ako objektívnu prekážku, ktorou v praxi bude predovšetkým krátka doba trvania iného zásahu, prípadne aj také jeho následky u žalobcu, ktoré mu bezprostredne znemožnili obrátenie sa so žalobou na
správny súd. Takouto prekážkou však nebude pasivita alebo nezáujem žalobcu chrániť svoje subjektívne práva. Druhým predpokladom uplatnenia určovacej zásahovej žaloby je preukázanie, že rozhodnutie správneho súdu o jej vyhovení ( § 263 SSP ) je dôležité pre náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Pod náhradou škody sa pritom rozumie primárna náhrada škody poskytovaná podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
41. Vzhľadom na uvedené v danom prípade nie sú splnené ani zákonné procesné podmienky upravené v § 252 ods. 1, 2 SSP a teda aj z týchto dôvodov žalobca nemôže byť v konaní úspešný.
42. Podľa § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
43. Správny súd preto podľa § 261 SSP rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.
44. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168, § 175 ods. 1, 2 a § 467 ods. 3 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému len právo na náhradu trov kasačného konania v rozsahu 50%, keďže v kasačnom konaní mal žalobca len 50% - ný úspech. Inú náhradu trov konania účastníkom nepriznal, lebo žalobca nebol v konaní úspešný a neboli splnené podmienky § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.
45. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).
46. Toto uznesenie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).