Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 528/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Š. D., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., PhD., P.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2

uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 15. marca 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2013

doručená sťažnosť Š. D. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa a 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 15. marca 2013, ktorým

najvyšší súd potvrdil uznesenie krajského súdu o zastavení konania.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozhodnutím Okresného dopravného

inšpektorátu v P. (ďalej aj „správny orgán“) sp. zn. ORP-73/DI-2-SK-2010 z 29. apríla

2010 (ďalej aj „rozhodnutie správneho orgánu“) bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania

priestupku vedenia motorového vozidla bez vodičského oprávnenia. Z uvedeného dôvodu

mu bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorového vozidla v trvaní 24 mesiacov

a pokuta v sume 500 €.

3. Zo sťažnosti a z jej príloh ďalej vyplýva, že sťažovateľ nepodal proti rozhodnutiu

správneho orgánu v zákonom ustanovenej lehote odvolanie. S odstupom času sťažovateľ

podal podnet na preskúmanie mimoodvolacieho konania, ktorému Krajské riaditeľstvo

Policajného zboru v P. upovedomením z 2. augusta 2011 nevyhovelo. Proti nevyhoveniu

podnetu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu v mimoodvolacom konaní podal

sťažovateľ 5. augusta 2011 na krajskom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti

a postupu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v P. v konaní vedenom pod sp. zn.

KRP-P-94/KDI-BCP-2011 v spojení s rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu

v P. sp. zn. ORP-73/DI-2-SK-2010 z 29. apríla 2010, ktorú takto odôvodnil: „Správny

orgán uvedeného dňa 29. apríla 2010 prejednal priestupok v neprítomnosti sťažovateľa,

ako aj jeho splnomocneného zástupcu, pričom uznal sťažovateľa vinným a vyhotovil

rozhodnutie. Deň pred vydaním predmetného rozhodnutia dňa 28. apríla 2010

splnomocnený zástupca sťažovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na procesnom úkone

termínovanom na 29. apríl 2010, pričom k tomuto ospravedlneniu priložil plnú moc

na zastupovanie sťažovateľa v uvedenom konaní. ... Údaj o čase doručenia správnemu

orgánu sa v správnom spise nenachádza, keďže táto časť poštovej obálky je z nej

vystrihnutá. V odôvodnení rozhodnutia sa správny orgán vyporiadal iba s neúčasťou

sťažovateľa, s neúčasťou splnomocneného zástupcu sa nevysporiadal, pričom súčasne

konštatoval, že do konania nebola priložená ani plná moc. Napriek tvrdeniu o neexistencii

plnej moci správny orgán doručoval rozhodnutie splnomocnenému zástupcovi, ktoré mal

podľa kópie doručenky nachádzajúcej sa v správnom spise doručiť dňa 3. 6. 2010.

Aj napriek tomu, však správny orgán vyznačil právoplatnosť rozhodnutia až dňom 17. 2.

2011, po údajnom odmietnutí prevzatia sťažovateľom.“

4. Krajský súd uznesením sp. zn. z 8. marca 2012 súdne konanie

zastavil. Najvyšší súd na základe odvolania sťažovateľa uznesením sp. zn.

z 15. marca 2013 uznesenie krajského súdu potvrdil s odôvodnením, že žaloba smerovala

proti upovedomeniu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom.

5. Sťažovateľ porušenie svojho práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vidí

najmä v tom, že „... bez ohľadu na to, či bol zákonný postup nadriadeného správneho

orgánu, ktorým bez odôvodnenia prípisom oznámil, že dôvody na preskúmanie rozhodnutia

nie sú dané, mali súdy o žalobe rozhodnúť rozsudkom, v ktorom by zdôvodnili zákonnosť

alebo nezákonnosť tohto postupu. Zastavením konania súdy odňali sťažovateľovi právo

na prieskum rozhodnutia. Zastavenie konania nie je preskúmaním zákonnosti postupu

správneho orgánu. Preskúmaním postupu by bolo iba vydanie rozsudku, v ktorom by súdy

žalobu zamietli alebo jej vyhoveli.“.

6. Z už uvedených dôvodov sťažovateľ v sťažnosti žiadal, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Uznesením Krajského súdu Prešov zo dňa 8. 3. 2012, sp. zn. ,

právoplatným dňa 3. 4. 2013 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

15. 3. 2013, sp. zn. (správne má byť 2012, pozn.), právoplatným dňa

3. 4. 2013 bolo porušené ústavné právo sťažovateľa zaručené článkom 46 ods. 1 a ods. 2

SR .

Ústavný súd predmetné rozhodnutia zrušuje a vec vracia Krajskému súdu Prešov,

aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu ide o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

10. Podľa o správnom konaní (Správny poriadok)

v znení neskorších predpisov rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo

iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu

orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej

správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

11. Podľa (ďalej aj „OSP“)

upravujúceho rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická

osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho

orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

12. Podľa žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje

inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

13. Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala

oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže

byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých

odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je

zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti

uzneseniu je prípustné.

14. Ústavný súd po posúdení námietok sťažovateľa dospel k záveru, že uznesenie

najvyššieho súdu z 15. marca 2013 v nadväznosti na uznesenie krajského súdu z 8. marca

2012 nevykazuje nedostatky namietané sťažovateľom.

15. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na právnu úpravu § 65 a nasl. Správneho

poriadku upravujúcu proces preskúmania rozhodnutia mimoodvolacieho konania. Z právnej

úpravy je zrejmé, že konanie o preskúmanie rozhodnutia mimoodvolacieho konania

je mimoriadnym opravným prostriedkom a začína sa buď ex offo, alebo na základe podnetu

tretej osoby a je začaté dňom, keď správny orgán urobil voči účastníkovi prvý úkon

(§ 18 ods. 2 Správneho poriadku). V prípade, ak správny orgán po podaní podnetu tretej

osoby nezistí dôvod na preskúmanie rozhodnutia mimoodvolacieho konania, oznámi

to osobe, ktorá podnet podala, len úradným listom, nevydáva o tom rozhodnutie.

Písomnosť Krajského riaditeľstva Policajného zboru v P. „Odvolanie voči právoplatnému

rozhodnutiu o priestupku – upovedomenie“ z 2. augusta 2011 nemá náležitosti rozhodnutia

predpokladané § 47 Správneho poriadku; uvedenú skutočnosť predpokladá samotný

Správny poriadok, a preto nemôže byť ako taká predmetom postupu podľa § 247 a nasl.

.

16. Ústavný súd dospel k názoru, že najvyšší súd a krajský súd postupovali správne,

keď zastavili konanie sťažovateľa s poukazom na to, že písomnosť Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v P. „Odvolanie voči právoplatnému rozhodnutiu o priestupku –

upovedomenie“ z 2. augusta 2011, ktorá mala byť predmetom preskúmania súdom,

nespĺňala požiadavky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia podľa § 250d ods. 3

. V tomto smere nie je možné akceptovať námietku sťažovateľa, že súdy sa

„... odmietli zaoberať prieskumom zákonnosti postupu správneho orgánu a konanie

zastavili, hoci: mali vo veci rozhodnúť rozsudkom, mali žalobe vyhovieť pre nezákonnosť

postupu správnych orgánov a mali žalobe vyhovieť z dôvodu nepredloženia úplného

a originálneho správneho spisu“. Všeobecné súdy pri podaní každého návrhu a žaloby sú

povinné skúmať, či predmetné podanie spĺňa zákonom predpísané náležitosti pre daný druh

podania ako podmienky konania. Procesné posúdenie písomnosti z pohľadu splnenia

zákonných predpokladov pri žalobách v správnom súdnictve je conditio sine qua non preto,

aby všeobecný súd mohol vo veci konať. V tejto súvislosti si dovoľujeme dať sťažovateľovi

do pozornosti najmä možnosť postupu podľa piatej hlavy piatej časti .

17. Skutočnosť, že sťažovateľ, zastúpený právnym zástupcom, nezvolil v procese

realizácie svojich práv pred orgánmi štátnej moci vhodné prostriedky ochrany, ktoré logicky

a zákonne viedli k zastaveniu konania sťažovateľa všeobecnými súdmi, nie je možné

preklenúť podaním predmetnej ústavnej sťažnosti, a to napriek tomu, že sťažovateľ sa cíti

byť na svojich právach dotknutý postupom správneho orgánu.

18. Ústavný súd na základe už uvedených súvislostí konštatuje, že názor sťažovateľa,

že zastavením konania mu súdy „... odňali právo na prieskum rozhodnutia“, nie je správny

z dôvodu, že postup všeobecných súdov v predmetnej právnej veci je zákonným vyústením

konania sťažovateľa a postupom právne upraveným

a predvídaným ( ).

19. Ústavný súd v načrtnutých súvislostiach konštatuje, že napadnuté rozhodnutia

všeobecných súdov z pohľadu oprávnení preskúmavať predmetné rozhodnutia zverených

ústavnému súdu neporušili práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces garantované

.

20. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku sa ústavný súd nezaoberal ďalšími

návrhmi sťažovateľa v sťažnosti (priznanie náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013