Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cpr/23/2017

Potvrdené rozhodnutím 11CoPr/2/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobkyne: R.. J. T., Q.. XX.XX.XXXX, U. W. XXX, XXX XX Ľ., právne zastúpenej JUDr. Michalom Gumanom, advokátom, IČO: 50843206, so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, proti žalovanej: Stredná odborná škola, Garbiarska 1, Kežmarok, IČO: 37 880 012, so sídlom Garbiarska 1, 060 01 Kežmarok, právne zastúpenej JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom, IČO: 43207073, so sídlom Hlavné námestie 80, 060 01 Kežmarok, o neplatné skončenie pracovného pomeru a náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 7Cpr/23/2017-485 z 27. mája 2021 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Priznáva žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Františkom Krasňanom, v právnej veci žalobcu: R.. J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, práv. zást.: H.. J. E., advokát so sídlom R., F. XX proti žalovanému: Y. K.o sídlom X., E. Z.: XX XXX XXX, práv. zást.: H.. D. F., advokát so sídlom X., F. Q. XX, v konaní o neplatné skončenie pracovného pomeru a náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.X.XXXX sa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru, a ďalej žiadala priznať sumu 5.000,- eur titulom náhrady spôsobenej nemajetkovej ujmy dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobcovi, a ďalej žiadala, aby sa žalovaný verejne ospravedlnil žalobkyni za to, že porušil zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovno-právnej oblasti do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku so zverejnením ospravedlnenia prostredníctvom internetovej stránky, a ďalej aj prostredníctvom prednesu svojho štatutárneho orgánu na najbližšom zasadnutí pedagogickej rady školy.

2. Žalobu odôvodnila tými skutočnosťami, že ako žalobkyňa pracovala u žalovaného v pracovnom pomere na dobu neurčitú ako učiteľka. Dňa 1.3.2017 bola zo strany žalovaného žalobkyni osobne doručená výpoveď, ktorá bola skutkovo vymedzená tak, že na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu zamestnávateľa - Y. odbornej školy X. zo dňa XX.X.XXXX o organizačnej zmene z dôvodu poklesu počtu žiakov a poklesu úväzkových hodín boli s účinnosťou od 1.9.2016 zrušené 4 pracovné miesta a medzi nimi aj pracovná pozícia učiteľ, ktorú podľa Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 26.6.1998 vykonávala s účinnosťou od 1.9.1998. V dôsledku uvedenej organizačnej zmeny sa stala nadbytočná. Žalobkyňa bola práceneschopná od 24.5.2016 do 1.3.2017 v období od 29.6.2017 do 29.7.2017. Má za to, že výpoveď, ktorá jej bola daná, je neplatnou z dôvodu, že výpoveď nie je skutkovo odôvodnená tak, ako to vyžaduje výpovedný dôvod, na ktorý vo výpovedi žalovaný odkazuje. Z výpovedi nie je zrejmé, či zamestnávateľ vydal nejaké písomné rozhodnutie o organizačnej zmene a či toto bolo urobené v písomnej forme a skutkové vymedzenie výpovede nesúhlasí s právnym dôvodom výpovede podľa , pretože žalovaný výpoveď skutkovo vymedzil tým, že na základe jeho rozhodnutia o organizačnej zmene z dôvodu poklesu počtu žiakov a úväzkových hodín boli s účinnosťou od 1.9.2016 zrušené 4 pracovné miesta, čo nie je možné subsomovať pod výpovedný dôvod podľa , podľa ktorého sa zamestnanec stane

nadbytočným na základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách, čo z doručenej výpovede nevyplýva. Ďalej žalobkyňa namietala, že u žalovaného neexistoval dôvod na organizačnú zmenu, keďže u žalovaného sa vyučovali v šk. roku 2016/2017 viaceré nadčasové hodiny aj u učiteľov, ktorí vyučovali predmety, ktoré mala v aprobácii žalobkyňa, a to znamená, že žalovaná mala pre žalobkyňu prácu, ktorú v uvedenom školskom roku mohla vykonávať napriek rozhodnutiu o nadbytočnosti. Ďalej žalobkyňa uviedla, že bola plne spôsobilá na vyučovanie predmetov z oblasti informatika (informatika v odbore, cvičenia z informatiky, grafické systémy), technické kreslenie (odborné kreslenie), psychológia, a zároveň bola plne kvalifikovaná na výkon práce majstra odbornej výchovy na odbornom výcviku. Namietala, že u žalovaného boli vyučované predmety, ktoré učili zamestnanci bez zodpovedajúcej kvalifikácie, odbornej a pedagogickej spôsobilosti, pričom žalobkyňa kvalifikačný predpoklad na výkon práce spĺňala. Ďalej v žalobe uviedla, že u žalovaného síce došlo k poklesu žiakov v šk. roku 2016/2017 oproti šk. roku 2015/2016, avšak nedošlo k zníženiu počtu tried, a teda nevznikol stav, ktorý by odôvodňoval ukončenie pracovného pomeru so 4 pedagogickými zamestnancami, a teda reálne neexistoval stav nadbytočnosti. V žalobe poukázala na vyučujúcich: Z.. J. Y., ekonóm a vyučované predmety informatika, materiály - kaderník, stavebné konštrukcie - murár, ďalej Z.. J. T., ekonóm, vyučujúci odborné kreslenie, murár, technológia stolár, technológia murár, J.. M., J.. W., Z.. E., Z.. Y.. Žiadala priznať náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, pričom funkčný plat žalobkyne poslednýkrát priznaný ku dňu 2.1.2017 bol mesačne vo výške 873,- eur v hrubom a náhradu mzdy vo výške funkčného platu od 1.7.2017 žiadala žalobkyňa priznať až do momentu, kedy jej bude znovu umožnený výkon práce. Ďalej namietala porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, lebo žalobkyni boli od šk. roku 2013/2014 prideľované vyučovacie hodiny, na ktoré nespĺňala kvalifikačný predpoklad z dôvodu osobných sporov medzi žalobkyňou a riaditeľom žalovaného, R.. J. Y. Uviedla, že riaditeľka chcela od žalobkyne, aby „donášala“ informácie na kolegov a zmenila známky žiakom, a to Y. (zo 4 na 2) a žiačke X. (z 5 na 3). Žalobkyňu preto začala riaditeľka ponižovať na poradách pred kolegami, nariadila jej vysťahovať sa z kabinetu informatiky, prideľovala jej triednictvo s problémovými žiakmi a vyčlenila ju z výuky učebného predmetu stolár. V šk. roku 2015/2016 bola žalobkyňa účelovo zaradená žalovaným, aby nespĺňala tzv. kvalifikačnú požiadavku podľa , aj keď v rámci predmetu informatika bol dostatočný počet vyučovaných hodín, aby spĺňali kvalifikačnú požiadavku všetci učitelia s aprobáciou na predmet informatika, čo malo dosah na odmeňovanie žalobkyne, lebo podľa tvrdenia žalovaného žalobkyňa mala byť zaradená nie v 12. platovej triede, ako tomu bolo zo začiatku šk. roka 2015/2016, ale v 9. platovej triede. Žalobkyňa preto podala viacero žiadostí o prehodnotenie svojho zaradenia do 9. platovej triedy od 1.9.2015, a to žalovanému, zriaďovateľovi žalovaného - R. samosprávneho kraja a J. školstva SR, pričom žalovaný namiesto konštruktívneho riešenia rozhodol o nadbytočnosti žalobkyne. Rozhodnutie o nadbytočnosti považuje žalobkyňa za účelové. Žalobkyňa preto podala podnet na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva i Inšpektorát práce, a preto má za to, že žalovaná porušila zásadu rovnakého zaobchádzania na pracovisku, a teda sa domáha ochrany svojho práva podľa v spojení s Antidiskriminačným zákonom.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril tak, že túto považuje za nedôvodnú a žiada, aby ju súd v celom rozsahu zamietol. Má za to, že rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou podľa dané žalobkyni spĺňalo všetky zákonom dané náležitostí, výpoveď bola odôvodnená tak, ako to vyžaduje zákonný predpis vrátane výpovedného dôvodu. Nemožno súhlasiť s dôvodmi uvádzanými žalobkyňou, a to že u žalovaného neexistoval dôvod na organizačnú zmenu. Taktiež nie je pravdou, že žalobkyňa bola plne spôsobilá na ňou uvádzané vyučovanie predmetov, ako aj to, že predmety vyučovali zamestnanci bez zodpovedajúcej kvalifikácie. Ani tvrdenie žalobkyne, že nevznikol stav, ktorý by odôvodňoval ukončenie pracovného pomeru so 4 pedagogickými zamestnancami a že u žalovaného reálne neexistoval stav nadbytočnosti. V škole učia od r. 2001 dvaja informatici, a to Z.. Y. a Z.. T., ktorí sú na uvedený predmet - informatiku plne kvalifikovaní a kvalita ich výučby bola vysoko hodnotená v rámci vykonanej kontroly u žalovaného. Žalobkyni nemohla byť ani ponúknutá práca odbornej výchovy v odbore stolár, pretože žalovaný nemal a ani nemá voľné miesto majstra odbornej výchovy odboru stolár, ktoré vyučovali a vyučujú p. O. a Y.. Nie je pravda, že žalobkyňa je kvalifikovaná na predmety uvedené v žalobe, zo základného úväzku učiteľa 22 hodín musí učiteľ učiť minimálne 11 hodín v aprobácii, pričom musí učiť i rôzne predmety, ktoré nemá v aprobácii, aby mal naplnený úväzok. V šk. roku v rámci celej školy bolo len 19 nadčasových hodín, čo by nestačilo ani na jeden pracovný úväzok. K žalobkyňou uvádzaným učiteľom a ich vyučovacím predmetom v šk. roku 2016/2017 žalovaný udáva, že Ing. Y. vyučoval v aprobácii 13,5, hodín a 8,5 hodín mimo aprobácie s celkovým úväzkom 22 hodín, Z.. T. vyučoval 16 hodín v rámci aprobácii a 6 mimo aprobácii s celkovým úväzkom 22 hodín, J..

M. (náboženstvo) vyučoval 11 hodín v aprobácii a 12 hodín mimo aprobácie s celkovým úväzkom 22 hodín, J.. W. vyučoval 18 hodín v aprobácii a 5 hodín mimo aprobácie s celkovým úväzkom 23 hodín, Z.. E. (ekonóm vyučoval 22 hodín v aprobácii, jednu hodinu mimo aprobácie s celkovým úväzkom 23 hodín, Z.. Y. vyučoval 4 hodiny v aprobácii a 2 hodiny mimo aprobácie s celkovým úväzkom 6 hodín (zástupca). K vyjadreniu žalobkyne, že mala byť zaradená v 12. platovej triede a nie v 9. platovej triede, žalovaný udáva, že žalobkyňa bola zaradená v 9. plat. triede, nakoľko nevyučovala dostatok hodín v aprobácii, t. j. 50 %. K tvrdeniu žalobkyne, že sa neznížil počet tried oproti šk. r. 2015/2016, je nutné tiež žalovaným konštatovať, že sa z materskej dovolenky vrátili na 1-vičný úväzok Z.. U. a J.. E. a Z.. Y. sa zmenil úväzok po MD znova na základný úväzok, t. j. 22 hodín. Vrátiť sa zamestnancom po ich MD je ich zákonný nárok, preto považuje žalovaný dôvody neplatnosti výpovede uvedené žalobkyňou za ničím nepodložené a neopodstatnené, rovnako aj tvrdenia o porušení zásady rovnakého zaobchádzania so žalobkyňou a tieto neoprávnene dehonestujú prácu riaditeľky žalovaného. Riaditeľka žalovaného, R.. Y., nikdy nepožadovala, aby donášala na kolegov, nikdy nepožadovala od žalobkyne, aby zmenila známku žiakovi Y. zo 4 na 2 (uvedené ani nedáva logický význam, nakoľko tento žiak mal na vysvedčení samé trojky a štvorky. Nikdy nepožadovala od žalobkyne, aby zmenila známku X. (riaditeľka takú žiačku ani nepozná a nenachádza sa v databáze školy), nikdy neponižovala žalobkyňu na poradách, o čom predkladá vyjadrenie kolegov, nikdy nenariadila sa vysťahovať žalobkyni z kabinetu, o čom predložila vyjadrenie kolegov z uvedeného kabinetu z dôvodu presunu žalobkyne), neprideľovala žalobkyni triednictvo s problémovými žiakmi (nevie, ako k takému konštatovaniu došla žalobkyňa, ktorí žiaci sú problémoví). Riaditeľka nevyčlenila riaditeľku z učebného odboru stolár, pretože žalobkyňa kvalifikačné predpoklady pre výuku v odbore stolár spĺňala. K podaniu sťažnosti žalobkyňou na PSK, MŠ SR, či Inšpektorát práce žalovaný uvádza, že nemá vedomosť, že by uvedené orgány zistili akékoľvek porušenie zo strany žalovaného a ak takéto výsledky šetrenia žalobkyňa má od uvedených inštitúcií, mala by ich predložiť.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že prejednávaná výpoveď je neplatná z dôvodu, že na strane žalovaného nedošlo k organizačnej zmene, na základe ktorej by sa žalobkyňa stala nadbytočnou. Žalovaný pred skončením pracovného pomeru, nesplnil tzv. ponukovú povinnosť a neponúkol žalobkyni prácu aspoň na kratší pracovný čas. Poukázal na fakt, že žalovaný uviedol, že Z.. T. Z.. Y. boli spolu so žalobkyňou jediní vyučujúci spôsobilí na vyučovanie predmetu informatika, ktorej sa u žalovaného vyučovalo 36 hodín. Táto informácia je pravdivá len sčasti, lebo Ing. T. má podľa vysvedčenia pedagogickú. spôsobilosť na vyučovanie ekonomických odborných predmetov a informatiky na stredných školách, ale Ing. Y. má podľa vysvedčenia pedagog. spôsobilosť len na vyučovanie odborných ekonomických predmetov, nie predmetu informatika. Zamestnancami, ktorí mohli predmet informatika vyučovať odborne, boli len žalobkyňa a Ing. T.. Rovnako nie je pravdou, že žalob. nemá oprávnenie na vyučovanie predmetu odboru kreslenie, lebo môže vyučovať len predmet technické kreslenie, lebo oba predmety sa od seba nelíšia ničím iným ako názvom. Pre žalobkyňu je prekvapujúce že by nemala spôsobilosť na výuku predmetu odbor. kreslenie, keď aj špecializačné kvalifikačné štúdium informatiky ukončila na tému „využitie informačno-komunikačných technológii v odbornom predmete odborné kreslenie.“ Okrem 36 hodín informatiky sa u žalovaného vyučovalo aj 1,5 hodiny predmetu grafické systémy, na ktoré je rovnako kvalifikovaná žalobkyňa, nakoľko sa jedná o príbuzný predmet k predmetu informatika, ktorý môže podľa prílohy č. 1 k vyhl. č. , časť VII/A bod 19 a časť VIII/A bod 7 vyučovať žalobkyňa.

5. Žalovaný vo vyjadrení na vyjadrenie žalobcu (duplike) opakovane zdôraznil, že rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou so žalobkyňou spĺňa všetky zákonom predpísané náležitostí, výpoveď bola odôvodnená tak, ako to vyžaduje zákonný predpis vrátane výpovedného dôvodu a je odôvodnená na základe písomného odôvodnenia zamestnávateľa, čo preukázal doloženými listinnými dôkazmi, preto nerozumie, z akých skutočností vychádzala žalobkyňa pri svojich tvrdeniach. Táto uvádza zámerne informácie vytrhnuté z kontextu, pretože predmety, ktoré boli vyučované v rámci nadčasových hodín, sa vzťahovali na výučbu jazykových a ekonomických predmetov, na ktoré žalobkyňa nespĺňala potrebnú kvalifikáciu a žalovaný nemal možnosť znížiť odbornosť vyučovania, obzvlášť, ak zamestnankyne, ktoré nastúpili po MD, boli kvalifikované na výučbu a vyučovali ekonomické predmety a vrátiť sa po MD je ich zákonný nárok. Žalovanému nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospela žalobkyňa k tomu, že Ing. Y. nemá spôsobilosť na vyučovanie predmetu informatika, vyjadrenie žalobkyne možno považovať za účelové, ničím nepodložené, zvlášť, keď žalovaná predložila všetky doklady preukazujúce splnenie kvalif. spôsobilosti Ing. Y. vrátane stanoviska Štátnej školskej inšpekcie, ktorej predmetom bolo posúdenie kvalifikačných predpokladov na vyučovanie predmetu informatika u Ing. T. a Ing. Y.. Taktiež

tvrdenie žalobkyne o tom, že predmet odborné kreslenie a technické kreslenie sa od seba nelíšia ničím iným ako názvom, nemožno považovať za pravdivé. Technické kreslenie sa vyučuje na základných školách a na stredných školách v rámci strojárskych odborov, ktoré žalovaný v tom čase nemal. Žalovaný zdôraznil, že téma diplomovej práce nie je braná v úvahu pre uznanie kvalifikácie, čo musí byť zrejmé aj žalobkyni. K vyjadreniu žalobkyne ohľadne grafických systémov ako príbuzného predmetu informatiky podľa prílohy k vyhl. bod VII, VIII/A. žalovaná udáva, že predmet grafické systémy je výslovne odborne stavebný predmet, ktorý musí vyučovať stavebný inžinier, resp. človek s VŠ vzdelaním v odbore stavebníctvo, čo žalovaný preukazuje rozpisom preberaného učiva daného predmetu v prílohe tohto vyjadrenia. Z predpisu uvádzaného žalobkyňou nevyplývajú skutočnosti o tom, že by uvedený predmet mohla žalobkyňa vyučovať. Žalovaný trvá aj na svojom vyjadrení k zaradeniu žalobkyne do 9. platovej triedy, nakoľko nevyučovala dostatok hodín v aprobácii. To preukázal listinnými dôkazmi žalovaný a preukáže to i výsluchom riaditeľky žalovaného. Žalovaný urobil v spomínanom čase všetky potrebné opatrenia v prospech žalobkyne, či už zabezpečením vyučovania hodín mimo aprobácie, dal žalobkyni nadčasovú hodinu, ako aj pridelil triednictvo, o čom v prílohe predkladá potvrdenie, a teda nie sú ničím podložené porušenia zásady rovnakého zaobchádzania vo forme priamej či nepriamej diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch a žalovaný považuje tvrdenia žalobkyne za ničím nepodložené a vzhľadom na opatrenia, ktoré urobil v prospech žalobkyne, aj za dehonestujúce.

6. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že výpoveď, ktorá bola doručená žalobkyni, neobsahuje skutkovú podstatu výpovedného dôvodu tak, ako vyžaduje zákon, z textu výpovede nie je zrejmé, či zamestnávateľ vydal písomné rozhodnutie, na základe ktorého sa žalobkyňa mala stať nadbytočnou, preto jej výpoveď považuje za neplatnú. Má za to, že v čase organizačnej zmeny žalovaná disponovala dostatkom vyučovacích hodín, ktoré mohla žalobkyni ponúknuť aj na kratší prac. úväzok. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná v šk. roku 2016 disponovala minimálne 19-timi nadčasovými hodinami a taktiež zo strany žalovanej došlo k navýšeniu úväzkov p. Y. a p. U. z 50 na 100 %, čo činilo ďalších 22 hodín. Preto je možné konštatovať, že u žalovaného nedošlo k organizačnej zmene a išlo len o účelovú zmenu, prípadne, ak by aj u žalovanej nastala organizačná zmena, má za to, že táto nesúvisela so žalobkyňou a jej nadbytočnosťou, keďže žalovaná mohla žalobkyni a ďalším zamestnancom informatiky prideliť rovnomerne úväzok, ktorým by všetci spĺňali kvalifikačnú požiadavku, prípadne ďalšie hodiny, ktoré boli nadčasové a ktorými žalovaná navýšila úväzky vyššie uvedených zamestnancov. Žalobkyňa má za to, že zo strany žalovanej došlo aj k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, keď žalovaná formou priamej diskriminácie nerovnomerne nerozvrhla úväzky učiteľom informatiky tak, aby bolo zachované miesto žalobkyne a uprednostnila aj napriek dostatočnému množstvu hodín ostatných zamestnancov informatiky. Poukázal na stanovisko Ministerstvo školstva SR, že žalobkyňa spĺňala predpoklady na vyučovanie predmetu informatika, a ďalej vzhľadom na hodiny, ktorými žalovaná disponovala v čase organizačnej zmeny, si táto nesplnila ponukovú povinnosť voči žalobkyni, keďže tieto hodiny mohla žalobkyni ponúknuť, čím sa považuje výpoveď za neplatnú.

7. Právny zástupca žalovanej uviedol, že všetky tvrdenia uvádzané žalobkyňou boli zo strany žalovanej vyvrátené tak listinnými dôkazmi, ako aj výsluchmi všetkých svedkov. Žalovaná má za to, že žalobkyňa nepredložila ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by zakladal dôvodnosť žaloby, a to či už v časti o neplatné skončenie pracovného pomeru, či v časti porušenia zásad rovnakého zaobchádzania. Má za to, že žalovaná by mohla ísť prekladom v riadení školy i prístupu vo vzťahu k zamestnancom a vedenia celej agendy. Celú žalobu nemôže žalovaná považovať za inú, ako takú, že žalobkyňa sa nevie zmieriť so skutočnosťou, že na základe objektívnych skutočností muselo dôjsť k rozviazaniu pracovného pomeru so žalobkyňou a určite nedošlo zo strany žalovanej ku konaniu, ktorým by porušila zákon. Uvedené potvrdili aj vykonané kontroly, keď žiaden z kontrolných orgánov nezistil ani jedno pochybenie, žiadal žalobu zamietnuť.

8. Súd prejednal vec na pojednávaní v prítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov, oboznámením sa so žalobou, pripojenými listinami, výpoveďou danou žalobkyni, rozhodnutím o organizačnej zmene, pripojenými listinami o kvalifikácii, diplomoch a skúškach žalobkyne, pracovnými zmluvami žalobkyne, ako aj ostatných zamestnancov žalovaného, prerokovaním doručovanej výpovede s odborovou organizáciou, evidenciou nadčasovej práce všetkých pedagogických zamestnancov žalovaného za obdobie 5/2016 až 09/2017, rozvrhom hodín všetkých pedagogických zamestnancov za šk. r. 2015/2016 a 2016/2017, dokladmi preukazujúcimi splnenie kvalifikačnej spôsobilosti ostatných zamestnancov žalovaného, výsledkami kontroly a inšpekcie, ako aj výsluchmi svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:

9. žalobkyňa pracovala u žalovaného v pracovnom pomere na dobu neurčitú ako učiteľka. Dňa 1.3.2017 bola zo strany žalovaného žalobkyni osobne doručená výpoveď, ktorá bola skutkovo vymedzená nasledovne: „Na základe rozhodnutia štat. orgánu zamestnávateľa Y., E. 1, XXX XX X. zo dňa 24.05.2016 o organ. zmene z dôvodu poklesu počtu žiakov a poklesu úväzkových hodín boli s účinnosťou od 1.9.2019 zrušené 4 prac. miesta a medzi nimi aj pracovná pozícia „učiteľ“, ktorú podľa Dohody o zmene prac. podmienok uzavretej dňa 26.6.1998 vykonávate s účinnosťou od 1.9.1998. Predtým s Vami bola uzatvorená pracovná zmluva na MOV 14.1.1991 s účinnosťou od 1.1.1991. V dôsledku uvedenej organizačnej zmeny ste sa stali nadbytočnou. Z dôvodu Vašej dlhodobej PN sme Vám výpoveď nemohli doposiaľ doručiť.“ Žalobkyňa bola práceneschopná v období od 24.5.2016 do 1.3.2017 a v období od 29.6.2017 do 9.7.2017. Výpoveď zo strany zamestnávateľa bola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 24.6.2015 a opätovne prerokovaná dňa 1.3.2017. Z rozhodnutia Y. odbornej školy, E. 1, X. o organizačnej zmene na úseku TV mal súd preukázané, že na základe výsledkov prijímacích skúšok pre šk. rok 2016/2017 vedenie Y. na svojej prac. porade dňa 24.05.2016 konštatovalo, že dôjde k výraznému zníženiu počtu úväzkových hodín, a tak od 1.9.2016 budú nadbytočné 4 prac. miesta na prac. pozícii učiteľ. Na základe tejto skutočnosti vedenie školy rozhodlo o výpovedi 4 zamestnancov, ktorým bude doručená výpoveď v 3-mesačnej výpovednej dobe s účinnosťou od 1.9.2016. Jedná sa o týchto zamestnancov: Z.. G. R., Z.. P. G. , R.. J. T. a J.. U. J.. Zo zápisu z prerokovania zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov o skončení prac. pomeru zamestnanca zo dňa 1.3.2017 bola v súlade s zástupcom zamestnancov

- s K. pri Y. odbornej škole predložená opätovná žiadosť o prerokovanie skončenia prac. pomeru z dôvodu poklesu počtu žiakov a poklesu počtu úväzkových hodín u zamestnanca R.. J. T. a zástupcovia zamestnancov boli oboznámení s Rozhodnutím riaditeľa školy č. 464/2016 zo dňa 25.5.2016 a bolo prerokované skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa s uvedeným zamestnancom a k zmenám zástupcovia zamestnancov udelili súhlas. Žalobkyňa predložila spolu so žalobou svoj výučný list zo Y. odborného učilišťa so záverečnou učňovskou skúškou v odbore stolár pre výrobu nábytku a zariadení z 15.12.1982, ďalej vysvedčenie o maturitnej skúške, vysvedčenie o pedagogickej spôsobilosti z I. X., R. fakulty zo X.X.XXXX, diplom z I. J. U. v U. U., A. prírodných vied o ukončení vysokoškolského štúdia vykonaním štátnej skúšky v študijnom odbore Majster odbornej výchovy, kde jej bol priznaný titul bakalár z XX.X.XXXX, vysvedčenie o štátnej skúške z I. X. A. v Q., R. fakulty v študijnom odbore učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov: technická výchova, o vykonaní štátnych skúšok z predmetov technická výchova a pedagogika, ako aj diplom z tohto študijného odboru, ďalej osvedčenie o I. kvalifikačnej skúške z Metodicko-pedagogického centra v R., kde obhájila záverečnú písomnú prácu na tému P., vychádzka a jej využitie vo vyučovacom procese - spôsobe povrchovej úpravy dreva zo 17.9.2007, osvedčenie o II. kvalifikačnej skúške z J.-pedagogického centra v R., kde obhájila záverečnú písomnú prácu na tému Názorné učebné pomôcky z odborného predmetu technológia zo 14.10.2009, ďalej doložila osvedčenie o absolvovaní špecializačného kvalifikačného štúdia informatiky a obhájila záverečnú prácu na tému Využitie informačno-komunikačných technológii v odbornom predmete odborné kreslenie dňa 18.11.2009, doložila diplom z I. X. A. v Q. z R. fakulty o vykonaní rigoróznej skúšky na tému Nové trendy vo vyučovaní technických predmetov s podporou IKT dňa 28.8.2013. Súčasne s výpoveďou danou z organizačných dôvodov doložila oznámenie Y. X. zo dňa 1.3.2017, ktorým jej škola oznamuje, že na základe Rozhodnutia štatutárneho orgánu zamestnávateľa z 24.5.2016 o organizačnej zmene z dôvodu poklesu žiakov a poklesu úväzkových hodín boli s účinnosťou od 1.9.2016 zrušené 4 pracovné miesta a medzi nimi aj pracovná pozícia „učiteľ“, ktorú podľa Dohody o zmene pracovných podmienok uzavretej 26.6.1998 vykonáva s účinnosťou od 1.9.1998. V dôsledku uvedenej organizačnej zmeny sa stala žalobkyňa nadbytočnou a z dôvodu jej dlhodobej PN, výpoveď jej doposiaľ nemohla byť doručená, a keďže uvedeného dňa nastúpila do práce po ukončení dlhodobej PN a v šk. r. 2016/2017 od 1.9.2016 bolo jej pracovné miesto zrušené, nemajú pre ňu ani inú vhodnú prácu, ktorú by podľa platnej pracovnej zmluvy mohla vykonávať, a preto jej bolo oznámené, že s ňou bude rozviazaný pracovný pomer. Predložila odvolanie z 9.3.2017 voči danej výpovedi, kde uviedla, že bola nesprávne zaradená do 9. platovej triedy a učebný odbor stolár, ako je prezentované v médiách, sa rozvíja, nakúpili sa nové stroje a zariadenia s novým zámerom rekvalifikácie nezamestnaných. Uviedla, že nevyužili všetky možnosti jej uplatnenia ako jej zamestnávateľ a čo sa týka odboru stolár, je plne kvalifikovaná aj ako majsterka odborného výcviku. Tiež uviedla, že v novom šk. roku sa prezentujú nové odbory, predmet informatika sa rozširuje a tam má tiež ako učiteľ informatiky uplatnenie. Dňa 24.3.2017 jej bola daná odpoveď zamestnávateľom taká, že jej odvolanie považujú za neopodstatnené. Dňa 10.7.2017 doručila zamestnávateľovi oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní.

10. Zástupca žalovaného, R.. J. Y., riaditeľka školy pri výsluchu pred súdom uviedla, že aj v tomto prípade, ktorý súd rieši, sa musela v prvom rade snažiť o to, aby pri prepúšťaní zamestnancov zo zamestnania, ktoré bolo nutné kvôli zníženému počtu žiakov, dodržala kvalitu vzdelávania a úroveň vyučovania. Zároveň neopomenula ani konzultáciu s odborovou organizáciou. Uviedla, že kolegyňa si dopĺňala kvalifikáciu bez súhlasu riaditeľa, a to v odbore technická výchova a informatika. Riaditeľka poprela, že by žalobkyni doporučila doplnenie kvalifikácie v týchto odboroch, práve naopak, zdôrazňovala jej, že škola má dvoch plne kvalifikovaných informatikov, a to od r. 2001 zamestnaných ako učiteľov informatiky, nie ekonomických predmetov. Zdôraznila, že prideľovanie pracovného úväzku pedagogickým zamestnancom je podľa platnej legislatívy plne v právomoci riaditeľa školy pri dôslednom zabezpečení odbornosti vyučovania, čo dodržala. Zároveň, ako zdôrazňuje , zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre, a zároveň má právo zvoliť si podmienky a spôsob, akým si vyberie zamestnancov. Poprela, že by za 20 rokov mala nejaký problém so žalobkyňou. Bola prekvapená, keď všetky námietky voči jej osobe začala žalobkyňa smerovať v tom období, keď dochádzalo k rozviazaniu pracovného pomeru, pretože bezprostrednými nadriadenými žalobkyne, ktorí pripravovali prac. úväzky a podklady k rozvrhom, teda všetky komunikačné záležitosti vo vzťahu k svojim podriadeným, robili zástupcovia pre teoretické vyučovanie p. F., v tom čase p. J. a potom ho nahradil Z.. B.. Riaditeľka uviedla, že skoro vôbec so žalobkyňou neprichádzala do kontaktu, pretože jej práca je vo väčšine manažérskou prácou, pedagogický proces je v rukách zástupcov. Ona, ako riaditeľka, má len rozhodujúcu právomoc na základe ich odporúčania. Poprela, že by si predvolala žalobkyňu do svojej kancelárie, že by tam bolo kožené kreslo, keďže žiadne kožené kreslo sa tam nenachádzalo, ani nenachádza. Poprela, že by jej uviedla, že od nej závisí, či tu bude robiť a že žiadala od nej donášanie. Nikdy v živote to žalobkyni nepovedala, ani žiadnemu kolegovi, považuje to za veľmi ponižujúcu záležitosť. V konaní žiadala, aby bolo vypočutých čo najviac svedkov, aby priamo do očí uviedli žalobkyni svoje vyjadrenia na všetky jej invektívy. Čo sa týka žiačky X., pozerali databázu žiakov školy a žiačka X. sa nenachádza v databáze. Ku spomínanému žiakovi Y. riaditeľka uviedla, že bol štvorkár, päťkár, nevie, prečo by si ona mala zakladať na tom, že by mal mať dvojku medzi štvorkami a päťkami. Uviedla, že žalobkyňa nemá VŠ vzdelanie v oblasti drevárskych predmetov, pretože má technické kreslenie a špecializáciu úplne inú. Nie je pravda, že žalobkyňa je kvalifikovaná na predmety uvedené v žalobe, pre školstvo nie je dôležité, akú má tému diplomovej práce pre kvalifikovanosť, ani aké má absolvované školenia, ale odbor, ktorý vyštudovala, ktorý má napísaný v diplome. Predmet technické kreslenie sa na ich škole v tom čase nevyučoval, vyučoval sa len na základných školách a na strojárskych odboroch, ktoré v tom období nemali. Uviedla, že čo sa týka kabinetu informatikov, prišli za ňou ako riaditeľkou sami kolegovia z kabinetu a trvali na tom, aby žalobkyňa bola presťahovaná do iného kabinetu, o čom je aj výpoveď kolegov doložená písomne v spise. K tvrdeniam, že učitelia informatiky robia aj nejaké práce naviac vo svojom voľnom čase v prospech školy, ktoré by ináč mohla zadať škola nejakej firme a že za to dostávajú mimoriadnu odmenu vo výplatných termínoch, keď urobili videoklip o škole a prezentáciu školy, riaditeľka uviedla, že žalobkyňa pozabudla, že bola vždy finančne odmenená aj ona, o čom súdu predložili do spisu od r. 2013 platovú inventúru, kde vždy v polročných odmenách figurovala aj ona, a to aj v čase, keď mala byť riaditeľka na žalobkyňu nejakým spôsobom zlá, tak jej dala, keď už nemali ľudia ani nadčasové hodiny, pretože v uvedenom období bolo len asi 9 nadčasových hodín, dala kolegyni ešte nadčasovú hodinu triednictvo, za ktoré mohla mať peniaze naviac, aj osobný príplatok, len aby jej trochu navýšila plat, keď ju už pre nekvalifikovanosť museli dať do nižšej platovej triedy. Zástupcovia pre teoretické vyučovanie boli proti tomuto riaditeľkinmu rozhodnutiu, preto sa diví, že všetku zlobu dáva žalobkyňa do vzťahu k jej osobe, keďže žalobkyňa urobila dosť veľa vážnych pochybení, za čo jej bol odobraný osobný príplatok predtým, ako došlo k navýšeniu, pretože kolegyňa sfalšovala lekárske potvrdenie, o čom majú aj doklady. Riaditeľka uviedla, že sa snažila, aby kolegyňa dostala pracovný úväzok a keď zástupcovia chceli prerozdeliť hodiny, lebo bola nadpočetná, riaditeľka ich prosila a osobne žiadala, aby našli žalobkyni aj nekvalifikované hodiny, aby mala aspoň 9. platovú triedu s tým, že jej navýšili jednu úväzkovú hodinu, len aby neprišla o zamestnanie, čo je v záveroch inšpekcií zdôrazňované. Ďalej uviedla, že v živote voči žalobkyni nepoužila jedno krivé slovo. Sama prežíva ešte horšie ako zamestnanci ich prepustenie, lebo si uvedomuje, čo tento životný zlom prináša. Viaceré tvrdenia žalobkyne považuje za dehonestujúce klamstvá. K podpisovej akcii uviedla, že ju nepodpísali kolegovia O., či H., pretože nechceli a nikto nikoho nenútil. K tvrdeniu žalobkyne, že dostala problémovú triedu, riaditeľka uviedla, že ich škola je takou, kde je 50 % žiakov N. a aj nerómski žiaci sú veľmi problémoví, preto nie je u nich učiteľ, ktorý by nemal kontakt s problémovými žiakmi. K dvom pracovníčkam, čo sa vracali z MD - p. E. a p. U., uviedla, že mali zákonný nárok na 100 %-ný úväzok po návrate, sú to učiteľky predmetov, ktoré škola potrebovala odborne zastrešiť. K ponuke inej vhodnej práce žalobkyni riaditeľka uviedla, že žalobkyni

v liste bolo uvedené, že jej nevedia ponúknuť prácu, lebo ani na prácu majstra stolárskeho, na ktorú je aprobovaná, nemali voľné miesto, pretože v tom čase majstrov odborného výcviku pre stolárov robili p. O. a Y., a dokonca pred rokom sa v škole museli rozlúčiť aj s p. Y., pretože došlo k ďalšiemu poklesu žiakov a žiadne iné pracovné miesto kvalifikované, ani nekvalifikované žalobkyni ponúknuť nevedeli, o čom žalobkyňa vedela. Keďže stále klesá záujem aj o odbor stolár, musia prepúšťať zamestnancov a čo sa týka klasifikačnej porady štvrťročnej, súdu predložili Rokovací poriadok pedagogickej rady, kde je jasne napísané, že na pedagogickej rade školy sa majú zúčastňovať pedagogickí zamestnanci, ktorí majú v danom roku na uvedenej škole pedagogický úväzok, preto nechodia na pedagogickú radu ani upratovačky, ani ľudia z ekonomického úseku, ani nikto iný a kolegyňa už v danom čase pedagogický úväzok pridelený nemala, pretože jej miesto bolo zrušené. Ako uviedla sama žalobkyňa, kolegovia sa začali stavať proti jej účasti na R. rade, nebola to teda riaditeľka, ale p. T. jej doslovne povedal, že buď odíde žalobkyňa z R. rady, alebo odíde on a ostatní kolegovia. Zotrvala na tom, že všetky jej akty, ktoré od počiatku pôsobenia vo funkcii riaditeľa školy urobila, boli konané podľa jej najlepšieho svedomia a voči žalobkyni sa nikdy nezachovala nejako emotívne alebo nátlakovo. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, ako bola hodnotená jej práca, riaditeľka uviedla, že podľa celoročného pozorovania a hospitačných záznamov v uvedenom období mala žalobkyňa hodnotenie 2, informatici mali hodnotenie 4. Negatívny vzťah nemali, skôr kolegiálno-milý, pretože, ak žalobkyňa povedala, že si od nej môžu kúpiť med, tak si kúpili, dokonca aj riaditeľkin syn. V r. 2015/2016 sa vyučovalo na škole 36 hodín informatiky, prerozdelenie jednotlivých úväzkov v danom roku pre všetkých informatikov doložila škola v tabuľke s tým, že kolegom žalobkyne riaditeľka nemohla dať nižší pracovný úväzok, aby išli do 9. plat. triedy, lebo boli kvalifikovanejší ako žalobkyňa, napokon aj podľa vyjadrenia žalobkyne, ktorá uvádzala, že kolegovia to predsa lepšie vedeli robiť. K rovnomernejšiemu prerozdeleniu úväzkov nedošlo, pretože by ináč poklesli Y. a T. do 9. plat. triedy, na čo riaditeľka ako štatutár nevidela dôvod. Na otázku žalobkyne na žalovanú, prečo je 36 hodín a R. samosprávny kraj uviedol 36,5 hodiny a v skutočnosti bolo 37,5 hodín, čo znamená 12,5 h. pre každého informatika, čo by bolo dostatok hodín, prečo je rozdiel hodín iný, nie rovnaký, žalovaná uviedla: „Kontrola R. bola pred začiatkom šk. roku, keď sa hovorilo o plánovanom počte vyučovacích hodín a Inšpektorát práce bol až v roku 2017, keď už bol reálny počet vyučovacích hodín. Predtým sa pracovalo s potenciálnym možným počtom vyučovacích hodín a potom sa situácia zmenila. Na otázku žalobkyne na žalovanú, ako je možné, že u niekoho sa berie kvalifikácia, špecifikácia a u niekoho podľa vysvedčení: „lebo kolegovia sú špecializovaní na informačné technológie a u nás sa predmet informačné technológie nevyučuje“, žalovaná uviedla: „O tom, kto môže vyučovať, aký predmet, na to je špecializovaný Katalóg pre pedag. činnosti, kde je presne špecifikované, kto môže, na základe akého vzdelania čo učiť. Okrem toho máme vyjadrenie od Z.. U. založené v spise, kde táto potvrdzuje, že títo kolegovia sú plne kvalifikovaní na vyučovanie týchto predmetov, keďže absolvovali 2. stupeň VŠ a štátnu skúšku, preto sú plne spôsobilí na vyučovanie na základných a stredných školách.“

11. Výsluchom svedkyne Z.. Y. F., učiteľky odborných predmetov stavebných na uvedenej škole, súd zistil, že táto nastúpila na školu pred 16-timi rokmi, na škole študovalo približne 1200 žiakov. Uviedla, že teraz je to okolo 350 žiakov a je logické, že ak tak rapídne klesol počet žiakov, riaditeľka bola nútená prepustiť nejakých žiakov vzhľadom na znížený počet hodín v škole. Na škole boli vtedy 3 informatici a bolo právo riaditeľky vybrať, kto ostane a jedného prepustiť. Svedkyňa nikdy nevnímala, aby sa riaditeľka školy chovala diskriminačne k žalobkyni. Nikdy nezažila, aby sa riaditeľka správala ku akémukoľvek kolegovi diskriminačne. Čo sa týka premiestnenia žalobkyne z kabinetu, bolo to na ich (kolegov z kabinetov) žiadosť, nebolo to rozhodnutie riaditeľky, lebo raz ju kolegyňa požiadala, aby si zaheslovali počítače, lebo p. T. sa pochválila, že čítala nejaký súkromný mail kolegu, tak jej možno prestali veriť ako kolegyni. Dôvera sa vytratila. O nadčasových hodinách v šk. r. 2016/20017 svedkyňa nemala vedomosť. Svedkyňa je stavebným inžinierom, vyučovala predmet grafické informačné systémy, ide o odborný predmet v rozsahu 2 hodín do týždňa, je to predmet, kde sa vyučuje kreslenie stavebných výkresov v kresliacich programoch na počítači. K podpisovej akcii z 31.3.2017 pod názvom Y. zamestnancov k podnetu na mobing na pracovisku žalobkyne uviedla, že podpisová akcia vznikala z ich iniciatívy, keď sa dozvedeli, že bola podaná žaloba na riaditeľku, tak s tým nesúhlasili, lebo to vnímajú ako nepravdu. Autorom dokumentu mohla byť p. Y. alebo T.. Ďalej uviedla, že o tvorbe a prideľovaní úväzkov rozhodovala riaditeľka so zástupcom, teraz je zástupcom Z.. B..

12. Svedok Bc. A. O., ktorý vyučuje majstra odborného výcviku, bol predsedom odborovej organizácie, potvrdil, že im bola poslaná žiadosť o prerokovanie, lebo vtedy bolo prepustených viac zamestnancov, presne štyria. O vyučovaní nadčasových hodín v šk. r. 2016/2017 nemá vedomosť, neprichádza s tým do styku, lebo u majstrov to neplatí. Podpisovú akciu z 31.3.2017 nepodpisoval, bol prítomný pri

doručení výpovede žalobkyni. Či jej bola ponúknutá iná vhodná práca, si nepamätal, v jeho prítomnosti sa žalovaná o žalobkyni v kolektíve vyjadrovala normálne. Čo sa týka 3-ročnej kvalifikačnej porady v r. 2017, vie, že tam bola určitá výmena názorov. Nevie o tom, že by niekedy bola sťažnosť na prácu žalobkyne zo strany žalovanej, ani zo strany žiakov a rodičov. O tom, že by riaditeľka zvolala poradu len kvôli osobe žalobkyne, nemá vedomosť.

13. Svedok Z.. J. Y. pôsobiaci na pozícii učiteľa informatiky a iných predmetov uviedol, že vie, že miesto žalobkyne bolo zrušené, nikdy nevnímal, že by sa riaditeľka školy chovala diskriminačne voči žalobkyni, žalovaná žalobkyňu, ani iného zamestnanca školy na poradách neponižovala. Vníma atmosféru na škole ako pozitívnu a priateľskú, riaditeľka si stojí za svojimi zamestnancami a snaží sa im vytvárať podmienky čo najvhodnejšie na ich prácu. Riaditeľka ich nikdy nenútila vyjadrovať svoj postoj, vyjadrili jej podporu, bola to ich vlastná iniciatíva. Po dohode s kolegami požiadali riaditeľku o premiestnenie žalobkyne, lebo sa zistilo, že im vstupovala do súkromnej elektronickej komunikácie, a zároveň vytvárala v kabinete prostredie vzájomnej nevraživosti. Vyzeralo to tak, že ak zostala s niekým z nás v kabinete, tak uvádzala informácie, ktoré boli nepravdivé s cieľom ich nejakým spôsobom rozdeliť, narušiť pohodu v kabinete. Pamätá si niekoľko takých situácii, keď boli ako kolegovia poverení nejakým súborom úloh, p. T. sa niekoľkokrát vyjadrila, že: „Chlapci, veď viete, aký som ja informatik.“ a nemala problém poprieť svoje schopnosti, takže sme úlohu vykonali my - ja, p. T. a p. F.. Svedok na otázku žalobkyne uviedol, že študoval VŠ ekonomickú na A. hospodárskej informatiky, odbor aplikovaná informatika, teda študoval X rokov informatiku. Q. si, že by sa vyučovali nadčasové hodiny s predmetom informatika v šk. r. 2015/2016. Podpisovú akciu pripravoval p. T., akcia vznikla spontánne, pretože veľa zamestnancov vyjadrovalo potrebu podporiť riaditeľku. Kvalifikačnú poradu zo 17.4.2017 vnímal ako incident medzi žalobkyňou a kolegami a nie medzi riaditeľkou, myslí tým aj jeho osobu, lebo keď žalobkyňa pri nejakej príležitosti sa postavila a povedala o sebe, že je morálny a bezúhonný človek, tak on na to reagoval otázkou, že či je morálne kolegom vstupovať do počítača a čítať ich maily. P. riaditeľka v tom čase už na porade ani nebola prítomná. Na otázku žalobkyne, prečo si dával na dverách kabinetu a v bulletine, že je informatik, uviedol, že preto, lebo má vyštudovanú informatiku, má plnú aprobáciu učiť informatické predmety a má stanovisko MŠ SR.

14. Z výsluchu svedka Z.. J. T. pôsobiaceho na pozícii učiteľa informatiky a ekonomických odborných predmetov súd zistil, že nevnímal, že by sa riaditeľka chovala diskriminačne k žalobkyni, ani že by ju riaditeľka na poradách ponižovala, riaditeľku pozná ako čestnú ženu, atmosféra na pracovisku je výborná, vzťahy so žalobkyňou v kabinete boli zo začiatku dobré, postupne sa však zhoršili, čo súviselo s tým, že žalobkyňa im čítala maily a od toho momentu boli vzťahy napäté, museli si dávať pozor, čo rozprávajú. Postupom času sa začal boj o to, že kolegyňa ich označila, že nie sú kvalifikovaní na výučbu informatiky a bolo z ich strany cítiť to, že ich chce zo školy vyštvať, vzťahy boli ku koncu veľmi zlé, žalobkyňa sa s nimi nerozprávala. Nespomína si, že by v šk. r. 20169/2017 sa vyučovali nadčasové predmety na škole. Čo sa týka žalobkyne, vie povedať, že učila informatiku a stolárske predmety, medzi riaditeľkou a žalobkyňou nepostrehol žiadne konflikty, bol autorom podpisovej akcie z 31.3.2017, lebo spontánne s kolegami to cítili tak, že by sa mali k tomu, čo sa dialo, vyjadriť. Na otázky žalobkyne, či na škole je odbor hospodárska informatika a odbor informačné technológie, svedok uviedol, že také odbory nie sú.

15. Svedok Ing. T. B. uviedol, že pracuje na Y. X. na pozícii zástupcu riaditeľa školy. K ukončeniu pracovného pomeru žalobkyňou uviedol, že museli meniť organizačnú štruktúru školy a došlo k poklesu počtu žiakov a počtu tried, jeho úlohou bolo zostaviť úväzky učiteľov a pri prepočítaní, koľko ich majú k dispozícii, zistili, že je potrebné prepustiť 4 učiteľov s tým, že boli v tom období nadčasové hodiny 7, 8 alebo 10, čo nepostačuje na úväzok jedného učiteľa, lebo tento je 22 hodín. Potom konštatovali, koho budú prepúšťať, brali do úvahy kolegov, ktorí prišli neskôr do školy a mali predmety, ktoré boli nadbytočné a tak isto u žalobkyne vedeli, aká bola jej úroveň vedomostí z informatiky, žalobkyňa vyštudovala na J.-pedagogickom centre v R., kde si získala kvalifikáciu na vyučovanie informatiky, toto štúdium bolo len jeden rok otvorené. Kolegyňu viackrát on požiadal, aby urobila informatické veci, napríklad menovky na triedy a keď mu to odovzdala, tak to musel všetko prerábať, lebo to vyzeralo, ako keby to robilo 5- ročné dieťa, nie informatička. Takže vedel, že nemá vedomosti na výučbu informatiky, a tak isto sa ona bežne vyjadrovala, keď kolegov požiadala, aby niečo stiahli na disketu a kolegovia tak isto sa vyjadrili, že veľké množstvo prác jej pomáhali pri štúdiu urobiť, aby vyštudovala. V škole potreboval zachovať, aby žiaci mali kvalitnú výučbu informatiky, dal preto p. Y. a

T., ktorí okrem toho, že majú vyštudovanú informatiku, vie, že mohol sa na nich spoľahnúť a predmet odučia tak, ako sa má. Na základe všetkých skutočností úväzky pridelil tak, ako bolo, žalobkyňu do nižšej platovej triedy s tým, že vedeli, že poklesne a snažili sa jej to čiastočne vykompenzovať tým, že jej dali nadčasovú hodinu, v tom období to malo možno 5 - 6 učiteľov a ešte jej pridelili triednictvo a za to všetko sú pridelené príplatky. U nej potrebovali, aby ako vyučená stolárka mohla učiť stolárske predmety. Ako pozná riaditeľku, stále mala problém, keď mala niekoho prepustiť, lebo nemajú úväzky odkiaľ zobrať a trápilo ju to, keď musela prepustiť kolegyňu, v žiadnom prípade to nebolo naschvál, že by práve ju. Poukázal na to, že žalobkyňa nevedela dať dokopy školský vzdelávací program, ktorý má celkovo asi 600 strán a jednotliví učitelia dodávajú databázu k predmetom a potom sa vyžaduje úprava infor. stránky, čo musí robiť kvalitný informatik a toto žalobkyňa nedokázala urobiť, teda ako informatičku ju nemohli vyučiť. Poukázala aj na branné cvičenie, kde menovaná mala určenú triedu , s ktorými išla na turistický pochod, všetky triedy išli jedným smerom, žalobkyňa so svojou triedou išla iným smerom s tým, že sa neskôr dozvedeli od žiakov, že sa so žiakmi presunula tam, kde mala pripravené auto a žiakov asi po pol hodine pustila domov a pre ňu bolo branné ukončené, išla domov, i keď branné cvičenie malo trvať 4 hodiny. Ďalej uviedol, že keď bola škol. inšpekcia na škole, boli u žalobkyne jednu hodinu, na druhý deň žalobkyňa oznámila, že je PN a bude na maródke, inšpektorka preto v uvedený deň nevedela, že je na maródke, doniesla zástupcovi školy rozpis, že chcela ísť ešte na jednu hodinu žalobkyni, z čoho svedok usúdil, že inšpekcia nedopadla na hodine správne, pretože inšpektorka nikomu inému nešla na inšpekciu opakovane, len žalobkyni a už nemohla ísť, lebo žalobkyňa bola PN. Ku koncu roka mala zo stupnice hodnotenia od 1 do 4 žalobkyňa, ako si svedok pamätá, zrejme všetky 4 stupne na 2. Svedok ďalej uviedol, že žalobkyňa vedela učiť stolárske predmety ako vyučená stolárka, odbornú terminológiu ovládala, ale vyučovanie informatiky bolo podpriemerné. Na otázku práv. zást. žalobkyne, či má vedomosť o udelení kvalifikačnej výnimky žalobkyni, uviedol, že ani nevie, že takáto výnimka bola daná. Pokiaľ vie, výnimka môže byť vtedy, ak nie je iný učiteľ na škole. Ak by mala žalobkyňa vzdelanie, také niečo neexistuje. Na otázku, prečo nadčasové hodiny neboli žalobkyni v r. 2016/2017 pridelené, svedok uviedol, že jej miesto bolo zrušené, nevie, koľko bolo nadčasových hodín, myslí si, že do 10, ale úväzok učiteľa je do 22 hodín a okrem toho nadčasové hodiny boli iné predmety, neboli to hodiny informatiky, tieto sa učili 100 % kvalifikovanými učiteľmi, nadčasové hodiny v rámci informatiky neboli, lebo p. Y. a p. T. učili aj iné predmety okrem informatiky. Iná vhodná práca na kratší pracovný úväzok žalobkyni nebola ponúknutá, lebo nemali žiadne iné voľné miesta v škole a ak by jej aj boli ponúkli 10 hodín úväzku, bola by nekvalifikovaná, pretože by to neboli hodiny informatiky. Konflikt medzi riaditeľkou a žalobkyňu nepostrehol, ani čo sa týka porady v r. 2017, riaditeľka chcela žalobkyni pomôcť kompenzáciou, a to triednictvom a nadčasovou hodinou. Čo sa týka klasifikačnej porady, na porade sa zúčastnili pedagogickí zamestnanci, ktorí hodnotia žiakov, teda majú úväzok a kolegyňa v tej dobe nemala pridelený žiadny úväzok, preto sa nemala zúčastniť hodnotenia žiakov, na tejto porade vystúpili 2 kolegovia p. T.

16. Svedkyňa Z.. X. F., ktorá uviedla, že je v priateľskom vzťahu so žalobkyňou a istý čas sedeli spolu aj v kabinete, uviedla, že riaditeľka nerobí rozdiely, správa sa ku všetkým rovnako, slušne a trpezlivo, o konflikte medzi žalobkyňou a riaditeľkou nemá vedomosť, ani o tom, že by sa riaditeľka vyjadrovala o žalobkyni zle. Na 3-te ročnej kvalif. porade v roku 2017 nevznikol konflikt medzi žalobkyňou a žalovanou, len zástupca B. povedal, že žalobkyňa už nemá úväzok a podľa Rokovacieho poriadku pedagogickej rady tam nemá byť prítomná. O prideľovaní úväzkov na škole v rokoch 2015 až 2017 uviedla, že tieto pripravovala ona a kolega B. podľa počtu prijatých žiakov a vytvorených tried a pripravoval ich v súlade s odbornosťou, kvalitou vyučovania a podľa odpracovaných rokov v danom predmete. Žalobkyni nebol pridelený úväzok ako informatičke, lebo nebolo dostatok hodín pre všetkých informatikov. Na otázku koľko hodín, svedkyňa uviedla, že sa nepamätá, okolo 30, určite to nebolo 33 hodín. Ďalej uviedla, že je rozdiel medzi informatikom a informatikom v odbore, informatika ako všeobecno-vzdelávací predmet tam bol v rozsahu 20 hodín, nevie to presne a ďalšie hodiny boli odborné informatiky. U žalobkyne nebola splnená kvalifikácia, pretože sa berie do úvahy aj spôsob získania VŠ vzdelania a počet rokov praxe v prípade, ak je nedostatok hodín informatických predmetov na škole. Žalobkyňa získala kvalifikáciu na vyučovanie predmetu informatiky dvojročným špecializačným kvalifikačným štúdiom. Splnila teda kvalifikáciu na predmet všeobecno-vzdelávacích predmetov. Iná vhodná práca žalobkyni nebola ponúknutá, lebo boli zrušené 4 pracovné miesta, aj miesto žalobkyne z dôvodu poklesu tried z 21 na 17. Ing. Y. a Ing. T. mali 5 rokov denného štúdia v odbore informatika, bolo brané do úvahy ukončené vzdelanie, mali v tom čase už 10-ročnú prax, vyučovali veľmi kvalitne a odborne, s ich prácou boli na škole spokojní, vrátane riaditeľky, pričom žalobkyňa skončila 2 ročné štúdium, odbor študovala bez súhlasu riaditeľky. Čo sa týka úväzkov p. U. a Y., týmto 2 zamestnankyniam bol daný len 11-hodinový

úväzok, keby boli chceli plný úväzok, nedostali by ho, lebo v roku 2016/2017 bolo len 19 nadčasových hodín. U nich nedošlo k navýšeniu úväzkov, len sa vrátili z materskej dovolenky.

17. Svedok Ing. H. Y., učiteľ odborných predmetov, strojársky odbor a zástupca praktickej výučby, má ukončené vysokoškolské vzdelanie technického charakteru a následne študoval doplnkové pedagogické štúdium. Uviedol, že toho času pracuje na škole, konfliktné situácie medzi žalobkyňou a riaditeľkou nepostrehol, na 3-ročnej porade žalobkyni riaditeľka povedala, že tam nemusí byť, lebo v tom čase nemala žiadnu pedagogickú činnosť ani úväzok, o nadčasových hodinách v rokoch 2015 až 2017 nemá vedomosť, nadčasové hodiny nikdy neučil, žalobkyňa bola absolventka tejto školy, stolárka, bola na praktickej výučbe a potom odišla na teoretické vyučovanie, kde učila väčšinou drevársky odbor, lebo poklesli úväzky. Na otázku žalobkyne, či nezastrašovala riaditeľka na porade 31.3.2017 jej osobu, uviedol, že sa nepamätá, že by kvôli žalobkyni bola zvolaná porada. Nemá vedomosť o tom, že by žalobkyni bola udelená výnimka, a že bola prijatá na vyučovanie odborných stolárskych predmetov.

18. Z výsluchu svedka K. J. mal súd preukázané, že na uvedenej škole nepracuje od r. 2010, 10 rokov robil zástupcu pre teoretické vyučovanie od r. 2000 do 2010, bol priamym nadriadeným žalobkyne a potom zástupcu pre odborný výcvik. Nevie o žiadnych konfliktoch, vzťahy boli dobré v tom čase, žalobkyňa bola v tom čase majsterkou odbornej výchovy a potom prešla na odbor učiteľky odborných predmetov v čase, keď mali veľa žiakov stolárskej profesie. Potvrdil, že žalobkyňa bola v roku 2009 kvalifikovaná na odborné predmety stolár. Neskúmal kvalifikovanosť vyučujúceho, to nebolo jeho úlohou, dostal hotový úväzok na každého učiteľa, z ktorého vytvoril rozvrh.

19. Svedkyňa Ing. J. X. uviedla, že v súčasnosti pracuje na škole, nikdy nebola svedkom nejakého konfliktu medzi žalobkyňou a riaditeľkou, ani vyjadrení na adresu žalobkyne pred kolektívom. Na 3- ročnej porade riaditeľka žalobkyňu vyzvala, že porada sa jej netýka, pretože celý rok neučila, keď nastúpila po maródke a nemôže sa vyjadrovať ku pedagogickej činnosti v priebehu tohto roka. Nevie o vyučovaní nadčasových hodín v rokoch 2015, 2016, 2017, ani, či sama mala vôbec nejakú hodinu nadčas, počet žiakov sa znižuje každým rokom a počet úväzkov majú nižší. Žalobkyňa začínala ako majsterka odborného výcviku a postupne si zvyšovala vzdelanie, o aký odbor, nevie. Podpisovú akciu z 28.11.2018 týkajúcej sa mobingu p. T. podpísala tiež.

20. Mgr. Y. Y. ako svedkyňa navrhnutá žalobkyňou uviedla, že bola kolegyňou žalobkyne, je riaditeľka Súkromnej spojenej školy v R. a žalobkyňu zamestnávala od r. 2016 do r. 2017 na pozícii učiteľa informatiky na terajšom súkromnom gymnáziu, ktoré je súčasťou Y.y a žalovaná spĺňala kvalifikačné predpoklady na učenie predmetu informatika, lebo mala VŠ vzdelanie II. stupňa, doplňujúce pedagogické štúdium a rozširujúcu kvalifikáciu v predmete informatiky. Bola prijatá na základe výberového konania, bola zamestnaná na dobu jedného roka a po tejto dobe bol s ňou rozviazaný pracovný pomer na jej vlastnú žiadosť, pretože mala len 40 %-ný úväzok a podarilo sa jej zamestnať a na inej škole, kde mala vyšší úväzok. V čase učenia na škole si pracovné povinnosti plnila na 100 %, do kolektívu zamestnancov dobre a rýchlo zapadla, bola veľmi ústretová voči iným kolegom, zúčastňovala sa všetkých školení a povinnosti si plnila načas. Zo strany zamestnancov boli priateľské vzťahy a vychádzali medzi sebou profesionálne.

21. Svedkyňa R. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že na uvedenej škole pracuje ako učiteľ všeobecno-vzdelávacích predmetov a v minulosti bola kariérny a výchovný poradca na škole, takže, keď bol nejaký problém, kolegovia jej to vždy povedali. Nemala pocit, že by riaditeľka, alebo niekto z vedenia školy vystupoval voči žalobkyni diskriminačným spôsobom, alebo aby bola žalobkyňa nejakým spôsobom znevýhodňovaná voči iným kolegom. Vzťahy boli na škole korektné, či už riaditeľky alebo zástupcom. Vychádzalo sa vždy v ústrety a táto ústretovosť bola niekedy zneužívaná. Na klasifikačnej porade, kde bola žalobkyňa vykázaná, bola aj ona prítomná, na uvedenej porade bola žalobkyňa vyzvaná, aby opustila miestnosť, lebo sa to týkalo len pedagogických zamestnancov, ktorí mali trvalý pracovný pomer. Na to sa žalobkyňa vyjadrila, že neodíde a podpredseda Rady školy ju vyzval, aby odišla, lebo tam nemá čo robiť. Na to sa žalobkyňa postavila, mala monológ o svojej morálnej bezúhonnosti a disciplíne, ako si plnila povinnosti a zvyšovala kvalifikáciu, ako študovala. Do toho sa svedkyňa postavila s tým, že vie 100%-ne, ako študovala, ako jej zo strany vedenia vyšli v ústrety a že presne nevie, či piatky mala odsúhlasené od vedenia školy, lebo v piatky prosto v škole nebola. Keď párkrát v piatok vošla do triedy, keď hľadala určitého žiaka, kolega jej povedal, ktorý tam nemal byť, že má spojené triedy, skupiny, lebo kolegyňa je na skúške, jednalo sa o kolegov Ing. Y. Ing. X. Mala aj informácie

o tom, že kolegyni vždy informatici ochotne pomohli, boli jej nápomocní vo všetkom. Vedomosť, či sa v šk. roku 2015, 2016 a 2017 vyučovali na škole nadčasové hodiny, svedkyňa nemala, ale podľa svedkyne úväzky sa spravodlivo rozdeľovali. Žalobkyňa na školu prišla z praktického vyučovania, kde pôsobila ako majsterka odborného výcviku, a keďže tam boli určité problémy, navrhli jej, aby učila teoretické vyučovanie - stolárske predmety s tým, že si doplní kvalifikáciu, ale o aký druh školy išlo, svedkyňa nevedela. Čo sa týka podpisovej akcie z 28.11.2018, iniciátorom akcie boli podľa svedkyne informatici a podpísala to preto, lebo v škole nikdy nebol mobing. Na otázku, kto rozhodoval o prideľovaní úväzkov v šk. roku 2015 až 2017, uviedla, že úväzky vždy navrhujú zástupcovia na základe počtu žiakov a počtu tried, na základe toho navrhli, kto bude koľko hodín učiť a tie sa predkladajú na schválenie riaditeľke školy.

22. Podľa , výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

23. Podľa ods. 2 cit. ust., zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

24. Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/20210301> pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu,

25. Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20210301> pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a. zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b. zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

26. Podľa , výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

27. Podľa 77 , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

28. Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

29. Podľa o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnancovi zaradenému do platovej triedy podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/553/20200101? ucinnost=01.09.2016> patrí tarifný plat v sume platovej tarify ustanovenej pre platovú triedu a platový stupeň, do ktorých je zaradený, podľa základnej stupnice platových taríf alebo podľa osobitnej stupnice platových taríf. To neplatí pre zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/553/20200101? ucinnost=01.09.2016>, pedagogického zamestnanca, odborného zamestnanca a zamestnanca iného zamestnávateľa, ak tak ustanoví osobitný predpis.15) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/553/20200101?ucinnost=01.09.2016> Základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je uvedená v prílohe č. 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/553/20200101?ucinnost=01.09.2016>, osobitná stupnica platových taríf vybraných skupín zamestnancov je uvedená v prílohe č. 4 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/553/20200101?ucinnost=01.09.2016>, osobitná stupnica platových taríf zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorí vykonávajú výskumno- pedagogickú činnosť alebo výskumnú činnosť a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku16) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/553/20200101?ucinnost=01.09.2016> (ďalej len „výskumní a vývojoví zamestnanci“) a zdravotníckych zamestnancov, ktorí nie sú odmeňovaní podľa osobitného predpisu,17) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/553/20200101? ucinnost=01.09.2016> je uvedená v prílohe č. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/553/20200101?ucinnost=01.09.2016> a osobitná stupnica platových taríf zamestnancov, ktorí pôsobia vo verejnej vysokej škole alebo v štátnej vysokej škole ako vysokoškolskí učitelia (ďalej len „učitelia vysokých škôl“), je uvedená v prílohe č. 5a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/553/20200101?ucinnost=01.09.2016>. Tarifný plat pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom sa určí podľa odsekov 9 až 13.

30. Podľa o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pedagogickí zamestnanci sa členia na tieto kategórie: a) učiteľ, b) majster odbornej výchovy, c) vychovávateľ, d) pedagogický asistent, e) zahraničný lektor, f) tréner športovej školy a tréner športovej triedy, g) korepetítor.

31. Podľa § 14 cit. zákona, majster odbornej výchovy vykonáva pedagogickú činnosť pri uskutočňovaní odborného výcviku a odbornej praxe v rámci školského vzdelávacieho programu.

32. Podľa , a o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výsledky, kvalitu a náročnosť výkonu pedagogickej činnosti alebo výkonu odbornej činnosti, mieru osvojenia si a využívania profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov alebo odborných zamestnancov hodnotí a) uvádzajúci pedagogický zamestnanec začínajúceho pedagogického zamestnanca alebo uvádzajúci odborný zamestnanec začínajúceho odborného zamestnanca priebežne a na konci adaptačného obdobia, b) priamy nadriadený podriadeného jedenkrát ročne najneskôr do konca školského roka.

(2) O hodnotení sa vyhotovuje písomný záznam.

(3) Hodnotenie podľa odseku 1 je podkladom na a) rozhodnutie riaditeľa o ukončení adaptačného vzdelávania, b) vypracovanie plánu kontinuálneho vzdelávania, c) odmeňovanie.

33. Podľa vyhl. č. , ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, časť VII. Učiteľ akademických (všeobecnovzdelávacích) predmetov strednej školy, kvalifikačné predpoklady, časť A, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa len na vyučovanie predmetov informatika, programovanie a ďalších informatických predmetov - vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa univerzitného, ekonomického, technického smeru príslušného študijného odboru a doplňujúce pedagogické štúdium alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov alebo v študijnom odbore učiteľstvo pre školy II. cyklu alebo učiteľstvo pre špeciálne školy s aprobačným predmetom, alebo učiteľstvo odborných predmetov alebo neučiteľské vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a doplňujúce pedagogické štúdium a dvojročné špecializačné kvalifikačné štúdium informatiky v metodicko-pedagogickom centre skončené do 31. augusta 2010.

34. Súd preskúmal podanú žalobu a napádaný dôvod podanej výpovede, formálne náležitosti výpovede, ako aj obsahové náležitosti podanej výpovede a z listinných dôkazov, ako aj výsluchom svedkov vypočutých v konaní zistil, že žaloba nie je dôvodná, a to jednak v časti namietanej neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ako aj v časti o uloženie povinnosti ospravedlniť sa žalobkyni a tiež v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 5.000,- eur.

35. V zmysle a , vo výpovedi z pracovného pomeru je potrebné nielen uviesť právny predpis, ale aj skutkovo konkretizovať (vymedziť výpovedný dôvod tak, aby nebol zameniteľný, inak je výpoveď podľa neplatná. Dôvod výpovede z pracovného pomeru je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú okolnosti výpov. dôvodu opísané tak, že opísaný skutok je nezameniteľný s inými skutkami. Súd právnou kvalifikáciou (citáciou právneho predpisu), ktorou účastník vo výpovedi uvedie, nie je viazaný. Dôvod výpovede podľa je nutné uviesť, nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedený v bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom (skutkovo) spočíva. Bez tejto konkretizácie použitého výpovedného dôvodu zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer skončený, a že výpovedný dôvod nebude možné dodatočne meniť dopĺňaním skutkových údajov, ktoré výpoveď neobsahuje. Skutočnosti, ktoré boli dôvodom výpovede, pritom nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností (detailov), lebo pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je výpoveď z pracovného pomeru neplatná len vtedy, keď by sa nedalo ani výkladom prejavom vôle ustáliť, prečo bola daná zamestnancovi výpoveď. Výklad prejavu vôle však môže smerovať len objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené, nemožno ním doplňovať vôľu, ktorú zamestnávateľ v čase dania výpovede síce aj mohol mať, ale ju neprejavil (neuviedol do výpovede).

36. Výpoveď podaná zo strany žalovanej žalobkyni spĺňa všetky formálne náležitosti vyžadované pre rozviazanie pracovného pomeru v zmysle , a to jednak, čo sa týka výpovedného dôvodu, určitosti a konkrétnosti daného výpovedného dôvodu vrátane skutkového odôvodnenia tak, aby tento bol dostatočne vymedzený a nebolo možné ho zameniť s iným dôvodom, a zároveň z výpovedného dôvodu je zrejmá jeho nadväznosť na rozhodnutie o organizačnej zmene z dôvodu poklesu počtu žiakov a úväzkových hodín na škole s účinnosťou od 1.9.2016, čo malo za následok zrušenie 4 pracovných miest a toto rozhodnutie o organizačnej zmene bolo žalovaným v plnom znení doložené vo vyjadrení k žalobe, z ktorého zároveň vyplýva dôvod vykonanej organizačnej zmeny, ktorý je zároveň dostatočne uvedený v písomnej forme podanej výpovede s tým, že medzi rozhodnutím o organizačnej zmene a výpoveďou danou žalobkyni je príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách, ktoré má za následok nadbytočnosť zamestnanca, prijíma za zamestnávateľa ten, kto je oprávnený za zamestnávateľa uskutočňovať právne úkony. Rozhodnutie o organizačných zmenách v niektorých prípadoch, ak to pripúšťajú právne predpisy, prijíma subjekt mimo zamestnávateľa, napríklad zriaďovateľ. Súd v konaní zisťuje, aký cieľ zamestnávateľ svojím rozhodnutím skutočne sledoval. Len také rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách je dostačujúcim právnym základom pre výpoveď zamestnávateľa, ktoré sleduje zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia, či zníženie počtu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce. Z obsahu uvedeného rozhodnutia vyplývalo, že sledovalo vyššie uvedené ciele.

37. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dôvod na organizačnú zmenu u žalovaného existoval. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nie je právnym úkonom, je to hmotnoprávny predpoklad pre právny úkon. Pretože nejde o právny úkon, nie je ho možné preskúmať z hľadiska platnosti na súde. Súd sa môže zaoberať otázkou, či také rozhodnutie bolo prijaté a či ho prijal zamestnávateľ. (rozs. NS ČR sp. zn. , rozh. NS ČR ). Nemožno ho preto skúmať samo osebe z hľadiska platnosti v zmysle zásad uvedených v ; nemožno ani skúmať, či zmena organizačnej štruktúry bola dôvodná alebo nie. V konaní bolo preukázané, že organizačné opatrenie bolo skutočné, došlo k reálnemu poklesu počtu žiakov (v dôsledku prijímacích skúšok bol rozdiel v počte prijatých žiakov na školu - 122 a počet zapísaných - 86), a teda počtu tried (z 21 na 17 v školskom roku 2016/2017, ako aj poklesu počtu úväzkových hodín) a bez náhrady sa zrušilo pracovné miesto zamestnankyne, tým je daný dôvod výpovede podľa Zák. práce.

38. Výber nadbytočného zamestnanca patrí výlučne zamestnávateľovi. Ani súd nemôže preskúmavať správnosť výberu zamestnávateľom. Výber nadbytočného zamestnanca záleží na rozhodnutí zamestnávateľa. V súlade s doterajšou relevantnou judikatúrou o výbere nadbytočného zamestnanca rozhoduje výlučne zamestnávateľ sám (R 90/1967). Súd dáva do pozornosti predovšetkým žalobkyni, že v súdnom spore súd neskúma výber nadbytočného zamestnanca, skúma len, či existovala organizačná zmena a či v jej dôsledku sa stal zamestnanec nadbytočným.

39. Ak teda riaditeľ školy zistil nadbytočnosť v predmete informatika a rozhodol o výbere nadbytočnosti zamestnankyne, pričom bral do úvahy vzdelanie u vyučujúcich (II. stupeň 5-ročného vysokoškolského štúdia v porovnaní s osvedčením o absolvovaní špecializačného kvalifikačného štúdia v J.- pedagogickom centre R.), na to poukazuje obdobne výpoveď Ing. B., zástupcu riaditeľa školy o udržaní kvality výučby na škole, roky praxe na škole u pedagógov v danom odbore, úroveň výučby jednotlivých vyučujúcich, hodnotenia zamestnancov vydané nadriadeným a v neposlednom rade výsledky, kvalitu a náročnosť výkonu pedagogickej činnosti alebo výkonu odbornej činnosti, rozhodol správne podľa svojej kompetencie s cieľom zachovať kvalitu vyučovania na škole s prihliadnutím na počet vyučovacích hodín.

40. Podporne súd poukazuje i na výsledky vykonaných kontrol na uvedenej škole doložené žalovaným, ktoré rozoberajú postup pri pridelení pracovného úväzku žalobkyni, a to najmä na Záznam o výsledku inšpekcie zo dňa 04.05.2017 na č. l. 344 spisu, Zápisnica o výsledku prešetrenia sťažnosti z C. R. samosprávneho kraja zo 7.9.2015 (č. l. 337 spisu), ktoré nezistili nedostatky.

41. Súd zároveň z obsahu spisu mal preukázané, že zamestnávateľ splnil povinnosť mu uloženú a výpoveď danú žalobkyni vopred prerokoval so zástupcami zamestnancov a uvedené zároveň vo forme listinného dôkazu doložil do spisu.

42. Súd sa zároveň zaoberal splnením ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa a v tomto prípade zamestnávateľ neponúkal žalobkyni voľné pracovné miesto, nakoľko v čase dania výpovede zamestnávateľ nedisponoval voľným pracovným miestom, išlo teda z jeho strany o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Čo sa týka ponukovej povinnosti, súd poukazuje na súdnu prax, napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : „Podľa ustálenej judikatúry nemožno zamestnanca ďalej zamestnávať, t. zn., že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii. Rozhodnutie, či túto ponuku zamestnanec využije, je výlučne na ňom, ak ponuku odmietne, potom je splnená podmienka uvedená v pre platnosť výpovede. Táto podmienka je splnená aj v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať preto, že takúto prácu preňho nemá, pretože v takom prípade ponuková povinnosť zamestnávateľa odpadá. Splnenie tejto ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ, naproti tomu tvrdenie a preukazovanie, že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta, je procesná obrana zamestnanca.“ V konaní zamestnávateľ jednoznačne súdu preukázal, že prácu pre žalobkyňu v čase dania výpovede nemal, a teda ponuková povinnosť zamestnávateľa odpadla, zároveň žalobkyňa formou procesnej obrany zamestnanca nepreukázala, že zamestnávateľ mal ku dňu výpovede voľné pracovné miesto. Vo výpovedi sa odporúča uviesť aj skutočnosť že zamestnávateľ nedisponuje voľnou pozíciou v zmysle , čo v danom prípade zamestnávateľ aj písomne učinil.

43. Z listinných dôkazov, ako aj výpovede svedkov (Ing. B., Ing. F.) bolo preukázané, že žalovaná nemala inú vhodnú prácu zodpovedajúcu kvalifikácii žalobkyni, ktorú jej mohla ponúknuť, ani dostatok nadčasových hodín na vytvorenie pracovného úväzku.

44. K namietanému počtu informatických predmetov v rozsahu 36,5 hodiny týždenne, čo podľa prepočtu žalobkyne malo činiť na škole 37,5 hodiny, súd zistil, že v šk. roku 2015/2016 bolo 36 hodín informatiky týždenne, túto vyučovali traja zamestnanci, z toho dvaja zamestnanci kvalifikovaní v plnom rozsahu, u ktorých aj doloženými diplomami o ukončenom štúdiu (č.l. 206, 207, 211 - 216 spisu) mal preukázané, že to sú absolventi riadneho štúdia F. informatiky P. univerzity v U. so špecializáciou na informačné technológie, títo boli zamestnaní v škole počnúc rokom 2001, a to Ing. J. T. a Ing. J. Y. , obaja mali učebný úväzok informatiky v rozsahu 16 hodín každý z nich a 4 hodiny vyučovala žalobkyňa. U žalobkyne bolo zistené doloženým dokladom o vzdelaní špecializačné kvalifikačné štúdium informatiky na J.-pedagogickom centre v R., jej štúdium bolo zároveň realizované bez súhlasu a odporúčania zamestnávateľa, čo bolo v konaní preukázané jednak listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom riaditeľky školy i zástupcu riaditeľky školy. Z písomných dokladov doložených žalovanou (napr. oznámenie školy C. R., odboru školstva) v škole sa v tom čase vyučovali ešte hodiny (v rozsahu 1,5 hodiny týždenne), predmet grafické informačné systémy, a to v odbore murár, predmet vyučovala Ing. Y. F., u tejto bolo taktiež preukázané ukončené štúdium na Y. Y.. W.niverzity v U. v odbore G. Tu sa súd stotožnil s vyjadrením žalovanej, že aj tento predmet je obsahovou náplňou odborný stavebný predmet a vyžaduje VŠ vzdelanie v odbore stavebníctvo.

45. Čo sa týka výsluchu Mgr. Y. Y., riaditeľky Y. spojenej školy v R., o potrebnej kvalifikácii žalobkyne, uvedeným výsluchom žalobkyňa nepreukázala, že v čase výpovede mala potrebnú kvalifikáciu na predmet informatika vo vzťahu k požiadavkám školy pre odborné predmety (nie všeobecno-vzdelávacie) a skutočnosti uvádzané svedkyňou sú z časového hľadiska danej výpovede bez právneho významu k prejednávanej veci.

46. Vo vzťahu k poukazovaniu práv. zástupcu žalobkyne na judikát NS SR sp. zn. , tento sa týka inej právnej kvalifikácie výpovedného dôvodu z pracovného pomeru, a to a na uvedenú právnu vec sa nevzťahuje.

47. List z Ministerstva školstva, vedy a výskumu SR zo dňa 27.03.2020 s označením „Stanovisko ku kvalifikačným predpokladom“, na ktorý poukazuje žalobkyňa, nepreukazuje, že žalobkyňa mala kvalifikáciu na výučbu informatiky vo vzťahu k učebným predmetom na Y., E. 1, X., a to aj vo vzťahu k ostatným už doloženým dôkazom v spise, žalobkyňa nemala vysokoškolské vzdelanie II. st. v odbore informatika, nejednalo sa o totožnú úroveň kvalifikácie a vzdelania u žalobkyne, ako mali napr. Ing. F., Ing. Y., Ing. T.. Samotný list z MŠ SR vo vzťahu k iným predloženým dôkazom o kvalifikácii žalobkyne nebol dôkazom, ani dokladom o tom, že žalobkyňa je odborne spôsobilá na výučbu predmetu informatika v danej konkrétnej škole s predmetmi výučby a špecializácie potrebnej pre výučbu jednotlivých predmetov, keďže v prvom rade o špecializácii potrebnej pre vyučovacie predmety na danej škole rozhoduje vedenie školy. Súd sa preto nestotožnil s tvrdeniami žalobkyne podľa predložených dokladov o jej vzdelaní v odbore informatika v nadväznosti na charakter odbornej výučby na škole, čo vo svojich výpovediach potvrdili viacerí svedkovia. Ďalej je potrebné uviesť, že predpoklady v uvedenom stanovisku boli posudzované podľa vyhl. č. , ktorá však v rozhodnom čase, kedy žalobkyňa pracovala na škole, až do času výpovede, nebola platná, ani účinná, a teda nemohli byť podľa nej predpoklady na kvalifikáciu posudzované.

48. V uvedenom stanovisku je taktiež poukazované na ust. , podľa ktorého splnenie kvalifikačných predpokladov posudzuje zamestnávateľ. Zároveň je dané do pozornosti, že skutočnosti uvedené v tomto stanovisku predstavujú iba právny názor, majú informatívny charakter a toto stanovisko nemá právnu záväznosť.

49. Ohľadne podpisovej akcie zo dňa 28.11.2018 týkajúcej sa mobingu žalobkyne bolo zistené, že viacero v konaní vypočutých svedkov bolo pod touto podpísaných z dôvodu vyjadrenia podpory riaditeľke školy, iniciovali ju samotní učitelia školy, čo súd zistil výsluchom svedkov, a to predovšetkým Ing. F., Ing. Y., Ing. T., Ing. B. a ďalších, ako aj predloženou listinou.

50. Ku kvalifikácii žalobkyne sa vyjadrili aj svedkovia Ing. B., Ing. F., J. a Ing. F. s tým, že žalobkyňa mala kvalifikáciu stolár, avšak grafické informačné systémy nie sú všeobecne vzdelávacím predmetom, je to odborný predmet, na čo poukazovala aj štatutárna zástupkyňa žalovaného počas celého konania, a to, že je rozdiel v predmete informatika - všeobecno-vzdelávací predmet a odborná informatika.

51. K udeleniu výnimky zo vzdelania, na ktorú poukazovala žalobkyňa počas konania, sa vyjadrilo viacero svedkov, ako aj samotná riaditeľka školy. Táto uviedla, že výnimka zo vzdelania žalobkyni nebola nikdy udelená, nakoľko to nepripúšťal právny predpis, obdobne sa vyjadril aj zástupca riaditeľky školy, Ing. B.. Potvrdil, že nemá vedomosť, o nejakej výnimke danej žalobkyni, riaditeľka školy poukázala aj vo svojom vyjadrení pred súdom, že predpokladmi, ako aj kvalifikáciou o tom, kto môže vyučovať predmety informatika, sa zaoberá Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 20. októbra 2009, ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ktorú vydalo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Riaditeľka poukázala na to, že aj keď kolegyňa F. nie je vyštudovaná informatička, je veľmi dobrá v tejto oblasti a taktiež bola istú dobu zaradená do 9. platovej triedy (zaradenie do 9. plat. triedy považovala žalobkyňa za diskrimináciu jej osoby), aj viacerí ďalší kolegovia boli rok až 3 roky v 9. plat. triede, kým nevznikla situácia, že mali znova dostatok učebných predmetov, teda hodín svojej odbornosti. Zdôraznila, že kolegyňa F. je vyučujúcou stavebných predmetov, na čo má potrebnú kvalifikáciu. Riaditeľka zdôraznila, že grafické informačné systémy, ktoré táto kolegyňa vyučuje, nie sú všeobecno-vzdelávací predmet - informatika, ale je to odborný predmet, ktorého obsahovou náplňou sú hlavne stavebné otázky.

52. Žalobkyňa poukázala na list z MŠ SR zo 14.4.2004, kde je odpovedané na žiadosť riaditeľky školy o zaujatie stanoviska v tom zmysle, že k 1.4.2002 prešla do verejnej služby kolegyňa, učiteľka odborných drevárskych predmetov (žalobkyňa). K uvedenému dátumu spĺňala kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie majstra odbornej výchovy - I. stupeň VŠ majster odborného výcviku a doplnkové štúdium pre majstra odbornej výchovy. Menovaná bola zamestnaná od 1.1.1991 na škole na dobu neurčitú ako majster odbornej výchovy. Opakovanými dohodami o zmene pracovného pomeru (od 1.9.1998) bola preradená na úsek teoretického vyučovania ako učiteľka odborných predmetov. K 1.4.2002 bola na riadnej materskej dovolenke. Riaditeľka v liste pre ministerstvo ďalej uvádza, že na doplnenie kvalifikácie, a to začatie magisterského štúdia bola žalobkyňa upozornená niekoľkokrát pri preradení na úsek teoretického vyučovania a bola opätovne upozorňovaná na nesplnenie kvalifikačných požiadaviek pre učiteľov odborných predmetov. Z pohľadu pracovného práva bola záležitosť riešená dohodou, dopyt na Ministerstvo školstva bol teda v tom zmysle, či škola postupovala správne pri upozornení na doplnenie kvalifikácie žalobkyne podľa vyhl. o odbornej pedagogickej spôsobilosti, alebo či mal byť uplatnený termín na doplnenie si kvalifikácie do 30.6.2010 a či zamestnankyňa, ak nesplní kvalifikačné požiadavky, či má nárok na pôvodné miesto podľa pracovnej zmluvy, t. j. majstra odbornej výchovy. V liste z 14.4.2004 MŠ SR odpovedalo v zmysle v tom zmysle, že ak zamestnávateľ udelil výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, táto výnimka zostáva zachovaná po celý čas vykonávania pracovnej činnosti s rovnakým alebo obdobným charakterom, aký má pracovná činnosť, na ktorej vykonávanie bola udelená výnimka. Odpovedané ďalej bolo, že ak dohodou od 1.9.1998 o zmene pracovnej zmluvy ju škola preradila z funkcie majstra odbornej výchovy na výkon pracovnej činnosti učiteľky odborných predmetov, teda jej udelila aj výnimku zo splnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, táto výnimka zostáva zachovaná po celý čas vykonávania pracovnej činnosti s rovnakým alebo obdobným charakterom, aký má prac. činnosť, na ktorú vykonávanie bola výnimka udelená, menovanú po návrate z materskej dovolenky zaradíte na pôvodné pracovné miesto. Súd konštatuje, že zo žiadosti o zaujatie stanoviska, ktorú adresovala škola ministerstvu, nevyplýva, že by bola žalobkyni udelená výnimka z kvalifikačného predpokladu vzdelania, uvedené napokon potvrdil vo svojej výpovedi zástupca riaditeľky školy Ing. B., ako aj riaditeľka školy. Zároveň doložili súdu pre porovnanie výnimku udelenú vyučujúcej Ing. J. vyhotovenú v písomnej forme s uvedením príslušného znenia zákona, ako aj dátumu, ku ktorému sa výnimka z pedagogickej spôsobilosti bez časového obmedzenia udelila. Súd v konaní má za to, že takáto výnimka žalobkyni udelená nebola a výnimka z pedagogickej spôsobilosti udelená žalobkyni nebola počas konania predložená do spisu žiadnou zo sporových strán.

53. Skutočnosť o neudelení výnimky napokon potvrdzuje ďalší písomný dôkaz (č.l. 433 až 435 spisu), a to predložený žalovanou stranou, a to písomné vyjadrenie J. R., bývalej pracovníčky na úseku personalistiky Y. E., z ktorého vyplýva, že žalobkyňa pracovala na úseku praktického vyučovania ako majsterka učebného odboru stolár v čase od 1.9.1991 do 31.8.1998. Na základe

dohody o zmene pracovných podmienok bola preradená na úsek teoretického vyučovania dňom 1.9.1998 ako nekvalifikovaná s podmienkou doplnenia si vzdelania v súlade s platnou legislatívnou pre úsek teoretického vyučovania na vyučovanie odborných predmetov pre odbory skupiny 33 - drevo. Táto podmienka sa neustále opakovala (pozri dohody o zmene pracovných podmienok). Menovanej nemohla byť udelená výnimka zo vzdelania pre úsek teoretického vyučovania pre nesplnenie o pedagogickej spôsobilosti, požadovaným vzdelaním pre učiteľov bolo vysokoškolské vzdelania II. stupňa. Poukázala na , a to s tým, že menovaná ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia nespĺňala kvalifikačný predpoklad o jeden stupeň a nebola staršia ako 45-ročná. Poukázala na o verejnej službe, a to na s tým, že vzhľadom na citované ustanovenie menovanej nikdy nebola udelená výnimka zo vzdelania z dôvodu, že to nebolo umožnené právnym predpisom. Menovaná po návrate z materskej dovolenky bola zaradená opäť na úsek teoretického vyučovania s podmienkami doplnenia si vzdelania. Ďalej uviedla, že menovaná síce v r. 2006 ukončila II. st. VŠ štúdia: učiteľstvo vzdelávacích predmetov - technická výchova, na danej škole sa však predmet technická výchova nevyučuje, vyučuje sa len predmet odborné kreslenie, ktorý ale nie je obsahovo totožný s predmetom technická výchova. V závere listu dodala, že ani v nasledujúcich rokoch žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady na výučbu odborných predmetov v zmysle zákona o pedagogických zamestnancoch, preto ani vtedy jej nebola udelená žiadna výnimka zo vzdelania, a teda bola posudzovaná ako nekvalifikovaná až do doby, kým ukončila (školou neschválené) štúdium informatiky. Na tento predmet však jej kvalifikáciu škola nepotrebovala, nakoľko viacero rokov predtým tento vyučovali kvalifikovaní učitelia.

54. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) zamietol.

55. V ďalšej časti podanej žaloby žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobkyni. Žalobným petitom preto vo vzťahu k nemu žiadala, aby sa jej verejne ospravedlnil, a to aj prostredníctvom prednesu štatutárneho orgánu na zasadnutí Pedagogickej rady školy a ďalej žiadala z toho titulu zaviazať žalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- eur.

56. Podľa , zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Antidiskriminačný zákon <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/>).

57. Podľa § 13 ods. 2 cit. zákona, v pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

58. Podľa § 13 ods. 3 cit. zákona, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

59. Podľa , a o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

(2) Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

(3) Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

60. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

61. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >.

62. Žalobkyňa namietala porušenie zásady rovnakého zaobchádzania vo výpovedi pred súdom (ods. 2 tohto rozsudku) a predložila súdu list z 31.3.2017 adresovaný Inšpektorátu práce U. s názvom „Podnet na mobing na pracovisku“, v ktorom uvádza, že zo strany vedenia došlo k vynucovaniu si donášania na kolegov, príkazy na zmenu známok, neuznávanie dosiahnutého vzdelania, nekorektné prideľovanie úväzkov, vytváranie dusivej pracovnej klímy, verejné ponižovanie na poradách, bezdôvodné presťahovanie sa z kabinetu informatiky, vstupovanie do triedy počas vyučovania za účelom kontroly, vymyslené vykradnutie PC na mojej hodine a zastrašovanie výpoveďou, výpoveď. Ďalším listom z toho istého dňa adresovaným tomu istému subjektu s názvom „Podnet na vyhrážanie sa so skončením pracovného pomeru - výpoveď“ uviedla, že podáva podnet na Inšpektorát práce, lebo považuje výpoveď za neopodstatnenú, učebný odbor stolár sa nezrušil a nebola jej ponúknutá iná práca, napr. ako J. - stolár, škola otvára nové študijné odbory, kde ako informatik má tiež uplatnenie. Uviedla, že bola mylne oboznamovaná so skutkovým stavom a z dôvodu dlhodobých problémov, mobingu a nekorektné zaraďovanie mali smerovať k jej odchodu. Predpokladá, že zamestnávateľ nemá vyhotovené písomné rozhodnutie o organizačnej zmene a písomnú žiadosť o prerokovaní, pretože jej ich predložil. Vykonaným dokazovaním, ako aj výsluchom svedkov, a to predovšetkým kolegov z bývalého pracoviska žalobkyne súd zistil, že skutočnosti poukazované žalovanou v podnete na mobing na pracovisku neboli preukázané, procesnou obranou v konaní to vyvrátili jednak svedkovia navrhovaní oboma procesnými stranami, keďže to boli bývalí kolegovia žalobkyne, súd z ich priamych svedectiev mal jednoznačne preukázané, že k mobingu na pracovisku vo vzťahu k žalobkyni nedochádzalo a uvedené skutočnosti boli vyvrátené aj rozsiahlou výpoveďou samotnej zástupkyne žalovaného, a to bývalou riaditeľkou školy.

63. Žiadne diskriminačné konanie riaditeľky školy voči žalobkyni nebolo zistené v súvislosti s namietaným vytváraním dusivej klímy na pracovisku, presťahovaním žalobkyne z kabinetu, či ponižovaním na poradách školy. Uvedené skutočnosti vyvrátili svedeckými výpoveďami svedkovia Ing. F., Bc. O., Ing. Y., Ing. T., Ing. B., Ing. F., Ing. Y.. U viacerých tvrdení žalobkyne o diskriminácii voči jej osobe sa preukázali problematické vzťahy žalobkyne s kolegami na pracovisku, podpisová akcia z 31.3.2017, s ktorou žalobkyňa spájala riaditeľku školy, bola iniciatívou samotných kolegov vo vzťahu k žalobkyni, a napokon diskriminačný postup voči žalobkyni nebol ani presun do 9. plat. triedy, či podanie výpovede.

64. Výpoveďou svedkov Ing. Y., Bc. O., Ing. T., Ing. Y., Ing. F., PaedDr. X. mal súd preukázané, že riaditeľka sa nesprávala k žalobkyni diskriminačne, ba práve naopak, navyšovala žalobkyni úväzok, poskytla jej triednictvo, čím jej chcela kompenzovať presun do nižšej platovej triedy. Diskriminácia vo vzťahu k žalobkyni nebola zistená ani výpoveďou svedkov J. a svedkyne X., a to aj z časového hľadiska dlhšieho úseku ako v rokoch bezprostredne pred daním výpovede, nakoľko svedok J. pracoval na danej škole do roku 2010, v období od r. 2000 do r. 2010 bol zástupcom riaditeľa školy, priamym nadriadeným žalobkyni. Diskriminácia nebola zistená ani listinnými dôkazmi doloženými v spise.

65. Žalobkyňa vo vzťahu k riaditeľke školy PhDr. J. Y. namietala nerovnaké zaobchádzanie v pracovno-právnych vzťahoch voči žalobkyni, a to jednak vo forme vynucovania si donášania na

kolegov, príkazov na zmenu známok, neuznávaním dosiahnutého vzdelania žalobkyne, nekorektným prideľovaním úväzkov, vytváraním dusivej pracovnej klímy, verejným ponižovaním na poradách a ďalej to, že sa žalobkyňa musela bezdôvodne presťahovať z kabinetu informatiky, vstupovanie do triedy počas vyučovania za účelom kontroly, vymyslené vykradnutie počítača na hodine a následne daná výpoveď. Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že štatutárna zástupkyňa žalovaného sa nesprávala k žalobkyni v rozpore so zásadou stanovenou v , ako zamestnávateľ v pracovnoprávnych vzťahoch zaobchádzala so zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov, a zároveň neboli preukázané žiadne formy diskriminácie (priama ani nepriama) žalobkyne v zmysle a (Antidiskriminačný zákon).

66. Súd výsluchmi zistil konflikty vo vzájomných vzťahoch medzi kolegami v tom čase na uvedenej škole, čo je však vzhľadom na skutočnosti uvádzané v žalobe irelevantné. To isté možno konštatovať aj vzhľadom na poradu z 31.3.2017, nedošlo tu k žiadnym úkonom nerovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobkyni.

67. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol v tejto časti, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žaloba aj v časti namietaného nerovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobkyni nie je dôvodná.

68. O trovách konania súd rozhodol podľa , keďže žalobkyňa v konaní nebola úspešná, súd úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.