Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/84/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov JUDr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu Mgr. Aleny Gregorovej, správkyne konkurznej podstaty, so sídlom Horná 54, Banská Bystrica, úpadcu KALINIČ Dolný Kubín, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 2256, Dolný Kubín, IČO: 31612946, právne zastúpenej JUDr. Martinou Slosiarikovou, advokátkou so sídlom Jelšová 2A, Banská Bystrica, proti žalovanému O.. H. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. F. XXX/XX, R. P., právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, Veľký Krtíš, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -206 z 25. júna 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš, ako súd prvej inštancie (ďalej ako „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I. výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške 100 % (II. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že záložná zmluva uzavretá dňa 04. 02. 2015 medzi D.. D. R. a žalovaným, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam: a/ pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X o výmere 653 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, evidovaný na LV č. XXXX, pre kat. úz. R. P., obec R. P., okres R. P., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 680/65300, b/ byt č. XX, vchod č. XX, X. p., nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX, postavenom na pozemku KN-C parc. č. XXXX/X, o výmere 653 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, evidovaný na LV č. XXXX pre kat. úz. R. P., obec R. P., okres R. P., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 3649/350304, c/ pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 388 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, evidované na LV č. XXXX, pre kat. úz. R. P., obec R. P., okres R. P., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 59/3880, d/ nebytový priestor č. X/PM, vchod č. X, prízemie, nachádzajúci sa v administratívnej budove súp. č. XXX postavenej na parc. č. XXXX/X, o výmere 388 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, evidovaný na LV č. XXXX, pre kat. úz. R. P., obec R. P., okres R. P., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 15/978, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pod V XXX/XXXX zo dňa 28. 04. 2015 - XXX/XX, je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobca má dlžníka na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. 01. 2015 č. k. -408, ktorý uložil dlžníkovi povinnosť zaplatiť žalobcovi - ako správcovi

konkurznej podstaty úpadcu KALINIČ Dolný Kubín s.r.o., sumu 100 898,22 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25. 09. 2010 do zaplatenia, Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 27. 10. 2016 potvrdil predmetný rozsudok krajského súdu. Dlžník žalobcu uzatvoril so žalovaným záložnú zmluvu, ktorou v znení Dodatku č. 1 bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka. Dlžník D. R. doposiaľ nič neplnil v prospech žalobcu ani v exekučnom konaní vedenom voči nemu, pričom je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX pre kat. úz. P., obec/okres A. a na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre kat. úz. A., obec/okres A., na ktoré v rovnakom období tiež zmluvne zriadil záložné právo v prospech svojej matky E. R.. Z uvedeného je nepochybné, že žalovaný a D.. D. R. sú blízkymi osobami podľa (ďalej len ,Z“) a záložné zmluvy boli uzatvorené za účelom zabrániť možnému výkonu exekučného záložného práva v exekučnom konaní vedenom proti povinnému D. D. R.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. , , , , , a žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko v spore neboli splnené zákonné podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorými bola Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 04. 02. 2015 (ďalej aj ,,Zmluva“), uzatvorená medzi žalovaným ako záložným veriteľom a dlžníkom žalobcu - D.. D. R., na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa na základe zmlúv o pôžičkách zo dňa 20. 01. 2012, 14. 09. 2012 a 29. 11. 2012, spolu vo výške 63 300,- Eur. Konštatoval, že žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, pretože je veriteľom pohľadávky priznanej súdnym rozhodnutím proti dlžníkovi W. D. R., Zmluva, ktorej sa odporovateľnosť týka bola urobená v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a žalovaným, avšak žalobu žalobca nepodal proti pasívne legitimovanej strane sporu, teda tomu, kto by mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Žalobca sa okrem toho žalobou domáhal určenia, že Zmluva je voči nemu právne neúčinná, teda sa nedomáhal odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým by žalovaný ako záložný veriteľ pristúpil k uspokojeniu svojej pohľadávky návrhom na vykonanie záložného práva, t. j. k speňaženiu zálohu. Zmluva sama osebe nevedie k zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu W. D. R., teda nemôže mať za následok ukrátenie uspokojenia pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi. Žalobca by mohol úspešne odporovať takému právnemu úkonu, ktorým by záložný veriteľ na základe Zmluvy uzatvorenej medzi ním a dlžníkom, konkrétne uplatnil právo na uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu. Záložné právo má v prvom rade zabezpečovaciu funkciu. Ak nebola pohľadávka záložného veriteľa včas splnená, uplatní sa uhradzovacia funkcia záložného práva a záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa zo zálohu. Vznik záložného práva na základe písomnej Zmluvy uzavretej medzi dlžníkom a záložným veriteľom však nemá sám o sebe za následok zmenšenie majetku dlžníka, lebo dlžník zostáva aj po vzniku záložného práva nositeľom vlastníckeho práva k zálohu, ako vyplýva aj z výpisov LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pre kat. úz. R. P., obec R. P., okres R. P., kde je stále, aj po uzatvorení Zmluvy ako vlastník nehnuteľností vedený dlžník D.. D. R.. Veriteľ, ktorého pohľadávka voči dlžníkovi nie je zabezpečená záložným právom, sa preto môže na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi domáhať proti dlžníkovi nariadenia exekúcie postihnutím zálohu bez ohľadu na to, že k zálohu bolo zriadené záložné právo k zabezpečeniu pohľadávky iného veriteľa. Z uvedeného dôvodu odporovacia žaloba, ktorá je právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhanej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, postihnutím veci alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, nemôže byť veriteľom úspešne uplatnená voči záložnému veriteľovi, ktorý uzavrel s dlžníkom Zmluvu o zriadení záložného práva k zabezpečeniu svojej pohľadávky, ak záložný veriteľ neurobil žiadne kroky smerujúce k tomu, aby sa uspokojil zo zálohu, a vedúce tým k zmenšeniu majetku dlžníka. Navyše žalobca na pojednávaní uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaný ako záložný veriteľ urobil akékoľvek kroky k uspokojeniu svojej pohľadávky zo založeného majetku dlžníka. Až za predpokladu, že by záložný veriteľ pristúpil k uspokojeniu svojej pohľadávky zo zálohu, kedy by sa uplatnila aj uhradzovacia funkcia záložného práva, by už ukracoval možnosť veriteľa uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku zo založeného majetku dlžníka.

4. Na rozhodnutie o trovách konania prvoinštančný súd aplikoval (ďalej len ,P“) a podľa zásady úspechu v spore žalovanému, ktorý mal plný úspech priznal náhradu trov v plnej výške 100 %.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolacie dôvody založil na ust. , a . Tvrdil, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky, ktorú skutočnosť žalovaný nepopieral, preto nešlo o sporné tvrdenie medzi stranami sporu, na čo mal okresný súd prihliadnuť. Nespornou skutočnosťou bolo aj to, že v exekučnom konaní je jeho pohľadávka nevymožiteľná, pretože sa nemôže uspokojiť predajom nehnuteľností zaťažených v prospech žalovaného, čo taktiež okresný súd pri rozhodovaní nezohľadnil. Za nesprávne považoval konštatovanie okresného súdu, ktorý vychádzal výlučne z predpokladu, že musí dôjsť k zmenšeniu majetku dlžníka na to, aby došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky, pričom každý prípad je potrebné skúmať individuálne. Samotná Zmluva síce nevedie k zmenšeniu majetku dlžníka, avšak zmenšuje vymožiteľnosť jeho pohľadávky, pretože žalovaný ako záložný veriteľ v 1. poradí k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka bráni výkonu exekúcie predajom nehnuteľností. Preto Zmluva zmenšuje vymožiteľnosť jeho pohľadávky do takej miery, že znemožňuje uspokojenie zo zálohu, navyše keď sú pochybnosti o reálnom poskytnutí pôžičky zo strany žalovaného dlžníkovi. Okresný súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluchom žalovaného, ktorým mohol zistiť okolnosti zriadenia záložného práva a tiež či sa žalovaný pokúsil uspokojiť predajom zálohu. Poukázal na názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. a sp. zn. V 14/2007, podľa ktorých záložné zmluvy môžu byť odporovateľné a presne vymedzil, načo je potrebné sa zamerať, aby sa zistilo, či sú v konkrétnom prípade odporovateľnými právnymi úkonmi. Samotné uzavretie záložných zmlúv môže byť odporovateľným právnym úkonom a rozhodným pre posúdenie, či ich uzavretie bolo alebo nebolo odporovateľným právnym úkonom, je zistenie, či záložné zmluvy boli uzavreté s úmyslom dlžníka ukrátiť čo len jedného z jeho veriteľov, ak tento úmysel bol druhej strane známy. K prieskumu záložnej zmluvy však okresný súd nepristúpil a nevykonal navrhované dôkazy k objasneniu okolností uzatvárania Zmluvy.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami , a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

9. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôvodnenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil. Odvolací súd (v súlade s ust. ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s jeho odôvodnením, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. .

11. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ust. ), preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní.

12. Predmetom sporu je určenie, že záložná zmluva je voči žalobcovi neúčinná podľa ustanovenia .

13. Podľa , , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

14. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený, a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb, s výnimkou

prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

15. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktorými sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Zákon taxatívnym spôsobom nevymedzuje okruh právnych úkonov, ktoré môže veriteľ odporovať. Odporovať možno právne úkony dlžníka, ktoré sú urobené s úmyslom poškodiť veriteľa (in fraudem creditoris). Právo odporovať právny úkon môže uplatniť veriteľ žalobou na súde. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

16. Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu právne neúčinné v prípade, ak: a) dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, b) dlžník urobil tento úkon v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, c) tento úmysel dlžníka musel byť druhej strane známy, pričom v prípade, ak sa jedná o právny úkon medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, predpokladá sa, že tento úmysel bol druhej strane známy (vyvrátiteľná právna domnienka), d) odo dňa urobenia takéhoto právneho úkonu neuplynula trojročná (prekluzívna) lehota.

17. Nie je pritom rozhodujúce, či išlo o pohľadávku splatnú či nesplatnú, prípadne budúcu, alebo či bola pohľadávka vymáhateľná (rozhodnutie NS ČR sp. zn. , sp. zn. ). Takýmto právnym úkonom dlžníka môže teda veriteľ odporovať, t.j. môže sa domáhať žalobou na súde, aby súd vyslovil, že určitý právny úkon, ktorý urobil jeho dlžník je voči veriteľovi právne neúčinný. Takáto žaloba sa volá odporovacia žaloba. Pokiaľ veriteľ podá takúto žalobu, z odporovateľného právneho úkonu (v názve je vyjadrená len potencialita jeho odporovania) sa stáva odporovaný právny úkon, teda úkon, ktorý veriteľ považuje za taký, ktorý ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky, a ktorý urobil dlžník práve s týmto úmyslom.

18. Aby mohlo dôjsť k úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu, musia byť súčasne splnené všetky uvedené zákonné predpoklady. V prípade, ak hoci len jeden z uvedených kumulatívnych zákonných predpokladov nie je splnený, nie je možno žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu podľa citovaných ustanovení vyhovieť.

19. Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu. Odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, avšak v pomeroch účastníkov sa na neho hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky. To, že odporovaný právny úkon zostáva platným úkonom znamená, že vyvolal všetky predvídané právne následky, napríklad prevod vlastníctva k veci, a len v pomere medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok, sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu nedošlo a jeho účinky, avšak len v tomto vzťahu, nenastali (uznesenie NS ČR sp. zn. ).

20. Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (NS ČR, sp. zn. ).

21. Žalobca v odvolaní uvádzal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie [ ], ako aj nevykonanie navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností [ ].

22. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26. februára 2010).

23. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

24. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vec správne právne posúdil, z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Nakoľko nebola splnená jedna z podmienok úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu a to zmenšenie majetku dlžníka, teda nedošlo k ukráteniu veriteľa, správne okresný súd žalobu zamietol.

25. Rovnako bola nedôvodná odvolacia námietka žalobcu k nevykonaniu dôkazu a to výsluchu žalovaného, ktorý bol právne zastúpený v spore, k veci sa vyjadril a predsa nebolo sporné, že bol uzavretý právny úkon medzi žalovaným a dlžníkom žalobcu, teda nešlo o spornú skutočnosť vyžadujúcu si doplnenie dokazovania výsluchom žalovaného. Okolnosti zriadenia záložného práva, splatenia pôžičiek dlžníka žalobcu, ktoré boli zabezpečené záložným právom a či sa žalovaný pokúsil uspokojiť predajom zálohu nebolo potrebné objasniť výsluchom žalovaného, pretože z LV (aktuálnych pred rozhodnutím okresného súdu), ani z vyjadrenia žalovaného nevyplývalo, že by žalovaný pristúpil k realizácii záložného práva, preto by výsluch žalovaného vzhľadom na záver okresného súdu o nesplnení podmienok odporovateľnosti právneho úkonu pre žalobcu nepriniesol priaznivé rozhodnutie.

26. Pokiaľ žalobca poukázal na diametrálne odlišné rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 O bo 87/03, sp. zn. V 14/2007, k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že išlo o skutkovo a právne odlišnú situáciu, pretože išlo o odporovateľnosť právneho úkonu - dlžníka, ktorý bol úpadcom, ktorý nezdieľal režim , ale Zákon o konkurze a vyrovnaní (ďalej ako ,,ZKV“) ako lex specialis, účinný v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu. Dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. V 14/2007 poukázal na účel ZKV, na ktorý bol dlžník povinný dbať, pretože jeho účelom je pomerné uspokojenie veriteľov, teda úpadca nedbal na záujmy ostatných veriteľov. Teda v prejednávanej veci je záver vyplývajúci z rozhodnutí, na ktoré žalobca poukázal nepoužiteľný.

27. Preto odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil podľa príslušných ustanovení , , , a na základe zisteného skutkového stavu veci žalobu žalobcu posúdil správne ako nedôvodnú, pretože nebolo možné odporovať právnemu úkonu, ktorým plnil iba zabezpečovaciu funkciu a nedošlo ním k zmenšeniu majetku dlžníka.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil podľa , , vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok).

29. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s , z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia . V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto by mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu však odvolací súd zistil, že žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli (nevyjadril sa k odvolaniu žalobcu), a preto mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).