Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 525/2026
PDF · 199.09 KB
No categories available
II. ÚS 525/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Mgr. Vojtecha Kavečanského, notára, Rumanova 18, Košice, IČO 42 107 237, zastúpeného JUDr. Lukášom Polákom, advokátom, Hlavná 137, Prešov, proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. 33K/1/2026-351 z 26. júna 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. augusta 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením mestského súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého uznesenia a ďalších príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že uznesením mestského súdu zo 17. marca 2026 bolo proti sťažovateľovi ako dlžníkovi začaté konkurzné konanie na návrh veriteľa , a.s., , . Napadnutým uznesením mestský súd I. ustanovil sťažovateľovi predbežného správcu a II. uložil predbežnému správcovi povinnosť podať v lehote 10 dní od ustanovenia do funkcie podrobnú písomnú správu o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch, v lehote 20 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú písomnú správu, v lehote 28 dní od ustanovenia
do funkcie tretiu podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach a v lehote 45 dní od ustanovenia do funkcie záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Mestský súd v odôvodnení uviedol, že vzhľadom na to, že vo veci sťažovateľa nie sú splnené podmienky na vyhlásenie malého konkurzu v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“), a to konkrétne podmienky definované v § 106c ods. 1 písm. f) a g) zákona o konkurze, a z dôvodu, že v tejto fáze konania vzhľadom na obsah konkurzného súdneho spisu má pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, postupoval ďalej v súlade s § 19 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a na základe uvedeného náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov v zmysle § 40 ods. 1 zákona o konkurze a čl. 13 ods. 7 inštrukcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 2/2006 o postupe súdov pri vybavovaní agendy v konkurznom konaní vygeneroval zo zoznamu správcov v obvode Krajského súdu v Košiciach za predbežného správcu dlžníka správcu uvedeného vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.
II. Argumentácia sťažovateľa
3. Proti napadnutému uzneseniu o ustanovení predbežného správcu podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť, v ktorej namieta jeho svojvoľnosť, nepreskúmateľnosť pre neuvedenie dostatočných dôvodov a ústavnú neudržateľnosť. V konkrétnostiach namieta: a) Mestský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec neodôvodnil, ako dospel k záveru o platobnej neschopnosti sťažovateľa, najmä pokiaľ ide o splnenie podmienky plurality veriteľov dlžníka. Sťažovateľ pritom vo svojom vyjadrení k návrhu na vyhlásenie konkurzu rozsiahlym spôsobom namietal splnenie podmienky plurality veriteľov sťažovateľa. Je nepochybné, že nesplnenie podmienky plurality veriteľov dlžníka má za následok neopodstatnenosť zisťovania majetnosti sťažovateľa ako dlžníka. b) Mestský súd neuviedol konkrétne záväzky, ktoré považuje za nesporné a relevantné pre toto konanie, a nijako nereagoval na argumentáciu sťažovateľa o potrebe rozlišovať medzi záväzkami sťažovateľa ako notára relevantnými pre vyhlásenie konkurzu a sťažovateľa ako súkromnej osoby, ktoré nie sú relevantné pre vyhlásenie konkurzu. c) Mestský súd nijako neodôvodnil, ako dospel k záveru o pochybnostiach o majetnosti sťažovateľa. Mestský súd mal vedomosť o prebiehajúcej exekúcii vedenej proti sťažovateľovi, z čoho nepochybne vyplýva predpoklad, že neexistuje žiadny majetok sťažovateľa, ktorý by bolo možné v rámci exekúcie či konkurzu aktuálne speňažiť.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
4. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) napadnutým uznesením mestského súdu o ustanovení predbežného správcu sťažovateľovi ako dlžníkovi v konkurznom konaní.
5. Vzhľadom na povahu napadnutého rozhodnutia mestského súdu, ktoré je rozhodnutím procesným, a vymedzenú podstatu argumentácie sťažovateľa je potrebné najskôr pripomenúť, že ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci
všeobecnými súdmi, a to ani vo vzťahu k rozhodnutiam vo veci samej a o to menej v rozhodnutiach procesných. Treba pritom zdôrazniť, že ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti nie je súdom prieskumným ani súdom nadriadeným a ani ochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva oddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni (m. m. I. ÚS 462/2020, I. ÚS 409/2023). Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré zo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).
6. Ústavný súd nespochybňuje, že za určitých okolností možno k záveru o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dospieť aj v súvislosti s námietkami smerujúcimi proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu procesnej povahy. Vo všeobecnosti však platí, že nedostatky rozhodnutia procesnej povahy nemožno spravidla samy osebe kvalifikovať ako také pochybenie všeobecného súdu, ktoré by svojou intenzitou zakladalo možnosť vyslovenia porušenia základných práv a slobôd bez ohľadu na to, akokoľvek výrazne sa takéto pochybenia môžu strany sporu dotknúť (sp. zn. III. ÚS 381/2016).
7. Inštitút predbežného správcu slúži na zistenie reálnych majetkových pomerov dlžníka, proti ktorému začalo konkurzné konanie, aby následne mohol konkurzný súd rozhodnúť, či konkurz vyhlási (keďže dlžník má majetok) alebo začaté konkurzné konanie zastaví pre nedostatok majetku. Podľa výslovnej zákonnej dikcie [§ 19 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze] platí, že ak má súd pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu. Konkurzný súd využije inštitút predbežného správcu práve vtedy, ak už považuje platobnú neschopnosť za preukázanú a posledná podmienka na vyhlásenie konkurzu, ktorú musí vyhodnotiť, je majetnosť dlžníka. „Predpokladom pre vyhlásenie konkurzu nie je len doloženie platobnej neschopnosti dlžníka, ale aj existencia majetku postačujúceho na úhradu nákladov konkurzu. V prípade, ak súd má pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, pred vyhlásením konkurzu ustanoví do funkcie predbežného správcu, ktorého úlohou je zistiť, či majetok dlžníka bude postačovať na úhradu nákladov konkurzu. Na rozdiel od platobnej schopnosti, ktorú súd sám aktívne nezisťuje, existenciu relevantného majetku postačujúceho na vyhlásenie konkurzu zisťuje z úradnej povinnosti“ (POSPÍŠIL, B., MACEK, J., MALIAR, M., KITTA, V. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Druhé, podstatne doplnené a prepracované vydanie. Bratislava : Wolters Kluwer, s. r. o., 2016. 1044 s.). Majetnosť dlžníka (budúceho úpadcu) je dôležitá predovšetkým z hľadiska pokrytia trov konkurzného konania. Predbežný správca je tak určitým ad hoc poradcom konkurzného súdu, ktorého rozsah pôsobnosti, oprávnení, ale aj
povinností je exaktne vymedzený zákonom o konkurze; nie je však jeho úlohou skúmať platobnú neschopnosť, ale výlučne majetnosť dlžníka (m. m. IV. ÚS 20/2020).
8. Po oboznámení sa s napadnutým uznesením ústavný súd konštatuje, že jeho odôvodnenie je dostatočne zrozumiteľné a náležite vysvetľuje všetky okolnosti a dôvody ustanovenia predbežného správcu; z pohľadu ústavného súdu ho nie je možné hodnotiť ako nedostatočne odôvodnené či vykazujúce prvky arbitrárnosti súdu. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že podstatná časť majetku sťažovateľa je zaistená v trestných konaniach vedených proti sťažovateľovi, čo vyplynulo z písomného vyjadrenia samotného sťažovateľa k návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu z 13. apríla 2026, ako aj jeho vyjadrenia na pojednávaní konanom 23. júna 2026. Mestský súd vyhodnotil, že má pochybnosti o majetnosti dlžníka a zároveň nie sú splnené podmienky na vyhlásenie malého konkurzu v zmysle § 19 ods. 4 zákona o konkurze, a z tohto dôvodu rozhodol o ustanovení predbežného správcu, aby posúdil, či dlžníkov majetok bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu.
9. Vychádzajúc z odôvodnenia ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa nemajú žiadnu vecnú súvislosť s uznesením o ustanovení predbežného správcu (splnenie podmienok na začatie konkurzného konania, resp. na vyhlásenie konkurzu). Vo všeobecnosti platí, že ak sa subjekt, na ktorého majetok je vyhlásený konkurz, domnieva, že pre takýto postup neboli splnené podmienky, má právo proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu podať odvolanie. Ak sa sťažovateľ domnieva (čo možno z obsahu jeho ústavnej sťažnosti vyvodiť), že neboli splnené podmienky na začatie konkurzného konania (absencia naplnenia odôvodneného predpokladu platobnej neschopnosti dlžníka), má k dispozícii zákonom riadne upravený opravný mechanizmus (§ 19 ods. 2 zákona o konkurze).
10. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať takú ústavnú sťažnosť, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 418/2019).
11. V kontexte skutočnosti, že predmetom preskúmavania ústavnej udržateľnosti v tomto konaní je výlučne rozhodnutie procesného charakteru, ktorého prijatím sa konanie nekončí, napadnuté uznesenie nie je spôsobilé vyvolať u sťažovateľa konkrétne relevantné negatívne dôsledky, ktoré by už nebolo možné korigovať ďalším procesným postupom.
12. Ústavný súd tak pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti dospel k záveru, že medzi napadnutým uznesením a obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Na základe uvedeného preto ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. g)
zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.
13. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2026
Peter Molnár
predseda senátu