Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4C/18/2021

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobkyne: D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., U. republika, zastúpená Advokátska kancelária ULC Čarnogurský s.r.o., so sídlom: Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016, proti žalovaným v 1/ rade: P.. Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X. XXX, XXX XX D. X., v 2/rade: P.. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na C. XXXX/XX, XXX XX S., v 3./ rade: P.. A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 6, XXX XX C.

- mestská časť S., v 4./rade: X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX C., v 5/rade: P.. A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. F. XX, XXX XX, U. republika, o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacích opatrení proti žalovaným v 1./ - 4./ rade a na nariadenie neodkladných opatrení proti žalovaným v 1./ - 5./ rade z a m i e t a .

II. Súd žalovaným v 1./ - 5./ rade náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1./ Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 07.05.2021 návrh na nariadenie zabezpečovacích a neodkladných opatrení, ktorými žiadala nariadiť zabezpečovacie opatrenie vo forme záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1./rade v kat.úz. D. X. zapísané na LV č. XXXX, na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 3./rade v kat.úz. Q. zapísané na LV č. XXXX, XXXXX, XXXXX a v kat.úz. Q. zapísané na LV č. XXXX a taktiež na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej v 4./rade v kat.úz. N. zapísané na LV č. XXXX, na zabezpečenie svojej pohľadávky vo výške 5 325 000,-CZK s príslušenstvom titulom neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 19292 vystavenej Arca Investments a.s., IČO: 35 975 041 „bez protestu“ dňa 21.02.2020 a na zabezpečenie jej práv pri nároku vyplývajúceho zo žaloby o neúčinnosť právneho úkonu žalovanej v 4./rade k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve a to kúpnej zmluvy V23171/2020 zo dňa 21.08.2020. Okrem toho sa domáhala nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo forme záložného práva na akcie žalovaných v 1./ a 2./rade ako akcionárov v spoločnosti Arca Investments a.s. na zabezpečenie svojej pohľadávky vyplývajúcej z vyššie uvedenej zmenky č. 19292. Zároveň sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladných opatrení, ktorými by bolo žalovanému v 1./rade uložené zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s vyššie špecifikovanými nehnuteľnosťami v kat.úz. D. X. a rovnako tak žalovanému v 3./rade s nehnuteľnosťami v kat.úz. Q. a v kat.úz. Q. a žalovanej v 4./rade s nehnuteľnosťami v kat.úz. N.. Proti žalovanému v 5./rade sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, aby sa tento zdržal akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v jeho prospech na nehnuteľnostiach v kat.úz. N. zapísaných na LV č. XXXX a proti žalovaným v 1./ a 2./rade nariadenia neodkladných opatrení, ktorými by im bola uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s ich akciami v spoločnosti Arca Investments a.s.

2./ Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že ako fyzická osoba investovala finančné prostriedky do spoločnosti Arca Investments a.s., ktorá je súčasťou finančnej skupiny Arca Capital a ktorej predsedom predstavenstva je žalovaný v 1./rade a tento je zároveň akcionárom uvedenej spoločnosti a vlastníkom nehnuteľného majetku v kat.úz. D. X., pričom žalobkyňa na základe rámcovej zmluvy poskytla spoločnosti Arca Investments a.s. peňažné prostriedky vo výške 5 000 000,-CZK a uvedená spoločnosť jej vystavila vlastnú zmenku č. 19292 dňa 21.02.2020, podľa ktorej jej mala byť vyplatená zmenková suma vo výške 5 325 000,- CZK s dátumom splatnosti 20.feburára 2021. Z uvedeného je nesporné, že žalobkyňa má pohľadávku voči Arca Investments vo výške 5 325 000,-CZK titulom nevyplatenia zmenkovej sumy zo zmenky, čo uvedená spoločnosť nerozporuje a teda existuje medzi nimi právny vzťah. Spoločnosť Arca Invemstments ale aj celá finančná skupina Arca Capital má finančné problémy a preto je v omeškaní s výplatou zmenkovej sumy a prehlásenia tejto spoločnosti svedčia o tom, že nemá na úhradu nesporného nároku žalobcu prostriedky a nechce ho uhradiť. Z dokladov predložených žalobkyňou vyplýva, že spoločnosť Arca Investments v roku 2019 hospodárila so stratou cca 9,5 milióna eur a verejne dostupné informácie ohľadne skupiny Arca Captial, tiež preukazujú zlú finančnú situáciu tejto finančnej skupiny. Podľa žalobkyne z predložených dôkazov vyplýva, že Arca Investments zavádza svojich veriteľov, neuspokojuje ich, ale uspokojuje spriaznené spoločnosti na úkor svojich veriteľov. Arca Investments a.s. nedisponuje žiadnym nehnuteľným majetkom a teda existuje obava, že žalobkyňa si nebude môcť uspokojiť svoju pohľadávku priamo z jej majetku. Uvedenej spoločnosti hrozí konkurz, pričom podľa žalobkyne členovia predstavenstva nekonali s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti Arca Investments a jej akcionárov. Keďže žalobkyňa si nemôže uspokojiť svoju pohľadávku priamo z majetku Arca Investments, tak mieni uplatňovať pohľadávku z titulu náhrady škody spôsobenej členmi predstavenstva v sume 5 325 000,- CZK i priamo voči členom predstavenstva v zmysle ustanovenia . Žalovaný v 1./ rade je predsedom predstavenstva Arca Investments a zároveň akcionárom tejto spoločnosti a žalovaný v 2./rade je členom dozornej rady a rovnako tak akcionárom. Žalovaný v 3./rade je bývalý člen predstavenstva tejto spoločnosti a vlastníkom nehnuteľného majetku v kat.úz. Q. a Q.. Žalovaná v 4./ rade je vlastníčkou nehnuteľností v kat.úz. N. zapísaných na LV č. XXXX, ktoré na ňu previedol žalovaný v 1./rade kúpnu zmluvou V23171/2020 zo dňa 21.08.2020 a zároveň záložnou zmluvou V24923/2020 zo dňa 08.10.2020 bolo na tieto nehnuteľnosti zriadené záložné právo v prospech žalovaného v 5./ rade, ktorý pôsobil v spoločnosti zo skupiny Arca a teda zjavne mal vedomosť o verejne dostupných informáciách o žalovanom v 1./rade a skupine Arca. Žalobkyňa mieni podať žalobu na odporovateľnosť právnych úkonov, ktorými žalovaný v 1./rade previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú v 4./rade ako osobu blízku a ktorými bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného v 5./rade.

3./ Podľa názoru žalobkyne existuje reálna a dôvodná obava, že v prípade nakladania žalovaných s dotknutým majetkom alebo právami, by exekúcia vo veci vymoženia dôvodného nároku žalobcu titulom nároku na náhradu škody a žaloby o neúčinnosti právnych úkonov bola ohrozená.

Podľa - 3 , Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa , Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Podľa - 3 , Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , , Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby: c) nenakladala s určitými vecami alebo právami. d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , Ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa veta prvá , Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa , Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa , Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa , Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Podľa -3 , Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

Podľa , , členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Členovia predstavenstva nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami spoločnosti alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Členov predstavenstva nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie schválila dozorná rada. Nároky spoločnosti na náhradu škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva správca konkurznej podstaty.

Podľa (ďalej len „“), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa , odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa „Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.“

Podľa „Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

Podľa , veta za bodkočiarkou do okruhu pasívne legitimovaných osôb uvedené ustanovenie zahŕňa ja tretie osoby, teda aj osoby, na ktoré bol majetok prevedený od tretej osoby, ktorá získala majetok odporovateľným úkonom od veriteľovho dlžníka, a to bez ohľadu na to, kedy k tomuto úkonu došlo.

Podľa „Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.“

4./ Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Zabezpečovacie opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté rozhodnutím vo veci samej. Pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia a jeho návrh musí obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy strán sporu, osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie dôvodnosti obavy, že exekúcia bude ohrozená.

5./ Z ustanovenia vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení uvedené v ustanovení a nasl. , je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preto zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu takýmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu.

6./ Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 04.08.2020).

7./ Neodkladné opatrenie je upravené v až . Súd nariadi neodkladné opatrenie rovnako ako zabezpečovacie opatrenie iba na návrh, a to podané pred začatím konania vo veci samej, počas konania alebo po jeho skončení. Pre podanie návrhu platia rovnaké zásady pre vecnú, miestnu

príslušnosť súdu, ako pri zabezpečovacom opatrení. Neodkladné opatrenie je subsidiárnym opatrením vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie súd nariadi v prípade obavy, že exekúcia bude ohrozená, z rovnakého dôvodu súd nariadi neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi aj v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Úpravu pomerov je nutné chápať vždy ako úpravu právnych vzťahov.

8./ Neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Pri rozhodovaní o takomto návrhu musí byť osvedčený hmotný nárok, ktorého ochrany sa žalobca domáha a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osvedčenie skutočností odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín.

9./ Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia musí súd ešte zvažovať, či pri nariadení neodkladného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán sporu alebo tretích osôb, a teda je potrebné posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich.

10./ Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa . Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť, preto je vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Splnenie uvedenej podmienky súd skúma pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti.

11./ Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery, musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12./ Žalobkyňa spolu s podaným návrhom na vydanie zabezpečovacích a neodkladných opatrení predložila listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd po oboznámení sa s obsahom spisu a predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť podania návrhu na nariadenie zabezpečovacích opatrení a ani na nariadenie neodkladných opatrení a preto jej návrh v celom rozsahu zamietol.

13./ Pokiaľ ide o návrhy na nariadenie zabezpečovacích opatrení vo forme záložného práva na nehnuteľnosti patriace žalovanému v 1./rade, žalovanému v 3./rade a žalovanej v 4./rade, ako aj záložného práva na akcie žalovaného v 1./rade a žalovaného v 2./rade, tak súd zistil, že nie sú splnené

podmienky na nariadenie týchto zabezpečovacích opatrení, nakoľko žalobkyňa nedisponuje žiadnou peňažnou pohľadávkou proti žalovaným v 1./ - 4./rade, ktorá je základným predpokladom k tomu, aby súd vôbec mohol uvažovať o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyňa sa ešte len mieni domáhať náhrady škody voči žalovaným v 1./ - 3./rade s poukazom na ustanovenie a teda v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepreukázal existenciu peňažnej pohľadávky voči uvedeným žalovaným a teda nesplnil jednu z podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť iba v týchto prípadoch, keď žalobca preukáže existenciu peňažnej pohľadávky proti žalovanému a okrem toho existenciu spôsobilého predmetu záložného práva a rovnako tak musí preukázať obavu z budúceho zmarenia exekúcie a svoj nárok musí uplatniť podaním návrhu na súde a keďže žalobkyňa pri podaní návrhu na nariadenie zabezpečovacích opatrení nesplnila všetky základné predpoklady k tomu, aby jej návrhu mohlo byť vyhovené, tak súd návrh na nariadenie zabezpečovacích opatrení v celom rozsahu zamietol. Ani skutočnosť, že žalobkyňa mieni podať proti žalovanej v 4./rade žalobu pre odporovateľnosť právneho úkonu, nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia proti nej, keďže ani v tomto prípade žalobkyňa nepreukázala existenciu peňažnej pohľadávky proti žalovanej v 4./rade, pričom zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a takouto pohľadávkou žalobkyňa vychádzajúc z obsahu jej návrhu voči žalovanej v 4./rade ani v budúcnosti disponovať nebude. Vzhľadom na nesplnenie jednej zo základných podmienok pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd o tejto časti návrhu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

14./ Okrem nariadenia zabezpečovacích opatrení sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladných opatrení proti žalovaným v 1./, 3./ a 4./rade, ktorými by bolo nariadené zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s nehnuteľnosťami patriacimi uvedeným žalovaným a taktiež neodkladných opatrení zabraňujúcich žalovanému v 5./rade urobiť akékoľvek úkony smerujúce k výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach patriacich žalovanej v 4./rade a opatrení brániacich žalovaným v 1./ a 2./ rade disponovať akciami v spoločnosti Arca Investments a.s., avšak ani v tomto prípade nemal súd za preukázané splnenie všetkých podmienok pre vyhovenie takémuto návrhu. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície od takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj s plnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odvodňujú potrebuje neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15./ Už vyššie súd odôvodnil záver, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia, tak súd ani v jednom prípade nezistil dôvod pre vyhovenie návrhu v takom rozsahu, ako požadoval žalobkyňa. V prvom rade bolo povinnosťou žalobkyne preukázať osvedčenie dôvodnosti nároku na nariadenie neodkladných opatrení a v tomto smere podľa názoru súdu žalobkyňa neprodukovala prakticky žiadne dôkazy, pretože neosvedčila, že medzi ňou a žalovanými existuje právny vzťah, ktorý by odôvodňoval nariadenie neodkladných opatrení a teda žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila existenciu hmotného nároku proti žalovaným v 1./ - 5./ rade. V súčasnej dobe žalobkyňa disponuje len vlastnou zmenkou na zmenkovú sumu vo výške 5 325 000,- CZK proti spoločnosti Arca Investments a.s. s dátumom splatnosti 20.02.2021, ale nedisponuje žiadnym iným dokladom preukazujúcim akýkoľvek hmotný nárok proti žalovaným v 1./ - 5./rade. Žalobkyňa podľa jej tvrdenia iba v budúcnosti mieni podať žalobu na náhradu škody proti žalovaným v 1./ - 3./ rade a žalobu o odporovateľnosti právnych úkonov proti žalovaným v 4./ a 5./rade, avšak žiadnym spôsobom

neosvedčila existenciu nároku na náhradu škody voči žalovaným v 1./ - 3./rade a v tomto smere neprodukovala prakticky žiadne dôkazy a rovnako tak nepreukázala, že žalovaný v 1./rade je jej dlžníkom a z toho dôvodu sú jeho právne úkony ukracujúce uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne voči žalobkyni právne neúčinné ( ) tak, ako to tvrdí žalobkyňa v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovanú v 4./rade a v súvislosti so zriadením záložného práva na tieto nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 5./rade. Iba samotné tvrdenia žalobkyne, že v budúcnosti môže disponovať peňažnými pohľadávkami proti žalovaným v 1./ -3./ rade a rozhodnutím súdu o neúčinnosti právnych úkonov žalovaného v 1./rade ako jej dlžníka, nepostačuje k tomu, by súd mal za preukázané osvedčenie dôvodnosti nárokov žalobkyne a aby na základe týchto tvrdení nariadil požadované neodkladné opatrenia. Z uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladných opatrení v celom rozsahu zamietol.

16./ O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žalovaným v 1./ - 5./rade náhradu trov konania nepriznal, i keď mali plný úspech v konaní a teda podľa by im súd mal priznať náhradu trov konania, avšak v súvislosti s týmto konaním žalovaným doposiaľ žiadne trovy nevznikli a keďže podľa sa im uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacích a neodkladných opatrení ani nedoručuje, tak žiadne trovy konania im v tomto štádiu konania ani nemôžu vzniknúť.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).