Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/63/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD. a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 04.02.2026, č.k. -50, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.09.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava (ďalej tiež ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare) rozhodol nasledovne: Podľa a , , , , súd žiadosť odsúdeného: A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX v C., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12. marca 2021, sp. zn. , právoplatným dňa 12. marca 2021 a rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. januára 2022, sp. zn. , právoplatným dňa 05. februára 2022, z a m i e t a.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvo svojho obhajcu dňa 02.03.2026 nasledovne (citácia): 2.1. Dňa 04.02.2026 bolo vyhlásené Uzneseniu Okresného súdu Trnava sp. zn. , ktorým súd žiadosť dosúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Proti tomuto uzneseniu odsúdený po jeho vyhlásení podal sťažnosť, ktorú nasledovne odôvodňuje a navrhuje, aby nadriadený súd napádané uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodovanie, alternatívne aby po zrušení napádaného uznesenia vyhovel žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. 2.2. Konajúci súd sa kriticky zaoberal iba dôkazmi, ktoré svedčia v neprospech odsúdeného a nezaoberal sa dôkazmi a skutočnosťami, ktoré preukazujú, že preukázal snahu polepšiť sa, má kritický postoj k svojej trestnej činnosti a má záujem viesť riadny život. So závermi Okresného súdu Trnava v napádanom cit. uznesení, na základe ktorých odsúdený nesplnil materiálnu podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa nestotožňujem a chcem poukázať na skutočnosť, že vzhľadom na preukázanú snahu o polepšenie sa a vyjadrenie presvedčenia odsúdeného, že samotný počet odsúdení v minulosti nemôže byť u neho dôvodom, že sa tentoraz už skutočne nepolepší. (!) Tento argument nie je správny. Mám za to, že prvostupňový súd nesprávne posudzoval materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie, pretože údajné nesplnenie tejto podmienky zdôvodnil tým, že „ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody žiadne polepšenie tak nemožno dospieť k záver o splnení druhej materiálnej podmienky, nakoľko polepšenie odsúdeného je základnou zložku vyvodenia predpokladu, či odsúdený bude schopný viesť po jeho

prepustí z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru že od odsúdeného teda nemožno dôvodne očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pokiaľ nemožno konštatovať jeho polepšenie sa už počas výkonu trestu“. Na záver súd taktiež konštatuje: „ž náprava a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana pred páchateľmi trestných činov. Nadväzujúc na uvedené je v tejto súvislosti potrebné poukázať na správy riaditeľov ÚVTOS, z ktorých podľa časovej postupnosti nepochybne vyplýva, že: správanie a vystupovanie odsúdeného v ústavne Bratislava bolo na požadovanej úrovni; počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave Bratislava sa nedostatkov nedopúšťal; disciplinárne riešený nebol, následne bol premiestnený do ÚVTOS D. na oddiel s diferenciačnou skupinou „C“, kde správanie bolo na požadovanej úrovni, na základe toho ako aj postupnej snahy odsúdeného a vzorného správania bol následne umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, kde taktiež správanie a vystupovanie odsúdeného bolo na požadovanej úrovni. 2.3. Bol členom diskusnej skupiny, bol pracovne zaradený, 4x disciplinárne odmenený, následne bol preradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Správanie a vystupovanie odsúdeného je na požadovanej úrovni, slušné a bezproblémové, príkazy a nariadenia vždy plní, zastáva funkciu vedúceho izby. Dostal pochvaly za plnenie činnosti súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti, za čo mu boli povolené aj mimoriadne návštevy ako aj povolenie balíka do 5kg. Čas osobné voľna trávi čítaním dostupnej literatúry, spoločenskými hrami a zúčastňuje sa omší v ústavnej kaplnke. Na oddiele je zapájaný do činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích priestorov ústavu. Od 14.2.2023 až doteraz si vykonáva trest odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, kde bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“. Disciplinárne potrestaný nebol, negatívne poznatky o odsúdenom evidované nie sú. Ústav odsúdeného odporúča podmienečne prepustiť. V tejto súvislosti je navyše nevyhnutné osobitne zdôrazniť iniciatívu zo strany odsúdeného, ktorého snahou je integrovať sa do prostredia, v ktorom sa dôsledne uplatňujú a dodržiavajú etické normy. 2.4. Súd i napriek vyššie uvedenému vo svojom odôvodnení uvádza: „..že prispôsobením svojho správania režimu výkonu trestu a formálny prejav, že už nebude páchať trestnú činnosť, u odsúdeného nepredstavuje prejav jeho skutočného polepšenia alebo výrazu prerodu osobnosti s kritickým náhľadom na spáchanú trestnú činnosť, aktíve podnikajúceho kroky k tomu, aby počas výkonu trestu eliminoval všetky príčiny páchania trestnej činnosti...“ Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a je u neho vytvorený predpoklad na to, že v budúcnosti povedie riadny život, keďže svojim konaním jednoznačne preukazuje ambíciu vedúcu k zmene životného smerovania. 2.5. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 25. 8. 2021: „Pokiaľ ide o dve tzv. materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie, ktoré musia byť splnené súčasne (plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život), základným významným dôkazným podkladom je hodnotiaca správa ústavu (resp. i viacerých ústavov) na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom (ktorých) vykonával doposiaľ posudzovaný trest,...“ S odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax je pre posúdenie splnenia materiálnych predpokladov na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nevyhnutné primárne zohľadniť hodnotiacu správu ÚVTOS, keďže jej obsahom sú aktuálne špecifikácie ohľadom resocializácie a doterajšieho správania sa odsúdeného, ktoré indikujú či je odsúdený schopný po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť svoj život riadne. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že odsúdený na základe hodnotení riaditeľa v dostatočnej miere pochopil svoje konanie a taktiež pochopil správne spôsoby ako viesť ďalší život na slobode a viac sa nedopúšťať žiadnej trestnej činnosti. Je preto povinnosťou súdu, aby horeuvedené skutočnosti v zmysle ustálenej súdnej praxe náležite zohľadnil na účely preukázania splnenia materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (!). Jedna z okolností, ktorá slúži na preukázanie splnenia podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností preukázal polepšenie. Ak by mala byť v teoretickej rovine aplikovaná predmetná úvaha súdu, je nutné konštatovať, že by za žiadnych okolností nebolo objektívne možné žiadnym spôsobom preukázať splnenie predmetnej materiálnej podmienky, keďže žiadnym iným spôsobom nie je v prípade odsúdeného možné preukázať polepšenie (!). 2.6. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 22.10.2024: „Z ( a nasl.) možno vyvodiť tri podmienky podmienečného prepustenia, a to ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, môže sa od

neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a vykonanie potrebnej časti uloženého trestu. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odňatia slobody odsúdený trest vykonáva. Pre účely preskúmania, či sú splnené prvé dve podmienky, je nevyhnutné, aby si všeobecné súdy zabezpečili dostatok podkladov, z ktorých by bolo možné čo s najväčšou mierou pravdepodobnosti usúdiť, či doterajší výkon trestu splnil svoj účel. Pokiaľ všeobecné súdy túto povinnosť nesplnia alebo ak zistené relevantné skutočnosti riadne nezohľadnia, môžu porušiť právo odsúdeného na spravodlivý proces podľa .“ Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 10.11.2009: „Ústavný súd konštatuje, že všeobecný súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody musí zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz o osobe odsúdeného a jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj tieto okolnosti vedia do istej miery ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného očakávať potom, ako opustí brány väzenia.“ 2.7. Poukazujúc na horeuvedené, je nutné opätovne poukázať na to, že v prípade odsúdeného sú jednoznačne splnené obe materiálne podmienky slúžiace ako predpoklad na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. V ďalšom je nevyhnutné odmietnuť záver prvostupňového súdu o nemožnosti očakávať od odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny život, odkazujúc pritom na jeho predchádzajúce trestné odsúdenia. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 19.12.2024: „Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia v spojení s uznesením okresného súdu dospel k záveru, že konajúce súdy nerozhodli na základe komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností. Okresný súd pri konštatovaní, že sťažovateľ nesplnil druhú materiálnu podmienku podmienečného prepustenia, vychádzal prakticky výlučne zo skutočností tvoriacich trestnú minulosť sťažovateľa, pričom opomenul vyhodnotiť relevantné námietky sťažovateľa vzťahujúce sa na jeho prítomnosť a okolnosti, ktoré môžu byť relevantnými faktormi pre predpoklad o možnosti sťažovateľa viesť riadny život na slobode.„ Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 5.3.2025: „Vyššie uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. zo 16. januára 2025 konštatoval, že predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti nemôže byť založený výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca. Ústavný súd tým zdôraznil, že pri hodnotení perspektívy resocializácie obvineného je potrebné zohľadniť aj ďalšie relevantné faktory, najmä jeho správanie po spáchaní trestného činu, prejavenú snahu o nápravu, osobnostné charakteristiky či sociálne väzby. Na prognózu vedenia riadneho života odsúdeného v budúcnosti je preto potrebné nazerať komplexne, nielen so selektívnym zameraním na trestnú minulosť.“ Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 18.7.2023: “Predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti však nemôže byť založený predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca. Je potrebné zohľadniť ďalšie aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy aj prostredie, v ktorom by sa ocitol po prípadnom podmienečnom prepustení na slobodu, ako aj zaoberať sa okolnosťami spáchania trestnej činnosti s ohľadom na mieru prekonania subjektívnych príčin tejto trestnej činnosti na strane odsúdeného. Trestnú minulosť nemožno hodnotiť formalisticky – koľkokrát bol jednotlivec odsúdený, koľkokrát vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody či koľkokrát porušil podmienky podmienečného prepustenia.“ 2.8. S odkazom na dlhodobú ustálenú rozhodovaciu prax, nemožno posudzovať predpoklad vedenia riadneho života výlučne so selektívnym zameraním na trestnú minulosť odsúdeného. Súd má v prípade odsúdeného a v súlade so súdnou praxou nazerať na predmetný predpoklad komplexne, zohľadňujúc celý rad relevantných skutočností ako sú osobné charakteristiky, prejavenú snahu o nápravu, správanie odsúdeného a jeho prejavené sociálne väzby. Posúdenie žiadosti odsúdeného sa s odkazom na uvedené javí ako príliš formalistické; nemožno totiž podľa môjho názoru ako rozhodujúce kritérium formalisticky ponímať trestnú minulosť odsúdeného, odkazujúc pritom na skutočnosť, že odsúdený sa opakovane dostal do rozporu so zákonom. Ak by mala byť vo všeobecnosti aplikovaná predmetná úvaha súdu, došlo by k úplnému zmareniu účelu ustanovenia , keďže primárnym úmyslom zákonodarcu bolo de facto motivovať odsúdeného k tomu, aby mal v budúcom živote legitímnu šancu na nápravu, riadne sa poučiac zo svojho predchádzajúceho konania a uvedomujúc si jeho dôsledky. V tejto súvislosti je nadovšetku pochybnosť zrejmé, že odsúdený svojim správaním a svojimi ambíciami, a vzorným správaním preukazuje dostatočnú sebareflexiu vedúcu k zmene jeho životného smerovania. Horeuvedené skutočnosti nepochybne vypovedajú o náprave odsúdeného a negatívnom postoji k páchanej trestnej činnosti; sú bez najmenších pochybností splnením cieľa ako aj účelu trestu, ktorý má okrem iného plniť najmä preventívnu funkciu a odradiť od páchania ďalšej trestnej činnosti. Odsúdený zjavne pochopil nesprávnosť svojho správania a príkladne sa učí správnemu rešpektovaniu spoločnosti. Nie je preto podľa môjho názoru možné formalisticky uzavrieť, že odsúdený nepovedie

riadny život. Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia a slobody označiť ako plne legitímnu a dôvodnú. 2.9. Pri prísnejšej formálnej optike by sme mohli takéto odôvodnenie vnímať ako porušenie práva na spravodlivý proces garantovaného (), ako aj medzinárodnými zmluvami. Súčasťou práva na spravodlivý proces je také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď na všetky otázky dôležité pre rozhodnutie vo veci. S odkazom na uvedené je potrebné osobitne poukázať na zázemie so zabezpečenými podmienkami, ktorým odsúdený v komparácií s inými odsúdenými disponuje. Vzhľadom na to, že odsúdený vyrastal v úplnej rodine, je bez najmenších pochybností nutné označiť podmienky pripravené pre odsúdeného po podmienečnom prepustení z VTOS za ukážkové, nadovšetku pochybnosť poskytujúce odsúdenému všetky predpoklady, aby mohol viesť riadny život. V tejto súvislosti je taktiež potrebné odmietnuť záver prvostupňového súdu, že to že odsúdený má chorú dcéru a chce sa o ňu ako aj o rodinu starať, že na toto nemôže súd prihliadať, nakoľko o ich existencii vedel aj v čase spáchania predmetných trestných činov a ani to ho neodradilo od ich spáchania. Nie je preto pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení dôležité ako bol odsúdený vnímaný v čase spáchania skutku ale to, akým smerom sa jeho správanie uberá aktuálne a že sa chce polepšiť. Odsúdený má záujem o zaradenie sa do riadneho života aj po ekonomickej stránky, čo preukazuje prísľubom zamestnávateľa o prijatí do zamestnania, ktoré prikladám ako dôkaz. V zhrnutí je potrebné uviesť, že náprava odsúdeného je bez akejkoľvek pochybnosti preukázaná, keďže význam výchovy v účele trestu dospelého páchateľa je chápaný ako pôsobenie na procesy ľudského učenia a socializácie s cieľom premeny človeka zo všetkých stránok. Na základe uvedeného navrhujem, aby nadriadený súd mojej sťažnosti v celom rozsahu vyhovel. 3. Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b)konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 4. Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti podľa , preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. 6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Takémuto návrhu nevyhovel, nakoľko konštatoval splnenie iba (prvej) formálnej podmienky, avšak nesplnenie oboch materiálnych podmienok (teda, že odsúdený svojím správaním počas výkonu trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a že odsúdený bude po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život). 7. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie súd konštatuje, že odsúdený ju dňom 18. decembra 2025 splnil, nakoľko vykonal potrebný súčet pomerných častí uložených trestov odňatia slobody (2/3 pre zločin+3/4 za obzvlášť závažný zločin). V prípade prvej materiálnej podmienky súd konštatuje, že správanie odsúdeného, ktorý už bol opakovane súdne trestaný a už bol opakovane vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, je potrebné hodnotiť prísnejšie oproti správaniu odsúdeného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a vo výkone trestu odňatia slobody je prvý krát. Nie každý aspekt správania, či splnená alebo nesplnená povinnosť odsúdeného znamená jeho polepšenie či nepolepšenie a môže byť relevantná pri posudzovaní splnenia tejto podmienky. Polepšeniu môže napríklad nasvedčovať, ak sa odsúdený zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť, pracuje, napriek tomu, že pred nástupom trestu bol dlhodobo nezamestnaný, zlepšuje svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne ľutuje svoje konanie. Vo všeobecnosti ale nie je vhodné vychádzať iba z počtu získaných disciplinárnych odmien a uložených disciplinárnych trestov, pretože taký počet bez uvedenia, za čo boli uložené, nemá výpovednú hodnotu z hľadiska polepšenia a nápravy a navyše nie je možné opomenúť ani meniacu sa prax jednotlivých väzníc pri udeľovaní disciplinárnych odmien a trestov. Primárne je preto potrebné hodnotiť, za čo boli odsúdenému uložené disciplinárne odmeny a tresty a nie koľko mu ich bolo uložených. Za prejav polepšenia či nepolepšenia odsúdeného nie je možné bez bližšieho odôvodnenia považovať jednoduché skutočnosti nenaviazané na zmenu vnútorného postoja odsúdeného, ako napríklad upratovacie práce či naopak neporiadok na cele. Platí však, že každý odsúdený žiadajúci o podmienečné prepustenie by spravidla mal získať aspoň nejakú disciplinárnu odmenu. Ak sa tak nestalo,

alebo pokiaľ má odsúdený nezahladený disciplinárny trest, môže to svedčiť o tom, že k polepšeniu nemuselo prísť. Avšak aj v prípade, že odsúdený disciplinárnu odmenu nezískal, je potrebné skúmať argumenty a iné skutočnosti, ktoré môžu svedčiť o skutočnom polepšení odsúdeného bez ohľadu na neexistenciu disciplinárnych odmien, či naopak existenciu nezahladených disciplinárnych trestov. Pri posudzovaní splnenia podmienky polepšenia je ďalej potrebné reflektovať celý priebeh výkonu trestu a vývoj odsúdeného v tomto priebehu. Nie je preto možné mechanicky hodnotiť celý výkon trestu bez zohľadnenia behu času a zváženia vývoja odsúdeného, najmä ak vykonáva trest v dlhšej výmere. Je potrebné zdôrazniť, že zákon požaduje preukázanie polepšenia v čase rozhodovania o podmienečnom prepustení. Pokiaľ teda odsúdený v prvotnej fáze výkonu trestu preukazoval známky polepšenia, ale v dobe predchádzajúcej rozhodnutiu o podmienečnom prepustení sa správal opačným spôsobom, súd také správanie odsúdeného nevyhodnotí ako jeho polepšenie a naopak ani neplnenie povinností v začiatku výkonu trestu nevyhnutne neznamená, že sa odsúdený nepolepší neskôr. Skoršie porušenie povinností odsúdeným iste môže mať vplyv na rozhodnutie o tom, že sa odsúdený nepolepšil. Pokiaľ však odsúdený svojim neskorším správaním preukázal, že sa polepšil a že sa snaží minimalizovať pravdepodobnosť páchania trestnej činnosti v budúcnosti, potom skoršie porušenie jeho povinností samé a pri splnení ostatných zákonných podmienok, nemôže zabrániť pozitívnemu rozhodnutiu súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného. Na polepšenie nie je možné usudzovať len podľa vyššieho počtu disciplinárnych odmien. Hoci vysoký počet odmien nepochybne značí, že odsúdený plní svoje povinnosti počas výkonu trestu odňatia slobody, automaticky z neho nevyplýva, že sa odsúdený skutočne polepšil. Súdy sú povinné sa zaoberať otázkou, či pozitívne správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody svedčí o skutočnej zmene životného postoja odsúdeného, aké je jeho bližšie správanie sa vo výkone trestu a za čo sú mu disciplinárne odmeny udeľované. 8. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že odsúdený už bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody, a napriek tejto skutočnosti sa (opäť) dostal do výkonu trestu odňatia slobody, je zrejmé, že predchádzajúci trest alebo tresty nenaplnili dostatočne svoj účel, a preto je potrebné obzvlášť posúdiť, či odsúdený počas súčasného výkonu trestu naozaj svojím správaním preukázal polepšenie. Tu súd poukazuje na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, z ktorého vyplýva, že odsúdený počas celého výkonu trestu získal len 3 disciplinárne odmeny, čo súd hodnotí ako veľmi málo, vzhľadom na to, že sa vo výkone trestu (aj so zarátanou väzbou) nachádza od 02. júna 2020. Okrem toho súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že disciplinárne odmeny odsúdený nezískal za rozmanité aktivity vo výkone trestu odňatia slobody, ktorými by aktívne rozvíjal viaceré aspekty svojej osobnosti a pracoval tak na negatívnych črtách svojej osoby, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti. Všetky tri disciplinárne odmeny totiž boli vo výkone trestu odsúdenému uložené za plnenie činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného. Ďalej súd uvádza, že odsúdený pred výkonom väzby a trestu pracoval formou príležitostných brigád a opatroval zdravotne postihnutú dcéru, pričom vo výkone trestu neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania, ktoré by zlepšili jeho možnosti po výkone trestu sa zamestnať. V ďalšom možno poukázať na to, že odsúdený na verejnom zasadnutí síce prezentoval, že ľutuje, čo urobil a chce viesť riadny život, chce nahradiť škodu, neuviedol však, ako na trestnú činnosť nazerá z toho hľadiska, že by svoj predchádzajúci život skutočne analyzoval z hľadiska príčin a podmienok páchania trestnej činnosti so zameraním sa na to, aby tieto príčiny a podmienky eliminoval a v budúcnosti tak trestnú činnosť nepáchal. Rovnako tak znakom polepšenia podľa názoru súdu nie sú tvrdenia odsúdeného nezakladajúceho sa absolútne na pravde, keď sa snažil presvedčiť súd o tom, že v minulosti nebol vo výkone trestu (uvedené v návrhu na podmienečné prepustenie), nakoľko z odpisu registra trestov odsúdeného je evidentné, že tento sa v minulosti nachádzal vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody pod bodom 2., 8. odsúdení uvedených v registri trestov. Z uvedených skutočností potom súd uzatvára, že prispôsobením svojho správania režimu výkonu trestu a formálny prejav, že už nebude páchať trestnú činnosť, u odsúdeného nepredstavuje prejav jeho skutočného polepšenia ako výrazu prerodu osobnosti s kritickým náhľadom na spáchanú trestnú činnosti, aktívne podnikajúceho kroky k tomu, aby počas výkonu trestu eliminoval všetky príčiny páchania trestnej činnosti a v budúcnosti sa jej viac nedopúšťal. 9. K druhej materiálnej podmienke prvostupňový súd uviedol, že ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody žiadne polepšenie, tak nemožno dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej podmienky, nakoľko polepšenie odsúdeného je základnou zložkou vyvodenia predpokladu, či odsúdený bude schopný viesť po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že od odsúdeného teda nemožno dôvodne očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pokiaľ nemožno konštatovať jeho polepšenie sa už počas výkonu trestu. Odsúdený na verejnom zasadnutí súdu len verbalizoval, že by sa zamestnal, avšak tento nemal žiadnu predstavu o tom, čo by robil, nepredložil súdu žiadny

písomný prísľub zamestnania, ktorý by u neho mohol zakladať predpoklad, že by si finančné prostriedky zabezpečoval legálnou cestou. Okrem toho súd poukazuje aj na odpis registra trestov odsúdeného, v ktorom má 15 záznamov, trestnej činnosti sa dopúšťa od roku 1994 kontinuálne až do odsúdenia, ktorého trest v súčasnosti vykonáva. Bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, pričom ani predchádzajúce výkony nepodmienečných trestov nemali na neho prevýchovný účinok a opakovane sa dopúšťal trestnej činnosti (prevažne majetkovej trestnej činnosti), je špeciálnym recidivistom vo vzťahu k trestnému činu podvodu. Z hodnotenia odsúdeného tiež vyplynulo, že jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá. Riziko recidívy je stredné. Z odpisu registra trestov odsúdeného je zrejmé, že tomuto boli ukladané tresty odňatia slobody, ktoré mu boli podmienečne odložené, boli mu uložené aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré vykonal, dokonca bol už v minulosti z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený (vyplýva z bodu 2 odpisu registra trestov), boli mu ukladané i alternatívne tresty, avšak odsúdený žiadnu z uvedených šancí nevyužil a opakovane sa dopúšťal trestnej činnosti. Okrem toho súd v neposlednom rade poukazuje aj na charakter trestnej činnosti, za ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia, pričom išlo o pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa , pozostávajúci z 9 čiastkových útokov, ktorý vykazuje znaky obzvlášť závažného protiprávneho konania, čo taktiež nemožno vyhodnotiť v prospech odsúdeného. Podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Ani vykonaním trestu odňatia slobody samozrejme automaticky nepominie obava, že sa dopustí ďalšej trestnej činnosti, avšak účel trestu v podobe ochrany spoločnosti bude lepšie zabezpečený, pokiaľ si odsúdený vykoná trest, nakoľko existuje predpoklad, že vykonaním celého trestu bude ponaučenie pre odsúdeného a jeho rešpektovanie právnych predpisov lepšie zabezpečené, a tým aj účel trestu bude v čo najväčšej miere naplnený. 10. Prvostupňový súd tiež doplnil, že (k tvrdeniu odsúdeného, že žiada, aby bol podmienečne prepustený, nakoľko má chorú dcéru a musí sa starať o rodinu), že o ich existencii vedel aj v čase spáchania predmetných trestných činov, za ktoré vykonáva trest odňatia slobody, a ani to ho neodradilo od ich spáchania, a preto uvedené skutočnosti nemôžu potom založiť pozitívny dôvod, na ktorý by mal súd prihliadnuť pri posudzovaní jeho žiadosti o podmienečné prepustenie. Čo sa týka argumentácie obhajoby, že došlo k novele v roku 2024, podľa ktorej by trestný čin, za ktorý bol odsúdený uznaný vinným, bol posudzovaný ako prečin so sadzbou 0-4 roky odňatia slobody, súd uvádza, že uvedená skutočnosť nemá vplyv na splnenie materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie, pričom uvedený trest je dôsledok konania obžalovaného, za ktorý bol uznaný vinným a konanie o podmienečnom prepustení nemá za cieľ akýmkoľvek spôsobom reparovať obžalovanému uloženého tresty, preto je uvedený argument bezpredmetný. K čestným prehláseniam manželky a dcéry odsúdeného poskytnutím záruky za odsúdeného, súd uvádza, že tieto nie sú oprávnené osoby v zmysle , ktoré môžu ponúknuť záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného, a preto súd o ich návrhoch ani nerozhodoval. Na záver súd konštatuje, že náprava a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana pred páchateľmi trestných činov. 11. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení . 12. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, aj sťažnostný súd je toho názoru, že skutočnosti preukázané vykonaným dokazovaním neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie. Zistenia a závery, ktoré v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza prvostupňový súd, sú vecne správne, pokiaľ ide o splnenie formálnych podmienok (výkonu potrebnej časti trestu), tieto považuje sťažnostný súd za relevantné a rozhodujúce pre vyvodenie záveru o splnení formálnych podmienok. Nad rámec uvedeného je nutné dodať, že splnenie formálnych podmienok ani žiadna zo strán nenamieta. Pokiaľ ide o záver o nesplnení materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie, v tomto smere sťažnostný súd konštatuje správnosť záverov vyslovených prvostupňovým súdom, s potrebou miernych a ojedinelých korekcií. 13. Sťažnostný súd v sťažnostnom konaní prihliadol na časový odstup od konania verejného zasadnutia na prvostupňovom súdu a dopytoval ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou so žiadosťou o aktualizáciu hodnotenia. Dňa 22.09.2026 bolo tunajšiemu súdu doručené aktualizované hodnotenie správania odsúdeného, z ktorého vyplýva nasledovné (skrátene):

,,Odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX, bol dňa 14.02.2023 premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou (ďalej len „ústav“) na ďalší výkon trestu. Po týždennom pobyte na nástupnom oddiele bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“. Od 01.07.2026 je umiestnený v štandardnom oddiele v minimálnom stupni stráženia. Odsúdený bol dodaný do výkonu väzby dňa 05.06.2020 do Ústavu na výkonu väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava (ďalej len „ústav Bratislava“). Správanie a vystupovanie menovaného počas pobytu v ústave Bratislava bolo na požadovanej úrovni, slušné a bezproblémové. Ústavný poriadok dodržiaval. V plnení povinností sa nevyskytli žiadne nedostatky. Príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektoval a plnil. Vo svojich veciach si udržiaval primeraný poriadok. Disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol. Dňa 12.03.2021 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody v ústave Bratislava uznesením Okresného súdu Bratislava 5 pod spisovou značkou . Dňa 13.04.2021 bol premiestnený na ďalší výkon trestu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce (ďalej len „ústav Želiezovce“). Po týždennom pobyte na nástupnom oddiele bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „C“. Dňa 06.07.2021 bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“. Správanie a vystupovanie menovaného počas pobytu v ústave Želiezovce bolo na požadovanej úrovni, slušné a bezproblémové. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiaval. V plnení povinností sa nevyskytli žiadne nedostatky. Príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektoval a vždy plnil. Na oddiele bol nekonfliktný. Vo svojich veciach si udržiaval primeraný poriadok a úprave zovňajšku venoval náležitú pozornosť. Počas výkonu trestu odňatia slobody bol jedenkrát disciplinárne odmenený. Disciplinárne potrestaný nebol. Uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 31.01.2023 pod spisovou značkou o zmene súdnej diferenciácie bol preradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Správanie a vystupovanie odsúdeného je v tunajšom ústave na požadovanej úrovni, slušné a bezproblémové. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava. Príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje a vždy plní. Negatívne poznatky o odsúdenom evidované nie sú. Na oddiele je nekonfliktný a znášanlivý. Zásady osobnej ako aj kolektívnej hygieny má osvojené. Vo svojich veciach si udržiava primeraný poriadok a úprave zovňajšku venuje náležitú pozornosť. Z radov odsúdených bol poverený zastávaním funkcie vedúceho izby. Svoje povinnosti si riadne plní. Doposiaľ počas celého výkonu trestu odňatia slobody bol trikrát disciplinárne odmenený, a to nasledovne: 03.10.2022 pochvala za plnenie činností súvisiacich so všeobecným rozvoj osobnosti odsúdeného, 03.05.2024 mimoriadne povolenie návštevy za plnenie činností súvisiacich so všeobecným rozvoj osobnosti odsúdeného, 22.01.2025 povolenie prijatia balíka do hmotnosti 5 kg za plnenie činností súvisiacich so všeobecným rozvoj osobnosti odsúdeného. Disciplinárne potrestaný nebol. Počas výkonu trestu odňatia slobody neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania. Čas osobného voľna trávi sledovaním televízneho vysielania, číta dostupnú literatúru a hrá spoločenské hry s inými odsúdenými. Vychádzok sa zúčastňuje pravidelne. Športové aktivity nepreferuje zo zdravotných dôvodov. Navštevuje sv. omše v ústavnej kaplnke. Do oddielových aktivít organizovaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa zapája podľa svojich záujmov. Odsúdený sa snaží v rámci svojich možností tráviť voľný čas zmysluplne. Odsúdený doposiaľ nebol v tunajšom ústave pracovne zaradený na žiadnom pracovisku zo zdravotných dôvodov. Na oddiele je zapájaný do činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích priestorov ústavu. Uvedené činnosti vykonáva svedomito. Odsúdený vyrastal v úplnej rodine. Rodičia už nežijú. Má päť súrodencov. Po skončení základnej školy v ďalšom štúdiu nepokračoval, je nevyučený. Pracoval brigádne ako robotník a dva roky bol súkromný podnikateľ, podnikal v predaji odevov. Pred vzatím do výkonu väzby pracoval formou príležitostných brigád a opatroval zdravotne postihnutú dcéru. Odsúdený je ženatý, otec jednej dospelej dcéry. Vyživovaciu povinnosť nemá žiadnu. Počas výkonu trestu odňatia slobody udržiava pravidelný kontakt s manželkou, sestrou, dcérou a vnúčatami písomne, telefonovaním a návštevami. Po ukončení výkonu trestu odňatia slobody sa plánuje vrátiť do miesta trvalého bydliska k manželke a dcére. Odsúdený má Okresným súdom Nové Zámky pod č. k. uložený ochranný dohľad v trvaní 3 roky. Trestná minulosť odsúdeného, viď odpis registra trestov. V súčasnosti nie sú v dostupnej dokumentácii voči odsúdenému evidované ďalšie trestné stíhania.“ 14. Sťažnostný súd konštatuje, že pokiaľ ide o splnenie prvej materiálnej podmienky, z aktualizovaného hodnotenia poskytnutého na výkon trestu odňatia slobody nevyplývajú skutočnosti, ktoré by svedčali o dlhodobom a trvalom polepšení odsúdeného a to aj napriek faktu, že odsúdeného správanie vo výkone trestu možno označiť za pozitívne. Tento javiaci sa rozpor pramení z faktu, že správanie odsúdeného je formálne postačujúce, dokonca po nástupe do výkonu trestu (po predchádzajúcej väzbe) má evidované 3 disciplinárne odmeny a žiaden disciplinárny trest. V prípade osoby odsúdeného však tento má uložené disciplinárne odmeny za rozvoj osobnosti, avšak odsúdený (napriek tomu, že to vo svojej sťažnosti uvádza), nie je pracovne zaradený (v zmysle hodnotenia zo zdravotných

dôvodov), pričom za postačujúci pracovný návyk nie je možné považovať ,,len“ činnosti súvisiace so všeobecným rozvojom osobnosti odpudeného v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích priestorov. Uvedené je potrebný dať do kontextu s faktom, že odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody neabsolvoval žiaden rekvalifikovaný kurz ani iné formy vzdelávania. V tomto smere pri osobe odsúdeného je tiež nutné zohľadniť, že má vedomosť o podmienkach života v regulovanom prostrední, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody opakovane a má vykonaných podľa skráteného výpisu klienta ZVJS 6 nepodmienečných trestov. Pri jeho osobe nejde teda o vytváranie dvoch kategórií odsúdených, resp. prísnejších podmienok pre posudzovanie správania osoby recidivistu v podmienkach ÚVTOS, ale o strohé konštatovanie, že odsúdený vie o svojich povinnostiam v podmienkach ÚVTOS aj vzhľadom na minulé skúsenosti s výkonom nepodmienečných trestov. V tomto smere možno čiastočne korigovať názor prvostupňového súdu, ktorý uviedol, že ,,v prípade prvej materiálnej podmienky súd konštatuje, že správanie odsúdeného, ktorý už bol opakovane súdne trestaný a už bol opakovane vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, je potrebné hodnotiť prísnejšie oproti správaniu odsúdeného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a vo výkone trestu odňatia slobody je prvý krát“. Tento záver je akceptovateľný iba čiastočne, nakoľko v zmysle aktuálnej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR nie je akceptovateľné vytváranie 2 kategórií medzi odsúdenými (pri ktorých by v prípade recidivistov všeobecné súdu pristupovali k plneniu ich povinností vo výkone trestu prísnejšie len preto, že ide o recidivistov). Na druhej strane samotný fakt, že osoby opakovane umiestené vo výkone trestu prišli už skôr do styku s požiadavkami pre správanie v prostredí obmedzenej slobody (a teda je vyšší predpoklad, že vedia o požiadavkách na vlastné správanie), je na tomto mieste opodstatnený. 15. Sťažnostný súd zastáva názor, že vonkajší prejav odsúdeného v podmienkach ÚVTOS je možné ustáliť ako dostačujúci, avšak v jeho prípade má sťažnostný súd za to, že ide len o prejav vonkajšieho prispôsobenia sa výkonu trestu a nie aj polepšenia odsúdeného. Pri osobe odsúdeného je nutné trvať na vyvinutí patričnej iniciatívy a snahy po náprave, ktorá u odsúdeného nie je preukázateľne dlhodobo prítomná v dostatočnej forme. Ak odsúdený nevyvíja dostatočne aktívnu snahu po náprave, ktorá by mala aj reálny odraz v jeho správaní a konaní, nie je možné konštatovať splnenie podmienky polepšenia. Ak odsúdený len dodržiava pravidlá výkonu trestu, čo je ale elementárna povinnosť každého väzňa, nie je to samé osebe dôvod konštatovať splnenie tejto materiálnej podmienky (t.j. polepšenia). Pokiaľ odsúdený vo svojej sťažnosti zdôrazňuje svoje dobré správanie vo výkone trestu odňatia slobody, sťažnostný súd poukazuje na to, že odsúdený je povinný plniť povinnosti a nariadenia, ktoré sú mu v rámci výkonu trestu odňatia slobody uložené. Pokiaľ teda zdôrazňuje, že si plnil povinnosti, ktoré mu boli uložené, nie je toto možné zamieňať s kategóriou polepšenia, ktorú má na mysli ustanovenie . Inú kvalitu, ktorá by svedčala o polepšení sa, by malo také jeho správanie, ktoré by vyústilo do absencie negatívnych poznatkov a nielen symbolického udelenia patričného počtu disciplinárnych odmien (v tomto smere nie je možné vytknúť odsúdenému nulovú aktivitu, avšak odsúdený sa nachádza vo výkone trestu od 12.03.2021 [bez ohľadu na predchádzajúce väzbu] a má doposiaľ udelené ,,len“ 3 disciplinárne odmeny za rozvoj osobnosti), avšak odsúdený nie je aktuálne pracovne zaradený zo zdravotných dôvodov s výnimkou menších prác pre ústav, ktoré sťažnostný súd popísal vyššie. Odsúdený jednak dostatočne (ani v rovine argumentácie) neuviedol, prečo nie je schopný začleniť sa do pracovného procesu, na druhej strane ponúka prísľub zamestnania v prípade podmienečného prepustenia. Odsúdený v sumáre plne nepreukázal vnútornú zmenu hodnotového nastavenia umožňujúcu vytvoriť záver o jeho polepšení. 16. Pokiaľ ide o nesplnenie druhej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, aj tu sťažnostný súd dospel k rovnakému názoru ako prvostupňový súd. Odsúdený v zásade poukazuje na vlastné polepšenie a argumentuje (aj) v texte sťažnosti citovanou judikatúrou. Treba však kategoricky odmietnuť námietku odsúdeného spočívajúcu v nemožnosti zohľadnenia jeho trestnej minulosti. Sťažnostný súd zdôrazňuje, že v konaní o podmienečnom prepustení odsúdeného je nutné zohľadniť osobu odsúdeného ako celok, pričom je nutné prihliadnuť aj na tie odsúdenia, v rozsahu ktorých sa na odsúdeného hľadí ako kedy nebol odsúdený, nakoľko takáto skutočnosť neznamená, že by sa na odsúdeného malo hľadieť tak, ako keby sa skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený, vôbec nestal. Zákon totiž ustanovuje len fikciu neodsúdenia páchateľa v dôsledku zahladenia odsúdenia, nie teda fikciu, že sa nestal skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Inak povedané, zahladením odsúdenia, alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 71/1975). Fikcia zahladenia odsúdenia nebráni tomu, aby súd pri hodnotení možností nápravy prihliadol na skutočnosť, že páchateľ už v minulosti spáchal trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonu k trestnej činnosti a jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným , možností jeho nápravy a podobne (R 10/1974). Uvedené sa týka aj odsúdení zahladených nielen priamo

zo zákona, ale aj formou súdneho rozhodnutia na návrh odsúdeného. Trestná minulosť odsúdeného pritom nemá byť jediným zohľadňovaným faktorom v konaní o podmienečnom prepustení, čo však v predmetnom konaní rozhodne nie je. 17. V tomto smere sťažnostný súd uvádza, že vyššie citované závery vyplývajú aj z judikatúry Ústavného súdu SR. ,,Ústavný súd považuje za nutné v súlade so svojou rozhodovacou praxou (napr. , ) podčiarknuť, že priamo v zákonnom texte je pre súd obsiahnutý príkaz, aby pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení reflektoval na povahu spáchaného trestného činu ( ). Zároveň zodpovedá účelu uvedeného ustanovenia, ak sa očakávanie toho, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, odvodzuje od prítomnosti (teda od správania odsúdeného vo výkone trestu), ale v určitej miere aj retrospektívne, teda pohľadom na trestnú minulosť odsúdeného. Ako rozporné s imperatívom ochrany základných práv by mohli byť zhodnotené také závery súdov, ktoré by spočívali len v paušálnom odkaze na počet predošlých odsúdení sťažovateľa (napr. ). V prípade sťažovateľa to tak nebolo, keďže krajský súd, ako aj najvyšší súd sa zamerali nielen na počet predchádzajúcich trestných odsúdení, ale tieto vyhodnocovali aj materiálne so zreteľom na závažnosť a charakter kriminálnej činnosti sťažovateľa, za ktorú vykonáva trest odňatia slobody, a to vo vzťahu k prognóze vedenia riadneho života. Na doplnenie ústavný súd dodáva, že aj vo svojom rozhodnutí sp. zn. (ZNaU 89/23) judikoval, že „nie je konfliktom so zákazom dvojitého postihu (res iudicata) podľa , Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a , , ak súd pri posudzovaní splnenia materiálnej podmienky podmienečného prepustenia spočívajúcej v možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, zohľadní recidívu (najmä úmyselnej a druhovo rovnorodej) trestnej činnosti, skorší výkon trestu (trestov) odňatia slobody, spáchanie ďalšieho trestného činu v skúšobnej dobe určenej pri skoršom, pôvodne podmienečnom odsúdení alebo pri podmienečnom prepustení týkajúcom sa trestu (jeho zvyšku), ktorý odsúdený vykonáva, alebo spáchanie trestného činu, za ktorý je odsúdený aktuálne vo výkone trestu v skúšobnej dobe určenej pri skoršom podmienečnom odsúdení alebo podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Ide totiž o skutočnosti, ktoré očakávanie vedenia riadneho života v budúcnosti nevyhnutne kauzálne (aj keď nie výlučne) podmieňujú. Neprípustná (podľa okolností prípadu až v rovine ústavnej neudržateľnosti) by bola len výlučná absolutizácia samotného (vykonávaného) odsúdenia (nemožno podmienečne prepustiť len preto, lebo odsúdený spáchal to, za čo bol uznaný za vinného konkrétnym rozsudkom). Ak nie je v kontexte popísanom v predchádzajúcom bode splnená (v textuálnej chronológii druhá) zákonná podmienka možnosti vedenia riadneho života v budúcnosti, nie je v obsahovej spojitosti (prekrytí) splnená (bez ohľadu na dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody) ani prvá materiálna podmienka podmienečného prepustenia ( v návetí), a to v jej podstatnom, obsahovo vyúsťujúcom prvku „polepšenie“. Polepšenie možno preukázať, len ak je v čase rozhodovania súdu dostatočne podložená prognóza vedenia riadneho života odsúdeného v budúcnosti; správanie odsúdeného vo výkone trestu však môže k (pozitívnemu alebo negatívnemu) posúdeniu takej prognózy výrazne prispieť.“ - Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS/326/2026 zo dňa 09.06.2026. Nad rámec uvedeného sťažnostný súd udáva, že aj so sťažovateľom citovanej judikatúry vyplýva spoľahlivý záver, že trestná minulosť nesmie byť jediným elementom, ktorý posudzujú všeobecné súdy, pričom ale zjavne nie je správne túto úplne ignorovať, nakoľko tvorí jeden z podstatných atribútov osoby odsúdeného (hoci nie jediný). 18. Odsúdeného možno teda nepochybne označiť za špeciálneho recidivistu vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti (10 jeho skorších odsúdení má minimálne sčasti tento charakter), pričom má vykázané opakované odsúdenia za skutky násilnej povahy (viď 1. a 12. záznam v registri trestov). Žiada sa dodať, že odsúdený strávil doposiaľ v zmysle odpisu registra trestov vo výkone viacerých trestov značnú časť svojho života (v zmysle odpisu registra trestov mu boli uložené tresty presahujúce celovo 14 rokov, vrátane trestu, ktorý aktuálne vykonáva), pričom bol opakovane umiestňovaný do výkonov trestu za skutky spáchané po skorších podmienečných odsúdeniach. Do súčasnosti bol odsúdený už skôr dvakrát podmienečne prepustený, pričom sa v jednom prípade osvedčil, v druhom prípade bolo podmienečné prepustenie ako nadväzujúci výrok zrušené titulom uloženia súhrnného trestu. Odsúdený sa už skôr neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom (viď 8 záznam v registri trestov). Za zmienku stojí aj fakt, že odsúdený páchal trestnú činnosti s prestávkami od roku 1994 a možno prijať záver, že v páchaní trestnej činnosti pokračoval až do začiatku výkonu nepodmienečných trestov. Aj sťažnostný súd zastáva názor, že zmena spočívajúca v zlepšení správania odsúdeného v prípade pobytu ÚVTOS má len charakter vonkajšieho prispôsobenia, nie zmeny hodnotového nastavenia, a to aj napriek tomu, že jeho správanie nie je možné označiť ako podpriemerné.

19. Sťažnostný súd má tiež za to, že pri hodnotení odsúdeného je nutné zohľadniť stredné riziko recidívy trestnej činnosti a menej priaznivú resocializačnú prognózu v zmysle hodnotenia riaditeľa ÚVTOS (tento záver vyplynul zo skoršieho hodnotenia a doposiaľ nebol modifikovaný). Ak riaditeľ ÚVTOS odporúča podmienečné prepustenie odsúdeného s dohľadom, tak je k tomuto nutné uviesť, že v prvom rade ide o odporúčanie, ktoré je nutné zohľadniť, ale nie preceniť, keďže posúdenie splnenia podmienok na podmienečné prepustenie je otázkou úvahy konajúcich súdov, pričom aj sťažnostný súd je toho názoru, že u odsúdeného nie je možné konštatovať polepšenie a na podklade tohto ani predpoklad vedenia ďalšieho riadneho života. Žiada sa dodať, že samotný návrh riaditeľa ÚVTOS na prepustenie odsúdeného s dohľadom je nedôvodný aj preto, že u odsúdeného nie je možné očakávať dosiahnutie účelu dohľadu probačného a mediačného úradníka, aj pre zistený problém odsúdeného s dlhodobým dodržiavaním spoločenským noriem, ale tiež z faktu, že odsúdenému bol v minulosti uložený aj podmienečný trest s probačným dohľadom, ktorý ale neviedol k osvedčeniu, ale k nariadeniu výkonu nepodmienečného trestu, teda je zrejmé, že pôsobenie dohľadových mechanizmov pri jeho osobe v podmienkach slobody (aj sčasti obmedzenej slobody) už v minulosti bolo značne limitované a tento záver podľa názoru sťažnostného súdu pretrváva aj v súčasnosti. 20. Pri osobe odsúdeného nie je teda osvedčené, že malo prísť k splneniu prevýchovného účelu trestu, nakoľko jeho správanie vo výkone trestu je podľa názoru sťažnostného súdu len prejavom prispôsobenia sa podmienkam ÚVTOS a samé osebe nespĺňa požiadavku prevýchovy odsúdeného. V prípade odsúdeného súd nateraz nezistil splnenie predpokladov vedenia riadneho života po prepustení z výkonu trestu. U odsúdeného možno teda v prípade žiadosti o pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení vyžadovať, aby odstránením nedostatkov preukázal dlhodobé a trvalé polepšenie ako predpoklad pre vedenie riadneho života po výkone trestu odňatia slobody. Rovnako je zrejmé, že nedostatky spočívajúce v absencií rekvalifikačných kurzov, či iného obdobného vzdelávania je možné odstrániť iniciatívou smerujúcou k získaniu takýchto predpokladov pre budúce vedenie riadneho života. V tomto smere môže byť stimulujúcim faktorom aj prípadné získanie vzdelanie štúdiom (napríklad získaním stredoškolského vzdelania, či akéhokoľvek iného relevantného vzdelania umožňujúceho odsúdenému lepšie sa uplatniť na trhu práce). Riziko páchania trestnej činnosti možno podľa názoru sťažnostného súdu znížiť aj získaním pracovného návyku (nielen pracovnej kvalifikácie), pričom v prípade ak odsúdený nemôže pracovať so zdravotných dôvodov, možno v prípade jeho invalidity uvedené súdu preukázať. Rovnaký účel môže mať aj preukázanie možnosti ubytovania a konkrétna možnosť zamestnania umožňujúca krytie základných životných potrieb (v nevyhnutne konkrétnom rozsahu pre účely posúdenia spôsobilosti stimulovať vedenie riadneho života). V tomto smere sťažnostný súd udáva, že odsúdený do spisu doložil formálne potvrdenie o záujme odsúdeného zamestnať od osoby E. F.. Z predmetného potvrdenia nie je zrejmé pracovná pozícia, druh pracovnoprávneho vzťahu, ani príjem z takejto činnosti (pričom je nutné zohľadniť aj fakt, že odsúdený nie je riadne pracovne zaradení zo zdravotných dôvodov a vykonáva de facto len upratovacie práce pre potreby ústavu). Rozhodne možno kontaktovať, že u odsúdeného môže v žiadúcom smere pôsobiť získanie pracovného zaradenia (najmä nad rámec pomocných prác) a dosahovanie kladných výsledkov v tomto smere, ak mu to zdravotný stav umožňuje (čo je v návrhovom konaní o podmienečnom prepustení nutné preukázať, prípadne uvedené kompenzovať preukázaním príjmov umožňujúcich krytie základných životných potrieb). Kladne bude tiež možné oceniť získanie prípadných ďalších odmien, a to aj za osobnostný rozvoj. V aktuálnej situácii je riziko opätovného zlyhania odsúdeného v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody neprimerané vysoké, okrem iného aj pre nepreukázanie možnosti zabezpečenia si legálneho príjmu, umožňujúceho vedenie riadneho života (a to aj vo väzbe na fakt, že u odsúdeného bola zistená špeciálna recidíva vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti). 21. Námietky odsúdeného spočívajúce v existencií rodinného zázemia odsúdeného sťažnostný súd nespochybňuje. V prípade odsúdeného je však možné nájsť zvýšené riziko páchania ďalšej (najmä majetkovej) trestnej činnosti, pričom samotná existencia rodinného zázemia v tomto smere už v minulosti nemala na odsúdeného ten efekt, že by ho odradila od páchania ďalšej trestnej činnosti a nie je dôvod predpokladať, že by tak malo nastať práve v súčasnosti. Sťažnostný súd kladie do pozornosti odsúdeného fakt, že konanie o podmienečnom prepustení je návrhovým konaním, sám odsúdený má možnosť preukázať súdu skutočnosti, ktoré považuje za potrebné, pričom súd má taktiež právo uvedené sám zisťovať, avšak ide o jeho právo a nie povinnosť, preto ak je samotný odsúdený je v niektorom smere pasívny, nie je možné hovoriť o porušení jeho práv, ale skôr o dôsledku absencie jeho aktivity. 22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sťažnostný súd nemá za splnenú ani jednu z materiálnych podmienok, ktoré vyžaduje na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Preto je výrok napadnutého uznesenia správny a zákonný a sťažnosť odsúdeného

je potrebné vyhodnotiť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Záverom sťažnostný súd dodáva, že z aktuálnej rozhodovanej praxe všeobecných súdov, ako aj Ústavného súdu SR je zrejmé, že splnenie oboch materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie je nutné skúmať predovšetkým v ich vzájomnej súvislosti, teda či je daný predpoklad vedenia riadneho života odsúdeným ako dôsledok polepšenia odsúdeného, ktorého jedným z prejavov je správania vo výkone trestu. Tieto atribúty však prvostupňového rozhodnutie (aj v zmení jeho doplnenia sťažnostným súdom) spĺňa v plnom rozsahu. 23. Vzhľadom na uvedené rozhodol sťažnostný súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.