Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24C-60-2020.pdf
PDF · 80.89 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/60/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Jozefom Chovanom v spore žalobcu: A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. O. XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpeného: JUDr. Milan Štúrik, advokát, so sídlom Holubyho 51, 036 01 Martin, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo KĽAČIANSKA MAGURA, družstvo, so sídlom 038 61 Turčianske Kľačany 271, IČO: 36 407 291, právne zastúpenému: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o náhradu škody takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 382,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 3 382,14 € od 11.09.2020 do zaplatenia. II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta. III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobou sa žalobca domáhal náhrady škody, spôsobenej pri označenej dopravnej nehode. 2. Žalobca v žalobnom návrhu vyčíslil uplatnenú náhradu škody na sumu vo výške 6 764,25 €, pričom táto má pozostávať z náhrady škody na zdraví vo výške 6 585,00 € a z náhrady znalečného za určenie výšky tejto škody vo výške 179,28 €. Keďže súčet súm týchto jednotlivých zložiek uplatnenej náhrady škody predstavuje sumu vo výške 6 764,28 €, súd nesúlad tohto súčtu a vyčíslenia náhrady škody v žalobnom návrhu považoval za chybu v počítaní, teda zrejmú nesprávnosť a v konaní pokračoval o nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 6 764,28 €. 3. Žalobca žalobu odôvodnil tak, že príčinou predmetnej dopravnej nehody bol stret jeho motorového vozidla so zvieraťom (kravou) chovaným žalovaným, ktorý nezabezpečil dostatočné opatrenia na zabránenie jeho úniku. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že nezodpovedá za škodu spôsobenú pri predmetnej dopravnej nehode žalobcovi, že zabezpečil dostatočné opatrenia na zabránenie úniku zvierat ním chovaných, a to ich zabezpečením elektrickým ohradníkom, cez ktorý nemôže krava preskočiť, a ich strážením jeho zamestnancom, avšak došlo k ich splašeniu, následnému prerazeniu elektrického ohradníka a ich úniku na pozemnú komunikáciu, čomu nebolo možné zabrániť, a že výlučnou príčinou predmetnej dopravnej nehody bol spôsob jazdy žalobcu, ktorý výrazne prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť v jej mieste, v dôsledku čoho nebol schopný reagovať na existujúcu prekážku na ceste. 5. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k predmetnej dopravnej nehode, že pri nej bola žalobcovi spôsobená uplatnená škoda vo výške žalovanej sumy, že pri tejto dopravnej nehode žalobca svojím motorovým vozidlom zrazil kravu, ktorá patrila žalovanému a ktorá unikla z ohradníka a nachádzala sa na pozemnej komunikácii, že táto dopravná nehoda sa stala na mieste s maximálnou povolenou rýchlosťou jazdy 50 km/hod. a že žalobca v jej okamihu viedol svoje motorové vozidlo
rýchlosťou 88,5 km/hod. Medzi stranami sporu je však sporné, či za spôsobenú škodu zodpovedá žalovaný a či ku škode došlo zavinením žalobcu. 6. Súd vykonal dokazovanie prípisom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin zo dňa 16.08.2019, prípisom Okresného dopravného inšpektorátu Martin zo dňa 23.10.2019, správou poľovníckeho hospodára zo dňa 28.02.2020, odborným vyjadrením Ing. Peter Kurhajca zo dňa 30.07.2019 a snímkami obrazoviek z mobilnej aplikácie Facebook. 7. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. 8. Podľa § 420a ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti. 9. Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. 10. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. 11. Súd dospel k záveru, že chov zvierat žalovaným ako poľnohospodárskym družstvom je jeho prevádzkovou činnosťou a že tieto zvieratá sú vecou použitou pri tejto činnosti. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou je pritom objektívnou zodpovednosťou, to znamená, že subjekt, ktorý túto prevádzkovú činnosť vykonáva, zodpovedá za škodu ňou spôsobenú bez ohľadu na zavinenie. Liberačné dôvody, pri existencii ktorých sa subjekt môže zbaviť tejto zodpovednosti, zákon stanovuje len dva, a to, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo že škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného. 12. Žalovaný tvrdil, že nezodpovedá za predmetnú škodu z dôvodu, že bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, a to tak, že došlo k vyplašeniu zvierat šelmou (medveďom), v dôsledku ktorého prerazili elektrický ohradník a unikli z neho. Na preukázanie tejto skutočnosti poukázal na vysvetlenia svedkov Miroslava Fučelu a Mykolu Bidasha podaných na Okresnom dopravnom inšpektoráte Martin vo veci objasňovania priestupku žalobcu proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z ktorých vyplýva, že krava, ktorou bola spôsobená predmetná škoda, sa dostala na pozemnú komunikáciu po prerazení elektrického ohradníka, ktorý bol pod prúdom, a to zrejme z dôvodu vyplašenia medveďom, a na správu poľovníckeho hospodára PS SBU Martin-Priekopa zo dňa 28.02.2020 o výskyte šeliem v poľovníckom revíre Vrútky, z ktorej vyplýva, že v poľovníckej sezóne 2019/2020 bol v tomto revíre zaznamenaný výskyt troch dospelých samcov, dvoch dospelých samíc a piatich mláďat medveďa hnedého. Tieto dôkazy však dostatočne nepreukazujú tvrdenia žalovaného. Z vysvetlení svedkov vyplýva, že títo sa len domnievajú, ako k úniku kráv došlo (v dôsledku ich vyplašenia šelmou), avšak žiadnym spôsobom tieto ich domnienky neboli podporené ďalšími dôkazmi, a správu poľovníckeho hospodára je všeobecným konštatovaním o výskyte medveďa hnedého v danom revíre počas danej poľovníckej sezóny, avšak tieto skutočnosti nie je možné žiadnym spôsobom spojiť s predmetnou dopravnou nehodou. V konaní teda nebolo preukázané, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke a tento liberačný dôvod tak nebol naplnený. 13. V konaní však bolo preukázané, že predmetná škoda v uplatnenom rozsahu bola spôsobená aj vlastným konaním žalobcu. Tento výrazne prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť v mieste a okamihu dopravnej nehody, v dôsledku čoho nebol schopný reagovať na existujúcu prekážku na ceste, pričom aj z vysvetlenia svedka Martina Voštináka podaného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Martin vo veci objasňovania priestupku žalobcu proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky vyplýva, že žalobca ho už skôr v obci predbiehal neprimeranou rýchlosťou, pravdepodobne cez plnú čiaru. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako poškodený svojím zavinením, a to vedením motorového vozidla v rozpore s dopravnými predpismi, prispel k vzniku škody a jej rozsahu, preto znáša škodu pomerne. 14. Súd sa preto ďalej zaoberal pomerom, v akom za predmetnú škodu zodpovedajú strany sporu. Na základe vykonaného dokazovania sa súdu javí ich zodpovednosť ako rovnocenná. Žalovaný zodpovedá za uplatnenú škodu ako za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, avšak čiastočne sa tejto zodpovednosti zbavil, keďže preukázal, že škoda bola spôsobená aj vlastným konaním žalobcu. Keďže strany sporu neuviedli žiadne skutkové tvrdenia a neoznačili a nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by mali viesť k inému zhodnoteniu pomeru ich zodpovednosti za túto škodu, okrem samotných tvrdení, že za ňu zodpovedá výlučne druhá strana, súd ustálil ich zodpovednosť v pomere 50:50. 15. Súd teda mal preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná v rozsahu 50 %, a v tejto časti jej vyhovel. 16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18. Súd spolu s nárokom na zaplatenie žalovanej sumy priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z nej tak, ako si ho uplatnil. 19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 21. Vo veci mali strany sporu vyrovnaný úspech, žiadna z nich preto nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Martin. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).