Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/159/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcu: A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. O. XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpený: JUDr. Milan Štúrik, advokát, so sídlom C. XX, XXX XX O., proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo KĽAČIANSKA MAGURA, družstvo, so sídlom 038 61 Turčianske Kľačany 271, IČO: 36 407 291, právne zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -99 zo dňa 27.05.2021, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. z o s t á v a nedotknutý.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 3 382,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% z tejto istiny od 11.09.2020 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode, a to stretom motorového vozidla, ktoré viedol žalobca, so zvieraťom (kravou) chovaným žalovaným, teda žalobca svojím motorovým vozidlo zrazil kravu, ktorá patrila žalovanému a táto unikla z ohradníka a nachádzala sa na pozemnej komunikácii, pričom dopravná nehoda sa stala na mieste s maximálne povolenou rýchlosťou jazdy 50 km/hod. a žalobca v jej okamihu viedol svoje motorové vozidlo rýchlosťou 88,5 km/hod.. Rovnako nebolo sporné, že pri tejto dopravnej nehode žalobcovi vznikla škoda ublížením na zdraví, vyčíslená v sume, ako ju uplatňuje v tomto konaní. Medzi stranami sporu ostalo sporné, či za škodu zodpovedá žalovaný a či ku škode došlo zavinením žalobcu. Dospel k záveru, že chov zvierat žalovaným ako poľnohospodárskym družstvom je jeho prevádzkovou činnosťou a že zvieratá sú vecou použitou pri tejto činnosti. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou je objektívnou zodpovednosťou ( ), čo znamená, že subjekt, ktorý túto prevádzkovú činnosť vykonáva, zodpovedá za škodu ňou spôsobenú bez ohľadu na zavinenie. Liberačné dôvody, pri existencii ktorých sa subjekt môže zbaviť tejto zodpovednosti, zákon stanovuje len na dva a to, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke alebo, že škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného. Pokiaľ žalovaný tvrdil liberačné dôvody, že došlo k vyplašeniu zvierat šelmou (medveďom), v dôsledku ktorého prerazili elektrický ohradník a unikli z neho, pričom poukazoval na vysvetlenia svedkov O. T. a O. N. podaných na Okresnom dopravnom inšpektoráte Martin vo veci objasňovania priestupku, ako aj správou poľovníckeho hospodára PS SBU

Martin-Priekopa zo dňa 28.02.2020 o výskyte šeliem v poľovníckom revíre Vrútky, jedná sa o dôkazy dostatočne nepreukazujúce tvrdenia žalovaného, nakoľko z vysvetlení svedkov vyplýva, že títo sa len domnievajú, ako k úniku kráv došlo, avšak žiadnym spôsobom tieto ich domnienky neboli podporené ďalšími dôkazmi a správa poľovníckeho hospodára je všeobecným konštatovaním o výskyte medveďa hnedého v danom revíre počas danej poľovníckej sezóny, ktoré skutočnosti nie je možné žiadnym spôsobom spojiť s predmetnou dopravnou nehodou. Zároveň však bolo preukázané, že predmetná škoda bola spôsobená aj vlastným konaním žalobcu, keď tento výrazne prekročil najvyššie povolenú rýchlosť v mieste a okamihu dopravnej nehody, v dôsledku čoho nebol schopný reagovať na existujúcu prekážku na ceste, pričom aj z vysvetlenia svedka O. S. podaného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Martin vo veci objasňovania priestupku vyplýva, že žalobca ho už skôr v obci predbiehal neprimeranou rýchlosťou a pravdepodobne cez plnú čiaru. Teda žalobca ako poškodený svojím zavinením prispel k vzniku škody a jej rozsahu, a preto znáša škodu pomerne. Keďže strany sporu neuviedli žiadne skutkové tvrdenia a neoznačili a nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by mali viesť k inému zhodnoteniu pomeru ich zodpovednosti za škodu, okrem samotných tvrdení, že za ňu zodpovedá výlučne druhá strana, ustálil ich zodpovednosť v pomere 50:50, a žalobe čiastočne v rozsahu 50% vyhovel. Úroky z omeškania priznal s poukazom na a nariadenia Vlády SR č. tak, ako si ich uplatnil žalobca v žalobe. O trovách konania rozhodol s poukazom na , (ďalej ) a mal za to, že strany sporu mali vyrovnaný úspech, preto vyslovil, že žiadna strana nemá na náhradu trov konania právo.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku vo výrokoch I. (zamietnutie žaloby vo zvyšku) a III. ( o nároku na náhradu trov konania) podal odvolanie žalovaný. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak dôjde k stretu zvieraťa s dopravným prostriedkom pri jeho prevádzke, riadi sa zodpovednosť za škodu vzniknutú usmrtením zvieraťa a zodpovednosť za poškodenie vozidla odlišnými právnymi režimami, aj keď obe ujmy majú základ v spoločnej škodovej udalosti. Zatiaľ, čo za poškodenie motorového vozidla zodpovedá chovateľ zvieraťa podľa zásad v a , za usmrtenie zvieraťa zodpovedá prevádzateľ dopravného prostriedku podľa , . Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. a má za to, že pri uvedenej škodovej udalosti neexistujú dôvody pre vyvodenie jeho zodpovednosti podľa . V zmysle platnej legislatívy mu ako chovateľovi dobytka nie je žiadnym záväzným predpisom určený spôsob, druh a výška zabezpečenia chovaného dobytka, tým pádom ani výška elektrického ohradníka, či konkrétne betónové stĺpy a výška plotu 5 metrov. Uvedené podopiera aj odpoveďou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 16.06.2021, ako aj fotografiami elektrických a obyčajných ohradníkov, ktoré využívajú chovatelia dobytka po celom Slovensku a ktoré sú totožné s ohradníkom, ktorým mal zabezpečený svoj dobytok v čase vzniku škodovej udalosti. Pozemky, na ktorých sa chovaný dobytok pasie, sú v podielovom spoluvlastníctve mnohých spoluvlastníkov, ktoré má žalovaný v nájme a kde nemá oprávnenie od vlastníkov na vybudovanie ohradníka s betónovými stĺpmi do výšky 5 metrov tak, ako to spomínal súd na pojednávaní a je nereálne takéto oprávnenie od vlastníkov získať a následne pre takúto stavbu získať stavebné a ďalšie povolenia. Má za to, že je verejne známe, že na území Slovenskej republiky došlo k premnoženiu medvedej zveri, čo preukazuje ich výskyt pri ľudských obydliach, ako aj napádanie chovaných zvierat, o čom pravidelne informujú médiá (odkazy na články <https://www1.pluska.sk/regiony/stredne-slovensko/ bacovia-gemera-su-zufali-ovce-utocia-edvedevlky>, <https://www.aktuality.sk/clanok/898972/enviro-v- okoli-sucian-sa-pohybuje-medved-varujezasahovy-tim/>). Únik dobytka z ohraníka žalovaného s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote spôsobilo vystrašenie dobytka šelmou a nie je v možnostiach a schopnostiach žalovaného o tom predložiť iné priame dôkazy ako tie, čo v spore predložil doteraz. V čase, kedy došlo k úniku, dobytok spí, takže bez vonkajšieho podnetu, dobytok nemá dôvod násilne unikať z ohradníka. Má za to, že v čase škodovej udalosti mal dostatočne zabezpečený hovädzí dobytok elektrickým ohradníkom do výšky 1,5 metra, stráženie ohradníka zamestnancom, čo považuje za dostatočné na zabránenie úniku zvieraťa. Neporušil žiadnu právnu povinnosť a škoda nebola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného. Jedinou príčinou vzniku škody je príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom, štýlom jazdy žalobcu, jeho porušením zákona o cestnej premávke, pretože len v tomto prípade ide o bezprostredný vzťah príčiny a následku. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žaloba bude zamietnutá a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že s jeho tvrdeniami v odvolaní sa nestotožňuje, považuje ich za účelové a tendenčné a dôkazy, ktoré predložil v odvolaní si žalovaný prispôsobuje a ich obsah vykladá vo svoj prospech, čo je však v rozpore so správnym právnym názorom prezentovaným súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný opiera odvolanie o odpoveď Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 16.06.2021, kde v bode 13 je uvedené, že všetky zariadenia musia byť kontrolované aspoň raz cez deň, je na rozhodnutí chovateľa, a to podľa kategórie, kde sú umiestnené na pasienku (v danom prípade pri ceste 1. triedy) na rozdiel od predloženej fotodokumentácie, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou nejedná o ohradníky umiestnené v blízkosti frekventovaných ciest 1. triedy, kde je možná prítomnosť šeliem, aby okrem pravidelných kontrol zhodnotil aj dostatočnosť ohradenia, či použitú technológiu nahradiť vhodnejšou. Súd nekonkretizoval, že by mal žalovaný postaviť 5 metrov betónový plot. Na zabránenie úniku dobytka na hlavnú cestu by postačoval aj drevený plot, na stavbu ktorého by nebolo potrebné stavebné povolenie, ako uvádza žalovaný v odvolaní. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval, že v čase, kedy došlo k úniku dobytka, dobytok spí, tak poukázal na to, že je všeobecné známe, že hovädzí dobytok, a obzvlásť ten, ktorý je voľne chovaný, nie je chovaný za účelom produkcie mlieka, už v skorých ranných hodinách vychádza na pašu. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by bol elektrický ohradník v čase vzniku škodovej udalosti funkčný, ani z akého zdroja mal byť tento ohradník napájaný. Opäť poukázal na zistenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin zo dňa 16.08.2019, kde sa konštatuje, že z kontrol, ktoré RVPS u žalovaného viackrát vykonala, boli zistené porušenia a bolo žalovanému uložené zabezpečiť pre zvieratá chované na pastve v danom úseku proti úniku pevné oplotenie tak, aby nemohli vychádzať na cestu prvej triedy. Ani pri následne vykonanej dodatočnej kontrole 14.08.2019 žalovaný nezabezpečil vhodné opatrenia na zabránenie úteku zvierat, nevybudoval pevné oplotenej zo strany smerujúcej k ceste 1. triedy č. 1/18 a elektrický oplôtok, ktorý bol z jednej časti zvalený na zem tak, že nezabezpečoval žiadnu bariéru proti prípadnému úniku zvierat na štátnu cestu. Žalobca predložil súdu aj viaceré snímky z obrazoviek z mobilnej aplikácie facebook, z ktorých je zrejmé, že zvieratá prechádzajú cez hlavnú cestu, vodiči viackrát prostredníctvom médií upozorňovali na tieto skutočnosti. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný v replike nesúhlasí s vyjadreniami žalobcu, popiera ich a trvá na skutočnostiach a dôkazoch, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Zaobstaral predloženú fotodokumentáciu prostredníctvom subjektov, ktoré vykonávajú totožnú činnosť ako žalovaný v uvedených územiach, kde sú zobrazené elektrické a obyčajné ohradníky a tieto sú totožné s ohradníkom, ktorým mal žalovaný zabezpečený svoj dobytok v čase vzniku škodovej udalosti. Dodržal všetky zákonom uložené povinnosti, ako aj ďalšie povinnosti vyplývajúce z jeho činnosti na zabezpečenie chovaných zvierat, avšak je nereálne, aby vzniku udalosti mohol zabrániť. Naopak, žalobca spôsob svojej jazdy vedel ovplyvniť, vedel si prispôsobiť rýchlosť stavu vozovky, ako aj vzniknutej situácii na ceste, hlavne ak sa na ceste vyskytne prekážka, či už je to zviera alebo iná prekážka. Ním chovaný dobytok je zatváraný do elektrického ohradníka a na pašu nechodí sám, ale elektrický ohradník zvieratám otvára poverený zamestnanec, ktorý stádo aj fungovanie ohradníka pravidelne kontroluje. Pri hovädzom dobytku je silne vyvinutý stádovitý inštinkt a vytváranie sociálneho poriadku, takže je viac ako vylúčené, aby sa jedno vybralo preč od stáda v rannú hodinu, kedy došlo k predmetnej udalosti, ak by na to nemalo život ohrozujúci dôvod, spočívajúci vo vyplašení šelmou. Predložené fotografie z mobilnej aplikácie facebook žalobcom považuje za bezpredmetné, nakoľko nie je možné určiť, komu zvieratá patria, kde sa nachádzajú a z akých dôvodov sa tam nachádzajú. Divoké šelmy sú na SR chránené, je problematické, až nemožné ich počet znížiť a o hovädzom dobytku platí, že pri najmenšej provokácii sa vyplaší. Ako stádové zvieratá kravy nasledujú vedúce zviera a tak vyvinú veľkú silu a prekonajú všetky druhy ohradníkov, elektrické, neelektrické, s drevenými stĺpmi, s betónovými stĺpmi. Je nespravodlivé klásť na chovateľov zvierat takéto nereálne povinnosti, ktoré nie je v ich možnostiach a schopnostiach splniť. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

5. Žalobca v duplike uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočne zdôvodnil nedostatočné zabezpečenie úniku dobytka, tvrdenie žalovaného, že ním predložená fotodokumentácia ohradníkov, ktoré používajú iné subjekty a ním používané ohradníky sú totožné, neobstojí a nie je ani možné bez akýchkoľvek pochybností sa s jeho tvrdením stotožniť. Jeho tvrdenie, že dodržal všetky zákonom uložené povinnosti, vyvracajú zistenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin. Tvrdenie žalovaného, že žalobca spôsob svojej jazdy vedel ovplyvniť, vedel si prispôsobiť rýchlosť stavu vozovky, ako aj vzniknutej situácii, neobstojí, nakoľko nemohol predpokladať, že mu do vozovky a v danom úseku vstúpi zviera. V prípade, ak by bol žalovaný dostatočným spôsobom zabezpečil, aby nedošlo k úniku hospodárskych zvierat na cestu 1. triedy, ku kolízii dôjsť nemuselo.

Rovnako neobstojí obrana, že tieto boli vyplašené šelmou, nakoľko na to neprodukoval žiaden dôkazy. Po tejto udalosti žalovaný už zvieratá v tejto lokalite nechová a je dôvodné predpokladať, že ich chov zrušil z dôvodu viacero medializovaných hlásení o nachádzajúcich sa zvieratách v danom úseku. Ním predložené fotografie majú výpovednú hodnotu a možno z nich určiť bez akýchkoľvek pochybností, že sú z danej lokality a dajú sa identifikovať. Je len vecou chovateľov zvierat vybrať si na ich chov takú lokalitu a zabezpečiť ich tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života a zdravia obyvateľstva a účastníkov cestnej premávky.

6. Žalobca v ďalšom vyjadrení zotrval na svojich dôvodoch odvolania a popiera tvrdenia žalobcu. Poukázal na to, že základná zákonná povinnosť každého vodiča motorového vozidla je prispôsobiť rýchlosť jazdy najmä svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré je možné predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Ak by sa žalobca riadil týmto základným pravidlom, jeho reakčná doba pre začatie brzdenia a následnej brzdnej dráhy by bola oveľa kratšia. Z odborného vyjadrenia vyplýva, že brzdná dráha žalobcu bola 41,1 metra a pri predpísanej rýchlosti, ktorá je 50 km/hod., by bola brzdná dráha približne o polovicu kratšia, cca 24,6 metra a žalobca by tým dokázal zastaviť vozidlo pred prekážkou, resp. prekážku obísť. Naďalej chová zvieratá na mieste, kde ich choval aj v čase vzniku škodovej udalosti a predložené fotografie ohradníkov z celého Slovenska sú aktuálne a autentické. Navrhuje osobnú ohliadku na miestach, kde sa ohradníky nachádzajú a odkiaľ boli vyhotovené fotografie. O výskyte šeliem v danom regióne niet pochybností, informujú o tom aj médiá a pripája dôkazy na video a článok z okolia Martin, kde sa pohyboval medveď. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

7. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd ( ), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal rozhodnutie v rozsahu a a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

8. V preskúmavanej veci medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 15.7.2019 o 04.10 hod. v úseku cesty smerom od Martina do Žiliny v obci Vrútky, cesta I/18, 477,35 km došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalobca svojím motorovým vozidlom zrazil kravu, ktorá patrila žalovanému a ktorá unikla z ohradníka a nachádzala sa na pozemnej komunikácii, pričom sa jedná o úsek, kde je maximálne povolená rýchlosť jazdy 50 km/hod.. Z odborného vyjadrenia Ing. A. G. vyplýva, že žalobca v danom čase a v danom úseku viedol svoje motorové vozidlo rýchlosťou 88,5 km/hod., teda prekročil povolenú rýchlosť o 48,5 km/hod. (takmer o 100%). Pri dopravnej nehode došlo k ublíženiu na zdraví žalobcu - otras mozgu stredné ťažkého stupňa, vulnus lacerum regio supracillii et labii seprioris I.sin.chirurgicky ošetrené, blow- out fraktúra spodnej steny orbity vľavo s prolapsom tukového tkaniva a vpáčením úlomkov smerom do maxilárnej dutiny - zlomenina orbity v oblasti spodiny vľavo operovaná, pneumoorbita, hemosinus maxláris, subkutánny emfyzém, pričom bolestné znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie, so špecializáciou pre traumatológiu MUDr. Peter Gémeč a odbornom vyjadrení č. 37/2020 ohodnotil na 325 bodov. Žalobca si zároveň uplatnil náklady na znalečné vo výške 179,28 eur za vyčíslenie bolestného. Výška škody uplatňovaná žalobcom v tomto konaní nebola stranami sporu rozporovaná. Sporné medzi stranami zostalo, kto zodpovedá za uplatňovanú škodu.

9. Podľa (ďalej aj ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, príp. biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží, alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. V zmysle ods. 3 citovaného ustanovenia zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním žalovaného.

10. Pre pojem „prevádzková činnosť“ je charakteristická cieľavedomá a organizovaná činnosť rozmanitého druhu, ktorá spravidla súvisí s výkonom podnikateľskej alebo obchodnej činnosti smerujúcej dosiahnutiu určitého cieľa. Predmet tejto činnosti môže byť vymedzený napr. v zriaďovacej listine alebo v živnostenskom oprávnení. V danom prípade žalovaný ako poľnohospodárske družstvo sa zaoberá

i chovom zvierat, čo je jeho prevádzkovou činnosťou a zvieratá sú vecou použitou pri tejto činnosti. Uvedené v konaní nebolo ani sporné. Zodpovednosť upravená v má objektívny charakter, a teda existuje bez zreteľa na zavinenie, pričom sa jej možno zbaviť iba v prípade, ako to ustanovuje , ak bola škoda spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá však nemala pôvod v prevádzke alebo bola spôsobená vlastným konaním poškodeného. Spravidla teda pôjde o živelné udalosti, akými sú napr. povodeň, zemetrasenie, smršť a podobne. Skutočnosti odôvodňujúce zbavenie sa zodpovednosti v súdnom konaní musí preukazovať prevádzkovateľ.

11. Súd prvej inštancie správne právne posúdil, že v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalovaného za vznik škody, keď dospel k záveru, že žalovaný, ktorý prevádzkuje podnikateľskú činnosť v poľnohospodárskej výrobe (okrem iného aj chov hospodárskych zvierat), preto podľa zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi, nakoľko škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti žalovaného. Vyvolávajúcim činiteľom vzniku škody môže byť sama činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vec pri nej použitá, ak bol škodlivý následok spôsobený práve povahou tejto činnosti, alebo veci, teda ich charakteristickými vlastnosťami, ktorými sa prejavujú navonok. Príčinou vzniku škody žalobcovi majúce charakter ublíženia na zdraví podľa zisteného skutkového stavu bol stret motorového vozidla žalobcu s kravou žalovaného, ktorá unikla z ohradníka, ktorý vrámci svojej podnikateľskej činnosti v oblasti poľnohospodárskej výroby chovu dobytka prevádzkuje žalovaný. Únik dobytka z ohradníku na pastvine patrí k prejavom chovania hospodárskych zvierat v určitých situáciách, ktoré nemožno a priori vylúčiť. Preto stret vozidla žalobcu so zvieraťom žalovaného pohybujúcim sa na ceste prvej triedy mal svoj pôvod v samotnom chovaní zvieraťa a nejednalo sa o neodvratiteľnú udalosť podľa .

12. Žalovaný ako liberačné dôvody z objektívnej zodpovednosti za škodu poukazoval na skutočnosť, že k úniku zvierat došlo z dôvodu vyplašenia šelmou (medveďom) a že mal zvieratá pred únikom zabezpečené elektrickým ohradníkom vo výške 1,5 metra, ktorá zodpovedá štandardom aj iných chovateľov zvierat a tak isto má zabezpečenú kontrolu zvierat a elektrického ohradníka zamestnancom, ktorý aj tieto kravy vypúšťa na pašu. Na preukázanie týchto skutočností poukazoval na vysvetlenia svedkov v priestupkovom konaní pri objasňovaní priestupku pred okresným dopravným inšpektorátom, avšak z výpovede týchto svedkov ich oboznámením je možné konštatovať, že svedkovia sa len domnievajú, že k úniku kráv došlo práve v dôsledku vyplašenia šelmou, avšak priamymi svedkami toho neboli. Takisto, pokiaľ ide o vyjadrenie poľovníckeho hospodára o výskyte šeliem v poľovníckom revíre Vrútky, uvedené len všeobecne konštatuje výskyt medveďa hnedého v danom revíre, avšak rovnako nepreukazuje, že v danom čase došlo k vyplašeniu šelmou zvierat - kráv, ktoré chová žalovaný a z tohto dôvodu malo dôjsť k ich úniku. Žalovaný v rámci odvolacieho konania predkladal nové dôkazy, ako vyjadrenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 16.06.2021, fotokópie ohradníkov iných chovateľov dobytka, ako aj poukazovanie na internetové stránky o výskyte šeliem, avšak uvedené sa jedná o novoty, na ktorý odvolací súd v zmysle ust. nemôže prihliadať. Napriek tomu odvolací súd zaujíma stanovisko, že ani tieto dôkazy žalovaného nezbavujú zodpovednosti za vznik škody, nakoľko aj keď mu žiadny záväzný predpis určeným spôsobom neukladá, aký druh a výšku zabezpečenia chovaného dobytka má mať, je jeho povinnosťou uvedené zabezpečiť tak, aby nedochádzalo k úniku zvierat z tohto ohradníka a aby nedochádzalo ku škodám na majetku a zdraví iných osôb.

13. Žalovaný v odvolaní poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. (aj keď dané nie je možné považovať za judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), odvolací súd zdôrazňuje, že práve i v tomto rozhodnutí bola chovateľovi zvierat prisúdená objektívna zodpovednosť za vznik škody z dôvodu úniku ním chovaného zvieraťa z ohradníka, pričom sám chovateľ v tomto konaní tvrdil, že k úniku dobytka došlo z dôvodu voľného pohybu psov a hlukom zo vzdialenej technopárty.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že žalobca ako vodič motorového vozidla mal zákonnú povinnosť rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Rovnako má viesť motorové vozidlo primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Uvedeným spôsobom sa žalobca v danom prípade nesprával, prekročil povolenú rýchlosť v danom úseku a v danom čase o 48,5 km/h, keď povolená rýchlosť bola 50 km/hod. a z tohto dôvodu i súd prvej inštancie prihliadal na jeho správanie a správne v zmysle

vyslovil jeho spoluzodpovenosť na vzniku škody v pomere 50:50. K stanovenému pomeru spoluzavinenia žalobcu, žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, okrem skutočnosti, že popieral svoju zodpovednosť v celom rozsahu za vznik škody. Krajský súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne stanovil pomer spoluzavinenia na vzniku škody.

15. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď správne aplikoval ust. , nakoľko žalobca aj žalovaný mali v konaní rovnaký pomer úspechu.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle , aplikujúc , keď žalobca mal v konaní pred odvolacím súdom plný úspech, preto mu voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle .

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )