Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/34/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: PPA INŽINIERING, s.r.o., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava, IČO: 31 376 045, zastúpeného Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: ENERGYCO, s.r.o., M.R. Štefánika 13, 048 01 Rožňava, IČO: 36 194 824, zastúpenému IURISTICO s.r.o., Cimborkova 13, 040 01 Košice - Sever, IČO: 36 588 041, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie, č.k. -48 zo dňa 8. februára 2021, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice - okolie, č.k. -48 zo dňa 8. februára 2021.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením rozhodol, že I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa zamieta. II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým žalobca žiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi v jeho prospech záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky z titulu zmluvy o dielo zo dňa 27.3.2017 vo výške 475.746,30 eur s príslušenstvom, k nasledovným nehnuteľnostiam žalovaného :

- pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 4980 m2, druh pozemku: ostatná plocha;

- pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 6695 m2, druh pozemku: ostatná plocha2

- pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 16184 m2, druh pozemku: ostatná plocha;

- pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 729 m2, druh pozemku: ostatná plocha;

- pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 7328 m2, druh pozemku: ostatná plocha, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Veľká Ida, obec VEĽKÁ IDA, okres Košice - okolie, zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca odôvodnil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tým, že so žalovaným uzavrel dňa 27.3.2017 Zmluvu č. 1703370 „Sub-sub-contract for the Supply and Installation of Electrical Balance of Plant „Derby““ (ďalej len „Zmluva o dielo“). Dňa 31.10.2017 vystavil na základe Zmluvy

o dielo žalovanému faktúru č. 1700400010 splatnú 27.12.2017 (ďalej len „Faktúra č. 1“), ktorou žalovaného vyzval na zaplatenie 817.160,81 eur s DPH. Dňa 15.11.2017 vystavil žalovanému dobropis č. 1700400011 splatný 27.12.2017, ktorým bol opravený základ dane Faktúry č. 1 o tieto sumy : cena dodávky (služby) : - 423.062,34 eur, suma DPH : - 84.612,47 eur, spolu : - 507.674,81 eur. Pohľadávka, na zaplatenie ktorej žalovaného vyzval Faktúrou č. 1, predstavovala po uvedenej oprave 309.486 eur. Ďalej dňa 27.12.2017 na základe Zmluvy o dielo vystavil žalovanému faktúru č. 1700400012 splatnú 26.1.2018 (ďalej len „Faktúra č. 2“), ktorou žalovaného vyzval na zaplatenie 875.578,22 eur s DPH. Dňa 27.12.2017 zároveň vystavil žalovanému dobropis č. 1700400013 splatný 26.1.2018, ktorým bol opravený základ dane Faktúry č. 2 o tieto sumy: cena dodávky (služby) : - 579.010,38 eur, suma DPH : - 115.802,08 eur, spolu : - 694.812,46 eur. Pohľadávka, na zaplatenie ktorej žalovaného vyzval Faktúrou č. 2, predstavovala po predmetnej oprave 180.765,76 eur. Poukázal, že ku dňu 26.1.2018 bol dlh žalovaného 490.251,76 eur. Na jeho zaplatenie žalovaného vyzval upomienkou zo dňa 31.1.2018. Dňa 4.5.2018 vystavil na základe Zmluvy o dielo žalovanému faktúru č. 1800400001 splatnú 4.6.2018 (ďalej len „Faktúra č. 3“), ktorou žalovaného vyzval na zaplatenie 275.361,53 eur s DPH. Dňa 4.5.2018 vystavil žalovanému dobropis č.1800400002 splatný 4.6.2018, ktorým bol opravený základ dane Faktúry č. 3 o tieto sumy : cena dodávky (služby) : - 76.655,17 eur, suma DPH : - 15.331,03 eur, spolu : - 91.986,20 eur. Pohľadávka, na zaplatenie ktorej žalovaného vyzval Faktúrou č. 3, predstavovala po tejto oprave 183.375,33 eur. Ku dňu splatnosti Faktúry č. 3 bol dlh žalovaného (pri zohľadnení všetkých troch dobropisov) 673.627,09 eur.

4. Žalobca uviedol, že dňa 7.8.2019 zaslal žalovanému Výzvu na úhradu finančných záväzkov a posledný pokus o zmier, ktorou ho vyzval na zaplatenie 673.627,09 eur. Po tejto výzve žalovaný vykonal čiastočné úhrady Faktúry č. 1 (dňa 29.11.2019 úhradu vo výške 50.000 eur, dňa 13.2.2020 úhradu vo výške 50.000 eur a dňa 28.2.2020 úhradu vo výške 47.880,79 eur) a Faktúry č. 2 (dňa 3.1.2020 úhradu vo výške 50.000 eur). Zaplatenia zostávajúcej pohľadávky 475.746,30 eur sa domáhal žalobou zo dňa 21.12.2020 v upomínacom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. , v ktorom súd dňa 7.1.2021 rozhodol platobným rozkazom, ktorým žalovanému uložil, aby mu v lehote 15 dní od jeho doručenia zaplatil uplatnenú pohľadávku a nahradil trovy mu konania alebo aby v lej istej lehote podal odpor.

5. Žalobca dôvodil, že sa domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky vo výške 475.746,30 eur, ktorú si voči žalovanému uplatnil v upomínacom konaní žalobou zo dňa 21.12.2020. Vzhľadom na jej značnú výšku a doterajšie odmietanie žalovaného dobrovoľne ju plniť mal za to, že zabezpečovacie opatrenie posilní istotu, že v prípade nesplnenia pohľadávky žalovaným, bude ju môcť uspokojiť výkonom záložného práva.

6. Čo sa týka predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa (ďalej len „“), žalobca argumentoval, že navrhuje zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, ktoré sú v zmysle spôsobilým predmetom záložného práva. Existenciu obavy z ohrozenia exekúcie odôvodnil tým, že (i) žalovaný dlhodobo napriek výzvam odmieta splniť svoj záväzok; (ii) na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného je už v súčasnosti zriadené záložné právo v prospech tretej osoby, čo by mohlo do značnej miery obmedziť možnosť uspokojiť v exekúcii pohľadávku, ktorú má voči žalovanému; (iii) vzhľadom na značnú výšku pohľadávky a všeobecný nepriaznivý vývoj ekonomiky v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou ochorenia Covid-19 sa obáva, že likvidný majetok žalovaného nebude postačujúci na uspokojenie pohľadávky. Argumentoval, že žalovaný vlastní nehnuteľnosti, ku ktorým je zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky Tatra banky, a.s.. Okrem toho žalovaný vlastní aj iné nehnuteľnosti v katastrálnom území Železiarne, obec KOŠICE - ŠACA, okres Košice II, ku ktorým je zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný prostredníctvom úverov vo veľkom rozsahu čerpá cudzie zdroje na financovanie svojho podnikania, čo v spojení s nepriaznivou ekonomickou situáciou, ktorá vyplýva z opatrení na zamedzenie šírenia nákazy Covid-19 vyvoláva dôvodné obavy, že exekúcia môže byť zmarená. Obavy zo zmarenia exekúcie umocňuje i to, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením Faktúry č. 1 už od 28.12.2017. Na zaplatenie pohľadávky mal teda rozsiahly časový priestor, počas ktorého uskutočnil len štyri čiastočné úhrady označené v odseku 4. tohto uznesenia, a to navyše v čase pred ekonomickou recesiou a počas obdobia, kedy sa mu podnikateľsky darilo. Dôvodil, že zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie jeho pohľadávky neobmedzuje žalovaného v nakladaním s nimi a ide o primeraný a najmenší možný zásah do majetkových práv žalovaného.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §, , ; ods. 2 veta prvá, ods. 1 veta prvá, o podstate a charaktere inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, o lehote na rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o procesnom postupe súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

8. Súd prvej inštancie posudzoval, či predmetom návrhu je spôsobilý predmet záložného práva, či zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a či existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie. Dospel pritom k záveru, že žalobca Zmluvou o dielo, Faktúrou č. 1, č. 2, č. 3 a dobropismi osvedčil svoju peňažnú pohľadávku, na zabezpečenie ktorej navrhuje zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného.

9. Pokiaľ ide o obavu žalobcu z ohrozenia exekúcie, súd prvej inštancie dôvodil, že subjektívna obava z možného ohrozenia práv alebo právom chránených záujmov musí byť podložená objektívnymi a preskúmateľnými dôkazmi. Poukázal, že v prípade neodkladných opatrení právne pomery a ich relevanciu posudzuje konajúci súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich nápravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1093). Argumentoval, že žalobca sa domáha zabezpečenia peňažnej pohľadávky, na zaplatenie ktorej žalovaného vyzval Faktúrou č. 1 splatnou 27.12.2017, Faktúrou č. 2 splatnou 26.1.2018 a Faktúrou č. 3 splatnou 4.6.2018. S poukazom na dĺžku doby, ktorá uplynula od vzniku pohľadávky dospel súd prvej inštancie k záveru, že táto nedovoľuje vyhodnotiť navrhované zabezpečovacie opatrenie pre absenciu splnenia predpokladu naliehavosti ako prípustné a dôvodné.

10. K tvrdeniam žalobcu, že na nehnuteľnostiach, na ktorých navrhuje zriadiť záložné právo, už v súčasnosti je zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky tretích osôb, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný prostredníctvom úverov vo veľkom rozsahu čerpá cudzie zdroje na financovanie svojho podnikania, súd prvej inštancie uviedol, že z LV č. XXXX vyplýva, že záložné právo v prospech Tatra banky, a.s. bolo zriadené dňa 21.9.2015 a dňa 15.7.2016, t.j. rok pred splatnosťou Faktúry č.1. Nemožno preto dôvodiť, že až po vzniku záväzku žalovaného voči žalobcovi bolo zriadené záložné právo v súvislosti s úverovaním tohto záväzku bankou.

11. Súd prvej inštancie argumentoval, že medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozh. NS SR, sp. zn. ). V tejto súvislosti poukázal, že žalobca nielenže neosvedčil, že by žalovaný svojimi úkonmi znižoval hodnotu svojho majetku, ale takéto konanie žalovaného nebolo v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcom ani tvrdené.

12. Tvrdenie žalobcu, že v dôsledku všeobecného nepriaznivého vývoja ekonomiky spôsobeného pandémiou Covid - 19 nebude likvidný majetok žalovaného postačujúci na uspokojenie jeho pohľadávky, je podľa súdu prvej inštancie len hypotetickým subjektívnym názorom žalobcu, resp. jeho teoretickou obavou, ktorú je potrebné odlíšiť od osvedčenia hrozby zmarenia výkonu rozhodnutia. Navyše tento argument neobstojí aj s poukazom na účtovné závierky žalovaného. Podľa účtovnej závierky žalovaného za rok 2019 bol jeho výsledok hospodárenia po zdanení 404.739 eur, pričom za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie (2018) bol výsledok hospodárenia žalovaného po zdanení vo výške 223.964 eur, za rok 2017 bol vo výške 226.406 eur a za rok 2016 bol vo výške 201.320 eur. Vzhľadom uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že i keď výška osvedčenej pohľadávky žalobcu je vyššia ako hodnota zisku žalovaného za rok 2019, žalovaný od roku 2016 kontinuálne hospodári so ziskom, ktorý sa mu darí zvyšovať.

13. Súd prvej inštancie uzavrel, že dlh sám o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, dôsledkom ktorého je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie, resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové pomery. Takéto konanie žalovaného však nebolo v konaní osvedčené a

ani tvrdené. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preto z dôvodov uvedených v odsekoch 8. - 12. tohto uznesenia zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §; ods. 1 tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože i keď v konaní bol plne úspešný, trovy konania mu nevznikli.

15. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd nariadil zabezpečovacie opatrenie v zmysle petitu návrhu. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

16. Žalobca v odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie sa nestotožnil s návrhom na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v časti, v ktorej žalobca odôvodnil opodstatnenosť obavy zo zmarenia exekúcie. Mal za to, že splnenie tohto predpokladu súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil. Dôvodil, že dĺžka času, ktorý uplynul od vzniku pohľadávky nemôže byť argumentom v jeho neprospech. Zdôraznil, že opakovane sa bezúspešne pokúšal dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky mimosúdnou cestou a včas a riadne si ju uplatnil na upomínacom súde. Práve dlhodobá neochota žalovaného plniť peňažnú pohľadávku, ktorej existenciu súd prvej inštancie považoval pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia za dostatočne osvedčenú, svedčí o naliehavosti potreby zabezpečiť ju zriadením záložného práva. Poukázal, že výška jeho pohľadávky voči žalovanému je 475.746,30 eur s prísl., čo samo o sebe a tiež v súvislosti s odmietaním žalovaného pohľadávku uspokojiť je základom odôvodneného predpokladu, že žalovaný nebude dobrovoľne plniť ani v budúcnosti. V súvislosti s argumentom súdu prvej inštancie, že žalovaný dlhodobo dosahuje zisk, žalobca uviedol, že uvedené preukazuje, že žalovaný mal časový aj finančný priestor splniť svoj zmluvný záväzok, avšak zostal nečinný. Skutočnosť, že si uplatnil svoju pohľadávku v upomínacom konaní podľa neho len umocňuje naliehavosť situácie.

17. Významným argumentom v prospech nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je podľa žalobcu i to, že zriadenie záložného práva nespôsobí neprimeranú ujmu na právach žalovaného. Akcentoval, že súd prvej inštancie vyhodnotil ako splnené všetky predpoklady na zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach nariadením zabezpečovacieho opatrenia, okrem preukázania obavy, že exekúcia bude ohrozená. K uvedenému zopakoval, že sa v tomto smere pridržiava argumentácie uvedenej v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

18. Ďalej žalobca dôvodil, že dňa 25.1.2021 podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na Okresnom súde Košice II, ktorým žiadal tamojší súd o zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcim sa v katastrálnom území Železiarne, obec KOŠICE - ŠACA, okres Košice II, zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX.. Návrh odôvodnil rovnakými tvrdeniami a dôkazmi, ktoré predložil súdu prvej inštancie v tomto konaní na preukázanie opodstatnenosti obavy zo zmarenia exekúcie a ďalších predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Okresný súd Košice II jeho návrhu vyhovel a uznesením zo dňa 16.2.2021 zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného a priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nastala teda situácia, kedy dva rôzne okresné súdy dali rozdielnu odpoveď na situáciu s totožným skutkovým stavom a sporovými stranami, čo považuje v demokratickej spoločnosti za neprípustné. Táto situácia je podľa žalobcu v hrubom rozpore s princípom právnej istoty, ktorého významnou súčasťou je aj predvídateľnosť súdnych rozhodnutí. Stotožňujúc sa so závermi Okresného súdu Košice II vyslovenými v uznesení, ktorým nariadil zabezpečovacie opatrenie, mal za to, že sú dané dôvody, aby súd aj v tomto konaní rozhodol rovnakým spôsobom a návrhu vyhovel.

19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že v prejednávanej veci absentuje titul pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ust. a to existencia pohľadávky, ktorej uspokojenie by malo byť záložným právom zabezpečené. Dôvodil, že ak bola výška pohľadávky žalovaným spochybnená, a to i v prípadoch, ak ide o pohľadávku z dôvodu vád diela, alebo z dôvodu započítania pohľadávok, táto skutočnosť - spochybnenie pohľadávky, sama o sebe spochybňuje osvedčenie existencie pohľadávky ako jednej z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Uviedol, že proti platobnému rozkazu vydanom v upomínacom konaní podal odpor, následkom čoho platobný rozkaz zrušený a vec bola postúpená na prejednanie príslušnému súdu.

20. Žalovaný argumentoval, že žalovaná suma predstavuje sumu celej dane z pridanej hodnoty, ktorú žalobca od počiatku realizácie diela uvádzal na svojich faktúrach. Nejedná sa teda o daň z pridanej hodnoty len z posledných faktúr, tak ako to žalobca prezentuje. Dôvodil, že žalobca súhlasil s vyporiadaním ceny za dielo, s tým že spornou zostane len suma dane z pridanej hodnoty a samotná cena diela bude uhradená žalovaným, k čomu i došlo. Akcentoval, že predmetnú daň z pridanej hodnoty mal odviesť žalobca. Uvedené má za následok, že žalobca nemá voči nemu žiadnu pohľadávku. Z vyššie označených dôvodov mal za to, že pohľadávka žalobcu je len domnelá a nemôže byť podkladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň dodal, že Okresný súd Košice II zriadením zabezpečovacieho opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol v rozpore s ust. , keď zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného napriek tomu, že žalobca nepreukázal existenciu svojej pohľadávky, preto predmetné rozhodnutie napadol odvolaním.

21. V súvislosti s naplnením druhej podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorou je osvedčenie, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia ohrozená, žalovaný poukázal, že dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený a nie všeobecné a neurčité obavy žalobcu nepodložené tvrdeniami a dôkazmi o tom, že žalovaný robí úkony smerujúce k znižovaniu hodnoty svojho majetku. Žiadne z tvrdení žalobcu nesvedčí o tom, že by vykonával konkrétne úkony, ktorými by maril výkon potenciálnej exekúcie. Poukázal, že v zmysle judikatúry () ani nepriaznivá finančná situácia žalovaného (záporné vlastné imanie, generovanie straty, zriadenie ďalších záložných práv v prospech financujúcej banky) nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

22. Žalovaný ďalej uviedol, že k zriadeniu záložných práv v prospech bánk na nehnuteľnostiach, ktoré vlastní, došlo pred vznikom sporu so žalobcom. Nejednalo sa teda o úkony, ktorých účelom by bolo zmarenie exekúcie. Akcentoval, že dôvodom preukazujúcim obavu zo zmarenia exekúcie nemôžu byť ani úvahy ohľadne nepriaznivého vývoja ekonomiky v dôsledku pandémie Covid - 19.

23. Za účelové a zavádzajúce označil tvrdenie žalobcu, že záložné právo ho neobmedzuje v nakladaní s nehnuteľnosťou. Zdôraznil, že materiálne predstavuje záložné právo ťarchu, ktorá v podstatnej miere obmedzuje možnosť prevodu nehnuteľností, ale i iné úkony v rámci jeho podnikateľskej činnosti (napr. získanie úveru od banky). Poukázal, že na trhu pôsobí viac ako 20 rokov a že jeho majetok a hospodárske výsledky niekoľkonásobne prevyšujú výšku žalobcom označenej pohľadávky. Mal za to, že pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby súd zvážil, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (tzv. zásada primeranosti). Zriadenie záložného práva na päť nehnuteľností, ktoré vlastní, a ktorých hodnota prevyšuje výšku žalobcom tvrdenej pohľadávky, považoval za neprimerané.

24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

25. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodom podľa . Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

26. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený (resp. osvedčený) skutkový stav. 27. V odvolacom konaní posúdil odvolací súd relevantnosť žalobcom označeného odvolacieho dôvodu. Zhodnotil, či súd prvej inštancie posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

28. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na osvedčený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu, ktorú aj správne interpretoval. So záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil skutkovými tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi obavu, že exekúcia bude ohrozená, sa odvolací súd stotožňuje.

29. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a tvrdeniam strán sporu v odvolacom konaní odvolací súd uvádza :

30. Základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Pri jej skúmaní vychádza súd z konkrétnych okolností prípadu. Obava, že exekúcia bude ohrozená môže vyplynúť nielen z určitého aktívneho konania žalovaného, ktoré smeruje k ohrozeniu exekúcie, ale aj z okolností, ktoré základ v jeho aktívnom konaní nemajú. Táto obava teda nie je daná len vtedy, pokiaľ dlžník už vykonal konkrétny úkon, ktorým sa zbavuje svojho majetku s cieľom previesť ho na tretiu osobu a ukrátiť tým uspokojenie veriteľa. Zámer dispozície s majetkom dlžníka totiž môže osoba nezúčastnená na takejto dispozícii zistiť spravidla až po jej zrealizovaní. Z uvedeného dôvodu je úlohou súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia komplexne posúdiť okolnosti, ktoré môžu osvedčiť obavu z ohrozenia exekúcie.

31. Ku konaniu žalovaného, ktoré podľa žalobcu zakladá obavu, že exekúcia bude ohrozená, odvolací súd uvádza :

32. Podľa výsledkov hospodárenia vyplývajúcich zo účtovných závierok žalovaného, stúpol jeho zisk v poslednom zaznamenanom účtovnom období v porovnaní s bezprostredne predchádzajúcom účtovným obdobím o 81 percent (z 223.964 eur v roku 2018 na 404.739 eur v roku 2019). Žalobcom neboli navyše osvedčené (a ani tvrdené) úkony žalovaného vykonané po vzniku pohľadávky, ktorú žiada zabezpečiť, ktoré by zakladali obavu, že exekúcia bude ohrozená. Čo sa týka skutočnosti, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného je zriadené záložné právo, súd prvej inštancie správne uviedol, že záložné právo v prospech Tatra banky, a.s. bolo zriadené v septembri 2015 a júli 2016. Nie je preto možné dávať ho do súvisu s úverovaním záväzku sporových strán bankou.

33. K tvrdeniu žalobcu, že obavu z ohrozenia exekúcie zakladá aj nepriaznivá ekonomická situácia, ktorá vyplýva z opatrení na zamedzenie šírenia nákazy Covid-19 odvolací súd uvádza, že uvedené tvrdenie by mohlo byť relevantné pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia napr. vtedy, ak by žalobca zároveň s ním osvedčil, že žalovaný požiadal o dočasnú ochranu podnikateľov podľa , ktorým sa mení a dopĺňa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Všeobecné tvrdenie žalovaného o nepriaznivej ekonomickej situácii nie je bez ďalších konkrétnych okolností, ktoré by indikovali ohrozenie prípadnej exekúcie, postačujúce pre prijatie záveru o potrebe zabezpečiť jeho pohľadávku zriadením sudcovského záložného práva.

34. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že dlhodobá neochota žalovaného plniť pohľadávku svedčí o naliehavosti potreby zabezpečiť ju zriadením záložného práva, odvolací súd poukazuje na správnosť záveru súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil navrhované zabezpečovacie opatrenie pre absenciu splnenia predpokladu naliehavosti ako nedôvodné. Iba samotná skutočnosť, že žalovaný po dlhší čas odmieta plniť pohľadávku, nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Osobitnej povahe tohto inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený postup súdu. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je preto dôvodné, ak žalobca osvedčí, že faktické a právne úkony žalovaného, alebo iné konkrétne okolnosti spôsobujú, že je odkázaný na rýchlu a efektívnu ochranu súdu, ktorou dosiahne zabezpečenie svojej peňažnej pohľadávky. Pretrvávajúca neochota žalovaného uhradiť pohľadávku bez ďalšieho nevypovedá o potrebe poskytnúť žalobcovi naliehavú procesnú ochranu. Pre úplnosť odvolací súd navyše poukazuje, že žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu rozporoval existenciu pohľadávky, ktorú žalobca žiada zabezpečiť a proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní podal odpor.

35. K skutočnosti, že iný súd prvej inštancie (Okresný súd Košice II) dal rozdielnu odpoveď na situáciu s totožným skutkovým stavom a sporovými stranami, čo podľa žalobcu predstavuje stav, ktorý je v hrubom rozpore s princípom právnej istoty, odvolací súd poukazuje, že v zmysle článku 2 ods. 1, 2 sa majú civilné spory prejednávať a rozhodovať v súlade s ustálenou judikatúrnou líniou najvyšších súdnych

autorít, ktorými sú Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky a za istých podmienok i Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor Európskej únie. K narušeniu princípu právnej istoty žalobcu podľa článku 2 ods. 2 v dôsledku odlišných právnych názorov dvoch súdov prvej inštancie teda nedošlo.

36. Na základe vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa potvrdil v celom rozsahu. 37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ust. .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).