Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu: O.. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXXX/XX, XXX XX F. E. F. R., právne zastúpený JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom J. X, XXX XX T. - mestská časť F. E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. marca 2020, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 19.03.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len ako „prvostupňový správny orgán“) č. XXX O.. XXXX X zo dňa 16.12.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola podľa , a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/> o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o sociálnom poistení“) zamietnutá žiadosť žalobcu zo dňa 11.10.2019 o zvýšenie sumy starobného dôchodku.

2. Žalobca v podanej žalobe požadoval doplniť „osobný list dôchodkového poistenia“ o obdobie služby v ozbrojených silách podľa podkladov, ktoré žalovaný má k dispozícii, nakoľko správnym doplnením o dobu služby sa dosiahne celá doba dôchodkového poistenia ako základ pre objektívny výpočet starobného dôchodku, pričom treba nevyhnutne vykonať nový výpočet sumy starobného dôchodku podľa vstupných údajov a to za celú dobu dôchodkového poistenia. Podľa žalobcu medzi sporovými stranami niet pochýb o tom, že dňa XX.XX.XXXX dosiahol vek XX rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odslúžil 5.508 dní, t. j. 15 rokov a 33 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií, a to od 30.08.1972 do 29.08.1974 vo Vojenskej strednej odbornej škole (ďalej len ako „VSOŠ“) 1. a 2. ročník Martin (730 dní), od 30.08.1974 do 17.07.1976 vo vojenskej základnej službe vo VSOŠ 3. a 4. ročník (688 dní), od 18.07.1976 do 28.09.1982 ako vojak z povolania v Československej ľudovej armáde (ďalej len ako „ČSĽA“) (2.264 dní) a od 01.01.1993 do 31.12.1997 ako vojak z povolania v ČSĽA (1.826 dní). Žalobca taktiež odslúžil 3.747 dní, t. j. 10 rokov a 97 dní v zamestnaní II. kategórie funkcií, a to od 29.09.1982 do 31.12.1992 ako vojak z povolania v ČSĽA. Žalobca ďalej odpracoval ku dňu podania žaloby 8.066 dní, t. j. 22 rokov a 36 dní v zamestnaní v III. pracovnej kategórii, a to od 01.01.1998 do 15.11.2007 v civilnom zamestnaní a od 16.11.2007 do súčasnosti pracuje ako konateľ v spoločnosti NPS, s.r.o., so sídlom A. XXX, XXX XX A., O.

3. Podľa žalobcu jedinou právnou skutočnosťou, ktorá zakladá nárok na skorší odchod do dôchodku podľa je získanie určitého počtu rokov služby v I. alebo II. kategórii funkcii v čase do 31.12.1999, nakoľko týmto dátum kategórie boli už zrušené. Žalobca nesúhlasí s názorom, že podľa o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby. Podľa žalobcu je preto neakceptovateľné, aby podľa právneho poriadku SR, niekto vyčítal žiakom VSOŠ vojenskú základnú službu. Žalobca je toho názoru, že žalovaný porušil jeho ľudské práva a základné slobody a preto uviedol okolnosti súvisiace so služným a deputátnymi benefitmi žiakov VSOŠ. Žalobca poukázal na to, že nielen obdobie služby a štúdia na VSOŠ v Martine od 30.08.1972 do 17.07.1976, (I. kategória funkcií), ale aj výkon služby vojaka z povolania od 18.07.1976 do 31.12.1984, keď dosahoval o 1/3 vyššie finančné príjmy ako bola priemerná mzda pracovníka národného hospodárstva ČSSR, mu žalovaný bezočivo odstrihli z dôchodkových nárokov uvedené finančné príjmy a službu v I. kategórii funkcií do roku 1984, pričom dnes nikto nechce tomu venovať patričnú dôchodkovú pozornosť. Týmto konaním žalovaný výrazne poškodil žalobcu a niekoľkonásobne ho potrestal. Žalobca naďalej trvá na tom, že žalovaný neoprávnene odmietol jeho zákonnú požiadavku o objektívne prepočítanie už priznaného starobného dôchodku.

4. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 01.04.1974 bol odvedený u Z. E. s výsledkom zdravotnej klasifikácie „schopný“. Týmto dňom sa odvedený žalobca zaradil do vojska a stal sa vojenskou osobou. Takáto je dikcia zákona, ktorú žalobca žiadal rešpektovať. Až do dňa nastúpenia vojenskej základnej služby (29.07.1974) označujú sa vojenské osoby výrazom „odvedenci“. Ďalšie podrobnosti výkonu služby upravovalo Vládne , ktorým sa vykonáva branný zákon. Podľa žalobcu ide o jeden z ďalších usvedčujúcich listinných dôkazov o tom, že mnohé údaje od žalovaného treba brať iba rezervovane, s najväčšou opatrnosťou a ostražitosťou - nemusia byť totiž pravdivé. Táto dôchodková inštitúcia v mnohých prípadoch nevykonávala poctivé dokazovanie. Preto žalovaný je povinný detailne popísať dôkazný postup a presvedčivo ho zdôvodniť. Informácie z každého hodnoteného dôkazu pritom nemôžu byť len pocitmi a názormi, alebo akokoľvek skreslené. V žalobcovom osobnom spise je toto obdobie VSOŠ chronologicky zaznamenané ako „ostatní vojenská služba“ a vo vojenskej knižke ako „vojenská činná služba“, preto túto službu je treba považovať za prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách už od jeho veku 15. rokov v zmysle o sociálnom zabezpečení (ďalej len ako „“). Vojenská knižka je totiž oficiálny úradný dokument, rovnako ako občiansky preukaz. Na základe týchto dôkazov a závažnosti zistených skutočností je výlučne iba všeobecný súd oprávnený navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu. K uvedenému žalobca uviedol, že v zmysle formálno-systematického výkladu sa jednotlivé ustanovenia právnych predpisov interpretujú aj s prihliadnutím na názov časti, do ktorej ustanovenie patrí. Túto „vojenskú činnú službu“ treba nepochybne považovať predovšetkým za sústredenú a koncentrovanú prípravu na budúci výkon profesionálnej služby vojaka v ozbrojených silách v ČSĽA a nie za výkon obyčajného civilného zamestnania v III. pracovnej kategórii ako sa dnes len z účelových dôvodov nazdáva žalovaný. Žalobca si tieto záznamy nedovolí falšovať a prekrucovať. Vojenskú knižku si váži a stále ju považuje za dôležitú verejnú listinu a nie nejaký bezvýznamný dokument (zdrap papiera) ako to dnes účelovo vyhovuje orgánom štátnej správy, alebo štátnej moci (súdov).

5. Žalobca konštatoval, že žalovaný nepostrehol, že služba v I., resp. II. kategórii funkcií nebola závislá len od nejakého výkonu vojenskej základnej služby, ale bola závislá od skutočného, konkrétneho vojenského výcviku, reálnej intenzívnej vojenskej prípravy (teórie a praxe), od sústavného vojenského vzdelávania (usvedčujú o tom vyučovacie predmety, listinné dôkazy - školské vysvedčenia), vojenského drilu, náročného vojenského telocviku, množstva služieb, vojenskej politickej prípravy a výchovy, vojenskej disciplíny a vojenskej zdvorilosti, vojenských zvykov a rituálov, ceremónií, atď. Do rozdelenia ČSFR (01.01.1993) bola totiž služba vojakov v ČSĽA jednotná a vykonávaná podľa jednotných právnych noriem, smerníc, rozkazov veliteľov a nariadení. Rovnako tak bolo posudzované aj vojenské stredné školstvo a preto žalobca žiadal, aby nebol z tohto posudzovania vylúčený, pričom žiadal, aby štúdium zároveň ako aj vykonávaná služba na VSOŠ Martin mu bola posudzovaná ako I. kategória funkcií od jeho 15. rokov veku, tak ako baníckym učňom. Na VSOŠ Martin žalobca študoval

v období od 30.08.1972 do 29.08.1974, t. j. 730 dní, pričom táto reálne vykonávaná služba v I. kategórii funkcií nebola objektívne posudzovaná, je v rozpore s realitou, čo ho výrazne dôchodkovo poškodzuje. Žalobca poukázal na existenciu právoplatného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. zo dňa 25.04.2019, z ktorého vyplýva, že z nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia v znení neskorších predpisov je možno dôvodiť dve podmienky, ktoré bolo nutné splniť, aby mohla byť doba učenia žiaka stredného odborného učilišťa pripravovaného pre zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie započítaná ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, a to za prvé, pravidelnosť praktického vyučovania, a ďalej jeho vykonávanie na pracoviskách alebo v prevádzkach kde sa vykonávajú zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

6. Žalobca namietal skutočnosť, že žalovaný permanentne nevykonáva dokazovanie a sústavne odmieta vykonať návrhy na dokazovanie v tejto formálnej predsúdnej fáze, čím porušuje zákon, nakoľko tým porušuje rovnosť medzi účastníkmi konania. Podľa žalobcu základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom to, že nebolo riadne vykonávané dokazovanie, je nedobrým signálom o praktikách v správnom konaní, ktoré sa udomácnilo u žalovaného a na Slovensku. Žalobca nesúhlasil s vyjadrením, že štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ nie je možné považovať za výkon služby v ozbrojených silách ČSĽA a dôrazne sa ohradzuje voči tvrdeniam žalovaného, že nejde o službu. Podľa žalobcu žalovaný neakceptovaním jeho procesných práv, ktoré včas uplatňoval už v konaní pred správnym orgánom porušil jeho základné právo na inú právnu ochranu podľa SR v spojení s SR. V tomto smere žalobca poukázal aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 25.08.2010, z ktorého vyplýva povinnosť nariadiť ústne pojednávanie nielen v priestupkových veciach, ale aj v konaniach o iných správnych deliktoch.

7. Žalobca je toho názoru, že z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by tento správny orgán disponoval s rezortným zoznamom preferovaných zamestnaní vydaných býv. Ministerstvom národnej obrany ČSSR, v ktorých by bolo toto štúdium na VSOŠ vylučované z I., resp. II. kategórie funkcií a uvedeným rozporom v hodnotení dôb služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií sa žalovaný zaoberal a zisťoval, či nie sú splnené podmienky podľa vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, resp. nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia v znení neskorších predpisov, ale bez ďalšieho a bez uvedenia dôvodov pre posúdenie dôchodkového veku žalobcu, hodnotil trvanie vojenskej základnej služby 688 dní v I. kategórii funkcií len v období od 30.08.1974 do 17.7.1976 (t. j. bez posudzovania obdobia služby v dĺžke 730 dní 1. a 2. ročníka VSOŠ). Podľa žalobcu žalovaný nevykonal dokazovanie a neprišiel na to, že žalobca disponuje aj vysvedčením o absolvovaní kurzu trhania ženijnej munície, ktorý absolvoval dňa 07.09.1992. Bol mu vystavený aj pyrotechnický preukaz vojskového pyrotechnika. Podľa vtedajších špeciálnych vojenských predpisov bola účinnosť preukazu 5 rokov, t. j. do roku 07.09.1997 tak, ako je to aj teraz. Činnosť vojskového pyrotechnika žalobca vykonával v rámci vojenskej posádky F. E. F. R.. Táto odslúžená doba sa mu mala posudzovať dvojnásobne, t. j. kedy žalobca pracoval na zvlášť životu nebezpečnej práci s pyrotechnickými prostriedkami, výbušninami, ostrou muníciou, trhavinami u ČSĽA armády ako vojak z povolania. V tejto súvislosti žalobca poukázal na o niektorých služobných pomeroch vojakov, kde je uvedené, že „dobou konania služby rozhodnou pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku je doba služby započítateľná podľa predpisov o sociálnom zabezpečení včítane zvýšeného zápočtu doby služby výkonného letca a výkonu funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti.“

8. Na základe vyššie uvedeného je žalobca presvedčený, že napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného o zamietnutí žiadosti o prepočítanie starobného dôchodku nie je správne a sú v ňom chyby. Žalobca v správnej žalobe navrhol, aby generálny riaditeľ žalovaného nariadil vykonanie kompletného dokazovania za žalobcovej priamej účasti, vypočul navrhnutých svedkov, a až po vykonaní starostlivého dokazovania v plnom rozsahu vydal rozhodnutie, ktorým prizná nárok na objektívne určený starobný dôchodok. Podľa žalobcu je potrebné porovnať priebeh štúdia 1. a 2. ročník s 3. a 4. ročníkom VSOŠ. Žaloba má vedomosť o tom, že 3. a 4. ročník je počítaný za I. kategóriu funkcií len z dôvodu, že na VSOŠ sa zároveň vykonávala vojenská základná služba. Vážne znepokojenie a výhrady má žalobca o

tom, že služba v 1. a 2. ročníku VSOŠ sa nehodnotí ako sústredená a koncentrovaná príprava na budúce vojenské povolanie dôstojníkov a preto nárok na uznanie štúdia za I. kategóriu funkcií doteraz nemá priznaný, pričom korektné príčiny nikto nepozná. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca naďalej trval na tom, že 1. a 2. ročník štúdia na VSOŠ bol jednak vojenskou činnou službou a jednak výkonom I. kategórie funkcií, následkom čoho sa o jeho žiadosti vo veci musí ďalej konať a posudzovať jeho dôchodkové nároky už od fyzického veku 15. rokov tak, aby bol aj on zaradený do kultivovane adjustovaného dôchodkového priestoru. Záverom správnej žaloby žalobca žiadal, aby boli obe rozhodnutia správnych orgánov zrušené a vec vrátená späť, pričom následne požadoval, aby sa rozhodlo v jeho prospech.

9. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril, pričom navrhol, aby súd žalobu zamietol, nakoľko sa s námietkami žalobcu nestotožnil. Doby zamestnania a náhradné doby sa hodnotia podľa právnych predpisov platných v čase, kedy sa získali, ak neskoršie predpisy neustanovia iný (výhodnejší pre poistenca) spôsob ich hodnotenia. Doba štúdia získaná v období od 01.01.1965 do 31.12.2003, ktorá je dobou zamestnania sa započíta v rozsahu, v akom bola právnym predpisom o sociálnom zabezpečení účinným v čase, kedy štúdium trvalo, definovaná ako sústavná príprava na budúce povolanie. Podľa o sústave základných a stredných škôl (ďalej aj ako „školský zákon) v znení neskorších predpisov školský rok sa začína 1. septembra bežného roka a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka; člení sa na obdobie školského vyučovania a obdobie školských prázdnin. To znamená, že štúdium sa započítava v rozsahu, v akom trvalo po skončení povinnej školskej dochádzky, a to od 01. septembra školského roka, ktorý nasleduje po školskom roku, v ktorom poistenec ukončil povinnú školskú dochádzku. Z uvedeného dôvodu doba štúdia na VSOŠ v Martine nie je možné hodnotiť na nárok na starobný dôchodok od 30.08.1972 ako žiada žalobca, ale najskôr od začiatku školského roka, to znamená od 01.09.1972.

10. Námietka žalobcu, že štúdium na VSOŠ v Martine od 30.08.1972 do 29.08.1974 mu malo byť zhodnotené v I. kategórii funkcií je podľa žalovaného nedôvodná. Štúdium v 1. a 2. ročníku vojenskej školy nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa , nakoľko činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu nebola výkonom vojenskej služby. Na spracovanie a vyplňovanie výkazu boli nariadením náčelníka štábu ČSĽA, 1. zástupcom ministra národnej obrany č. 11 zo dňa 02.08.1985 vydané „směrnice náčelníka kádrové správy ministerstva národní obrany po zpracovaní výkazu doba kategórii funkcí (pracovných kategórii) rozhodných pro realizaci kádrových opatření, zabezpečení peněžitými dávkami podle zákona o některých služebních poměrech vojáků a pro sociální zabezpečení.“ Z týchto smerníc vyplýva, že prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ alebo na Vojenské gymnázium (ďalej len „VO“) po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej služby) poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov zo VSOŠ, t. j. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci študujúci na VG základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských škôl (VSOŠ a VG) vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci VSOŠ vojenskú základnú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenských vysokých školách, a to v 1. a 2. ročníku tohto štúdia. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ, ale ani štúdium na VG nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa zákona č, Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Do vojenskej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18. rokov.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa prílohy 3 smernice „poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky ( o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t. j. v III. pracovnej kategórii.“ Zaraďovanie do pracovných kategórií (kategórii funkcií) patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov a vedenie evidencie vojakov v činnej službe vojenských škôl bolo upravené predpismi Ministerstva národnej obrany a Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Žalovaný ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia je povinná akceptovať potvrdenia štátnych orgánov vo veciach, v

ktorých sú kompetentné konať a nie je oprávnená bez predloženia iného relevantného potvrdenia ich spochybňovať. Žalobca opätovne napriek rozsiahlym námietkam, spochybneniam správnosti potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky nepreukázal relevantnými dôkazmi, novým potvrdením, nesprávnosť potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky o zaradení doby štúdia do kategórie funkcií.

12. Námietka žalobcu, ktorou žiadal o započítanie absolvovania kurzu trhania ženijnej munície, ktorý absolvoval v roku 1992 do obdobia dôchodkového poistenia je podľa žalovaného nedôvodná, nakoľko tento kurz trval v roku 1992, pričom toto obdobie už bolo žalobcovi zhodnotené ako výkon služby vojaka v II. pracovnej kategórii. Záverom žalovaný uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá na správnosti prvostupňového rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s napadnutým rozhodnutím. Žalovaný má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.

13. Žalobca sa písomne (replikou) vyjadril k vyjadreniu žalovaného zopakovaním podstatných častí svojej argumentácie uvedenej v správnej žalobe.

14. Žalovaný sa písomne (duplikou) už nevyjadril k replike žalobcu.

15. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní a po oboznámení sa so žalobou, s vyjadreniami žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

16. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

17. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

20. Predmetom tohto súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.12.2019, ktorým bola podľa § 65, § 112 a § 274 zákona o sociálnom poistení zamietnutá žiadosť žalobcu zo dňa 11.10.2019 o zvýšenie sumy starobného dôchodku, z dôvodu, že neboli preukázané také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné prepočítať a zvýšiť sumu starobného dôchodku u žalobcu.

21. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 05.08.2014 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok podľa , a zákona o sociálnom poistení od 25.03.2014 v sume 193,80 eur mesačne. Podľa prvostupňového správneho orgánu žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa a zákona o sociálnom poistení s použitím vo veku XX rokov ku dňu 25.03.2014. Suma starobného dôchodku bola určená podľa zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. ku dňu 25.03.2014 žalobca získal 12.859

dní obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), čo je na účely výpočtu dôchodku 35,2302 rokov dôchodkového poistenia.

22. Podľa vyššie uvedeného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bolo potrebné sumu starobného dôchodku znížiť, pretože žalobca bol sporiteľom podľa o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to o 1/2 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového poistenia. Následne bolo potrebné znížiť sumu starobného dôchodku podľa článku 33 ods. 2 Medzinárodného dohovoru o invalidných starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len ako „Dohovor č. 128“) o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, nakoľko žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Následne počas rokov 2015 až 2019 suma starobného dôchodku žalobcu bola postupne rozhodnutiami správneho orgánu zvyšovaná až na sumu 226,20 eur mesačne. Uvedené rozhodnutia sú právoplatné, odvolanie proti nim nebolo podané.

23. Žalobca dňa 11.10.2019 podal žiadosť o zvýšenie sumy starobného dôchodku, v ktorej namietal nesprávne zhodnotené obdobia dôchodkového poistenia a doby štúdia na strednej škole. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.12.2019 zamietol uvedenú žiadosť žalobcu, nakoľko dospel k záveru, že po komplexnom prekontrolovaní výpočtu starobného dôchodku konštatoval, že žalobcovi boli na jeho nárok zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, náhradné doby a hrubé zárobky (vymeriavacie základy) v rozhodujúcom období správne, pričom prvostupňový správny orgán pri posudzovaní dôchodkových nárokov žalobcu postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Podľa prvostupňového správneho orgánu doby zamestnania a náhradné doby sa hodnotia podľa právnych predpisov platných v čase, kedy sa získali, ak neskoršie predpisy neustanovia iný (pre poistenca výhodnejší) spôsob ich hodnotenia.

24. Prvostupňový správny orgán ďalej v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že doba štúdia získaná od 01.01.1965 do 31.12.2003, ktorá je dobou zamestnania sa započíta v rozsahu, v akom bola právnym predpisom o sociálnom zabezpečení účinným v čase, kedy štúdium trvalo, definovaná ako sústavná príprava na budúce povolanie. Okrem právnych predpisov o sociálnom zabezpečení bolo potrebné prihliadať aj na osobitné právne predpisy, ktorými sú školské zákony a zákona o vysokých školách a niektoré ďalšie predpisy. Podľa § 38 školského zákona sa školský rok začína 1. septembra bežného roka a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka, pričom sa člení na obdobie školského vyučovania a obdobie školských prázdnin. To znamená, že štúdium sa započítava v rozsahu, v akom trvalo po skončená povinnej školskej dochádzky, a to od 1. septembra školského roka, ktorý nasleduje po školskom roku, v ktorom poistenec ukončil povinnú školskú dochádzku. Z uvedeného dôvodu dobu štúdia na strednej škole nie je možné hodnotiť na nárok na starobný dôchodok od 30.08.1972 ako žiadal žalobca v žiadosti, ale najskôr od začiatku školského roka, to znamená od 01.09.1972.

25. K námietke žalobcu ohľadne nezhodnotenia súbežnej doby dôchodkového poistenia počas štúdia na strednej škole od 01.09.1972 do 17.07.1976 a vojaka základnej služby od 29.07.1974 do 17.07.1976 prvostupňový správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že podľa § 60 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz, pričom podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Na základe potvrdenia o štúdiu na VSOŠ v Martine žalobca študoval od 01.09.1972 do 31.08.1976. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 16.04.2014 žalobca získal obdobie základnej služby vo vojenskej škole, vojenskú službu a službu vojaka z povolania od 30.08.1974 do 28.09.1982 v I. kategórií funkcií, obdobie vojaka z povolania od 29.09.1982 do 31.12.1992 v II. kategórií funkcií a obdobie vojaka z povolania od 01.01.1993 do 31.12.1997 v I. kategórií funkcií. Uvedené obdobie bolo žalobcovi na nárok na starobný dôchodok zhodnotené správne a plnom rozsahu najviac 365 (366) dní dôchodkového poistenia ročne. Obdobie dôchodkového poistenia, ktoré sa prekrýva, sa na nárok na dôchodkovú dávku hodnotí preto iba raz. To isté platí aj pri súbežných zamestnaniach, ktoré žalobca namietal, a to výkon zamestnania od 01.01.1998 do 15.11.2007 a výkon podnikateľskej činnosti od 01.01.2004 do 15.10.2006, pričom takéto obdobie sa dá na dôchodkové poistenie hodnotiť iba raz. Úhrn vymeriavacích základov za daný kalendárny rok je však zo všetkých získaných dôchodkových poistení. Žalobcovi sa uvedené obdobie dôchodkového poistenia za obdobie získané z pracovného pomeru a súčasne z podnikateľskej činnosti prekrýva v rokoch 2004, 2005 a 2006. Na osobnom liste dôchodkového poistenia je uvedená doba

zhodnotená iba pod jedným znakom, ale s úhrnom vymeriavacích základov od všetkých získaných poistení.

26. Na základe podaného odvolania žalobcu generálny riaditeľ žalovaného napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Generálny riaditeľ žalovaného ako odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie a priloženú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu bol správny a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Na základe zistených skutočností generálny riaditeľ žalovaného zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V napadnutom rozhodnutí generálny riaditeľ žalovaného popísal priebeh konania, zistený skutkový stav tak, ako je uvedený v bodoch 21. až 23. tohto rozsudku a zároveň sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, a to rovnakým spôsobom ako aj vo vyjadrení k správnej žalobe (bod 9. až 12. tohto rozsudku).

27. Podľa zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

28. Podľa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania ( <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701>) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1988/100/20030701>. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701>.

29. Podľa ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti uvedeného v príslušnom rezortnom zozname a ďalšie doby za podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch platných pred 1. júnom 1992; organizácie na tieto účely vedú príslušnú evidenciu. Pre zápočet náhradných dôb a dôb uvedených v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia ako dôb zamestnania I. a II. pracovnej kategórie do 31. decembra 1999 sa nevyžaduje návrat do zamestnania I. a II. pracovnej kategórie, pokiaľ tieto doby k 31. decembru 1999 trvajú.

30. Podľa pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako , pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „“), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

31. Podľa vojakov z povolania (ďalej len „“) vykonávaná pred 1. januárom 2000 je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. alebo II. kategórie. vykonávaná po 31. decembri 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.

32. Podľa ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.

33. Podľa doba vykonávanej od 9. mája 1945 do 31. decembra 1964 sa hodnotí ako výkon funkcie I. kategórie; vykonávaná od 1. januára 1965 do 31. decembra 1999 sa zaraďuje do I. alebo II. kategórie funkcií.

34. Podľa ak vojak z povolania bol pred nástupom zamestnaný v zamestnaní zaradenom do I. (II.) pracovnej kategórie, hodnotí sa toto zamestnanie pre nárok na dôchodok ako zaradená do I. (II.) kategórie funkcií. Doba odbojovej činnosti sa hodnotí ako doba výkonu funkcie I. kategórie.

35. Podľa občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701>, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701> alebo 19 rokov v I. kategórie funkcií; b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701>, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701> alebo 18 rokov v I. kategórie funkcií; c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701> prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701> alebo 16 rokov v I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701>, prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701> alebo 15 rokov v I. alebo II. kategórie funkcií.

36. Podľa podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č.

37. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vojsko je súhrn vojenských osôb. Vojakmi sa rozumejú osoby, ktoré boli odvedené (, ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1949/92/19960613>) a majú služobnú povinnosť ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1949/92/19960613>).

38. Podľa prvá veta branná povinnosť vzniká 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17. rok, ak však bola prevzatá dobrovoľne (, ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1949/92/19960613>), dňom prevzatia.

39. Podľa osoby, ktoré nepodliehajú brannej povinnosti, môžu začínajúc 1. januárom roku, v ktorom dovŕšia 17. rok, za brannej pohotovosti štátu ( <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/40/>) bez ohľadu na vek, so zvolením, potrebným podľa tohto zákona, dobrovoľne prevziať brannú povinnosť, ak sú u nich splnené podmienky, ustanovené týmto zákonom a predpismi, vydanými na jeho vykonanie.

40. Podľa zápis je úradné konanie, ktorého účelom je vziať brancov do vojenskej evidencie, zistiť predbežne ich spôsobilosť na vojenskú činnú a urobiť opatrenie na zlepšenie zdravotnej a inej spôsobilosti brancov pre výkon vojenskej činnej .

41. Podľa a služobnou povinnosťou je povinnosť vojenských osôb včas nastúpiť a vykonávať vojenskú činnú Vojenská činná zahrnuje: a) základnú ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1949/92/19960613>); b) náhradnú ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1949/92/19960613>), c) ďalšiu ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1949/92/19960613>), d) vojakov z povolania (, ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >), e) vojakov vo výslužbe, povolaných prechodne na činnú (, ods. 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1949/92/19960613>), f) vojenské cvičenia ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1949/92/19960613>) a g) mimoriadnu (, ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1949/92/19960613>, , ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1949/92/19960613>, , ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >).

42. Podľa vojaci, ktorí plnia niektorú z povinností, uvedených v odseku 2, sú vojakmi v činnej , ostatní vojaci sú vojakmi mimo činnej .

43. Podľa vojakmi z povolania sú vojaci, ktorí vojenskú vykonávajú ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí podľa osobitných predpisov. sú povinní vojenskou činnou , dokiaľ tento ich služobný pomer nezanikne.

44. Podľa a návetia ods. 2 o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení , ktorým sa mení a dopĺňa o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vojenská prísaha je slávnostným záväzkom pre plnenie povinností pri obrane štátu vyplývajúcich pre vojakov najmä z , zákonov, vojenských poriadkov a rozkazov. Vojaci sú povinní zložiť prísahu.

45. Podľa a vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) . Ak bol do služobného pomeru vojaka z povolania prijatý vojak, ktorý je podľa povinný ďalšou , plní svoju povinnosť na ďalšiu v služobnom pomere vojaka z povolania.

46. Podľa služobný pomer vojaka z povolania vzniká dňom prijatia; zaniká prepustením z tohto služobného pomeru, odňatím alebo stratou vojenskej hodnosti, prepustením z vojska a úmrtím.

47. Podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“) vojakov z povolania vykonávaná po 31. decembri 1964 sa zaraďuje pre účely dôchodkového zabezpečenia do I. alebo II. kategórie podľa druhov vykonávaných funkcií. Ministri národnej obrany a vnútra určia v odboroch svojej pôsobnosti, ktoré funkcie vojakov z povolania sa zaraďujú do I. kategórie; pritom môžu ustanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba výkonu niektorých týchto funkcií do doby zamestnania. Ministri národnej obrany a vnútra ustanovia, ktoré druhy služieb sa hodnotia ako doby zamestnania III. pracovnej kategórie.

48. Podľa o sociálnom zabezpečení v znení o zvýšení niektorých dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu (ďalej len „“) vojakov z povolania sa zaraďuje do I. alebo II. kategórie podľa druhov vykonávaných funkcií. Ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky určia vo svojej pôsobnosti, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie uskutočňuje; pritom môžu určiť, v akom rozsahu sa započítava doba výkonného letca a doba výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.

49. Správny súd považuje za potrebné na úvod uviesť, že základnou spornou otázkou medzi žalobcom a žalovaným je posúdenie žalobcovej žiadosti o zvýšenie sumy starobného dôchodku, pričom jeho primárnou požiadavkou je zaradenie obdobia jeho štúdia v 1. a 2. ročníku na VSOŠ v Martine, v období od 30.08.1972 do 29.08.1974 do I. kategórie funkcií, resp. doplnenie tohto obdobia do jeho osobného listu dôchodkového poistenia a následne započítanie uvedenej doby na zvýšenie sumy jeho dôchodku. Žalobca v žalobe pomerne rozsiahlo poukázal na svoje subjektívne domnienky a názory súvisiace s niektorými aspektmi, činnosťami a podmienkami štúdia žiakov na VSOŠ, pričom vychádzal zo zákonných úprav dôchodkového zabezpečenia, podľa ktorých doba štúdia po skončení povinnej školskej dochádzky bola považovaná za dobu zamestnania a vzhľadom k tomu, že žiaci 1. a 2. ročníka VSOŠ boli pred nástupom do VSOŠ povolaní k nástupu do vojenskej povolávacími rozkazmi, absolvovali vojenský výcvik, plnili napr. dozorné , bývali ozbrojení, dostávali odmeny - služné a podliehali vojenskej disciplíne, vykonávali činnosť, ktorá bola totožná s činnosťou vykonávanou vojakmi, ktorá bola zaradená do I. kategórie služieb, a to napriek tomu, že rezortné ministerstvo obrany na základe príslušného zákona nevytvorilo register alebo zoznam funkcií zaraďovaných do I. kategórie funkcií. Žalobca má za to, že súdy majú rozhodovacou činnosťou odstrániť nespravodlivé posudzovanie činnosti žiakov 1. a 2. ročníkov VSOŠ a priznať im pre účely zvýšenia sumy dôchodku zaradenie do preferovanej I. kategórie funkcií.

50. Správny súd uvádza, že na základe zisteného skutkového stavu je možné konštatovať, že žalobcovi bol priznaný od 01.01.1998 výsluhový dôchodok, a to rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65210007691308 - VÚSZ/DO 1 zo dňa 15.01.1998 podľa , pričom podľa o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa výsluhový príspevok s účinnosťou od 01.05.1998 považuje za výsluhový dôchodok a podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa od 01.07.2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Taktiež bol žalobcovi rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.08.2014 priznaný starobný dôchodok podľa , a zákona o sociálnom poistení od 25.03.2014 v sume 193,80 eur mesačne. Rovnako má správny súd za preukázané, že z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 16.04.2014 vyplýva, že žalobca získal obdobie základnej vo vojenskej škole, vojenskú a vojaka z povolania od 30.08.1974 do 28.09.1982 v I. kategórií funkcií, obdobie vojaka z povolania od 29.09.1982 do 31.12.1992 v II. kategórií funkcií a obdobie vojaka z povolania od 01.01.1993 do 31.12.1997 v I. kategórií funkcií.

51. Hoci zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 01.01.2004 už pre účely dôchodkového zabezpečenia neustanovuje zvýhodnené pracovné kategórie zamestnaní, ani kategórie funkcií, na základe ustanovenia § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.07.2015 ponechal zachované nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie (v znení účinnom do 30.06.2015 ich priznával do 31. decembra 2023). Pre účely zistenia zachovania nárokov v konkrétnom prípade dôchodkovo poistenej osoby je nevyhnutné vychádzať zo znenia zákona, ktorý predmetné zvýhodnenia upravoval, resp. upravuje, t. j. nie je možné priznať viac nárokov, ako tejto osobe priznal všeobecne záväzný právny predpis upravujúci zvýhodnené podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, napr. znížením dôchodkového veku. Základným všeobecne záväzným právnym predpisom je

52. V súvislosti s námietkou žalobcu, napádajúcou nedostatočné vysporiadanie sa s pojmom „služba“ a protizákonné nezhodnotenie doby štúdia žalobcu v 1. a 2. ročníku VSOŠ v Martine od 30.08.1972 do 29.08.1974 v I. kategórii funkcií žalovaným, správny súd uvádza, že vojaka z povolania je kľúčový, resp. zákonom uznaný status, ku ktorému sa viažu nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. alebo II. kategórie funkcií pre účely dôchodkového zabezpečenia. V čase nástupu žalobcu do prvého ročníka VSOŠ, resp. počas jeho štúdia v 1. a 2. ročníku, v zmysle účinných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie ( o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.12.1975 a jeho vykonávacej vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, ako aj , ), štúdium v 1. a 2. ročníku na VSOŠ nebolo zaradené do I. ani do II. kategórie funkcií, a to ani na základe predmetných zákonov sociálneho zabezpečenia, ani na základe ich vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako, štúdium v týchto prvých dvoch ročníkoch VSOŠ nebolo

zaradené na základe splnomocňujúcich ustanovení zákonov do rezortných zoznamov príslušných ministrov obrany do I. kategórie funkcií. Taktiež možno konštatovať, že podľa s účinnosťou od 01.10.1988 do 01.01.2004, sporné obdobie prvých dvoch ročníkov štúdia na VSOŠ nebolo zaradené do I. ani do II. kategórie funkcií, a to ani na základe zákonného splnomocnenia ministrom obrany Slovenskej republiky nebola činnosť žiakov VSOŠ v spornom období štúdia zaradená do I. kategórie funkcií ( ). V kontexte s ustanovením je potrebné vychádzať z uvedeného právneho stavu, pokiaľ sa posudzuje splnenie podmienok na zvýšenie sumy dôchodku za vojaka z povolania podľa citovaného ustanovenia v nadväznosti na požiadavku zohľadnenia doby štúdia v prvých dvoch ročníkoch na VSOŠ.

53. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že s prihliadnutím na účel sledovaný zákonmi upravujúcimi sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, ktorými bolo pre účely dôchodkového zabezpečenia zvýhodniť vojakov z povolania, nezaradenie činnosti žiakov VSOŠ v predmetnom období do I. kategórie funkcií nemožno kvalifikovať ako opomenutie alebo nečinnosť kompetentných rezortných orgánov správy ozbrojených síl štátu, s následkom ukrátenia vojakov v zaradenej do I. kategórie funkcií o ich oprávnené nároky za výkon prípravy na budúce povolanie. Taktiež nemožno prisvedčiť právnemu názoru žalobcu, že pokiaľ v príslušnom rezortnom zozname nie je výslovne uvedené, že doba štúdia v 1. a 2. ročníku VSOŠ sa nezaraďuje do I. kategórie funkcií, je potrebné predmetnú dobu štúdia považovať za dobu zaradenú do uvedenej preferovanej kategórie funkcií. Žiaden zo zákonov upravujúcich dávky sociálneho zabezpečenia nestanovuje, že pre nezaradenie tej-ktorej do zvýhodnenej I. kategórie funkcií je potrebné jej explicitné negatívne vymedzenie v príslušnom rezortnom zozname. Naopak, rezortné zoznamy slúžili na pozitívne explicitné určenie tých konkrétnych druhov služieb alebo pracovných činností, ktoré boli zaradené do zvýhodnených kategórií funkcií, prípadne pracovných kategórií.

54. Správny súd je toho názoru, že zaradenie vojenskej do preferovanej I. kategórie funkcií zákon zásadne viazal na status vojaka z povolania, pričom ak vojak nastúpil a vykonával základnú (náhradnú) vojenskú a po jej skončení bol prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania alebo vojaka v ďalšej , táto doba výkonu základnej (náhradnej) vojenskej sa mu započítavala do I. kategórie funkcií, ak bol ako vojak z povolania po prvý raz ustanovený do zaradenej do I. kategórie funkcií ( vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva , resp. vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov). Z uvedeného dôvodu sa aj žalobcovi započítala doba 3. a 4. ročníka VSOŠ v Martine, kedy už vykonával základnú vojenskú (30.08.1974 do 17.07.1976), do doby výkonu v I. kategórii funkcií. Uvedenú zákonnú úpravu stanovenia I. a II. kategórie funkcií pre účely dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania je potrebné vykladať v kontexte s účinným , ktorý stanovil minimálny vek pre účely vzniku brannej povinnosti, t. j. na 1. januára roku, v ktorom občan dovŕšil 17. rok a dobrovoľne prevzatej brannej povinnosti na 1. januára roku, v ktorom osoby nepodliehajúce brannej povinnosti dovŕšia 17. rok ( a branného), okrem dobrovoľne prevzatej brannej povinnosti bez ohľadu na vek, avšak za brannej pohotovosti štátu ( ).

55. Podľa správneho súdu status vojaka definovalo ustanovenie veta druhá , podľa ktorého vojakmi sa rozumeli osoby, ktoré boli odvedené () a mali služobnú povinnosť (). V tejto súvislosti správny súd podotýka, že ešte nešlo o vojaka z povolania, čo je status potrebný na priznanie zaradenej do I. kategórie funkcií. Samotná skutočnosť, že sa žalobca vo veku 15 - 16 rokov, po ukončení povinnej školskej dochádzky, v súvislosti s nástupom na VSOŠ v Martine podrobil odvodovému konaniu, mu ešte nezakladá status vojaka v činnej , nakoľko uvedeným zápisom bol zavedený do vojenskej evidencie a bol podrobený predbežnému zisťovaniu jeho spôsobilosti na vojenskú činnú a zisťovaniu možností na zlepšenie zdravotnej a inej spôsobilosti pre výkon vojenskej činnej ( ). Zároveň je potrebné konštatovať, že činnosť 14 až 16-ročných žiakov v 1. a 2. ročníkoch VSOŠ nemožno subsumovať pod žiadnu z vojenských činných služieb

v zmysle ustanovení až g) a rovnako nie je možné konštatovať, že boli u týchto žiakov splnené zákonné podmienky vzniku služobného pomeru vojaka z povolania podľa ustanovení a a podľa ustanovení a , v spojení s . Vzhľadom na stanovený minimálny vek brannej povinnej a dobrovoľnej brannej povinnosti, žiaci VSOŠ mohli skladať prísahu až v 3. ročníku VSOŠ, t. j. v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok života. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani záznam vo vojenskej knižke žalobcu, kde je doba štúdia na vojenskej strednej odbornej škole vyznačená v záznamoch o vojenskej činnej .

56. Tvrdenie, že niekto môže byť vojakom ešte pred vznikom brannej povinnosti ( ), je podľa správneho súdu nepochopením zákonných formulácií a súvislostí alebo účelovým konaním spoliehajúcim sa na to, že tieto formulácie a súvislostí nepochopia iní. V minulosti platné zákony o sociálnom zabezpečení, podľa ktorých sa do roku 1998 postupovalo aj pri dôchodkovom zabezpečení vojakov z povolania, dôsledne od seba odlišovali pojmy „pracovné kategórie“ a „kategórie funkcií“ a tieto pojmy nezamieňali. Termín „pracovné kategórie“ sa vzťahovali výlučne k civilným zamestnaniam a termín „kategórie funkcií“ výlučne k výkonu v ozbrojených silách a v ozbrojených bezpečnostných zboroch, pričom platili tieto zásady:

- zákon priamo ustanovil, ktoré zamestnania sa zaraďujú do I. a II. pracovnej kategórii, pričom splnomocnil vládu ustanoviť, ktoré druhy vykonávaných prác odôvodňujú zaradenie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Rezortné zoznamy zamestnaní I. a II. pracovnej kategórie potom vydávali jednotlivé príslušné ministerstvá, resp. ministerstvo práce a sociálnych vecí. Štúdium na vojenských stredných školách pred výkonom základnej, prípadne náhradnej vojenskej zákon nikdy nezaradil ani do I., ani do II. pracovnej kategórie, ani vláda teda nemohla nič v tomto smere ustanoviť a ministerstvo obrany už vôbec nemohlo zaradiť toto štúdium do rezortného zoznamu zamestnaní I. ani II. pracovnej kategórie;

- ostatné zamestnania zákon zaradil do III. pracovnej kategórie;

- zákon súčasne ustanovil, že vojakov z povolania sa zaraďuje do I. a II. kategórie funkcií, pričom splnomocnil ministra obrany ustanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie. Nemožno porovnávať štúdium na vojenských stredných školách s prípravou baníckych učňov alebo sklárskych učňov. U týchto profesií išlo o kompenzáciu vysokej miery rizika zdravotného poškodenia, predovšetkým chorôb z povolania. Zákon zaradenie štúdia na vojenských stredných školách do I. a II. pracovnej kategórie neumožňoval, napriek tomu, že žiaci vojenských stredných škôl vykonávali podobnú činnosť ako , na toto povolanie sa len pripravovali. Títo žiaci nepodliehali plnému vojenskému režimu a vojenskej trestnej zodpovednosti.

57. Zároveň správny súd konštatuje, že žiadny právny predpis upravujúci sociálne zabezpečenie bývalých vojakov (, č. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov, č. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), neurčuje štúdium na VSOŠ za výkon vojenskej , prípadne služobný pomer. Štúdium v 1. a 2. ročníku na VSOŠ od 30.08.1972 do 29.08.1974 nespĺňa charakteristiky prác, zaraďovaných do I. a II. pracovnej kategórie podľa , prípadne podľa Žalobca v období štúdia na VSOŠ bol vo vojenskej činnej ( ) až v 3. a 4. ročníku VSOŠ, pričom vykonával základnú vojenskú , a to od 30.08.1974 do 17.07.1976 a vojakom z povolania bol od 18.07.1976 do 31.12.1997. Zaradenie do I. kategórie funkcií až od 30.08.1974 považuje aj správny súd za súladné so zákonom z dôvodu, že žiaci VSOŠ v 1. a 2. ročníku neboli vojakmi základnej vojenskej , resp. neboli v služobnom pomere. Právna regulácia sociálneho zabezpečenia bývalých vojakov prešla za ostatné desaťročia vývojom. K historickému vývoju podal pomerne podrobný výklad Krajský súd Žilina v rozsudku sp. zn. zo dňa 26.10.2017, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 26.02.2020, pričom správny súd v tejto súvislosti bez potreby rekapitulácie tohto výkladu naň odkazuje. Úlohou správneho súdu pri plnení prieskumnej povinnosti nie je vyčerpávajúcim spôsobom prezentovať všetky právne predpisy, z ktorých nevyplýva možnosť považovať započítanie doby štúdia v 1. a 2. ročníku na VSOŠ za výkon v ozbrojených silách alebo za výkon vojenskej alebo za služobný pomer na účely dôchodkové poistenia, resp. na účely zvýšenia sumy dôchodku

tak ako to žiada žalobca, pričom aby to možné bolo, muselo by to byť výslovne upravené v príslušnom právnom predpise. A hoci žalobca v správnej žalobe poukazoval na rôzne skutkové situácie, neuviedol žiadny konkrétny právny predpis, podľa ktorého by bolo možné považovať štúdium v 1. a 2. ročníku na VSOŠ za výkon vojenskej . Ani správny súd, vedený zásadou iura novit curia, takýto predpis ako súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky, či už v čase štúdia žalobcu v 1. a 2. ročníku na VSOŠ alebo neskôr neidentifikoval.

58. Správny súd konštatuje, že žiaci VSOŠ až po zložení prísahy vykonávali vojenskú činnú , konkrétne základnú vojenskú , pričom až po jej absolvovaní boli splnené zákonné podmienky na ich prijatie do služobného pomeru vojakov z povolania podľa a , a na vznik ich povinnosti vojenskou činnou podľa ustanovení v spojení s . V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žiadne povinnosti, ktoré žiaci v priebehu 1. a 2. ročníka VSOŠ v rámci výchovného procesu vykonávali a nazývali sa (napr. dozorná a pod.), hoci sa svojím názvom, obsahom alebo náplňou činnosti javili byť totožné s výkonom činnosti vojakov z povolania, nemožno podradiť pod vojenské činné vojakov z povolania v zmysle ( a v spojení s citovaného zákona). V tomto ohľade možno na základe vyššie uvedeného konštatovať, že žiaci 1. a 2. ročníkov VSOŠ boli vojakmi mimo činnej ( ), a teda ani vo vzťahu k ich činnosti v rámci vzdelávacieho procesu nemohlo byť realizované zaradenie medzi vojakov z povolania do I. kategórie funkcií.

59. Pokiaľ žalobca namieta zneužívanie detskej práce, obmedzovanie osobnej slobody žiakov, ich disciplinárne trestanie podľa Disciplinárneho poriadku ozbrojených síl ČSSR a prísny režim pri ich výchove počas sporných dvoch ročníkov na VSOŠ, ako aj ich protizákonné ozbrojovanie a porušovanie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov o zbraniach a strelive a , správny súd uvádza, že tieto tvrdené skutočnosti nie sú predmetom súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu. Uvádzané skutočnosti o pomeroch panujúcich na VSOŠ a vojenským poriadkom, ktorým sa museli mladiství žiaci prvých dvoch ročníkov VSOŠ prispôsobiť, nie sú spôsobilé na legitímne podradenie štúdia v uvedených ročníkoch VSOŠ pod činné vojakov z povolania v zmysle ( a v spojení s citovaného zákona) a na použitie extenzívneho výkladu zákonných podmienok na príslušné sociálne dávky vojakov z povolania v súlade s účelom sledovaným zákonom. Rovnako možno konštatovať, že ozbrojovanie 14 až 16-ročných žiakov VSOŠ a náplň ich činnosti, hoci podobnej činnosti vojakov v činnej alebo vojakov z povolania, nezakladali, a ani v zmysle nemohli založiť, služobný pomer týchto žiakov ako vojakov z povolania, ktorý je pre účely zaradenia do I. kategórie funkcií v zmysle a Z., ako aj podľa príslušných ustanovení , rozhodujúci.

60. Na podporu vyššie uvedeného právneho názoru správneho súdu čo sa týka nezhodnotenia doby štúdia v 1. a 2. ročníku na VSOŠ od 30.08.1972 do 29.08.1974 na účely dôchodkového poistenia, resp. zvýšenia sumy dôchodku správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.05.2018, ktorého predmetom bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia o nevyhovení žiadosti o zvýšenie sumy starobného dôchodku, pričom z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že „k zásadnej námietke navrhovateľa, v ktorej namietal nezhodnotenie doby štúdia od 01.09.1969 do 31.07.1971 v I. kategórii funkcií, odvolací súd zhodne s právnym názorom odporkyne či krajského súdu uvádza, že žiaci 1. a 2. ročníka VSOŠ sa štúdiom pripravovali na vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej . Vojenskú základnú vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa <aspi:// module='ASPI'&link=''&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej . Vykazovanie doby základnej (náhradnej) poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravované aj smernicami. Pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej vojenskej evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov z VSOŠ, t. j. výkon základnej trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa

u žiakov vojenských škôl (VSOŠ) vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci VSOŠ vojenskú základnú vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ, nie je možné považovať za ostatnú vojenskú podľa <aspi://module='ASPI'&link=''&ucin- k-dni='30.12.9999'> v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú , nebola výkonom vojenskej . Do vojenskej činnej mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18. rokov. Poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítavala do nástupu vojenskej činnej ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky ( <aspi://module='ASPI'&link=''&ucin-k-dni='30.12.9999'> o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t. j. v III. pracovnej kategórii. Odvolací súd potvrdzuje skutočnosť tvrdenú odporkyňou, že ona nie je oprávnená zaraďovať zamestnania do pracovných kategórii, ale toto oprávnenie patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov na základe rezortných zoznamov. Zákon stanovuje formálne kritériá pre posudzovanie doby štúdia na vojenských stredných školách a neobsahuje zákonné zmocnenie pre odchylné posúdenie tejto doby u jednotlivca na základe jej obsahu či podobnosti so vykonávanou po dosiahnutí XX roku veku v I. alebo II. kategórii funkcií, preto akékoľvek iné rozhodnutie správneho orgánu o započítaní tejto doby by bolo konaním v rozpore so spôsobom, ktorý pre jej posudzovanie ustanovuje zákon.“

61. Pokiaľ ide o žalobcom požadované započítanie doby jeho účasti na absolvovaní kurzu trhania ženijnej munície, ktorý mal absolvovať ako uviedol v žalobe v roku 07.09.1992, bol mu vystavený aj pyrotechnický preukaz, ktorého účinnosť bola 5 rokov, t.j. do 07.09.1997. Činnosť vojskového pyrotechnika žalobca vykonával v rámci vojenskej posádky Nové Mesto nad Váhom, pričom podľa jeho názoru uvedená odslúžená doba sa mu mala posudzovať dvojnásobne vzhľadom na výkon funkcie zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa, správny súd uvádza, že nie je možné uvedenej požiadavke zo strany žalobcu vyhovieť a v tejto súvislosti sa stotožňuje s názorom žalovaným, že nakoľko tento kurz trval v roku 1992, tak uvedené obdobie už bolo žalobcovi v plnom rozsahu zhodnotené ako výkon vojaka v II. pracovnej kategórii a obdobie od 01.01.1993 bolo hodnotené v I. pracovnej kategórii. Navyše správny súd uvádza, že žalobca v tejto súvislosti ani nedoložil žiadne dôkazy o absolvovaní predmetného kurzu a ani žiadne skutočnosti, v zmysle ktorých by bolo možné uznať zvýšenie zápočtu počas doby tejto , ide len o jednostranné tvrdené skutočnosti zo strany žalobcu nepodložené žiadnym relevantným dôkazom.

62. K námietke žalobcu ohľadne aplikácie Dohovoru č. 128 zo strany žalovaného, resp. ohľadne tvrdenej ratifikácie zo strany žalobcu len čo sa týka III. časti Dohovoru č. 128 a nemožnosti aplikácie článku 33 Dohovoru č. 128 vo vzťahu k žalobcovi, správny súd konštatuje, že nie je možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu v tomto smere. Správny súd v súvislosti s uvedeným považuje za potrebné uviesť, že Dohovor č. 128 je medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika podľa viazaná. Podľa čl. 2 bod. 1. Dohovoru č. 128 každý členský štát bude vykonávať časť I., aspoň jednu z častí II., III. a IV., príslušné ustanovenia častí V. a VI. a časť VII. Dohovoru č. 128. Taktiež z čl. 2 bod. 2. vyplýva, že každý členský štát uvedie v ratifikácii, ohľadne ktorých z častí II. až IV. prijíma záväzky vyplývajúce z Dohovoru č. 128. Dohovor č. 128 bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. , pričom Československá socialistická republika prijíma záväzky, len pokiaľ ide o časť III. Dohovoru č. 128. Správny súd uvádza, že Československá socialistická republika sa ratifikáciou zaviazala na záväzky z časti III. Dohovoru č. 128 vo vzťahu k uvedenému čl. 2. bod. 2 Dohovoru č. 128, avšak ostatné časti Dohovoru č. 128 (t. j. časť I., časť V a VI, časť VII.) sú priamo záväzné. Rovnako z ustanovenia čl. 19 Dohovoru č. 128 priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru č. 128 majú prednosť pred zákonom o sociálnom poistení ako aj pred ostatnými zákonmi v oblasti sociálneho zabezpečenia a sú priamo záväzné aj pre žalovaného. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ktorý je súčasťou VI. časti (spoločné ustanovenia), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú

v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z čl. 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru správneho súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na dávky v starobe tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je možné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť, najviac však o sumu dávky z osobitného systému (výsluhový dôchodok), patriacu ku dňu priznania starobného dôchodku.

63. S prihliadnutím na zistený skutkový stav veci správnymi orgánmi oboch stupňov a na obsah administratívneho spisu možno prijať záver, že žalovaný sa riadne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a v súlade so zákonom vyhodnotil správne každý dôkaz osobitne a všetky skutkové zistenia vo vzájomných súvislostiach a v súlade s účelom sledovaným zákonmi sociálneho zabezpečenia aplikoval hmotnoprávne ustanovenia pri posúdení splnenia, resp. nesplnenia zákonných podmienok na zvýšenie sumy dôchodku. Správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s odvolacími námietkami.

64. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného nezistil porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutia zrušiť. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, správny súd považuje za vecne správne a preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu žalobu podľa v spojení s zamietol ako nedôvodnú.

65. Na záver správny súd poukazuje na skutočnosť, že krajské súdy a tiež i Najvyšší súd SR sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberali totožnými námietkami žalobcov, (vojakov z povolania) zastúpených právnym zástupcom žalobcu a jednoznačne vo svojich rozhodnutiach dospeli k jednotnému záveru, že štúdium v 1. a 2. ročníku na VSOŠ nie je možné na dôchodkové účely hodnotiť tak, ako požaduje žalobca v podanej žalobe.

66. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

67. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).