Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_17CoCsp-38-2020.pdf
PDF · 95.68 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: Home Credit Slovakia a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, proti žalovanej: T. E., trvale bytom T., zast. JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 42 350 026, o zaplatenie 4.691,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. januára 2020, č.k. 28Csp/97/2019-77, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.679,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne:
- zo sumy 37,50 eur od 16.5.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 57,28 eur od 16.6.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 59,42 eur od 16.7.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 58,68 eur od 16.8.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 59,38 eur od 16.9.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 61,48 eur od 16.10.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 60,83 eur od 16.11.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 62,90 eur od 16.12.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 62,31 eur od 16.1.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 63,06 eur od 16.2.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 66,35 eur od 16.3.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 64,61 eur od 16.4.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 66,60 eur od 16.5.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 68,18 eur od 16.6.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 68,14 eur od 16.7.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 67,79 eur od 16.8.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 68,60 eur od 16.9.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 70,51 eur od 16.10.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 70,27 eur od 16.11.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 72,14 eur od 16.12.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 71,98 eur od 16.1.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 72,84 eur od 16.2.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 76,55 eur od 16.3.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 74,63 eur od 16.4.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 76,41 eur od 16.5.2021 do zaplatenia, a to všetko formou splátok vo výške 50 eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia, s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti napadnutého výroku I. m e n í tak, že žalobu v tejto zostávajúcej časti zamieta.
III. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 28,42 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.897,46 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.897,46 eur od 23.9.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,14 %.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 4.691,74 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, nakoľko uzatvoril so žalovanou dňa 22.5.2017 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovanej poskytol úver vo výške 5.000 eur, pričom žalovaná úver riadne a včas nesplácala, následkom čoho vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná podľa žalobcu túto dlžnú sumu nevrátila.
3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca so žalovanou uzavrel zmluvu o úvere dňa 22.5.2017. Na jej základe poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 5.000 eur. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi tento úver vrátiť v 72 mesačných splátkach po 103,03 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 23.7.2017. Termín konečnej splatnosti je dňa 15.6.2023.
4. Súd prvej inštancie zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere. Dospel k záveru, že zmluva o úvere všetky zákonom požadované náležitosti spĺňa.
5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná bola v omeškaní s platením 10. splátky splatnej dňa 15.4.2013, keď žalobca upozornil dňa 29.6.2018 žalovanú na možnosť zosplatnenia úveru. Ku dňu zosplatnenia bola žalovaná v omeškaní viac ako tri mesiace. Po dodržaní tejto podmienky žalobca listom zo dňa 7.9.2018 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a toto oznámenie poslal na adresu žalovanej dňa 11.9.2018 poštovou prepravou. Súd prvej inštancie tak posúdil zosplatnenie úveru žalobcom ako platné a účinné.
6. Súd prvej inštancie napriek týmto právnym záverom dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca hrubo porušil § 7 ods. 1 uvedeného zákona. Toho sa žalobca podľa súdu prvej inštancie dopustil tým, že pri poskytovaní úveru žalovanej mu postačoval len údaj o výške čistého mesačného príjmu, dôchodku vo výške 425 eur, no nemal za preukázané, že by žalobca ako veriteľ skúmal i stav žalovanej, jej výdavky a existenciu iných záväzkov. Ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zakotvuje povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií.
7. Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru súd prvej inštancie priznal žalobcovi iba nesplatenú istinu úveru. Žalobca poskytol úver žalovanej vo výške 5.000 eur. Žalovaná vrátila žalobcovi 1.102,54 eur. Zostávajú časť istiny vo výške 3.897,46 eur tak súd prvej inštancie žalobcovi priznal. Žalobcovi priznal súd prvej inštancie i úrok z omeškania. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie záverom napadnutého rozhodnutia uviedol, že o žiadosti žalovanej o zaplatenie dlžnej sumy v splátkach nerozhodoval, nakoľko táto bola súdu prvej inštancie doručená až dňa 28.1.2020, t.j. po dni pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok (24.1.2020).
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa zásady úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
9. Proti výrokom I. a III. tohto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná.
10. Žalovaná sa stotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že je povinná zaplatiť žalobcovi iba istinu úveru. Zastávala však názor, že nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu úveru. Súd prvej inštancie podľa jej mienky mohol žalobcovi priznať iba splátky splatné ku dňu jeho rozhodovania. Žalobca totiž nepreukázal splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemohol žalobca podľa žalovanej vyžadovať jednorazové splatenie úveru. K platnému zosplateniu podľa mienky žalovanej nedošlo.
11. Žalovaná sa ďalej nestotožnila ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania. Súd prvej inštancie nerozhodol správne a tak nebolo správne ani rozhodnutie o náhrade trov konania.
12. Na tomto základe žalovaná žiadala odvolací súd o zrušenie napadnutého rozhodnutia a o vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Mal za to, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa nebol vyjadril. Žalobca sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím, preto žiadal odvolací súd o jeho potvrdenie a o priznanie náhrady trov konania.
14. V replike sa žalovaná argumentačne pridržala podaného odvolania.
15. V duplike sa žalobca pridržal podaného vyjadrenia k odvolaniu, pričom doplnil, že bonitu žalovanej pri poskytovaní úveru skúmal s odbornou starostlivosťou.
16. V ďalšom vyjadrení sa žalovaná stotožnila so svojimi predošlými vyjadreniami. Záverom však navrhla súdu, aby jej umožnil splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 50 eur k 25. dňu v mesiaci, pod stratou výhody splátok.
17. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku I. zmeniť podľa § 388 CSP.
18. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. odvolaním napadnutý nebol, preto je v tomto rozsahu právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
19. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu úveru. Súd prvej inštancie tak mohol žalobcovi priznať iba splátky splatné ku dňu rozhodovania. Žalobca totiž nepreukázal splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemohol žalobca podľa žalovanej vyžadovať jednorazové splatenie úveru.
20. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (účinného k uzatvoreniu úverovej zmluvy) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
21. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (účinného k uzatvoreniu úverovej zmluvy) ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20170102.html> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-
predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html> sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>.
22. V tomto prípade súd prvej inštancie založil záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalovanej žalobcom na základe § 11 ods. 2 druhej vety zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže mal za to, že veriteľ (žalobca) hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda nedostatočne zisťoval bonitu žalovanej. Tento záver žalobca odvolaním nenapadol. V konaní bolo preto preukázané, že žalobca hrubo porušil povinnosti pri zisťovaní bonity žalovanej podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
23. Ak žalobca hrubo porušil povinnosti pri zisťovaní bonity žalovanej podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, tak tým viac logicky platí (argumentom a fortiori a maiore ad minus - od väčšieho k menšiemu), že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch (hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je nepochybne viac ako nekonanie s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch). Teda ak dôjde k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, dôjde zároveň i k porušeniu povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských (hrubé porušenie tak konzumuje porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou). Potom je nutné prisvedčiť žalovanej, že žalobca nemohol od nej vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
24. Nebol preto správny záver súdu prvej inštancie, keď uložil žalovanej povinnosť vrátiť žalobcovi celú istinu. Celá istina úveru ešte splatná nie je. Termín konečnej splatnosti úveru je 15.6.2023. Žalobca nemá právo vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
25. Žalobcovi tak patrí iba splatná istina, a to podľa splátkového kalendára (č.l. 9 a 10 spisu), ktorý je súčasťou zmluvy. Ten sporové strany nespochybňovali. V konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 5.000 eur. Žalovaná vrátila žalobcovi iba 1.102,54 eur.
26. Odvolací súd rozhodoval dňa 27.5.2021. K tomuto dátumu prináleží 47 splátok (47. splátka splatná dňa 15.5.2021). To predstavuje ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu podľa splátkového kalendára splatnú istinu vo výške 2.782,14 eur. Žalovaná zaplatila však iba 1.102,54 eur. Splatnú istinu vo výške 1.679,60 eur je povinná žalovaná žalobcovi vrátiť (2.782,14 - 1.102,54 = 1.679,60). Úver je bezúročný a bez poplatkov, teda všetky platby žalovanej je potrebné započítať na istinu. Žalovaná tak na istinu zaplatila 22 splátok. Z 23. splátky žalovaná zaplatila iba 20,58 eur, lebo istina predstavovala podľa splátkového kalendára v tejto splátke 58,08 eur. Z 23. splátky tak žalovaná nezaplatila 37,50 eur. Túto splátku musí žalovaná žalobcovi vrátiť. Rovnako patrí žalobcovi z tejto sumy od dňa 16.5.2019 úrok z omeškania, nakoľko 15.5.2019 bola splatnosť 23. splátky a od 16.5.2019 je žalovaná s touto splátkou v omeškaní. Žalobcovi patria i všetky splátky splatnej istiny - t.j. splátky 24. - 47. Z jednotlivých splátok patrí žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania, a to vždy odo dňa nasledujúceho od splatnosti jednotlivých splátok, keďže od týchto dní sa žalovaná s vrátením jednotlivých splátok splatnej istiny dostala do omeškania. Odvolací súd úrok z omeškania priznal žalobcovi vo výške uplatnenej, t.j. 5 % ročne, a to od omeškania s jednotlivými splátkami. Výška uplatneného úroku zodpovedá nariadeniu vlády SR č. 87/1995 Z.z.
27. Preto odvolací súd zmenil napadnutý výrok I. a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi uvedené splátky spolu s prislúchajúcim uplatneným úrokom z omeškania. Keďže výrokom I. bolo rozhodnuté o istine vo výške 3.897,46 eur a odvolací súd priznáva žalobcovi istinu iba vo výške 1.679,60 eur, bolo potrebné zostávajúcu časť výroku I. v časti o zaplatenie 2.217,86 eur zmeniť a zamietnuť (táto suma predstavuje istinu, pričom ešte splatná nie je, a preto nemôže byť priznaná).
28. Žalovaná v podanom odvolaní, rovnako ako i v konaní pred súdom prvej inštancie žiadala o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach.
29. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
30. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na majetkovú a sociálnu situáciu žalovanej by splnenie dlhu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku pôsobilo voči žalovanej neprimerane nepriaznivo. Žalovaná v žiadosti o povolenie splátok uviedla, že jej príjem pozostáva z dôchodku vo výške 450 eur mesačne, okrem žalovaného záväzku má voči ďaľším dvom veriteľom záväzky vyplývajúce zo štyroch zmlúv o úvere, na ktoré mesačne uhrádza čiastočné plnenia celkom vo výške 116,30 eur. Nemá príbuzného, ktorý by jej vedel so splatením jej záväzkov pomôcť a taktiež nemá žiadne úspory; v prípade, ak ju súd zaviaže na úhradu dlžnej sumy jednorazovo, bude to pre ňu likvidačné. Odvolací súd pri rozhodovaní o povolení splátok vychádzal z uvedených majetkových pomerov žalovanej i jej ďalších záväzkov, posúdil dopad povolenia splácania dlžnej sumy v splátkach na žalobcu a dospel k záveru, že splácanie prisúdenej dlžnej čiastky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur nezasiahne neprimerane do hospodárskych pomerov žalobcu ako spoločnosti, ktorá má v predmete svojej obchodnej činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov, a ktorej pohľadávky jej dlžníci bežne splácajú v mesačných splátkach, naopak povolenie splátok umožní žalovanej zaplatiť dlžnú sumu bez toho, aby to likvidačným spôsobom zasiahlo do jej majetkovej situácie. Preto žalovanej povolil zaplatenie dlžnej sumy v mesačných splátkach tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
31. Zároveň odvolací súd stanovil, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Povolenie splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach treba chápať ako výhodu poskytnutú dlžníkovi vzhľadom na určité špecifické okolnosti toho-ktorého prípadu. Preto je správne, aby táto výhoda bola podmienená riadnym plnením, porušenie ktorého má za následok splatnosť celého plnenia. Nakoniec, s týmto obmedzením súhlasila i samotná žalovaná. Nutné je dodať, že žalovanej však zostáva možnosť uhradiť dlžnú sumu i skôr, aby predišla narastaniu príslušenstva (úrokov z omeškania).
32. O trovách konania odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP rozhodol nasledovne:
33. Žalobca podanou žalobou žiadal priznať istinu vo výške 4.691,74 eur s príslušenstvom. Platí, že pre posudzovanie pomeru úspechu a neúspechu strán sporu v konaní je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine, pričom sa prihliada na príslušenstvo, ak ho žalobca v žalobe kapitalizuje (názor zhodný s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.4.2018, sp. zn. 41Co/1/2018). V tomto prípade žalobca v žalobe príslušenstvom nekapitalizoval. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal iba z istiny. Žalobca preto podanou žalobou žiadal priznať mu sumu 4.691,74 eur a suma priznaná súdom predstavuje 1.679,60 eur. Úspech žalobcu predstavuje 35,79 % a jeho neúspech predstavuje 64,21 % (bola teda čiastočne úspešná žalovaná). Keďže niet racionálneho dôvodu, aby si strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania navzájom, časť, ktorá sa prekrýva, sa musí odpočítať, a preto žalobca nahradí čiastočne úspešnej žalovanej 28,42 % trov konania (64,21 % - 35,79 % = 28,42 %). V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.
34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).