Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-129-2025.pdf
PDF · 108.96 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/129/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy č. 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/XX, D., o zaplatenie 511,08 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 23.12.2025 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 511,08 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 511,08 eur od 26.04.2023 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 08.11.2021 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX / XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 827,- eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve. Kúpna cena tovaru bola 849,- eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 22,- eur a na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanému pôžičku podľa uvedenej zmluvy. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať spotrebiteľský úver v pravidelných 42 mesačných splátkach v sume 26,07 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.094,94 eur. Žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy uhradil 481,50 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom z dňa 23.03.2023 – predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.04.2023 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 20.04.2023 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. K zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavoval sumu 511,08 eur. Žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho
dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. 3. Žalovaný mal žalobu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a s výzvou na vyjadrenie k žalobe doručené dňa 07.04.2026. K žalobe sa žalovaný nevyjadril. 4. Súd nariadil pojednávanie na deň 10.06.2026, na ktoré sa strany sporu nedostavili. Právny zástupca žalobcu mal doručené predvolanie riadne do vlastných rúk dňa 11.05.2026, následne podaním doručeným súdu dňa 03.06.2026 ospravedlnil neúčasť žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní a súhlasil, aby súd konal a rozhodol aj v ich neprítomnosti. Žalovanému súd predvolanie doručoval na adresu jeho pobytu evidovanú v registri obyvateľov, odkiaľ sa súdu zásielka s predvolaním vrátila s tým, že adresát je na uvedenej adrese neznámy, a to dňa 07.05.2026. Súčasne súd žalovanému doručoval predvolanie aj na adresu, na ktorej si predtým prevzal do vlastných rúk žalobu, z ktorej adresy sa zásielka vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 27.05.2026. Predvolanie sa považuje za doručené žalovanému podľa § 111 ods. 3 CSP. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Súd preto pojednával v neprítomnosti strán sporu. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:
6. Súd mal preukázané, že Všeobecná úverová banka, a.s. (VÚB, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 08.11.2021 uzatvorili zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru na nákup tovaru zn. Samsung E. B. XX XXX GB biely v sume 827,- eur. Žalovaný zaplatil akontáciu v sume 22,- eur a zvyšok úveru sa zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 26,07 eur, posledná splátka bola v sume 25,97 eur. Celkovo sa zaviazal vrátiť sumu 1.094,84 eur. Úroková sadzba bola 18,20 %, RPMN 18,20 %. Prvá splátka bola splatná 20. dňa nasledujúceho mesiaca po dodaní tovaru. Splátky boli splatné vždy k 20.dňu v mesiaci. Podľa bodu 9.2 zmluvných podmienok je banka oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok úveru žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky pred dátumom konečnej splatnosti úveru, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Uzatvorenie zmluvy s týmto obsahom sporné nebolo.
7. Žalovaný bol listom zo dňa 23.03.2023 vyzvaný zo strany žalobcu - VÚB, a.s. na úhradu dlžných splátok, ktoré činili v tom čase sumu 78,21 eur s tým, že omeškanie trvalo od 20.01.2023. Žalovaný bol súčasne upozornený, že ak táto suma nebude uhradená do 12.04.2023, bude veriteľ oprávnený pristúpiť k vyhláseniu splatnosti celého úveru. Výzvu na úhradu žalobca žalovanému adresoval poštou, avšak táto sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Následne žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 20.04.2023, že sa stal dlh z úverovej zmluvy splatným v celom rozsahu naraz dňom 19.04.2023, nakoľko dlžné splátky žalovaný riadne a včas neuhradil, pričom bol vyzvaný na úhradu sumy 653,67 eur. Aj táto písomnosť bola žalovanému doručovaná poštou a vrátila sa žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote. 8. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad bolo zistené, že žalovaný uhradil sumu 503,50 eur, z toho 22,- eur ako akontáciu.
9. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. Podľa ust. § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 7 ods. 1 zákona, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 11 ods. 2 zákona, Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
10. Veriteľ –žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi zmluvy na základe zmluvy uzavretej dňa 08.11.2021 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.
11. V konaní nebolo sporné, že žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 08.11.2021. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver na nákup tovaru vo výške 827,- eur. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, pričom súd konštatuje, že zmluva obsahuje všetky povinné náležitosti vymenované v tomto zákonnom ustanovení a žiadna taká náležitosť, ktorá by spôsobovala bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1
zákona), neabsentuje. Nechýba žiadna taká náležitosť, pre absenciu ktorej by dlžník nevedel posúdiť rozsah svojho záväzku. 12. V konaní nebolo sporné uzatvorenie zmluvy so žalovaným, ani čerpanie finančných prostriedkov v tvrdenej výške 827,- eur žalovaným. V konaní bolo preukázané, že žalovaný sa zaviazal splácať spotrebiteľský úver v 42 mesačných splátkach. Žalobca tvrdil, že žalovaný túto svoju povinnosť porušil, a preto vyhlásil predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Súd sa preto zameral na posúdenie, či k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo v súlade so zákonom. Súd konštatuje, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nebolo platné a účinné, a to hneď z viacerých dôvodov.
13. Súd sa zameral na posúdenie náležitostí výzvy – predžalobnej upomienky zo dňa 23.03.2023, a to aj vo svetle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý konštatoval, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 34/2025). To znamená, že výzva, ktorú veriteľ adresuje dlžníkovi pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru postupom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí obsahovať uvedenie konkrétnej mesačnej splátky, pre ktorú hrozí, že bude úver predčasne zosplatnený. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. S prihliadnutím na tieto východiská súd konštatuje, že žalobcom vyhotovená výzva – predžalobná upomienka zo dňa 23.03.2023 neobsahuje identifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú by mohlo dôjsť k zosplatneniu úveru, keď uvádza, iba súhrnnú dlžnú sumu ku dňu 23.03.2023 vo výške 78,21 eur s tým, že omeškanie pretrváva od 20.01.2023. Či však splátka splatná dňa 20.01.2023 je práve tou splátkou, pre ktorú hrozí zosplatnenie úveru, z obsahu upomienky nevyplýva. Sám žalobca v žalobe uvádza, že k zosplatneniu úveru došlo pre splátku splatnú bezprostredne pred zosplatnením úveru (ku ktorému došlo k 19.04.2023), čo potom zjavne splátka splatná dňa 20.01.2023 byť nemôže. Ktorá splátka je teda tou, pre ktorej nezaplatenie hrozilo zosplatnenie úveru, z tejto písomnosti nevyplýva. Uvedenie konkrétnej splátky, pre nezaplatenie ktorej hrozí zosplatnenie úveru, resp. zaplatením ktorej dlžník odvráti zosplatnenie úveru, nie je vo výzve uvedené a jej identifikáciu nie je možné ani z obsahu výzvy nijak odvodiť. Napokon, uvedenie tejto konkrétnej splátky, pre ktorú sa úver zosplatňuje, neobsahuje ani následné oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 20.04.2023. Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nebol dodržaný postup pri vyhlasovaní predčasnej splatnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.10.2024), a teda je jej vyhlásenie je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (pre neurčitosť výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) neplatné.
14. Ak by aj tou splátkou, pre ktorú došlo k zosplatneniu spotrebiteľského úveru, bola splátka splatná dňa 20.01.2023 (keďže v predžalobnej upomienke sa uvádza tento deň ako deň, odkedy trvá omeškanie žalovaného), potom predčasné zosplatnenie úveru i tak nemôže vyvolať zamýšľané právne účinky. V konaní bolo zistené, že veriteľ – žalobca –spol. VÚB, a.s. pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru, ktoré nastalo ku dňu 19.04.2023, ako to vyplýva z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení do 31.10.2024 platí, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak tou splátkou, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru, má byť splátka splatná dňa 20.01.2023, potom k zosplatneniu úveru mohol žalobca pristúpiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania žalovaného so zaplatením tejto splátky. Splátka bola splatná dňa 20.01.2023, omeškanie s jej úhradou pripadá na deň 21.01.2023. Tri mesiace počítajúc od tohto dňa potom pripadajú na deň 21.04.2023. Až po uplynutí troch mesiacov počítajúc ich od omeškania s úhradou tejto konkrétnej splátky mohol žalobca vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Žalobca ju však vyhlásil v rozpore so zákonom skôr, ako po uplynutí uvedených troch mesiacov, keď tak učinil už ku dňu 19.04.2023. Nakoľko nebol dodržaný postup pri vyhlasovaní predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zakotvený v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného do 31.10.2024, je vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru vykonané žalobcom pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
15. Okrem toho nebolo preukázané, že by žalobca pred poskytnutím úveru skúmal schopnosť žalovaného splácať úver. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobcovi na to, aby žalovanému poskytol spotrebiteľský úver, postačoval len údaj uvedený zmluve o tom, že žalovaný je slobodný, nemá nezaopatrené deti, býva u rodičov a má stredoškolské vzdelanie s maturitou. V zmluve nie sú uvedené vôbec žiadne údaje o majetkových, zárobkových či sociálnych pomeroch žalovaného a hoci neskúmanie bonity žalovaný výslovne namietal, žalobca nepreukázal, že by vôbec akékoľvek údaje o sociálnej či ekonomickej situácii žalovaného vyžadoval a ak ich k dispozícii vôbec mal (čo ani nebolo preukázané), že ich aj nejakým konkrétnym spôsobom verifikoval. V prejednávanej veci nevyplynulo, že by akékoľvek údaje o pomeroch dlžníka bol býval žalobca ako veriteľ žiadal nad rámec údajov uvedených v zmluve o dosiahnutom vzdelaní a spôsobe bývania, či osobnom stave, ktoré ale o schopnosti či neschopnosti dlžníka úver splácať nič nevypovedajú. Veriteľ poskytol úver bez toho, aby mal prehľad o príjmoch žalovaného, jeho pravidelných výdavkoch aspoň na základné životné potreby, prípadných vyživovacích povinnostiach či disponibilných zostatkoch a ostatných záväzkoch z prípadných skorších úverových alebo iných obdobných vzťahov. Žalobca nepreukázal, že by zisťoval, aká je ostatná úverová zaťaženosť žalovaného, či vôbec predošlé úvery žalovaný spláca, alebo je v omeškaní, aká je jeho úverová bilancia a aby bolo možné objektívne zhodnotiť, či ďalší úver je v jeho finančných možnostiach a aby mohol zistiť, aký je predpoklad platobnej disciplíny žalovaného. Žalobca neprodukoval žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že by veriteľ skúmal schopnosť žalovaného úver splácať akýmkoľvek spôsobom, pretože z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by bonitu veriteľ skúmal a ak ju skúmal, akým konkrétnym spôsobom a v akom konkrétnom rozsahu. Svoju povinnosť tak hrubo porušil. Súd nedostatky skúmania bonity predniesol na pojednávaní vrámci predbežného právneho posúdenia, na pojednávanie sa však žalobca nedostavil, čím si sám ubral možnosť na toto posúdenie reagovať.
16. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa, pričom zákon stanovuje ako následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 2 cit. zákona. Okrem toho platí, že ak žalobca hrubo porušil povinnosti pri zisťovaní bonity žalovaného podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, tak tým viac logicky platí (argumentom a fortiori a maiore ad minus - od väčšieho k menšiemu), že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch (hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je nepochybne viac ako nekonanie s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch). Teda ak dôjde k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, dôjde zároveň i k porušeniu povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských (hrubé porušenie tak konzumuje porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou). Potom je nutné tiež konštatovať, že žalobca nemohol od žalovaného ani vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ( k tomuto záveru pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoCsp/38/2020-118 zo dňa 27.05.2021).
17. Súd preto uzavrel, že z vyššie uvedených dôvodov vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nemohlo vyvolať zamýšľané právne následky, teda sporný úver sa predčasne splatným v dôsledku tohto úkonu nestal.
18. Nakoľko nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, súd konštatuje, že jednotlivé splátky spotrebiteľského úveru sú splatnými v zmysle dátumov ich splatnosti dohodnutých v zmluve, teda vždy k 20. dňu v kal. mesiaci, pričom z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že prvá splátka bola splatná dňa 20.12.2021, posledná splátka pri 42 mesačných splátkach potom pripadla na deň 20.05.2025. V tejto súvislosti ale súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024, podľa ktorého nemožno priznať veriteľovi právo na zaplatenie splátok úveru splatných ku dňu rozhodnutia súdu, ak si v žalobe veriteľ uplatňoval zaplatenie celého predčasne zosplatneného úveru a súd dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie úveru je neplatné. Najvyšší súd SR uzavrel, že síce by šlo o plnenie z rovnakej zmluvy, ale súd by neprípustne priznal plnenie z iného skutkového stavu, než aký bol vymedzený v žalobe. V žalobe pritom žalobca jednoznačne tvrdil, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru (a aj odôvodňoval, akým postupom sa tak stalo), ktoré súd posúdil nakoniec ako neplatné a žiadal priznať práve a len takto zosplatnený úver. Najvyšší súd SR pre takéto prípady uzavrel, že ak by súd priznal za takéhoto stavu nárok na zaplatenie jednotlivých splatných splátok, porušil by tým zásadu „ne ultra petitum“, a teda prekročil by rámec vymedzeného petitu, čo je neprípustné. Vychádzajúc teda z uvedeného rozhodnutia najvyššej súdnej autority, súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť ani čiastočne, teda nie je možné priznať namiesto mimoriadne zosplatneného úveru dlžné splátky splatné v zmysle termínov splatnosti dohodnutých v úverovej zmluve do okamihu vyhlásenia rozsudku. Súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol plne úspešný žalovaný, keďže súd žalobu zamietol, a preto žalovaný by mal proti neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.