Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-122-2020.pdf
PDF · 113.41 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/122/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.05.2021 v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Beátou Schmidtovou takto
rozhodol:
Obžalovaný:
I. Y., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom S. nad D. t. č. vo väzbe v A. na výkon trestu odňatia slobody a v A. na výkon väzby V. j e v i n n ý, ž e obvinený od roku 2015 až do dňa 08.08.2020 poškodenú svoju družku J. M. na adrese S. nad D., C. kaštieľom XXX/XX v byte č. XX a v chatke č. XXXX, chatovej osady Y. v S. nad D. kde spoločne bývali, minimálne jedenkrát v mesiaci fackoval, bil, škrtil, kopal ju do oblasti hrudníka, pričom pri bitkách sa jej vyhrážal, že ju raz aj tak zabije, čím v nej vyvolával strach pričom jej v roku 2017 rozbil hlavu, v októbri 2019 jej zlomil dve rebrá a v apríli 2020 jej praskol rebrá, ponižoval ju slovami, že je hlúpa, nič nevie, pravidelne jej vulgárne nadával, zakazoval jej stretávať sa s kamarátkami a kolegyňami, pričom dňa 08. 08. 2020 asi o 14.00 hodine jej v chatke vulgárne nadával a tvrdil, že je lenivá a nechce sa jej nič robiť, po čom ju fackal oboma rukami do hlavy, potom do tváre, následkom čoho ju zhodil na zem, po čom jej ďalej vulgárne nadával, čím poškodená J. M. podľa znaleckého psychologického posudku subjektívne pociťovala konanie obvineného ako ťažké príkorie, a to pre jeho kontrolujúce a žiarlivostné správanie sa, vyhrážanie sa zabitím a fyzické napádania t e d a blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie vitím, kopaním, údermi, spôsobením rán, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, sledovaním a vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l
zločin týrania osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona.
Z a t o s a
o d s u d z u j e
Podľa § 208 odsek 3 Tr. zákona, za použitia § 39 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno d) Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Tr. zákona súd obžalovanému ukladá ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Dňa 15.12.2020 bola na Okresný súd Trenčín doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Trenčín č. k. 2Pv 451/2020/3309-20, zo dňa 13.12.2020 na obvineného I. Y., nar. XX.XX.XXXX, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a to na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný I. Y. v prípravnom konaní ako aj pred súdom poprel spáchanie skutku, na svoju obhajobu uviedol, že poškodená J. M., s ktorou žil v spoločnej domácnosti si na neho všetko vymyslela, stretávala sa aj s inými mužmi. On sa jej ujal aj s deťmi, keď ju naposledy vyhodil jej bývalý partner zo spoločnej domácnosti, pretože ho podvádzala. Chová sa ako „bludný Holanďan“. Pripustil, že J. M. mu dala doživotné právo užívania chaty, ktorú zdedila po otcovi. Potvrdil, že sa svedkyňa poškodená starala o jeho ťažko chorú matku a platila nejaké veci na vedenie domácnosti. Čo sa týka skutku, ktorý bol predmetom uznesenia o vznesení obvinenia a následne podanej obžaloby sa nedopustil, oni sa bili navzájom, v živote ju neudrel a pokiaľ neposlúchala tak jej dal facku ale niekedy mu ona aj vrátila a nechápe prečo ho išla udať, že ju týra. Spoločne vychovávali nie len jej ale aj jeho deti z prvého vzťahu, kedy žil s N. R.. Na rozdiel od poškodenej s N. R. má doteraz veľmi harmonický vzťah, dokonca ho aj navštevovala vo väzbe, písala mu dopisy, a je pre neho oporou. Keď sa v rodine vyskytnú nejaké nezhody, poškodená na neho kričí, oplzlo mu nadáva, a jemu keď dôjde trpezlivosť, tak jej dá jednu, dve facky, aby sa ukludnila. Poprel, že by zakazoval poškodenej sa stretávať s kamarátkami a s kolegyňami, ale keď sa dlhšie nehlási, tak jej volá, lebo má o ňu strach. Momentálne je nezamestnaný, robí len aktivačné práce, brigádne robí fušky, a pomáha na jednej farme, kde sa chovajú hospodárske zvieratá. Pred troma rokmi ho zasypal tristo kilogramový bal sena a aj keď pracoval v sklade, mu padol v práci hranol na hlavu. Prestal aj piť, po týchto úrazoch už 10 rokov nepije. Jeho problém je, že zabúda, veľa vecí si nepamätá, ale na deti nikdy nezabudol. Psychiatricky v minulosti liečený nebol, ale pripúšťa, že je nervák, veľa vecí nevie riešiť pokojne a snaží sa utlmovať svoje výbušné správanie Lexaurinom. Berie Lexaurin, nakoľko mu zomrela matka. V závere svojich výpovedí tvrdil, že poškodenú má rád, vie, že má ona svoje chyby, a on svoje, a vôbec si nevie predstaviť, prečo na neho podala trestné oznámenie.
Svedkyňa poškodená J. M. v prípravnom konaní ako aj pred súdom vypovedala, že s obžalovaným žije už asi 5 rokov v spoločnej prenajatej garzónke, ktorej nájom platí ona, a zabezpečuje celý chod domácnosti. Riadne pracuje a popri práci sa starala aj o matku obžalovaného, ktorá bola onkologický pacient. Obžalovaného popísala ako žiarlivého, ktorý máva návaly hnevu, oplzlo jej nadáva. Postupom času sa k týmto návalom hnevu začali pridávať aj fyzické napádania, facky, bitka, škrtenie, kopance do oblasti hrudníka (ak spadla na zem). Vždy po takomto návale hnevu sa jej ospravedlnil, a žili spolu naďalej. Vždy, keď mal stresové návaly, keď ho niečo vyviedlo z miery, reagoval na záťažové situácie agresívne voči nej a dospelo to do takého štádia, že prespávala u kamarátok. Ataky voči nej sa stupňovali, párkrát sa stalo, že ju nechcel pustiť z bytu von, keď aj volala o pomoc, susedia nereagovali. Spravila aj takú vec, že pod jeho nátlakom mu podpísala doživotné právo bývania na jej chate, ktorú zdedila po otcovi. Prehováral ju, že nebude musieť ona platiť nájom za garzónku a že budú spolu bývať na tejto chate. Oplzlo jej nadával pri každej príležitosti, a párkrát sa jej pri bitkách vyhrážal, že ju zabije. Výbuchy agresivity sa stupňujú najmä po úmrtí jeho matky. Tieto napádania a agresívne správanie dlhodobo neriešila, pretože mala strach ako na toto zareaguje, ak ho na políciu udá, a pri poslednom útoku voči nej, ku ktorému prišlo 08.08.2020 na chate, sa rozhodla, že vec nahlási na políciu, nakoľko už nemienila znášať príkorie a báť sa o svoje fyzické zdravie. Nerozišla sa s obžalovaným z toho dôvodu, pretože stále dúfala, že sa zmení, ale najmä, keď jeho matka žila, sa snažila tieto jeho agresívne ataky strpieť (pretože jeho matka chcela, aby boli spolu). Neustále ju podozrieva z nevery, nadáva jej oplzlo, že je ľahká žena a používa neustále urážlivé výroky na jej adresu. Vo svojich výpovediach popísala konkrétne prípady, ako sa agresívne útoky odohrali, aké zranenia jej boli spôsobené, avšak na políciu nešla, pretože si myslela, že sa to časom zmení. Pokiaľ aj navštívila lekára, keď po útokoch šla na ošetrenie, tak si vymýšľala napríklad, že spadla zo schodov, že si rozbila hlavu o dvere, že si zlomila rebrá, keď narazil a na zábradlie a podobne. Ona sama financuje celý chod domácnosti, platí za garzónku a spláca úver, ktorý si vzala na opravu chaty, obžalovaný jej prispieva mesačne sumou 60,- Eur. Pri poslednom útoku, ku ktorému došlo 08.08.2020 ju vyhadzoval z jej chaty, on sa jej vyhrážal, že keď nič na chate nerobí, nemá tam čo hľadať, že on sám sa stará o celú záhradu, že tú chatu prerába, a podobne. Opomína však, že všetko financuje ona z úveru, ktorý si zobrala, a keď ide do obchodu, ona
všetko platí. Popísala presný priebeh incidentu v roku 2019 ako aj v apríly 2020, kedy mala prasknuté rebrá a dôvodom hádky boli peniaze a samozrejme žiarlivosť obžalovaného. Zranenia v práci sa snažila zakrýva. Keď ešte žila jeho matka a jeho otčim, tak sa im aj posťažovala.
Súd vypočul svedkyňu N. R., ktorá v prípravnom konaní ako aj pred súdom vypovedala, ako bývalá družka I. Y., a s poškodenou J. M. boli donedávna kamarátky. S I. Y. žila v spoločnej domácnosti od roku 2009, mali spolu dve deti a v roku 2014 sa rozišli, nakoľko mali rozdielne názory na vedenie manželského života. Obžalovaný bol domased a málo sa jej venoval, a nebrával ich ani na výlety. Preto si našla nového priateľa, momentálne manžela a má s ním ďalšieho syna. S obžalovaným má naďalej výborný vzťah, bez problémov mu zveruje ich spoločné deti, pretože sa o ne vie postarať a ona mu dôveruje. Obžalovaný ju nikdy v živote netýral, nebil, nevydieral, neobmedzoval, bez problémov ju pustil aj na diskotéku a podľa jej názoru, obžalovaný nie je tyran. Naozaj sa sním rozišla len pre to, že sa sním nudila. Čo sa týka J. M., ona bola vždy zvláštna, málo rozprávala, keďže sa stretávali s obžalovaným, stali sa z nich kamarátky, často sa spolu rozprávali o svojom živote. Poškodená J. M. jej nikdy nepovedala, že by ju bil, vravela, že chcú spolu prerábať chatu, nikdy si nesťažovala, že by ju niekam nepúšťal, nikdy na nej nevidela modriny. Jediný raz sa jej sťažovala, že ju bolia rebrá, ale povedala jej, že sa jej to stalo v robote, a nevie či s tým bola ja práceneschopná. Podľa jej názoru, že ju obžalovaný mal týrať nie sú pravdivé, nedáva jej to zmysel, pretože o ňu sa obžalovaný staral dobre (o R.). O tom, či poškodená udržiavala nejaké iné príležitostné vzťahy nevie. Vie o tom, že M. sa nasťahovala do bytu k obžalovanému, lebo nemala kam ísť, a keď jej zomrela mama, tak ju zobral k sebe a bol od nej zaľúbený. Čo sa týka incidentu na chate, kde mali byť jej deti svedkami agresie voči J. M., tak deti videli, že sa hádali, ale oni nechápali, prečo ich otca zobrala v noci polícia.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul súdnu znalkyňu I.. W. G. H., C.., z odboru zdravotníctvo, odvetvie Klinická psychológia dospelých, ku znaleckému posudku číslo 12/2020, ohľadne poškodenej J. M.. Znalkyňa pred súdom skonštatovala, že klinicko-psychologickým vyšetrením sa u poškodenej J. M. nepotvrdila prítomnosť viktimizačného syndrómu týranej osoby, ako následok konania obžalovaného. Medzi partnermi dochádzalo k vzájomným hádkam, ktoré sa stupňovali, pričom možno predpokladať fyzickú prevahu na strane obžalovaného ale jednostranné zneužívanie moci a kontroly sa v ich spolužití nepotvrdilo. Vyšetrením sa u poškodenej nepotvrdila prítomnosť závažnejšieho narušenia psychického zdravia alebo známky pretrvávajúcej psychickej traumatizácie ako následok konania obžalovaného. Prechodne sa u menovanej prejavili pocity úzkosti, strachu a obavy z agresívnych reakcií partnera, z jeho možných amokov a fyzických atakov. Poškodená sa necítila bezpečne a mala obavy z naplnenia jeho hrozieb zabitím, v práci sa nevedela sústrediť a psychicky sa cítila byť vyčerpaná. V súčasnosti sa obáva pomsty zo strany obžalovaného ale inak pociťuje úľavu od napätia, opadnutie stresu, a vnútornej tenzie, v práci sa vie sústrediť, a vrátila sa k spoločenským aktivitám. Poškodená subjektívne pociťovala konanie svojho druha ako ťažké príkorie pre jeho žiarlivostné kontrolujúce správanie, vyhrážanie sa zabitím a fyzické napádania. U poškodenej sa nepotvrdila prítomnosť charakteristických znakov - známky naučenej bezmocnosti, sebazničujúce reakcie, známky dlhodobej devalvácie, zníženia akcieschopnosť, a ani aktivované vyhýbavé správanie. Taktiež u poškodenej neboli zistené známky intruzívnej produkcie, napríklad desivé sny, traumatický spomienkový materiál. Poškodená je schopná správne vnímať podnety a javy vo svojom okolí, jej pamäťové funkcie zodpovedajú priemeru. Prítomná je však neistota v presnom vybavovaní si podnetov a informácii, reprodukcia počutých, resp. zažitých udalostí je rámcovo správna, v detailoch však podlieha skresleniam, ktoré vyvstávajú z jej osobnostných charakteristík (osoba emočne aj sociálne nezrelá, menej diferencovaná, náladová, nestála, vôlovo oslabená, s poruchami sociálneho kontaktu a prispôsobovania sa, tolerujúca nejasnosť situácii). Všeobecná vierohodnosť poškodenej možno vzhľadom k záverom vyšetrenia považovať za prevažne zachovanú. Z hľadiska špecifickej vierohodnosti možno konštatovať, že poškodená popisuje skutočne prežité udalosti, ktoré nie sú produktom jej fantázie, avšak plne presúva zodpovednosť za vzniknuté incidenty na osobu partnera, bez zvažovania možného vlastného podielu na nich. Špecifickú vierohodnosť tak možno definovať ako čiastočne zníženú, nie však vymiznutú.
Súd vykonal dokazovanie čítaním výpovedí svedkýň I. S. a N. Q., kolegýň z práce poškodenej J. M..
Obe potvrdili, že vnímali ju ak o pracovníčku, ktorá mala osobné problémy, pracovali spolu, boli kolegyňami, ale kamarátkami neboli. Poškodená sa osobne nesťažovala na nejaké neadekvátne chovanie sa jej partnera, ale svedkyňa Q. potvrdila, že J. M. nastúpila do práce neskôr ako mala, pretože mala prasknuté rebrá a bola práceneschopná. Čo sa týka zranení alebo modrín si svedkyňa I. S. všimla
na pravej ruke v oblasti lakťa modrinu, a dosť veľkú, bolo to v lete 2020, avšak o zraneniach sa s poškodenou nerozprávali. Žiadne klebety sa o nej nešírili, ani v dobrom ani v zlom, bola uzavretá, na nič sa nikdy nesťažovala. Hodnotili poškodenú ako osobu pokojnú, ktorá s každým chce výjsť, ktorá vôbec nie je konfliktným typom.
Súd vykonal dokazovanie tiež oboznámením znaleckých posudkov číslo 215/2020 z odboru zdravotníctvo - odvetvie psychiatria, spracovaný na obžalovaného I. Y. a znalecký posudok číslo 17/2020 z odboru psychológia - odvetvie klinická psychológia dospelých.
V závere znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie znalec konštatoval, že obžalovaný I. Y. v súčasnosti ako aj v čase páchania predmetnej trestnej činnosti trpel trvalou duševnou poruchou a to organickou poruchou osobnosti. Osobnosť obžalovaného je premorbídne polymorfne abnormne štrukturovaná impulzívna nestabilná maladaptívna, je aktuálne už organicky zmenená (etyltoxicky a posttraumaticky - alkoholizmus a úraz hlavy v roku 2011-2012). Dominujú u neho najmä emočná plochosť a labilita, osobnostná simplifikácia, sociálna aj vzťahová maladaptivita. U obžalovaného je zistené oslabenie kognitívnych funkcii, najmä pamäti, zníženie pozornosti, oslabenie a zníženie kontroly impulzov a afektov. U menovaného je rečový prejav jednoduchý, menej konzistentný, vetná stavba agramatická, vety nedopovedá. Myslenie dynamicky kolíše, obsahovo je jednoduché, v obsahoch prechodne žiarlivecké obsahy bez bludov, žiadne bludové obsahy. Pamäť alterovaná selektívne, ťažšie je narušená novopamäť - vštiepivosť a úchovnosť pamäti. Staropamäť a jej výbavnosť je ešte parciálne selektívne zachovaná, hoci oslabená. V konaní oslabenie exekutívnych funkcii a sebaregulácie. Konanie obžalovaného je vôlovo slabšie, oslabenie a zníženie kontroly impulzov a afektov, zvýšená afektívna dráždivosť v záťaži a strese, častejšie poruchy správania. Amneisticky chronické nadúžívanie alkoholu so závislosťou, posledných 10 rokov úplná abstinencia. Anamnesticky uvádzaná kraniocerebrálna trauma v roku 2011-2012 bez následnej lekárskej starostlivosti, bez ošetrenia, následne psychické zmeny prítomné aj objektívne. Prognóza organickej poruchy osobnosti u obžalovaného je neistá, sú riziká pre možnosť recidívy afektívneho správania. Obžalovaný priznáva disharmonický vzťah s poškodenou, priznáva verbálnu agresivitu voči poškodenej v konfliktných situáciách, keď sa vzájomne verbálne aj fyzicky napádali, ale v každom prípade popiera agresivitu voči poškodenej tak, ako ju popisuje poškodená. V čase predmetnej trestnej činnosti sa u obžalovaného jednalo o afekty zlosti, na organicky narušenom teréne jeho organicky zmenenej osobnosti. Konanie obžalovaného nebolo motivované chorobne, ale afekty zlosti s verbálnou aj brachiálnou agresiou voči poškodenej sa rozvinuli na teréne jeho organicky narušenej osobnosti. Z psychiatrického hľadiska znalec hodnotí jeho rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti vzhľadom na organicky narušenú osobnosť, ako nepodstatne forenzne nevýznamne zmenšené. Toto zmenšenie rozpoznávacích a ovládacích schopností vyplýva z jeho organického poškodenia osobnosti, keď sú u neho trvalo oslabené racionálne kontroly regulovania afektivity a imuplzivity. Môže u neho dochádzať situačne k afektom, ktoré môže ovládať situačne menej spoľahlivo. Jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti ale rozhodne vymiznuté neboli. Znalec konštatuje u obžalovaného závislosť od alkoholu, ktorý cca 10 rokov od alkoholu úplne abstinuje. Závislosť od iných psychoaktívnych látok u obžalovaného nezistil. Znalec nezistil žiadny vplyv alkoholu a ani psychoaktívnych látok na jeho konanie, správanie ani prejavy. Rozpoznávacie a ani ovládacie schopnosti obžalovaného neboli ovplyvnené ani narušené, bol triezvy v čase predmetnej trestnej činnosti. Obžalovaný plne chápe zmysle aj účel trestného konania. Zo psychiatrického hľadiska znalec nepovažuje primárne pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť za nebezpečný, pretože netrpí duševnou poruchou psychotického charakteru. Nemožno však vylúčiť obavu, že by sa mohol dopustiť obdobnej trestnej činnosti a zo psychiatrického hľadiska ju možno čiastočne redukovať aj efektívnou tlmiacou psychofarmakologickou liečbou. Vzhľadom na prítomnosť trvalej duševnej poruchy však znalec doporučuje uložiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou liečenia ,ktorú môže obžalovaný nastúpiť hneď (na ústavnú formu sa musí čakať v poradovníku cca 1 rok). A v prípade porušovania liečebného režimu, je možné ambulantnú formu zmeniť na formu ústavnú, čo je v kompetencii psychiatra a príslušného súdu v sídle ambulantnej liečby. Diagnostika osobnosti obžalovaného ako aj organické narušenie je odborne podporená aj psychodiagnotickými nálezmi znalkyne z odvetvia klinická psychológia dospelých v znaleckom posudku č. 17/2020. Zo záverov tohto psychologického posudku znalkyňa skonštatovala, že globálne intelektové schopnosti obžalovaného sa nachádzajú v pásme nižšieho priemeru, resp. podpriemeru (CIQ 80-89). Performačná zložka intelektu dosahuje pásmo priemeru (PIQ 91), verbálna je znížená až do hraničného pásma medzi normou a duševnou zaostalosťou (VIQ 77 - pásmo subnormy). Ľahké parciálne organické zmeny CNS zasahujú najmä pamäťové funkcie, pozornosť, pracovné tempo, proces učenia sa novému a vizuálno-percepčnú
diskrimináciu. Zistený pamäťový výkon je u menovaného v pásme podpriemeru (MQ 87), vzhľadom aj na jeho fyzický vek. Narušenie možno pozorovať mentálnej kontroly a bezprostrednej reprodukcie auditívneho materiálu, čo poukazuje na deficitnú mechanickú sluchovú aj epizodickú pamäť, ako aj na poruchu koncentrácie pozornosti. Celkovo možno u obvineného konštatovať pokles v rámci mnestických funkcií v staropamäti aj novopamäti. Schopnosť prijať, podržať a zopakovať sú oproti norme narušené - znížené. Myslenie simplexné, rigidné, so sklonom k chybnému usudzovaniu, poznačené žiarlivostnými a vzťahovačnými obsahmi, ktoré ale toho času nedosahujú hĺbku bludu. Obžalovaný je schopný chápať potrebu a zmysel právnych noriem. Osobnosť obžalovaného je nezrelá, abnormne štrukturovaná, prevažujú introvertné orientácie, je nestabilná, impulzívna, egocentrická, podozrievavá, psychologicky nedostatočne vybavená na zvládanie záťažových a náročných situácii. Prítomné sú organické zmeny osobnostného terénu (depravácia osobnosti), zasahujúca najmä do oblasti afektivity, ktorá je nestabilná s presunom do dráždivého reagovania a impulzívneho jednania pri oslabených sebaregulačných mechanizmoch. Stresové zaťaženie má dopad na procesy myslenia, zvažovania, ako aj na afektívne prežívanie. Schopnosť prijímať zodpovednosť za svoje neprimerané konanie je oslabená, jeho príčiny externalizuje. Má ťažkosti s koncentráciou a rozhodovaním a slabším úsudkom, tiež s prispôsobením sa novým situáciám. Prítomné sú aj známky zníženej sebaúcty, pocity inferiority nedostatočnosti a menejcennosti. Sebahodnotenie a sebaobraz podlieha skresleniam a je málo realistický. K okoliu prevláda u neho často negatívny, hostilný, nepriateľský postoj, čo narúša schopnosť udržiavania pozitívnych a zrelých vzťahov pri zníženej tolerancii voči bežným kompromisom. Vzhľadom k vyššie popísanej štruktúre osobnosti obžalovaného, ktorá je poznačená afektívnym narušením (labilita, dráždivosť a imuplzivita), so sklonom k chybnému usudzovaniu možno konštatovať tendencie obžalovaného k nevedomému skreslovaniu skutočností. Udalosti, o ktorých sa pojednáva v tejto veci vníma zúžene simplexne zjednodušene, nevie postrehnúť komplexnosť situácie, pričom ignoruje dôležité prvky, čo sa odráža aj na ich interpretácii. Ide o typický prejav nezrelej, abnormne štrukovanej osobnosti, ktorá má ťažkosti s adaptáciou v sociálnej aj vzťahovej oblasti.
Súd vykonal oboznamovanie listinných dôkazov a to: prepisy SMS správ adresované zo strany obžalovaného poškodenej, lustrácie, odpis RT, fotodokumentácia, lekárske správy, žiadosť o vykonanie šetrenia zo dňa 29.09.2020.
Z prepisu SMS správ súd zistil, že obžalovaný zasielal poškodenej veľmi oplzlé SMS správy, pričom obsahom týchto SMS správ sú vyhrážania sa voči poškodenej J. M., že ju dá zavrieť, že podpáli garzónku aj seba, že si má nájsť novú rodinu, obviňuje ju z nevery, že chce späť svoju mamu, lebo to tam celé podpáli, vyhadzuje ju z jej chaty, vyhadzuje ju z garzónky, že bude bývať pod mostom, aby mu dobila kredit, že bude ľutovať, že narobila oplzlé reči o ňom a jeho bývalej rodine.
Z lustrácii je zrejmé, že obžalovaný v minulosti sa nedopustil žiadneho priestupku.
Z registra trestov vyplýva, že bol 4 krát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť, naposledy rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/96/2002 zo dňa 13.09.2002, právoplatne 13.09.2002 pre trestný čin podieľníctva podľa § 251 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, bol mu uložený nepodmienečný trest v trvaní 6 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do prvej nápravno-výchovnej skupiny, z ktorého bol podmienečne prepustený Okresným súd Trnava sp. zn. 2Pp/213/2003 dňa 03.06.2003 so skúšobnou dobou na 2 roky - osvedčený.
Zo správy o výkone väzby je zrejmé, že výkon väzby u vtedy obvineného bol bezproblémový, správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni, dodržiava zásady slušného správania, nedovolenej činnosti sa nedopustil a disciplinárne riešený nebol. Do práce nebol zaradený, nakoľko neboli vytvorené podmienky pre zaradenie obvineného do práce. Počas výkonu väzby udržiaval sociálne kontakty, najmä s N. R. formou korešpondencie aj telefonátov.
Z lekárskej správy predloženej poškodenou sa konštatuje, že pacientka bola vyšetrená 17.06.2017 ako stav po kolapse, pri páde si udrela lebku, kde sa nachádza nie len tržná rana 2 cm, ale aj podkožný hematón - emfyzém F-T vľavo. Pacientka pri vyšetrení ozrejmila, že bola na chate, zatočila sa jej hlava a spadla dole schodmi, vedomie nestratila. Doporučená liečba a kľudový režim.
Z ďalšej lekárskej správy zo dňa 09.10.2019 je zrejmé, že sa J. M. pošmykla na schodoch, udrela si pravú stranu hrudníka, objektívne zistená RTG zlomenina piateho rebra vpravo s posunom, obmedzenie
hybnosti, bolestivosť, doporučená liečba a predpísaná medikamentózna liečba. Dňa 16.10.2019 kontrola.
Z ďalšej lekárskej správy zo dňa 10.08.2020 zistené, že poškodená J. M. v sobotu napadnutá, bolesti, oderky na krku, opuch, RTG lebky a chrbtice, zhmoždenie krku vpravo a iné, liečba 4-5 dní.
Z fotodokumentácie, ktorá sa nachádza v spisovom materiáli je možné zistiť, že obžalovaný predložil na polícii operatíve fotografiu s krvnou podliatinou v oblasti ľavého podpazušia a toto zranenie bolo zavedené do spisu, mala mu ho spôsobiť poškodená, bližšie dáta neuvedené.
Súd, vzhľadom na vyššie uvedené, po zhodnotení všetkých zadovážených a vykonaných dôkazov, podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, mal za preukázané, že obžalovaný I. Y. spáchal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda v rozsahu v akom bola podaná obžaloba, pričom súd stíhaný skutok kvalifikoval rovnako ako obžaloba.
Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďou poškodenej J. M., podporne výpoveďami svedkýň I. S. a N. Q., ako aj znaleckými posudkami z odboru zdravotníctvo - odvetvie psychiatria a z odboru psychológia - odvetvie klinická psychológia dospelých, ako aj listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.
Výpoveď svedkyne N. R. považoval súd za nevierohodnú v snahe pomôcť obžalovanému, čo je zrejmé najmä zo skutočností, že svedkyňa N. R. je bývalou družkou obžalovaného, ktorá aj súčasnosti udržiava veľmi priateľský vzťah s obžalovaným (viď správa ÚVTOS a ÚVV Ilava), s ktorou obžalovaný komunikoval aj počas výkonu väzby, takže súd nemôže vylúčiť ovplyvňovanie svedkyne obžalovaným.
Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia, konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu, t. j. chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujmy chránené Trestným zákonom.
Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona pretože svojim konaním blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie a to bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, sledovaním a vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na všetky rozhodné okolnosti, na stupeň spoločenskej nebezpečnosti trestnej činnosti spáchanej obžalovaným, na účel trestu, na pomery páchateľa, na možnosti jeho nápravy súd dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest nepodmienečný spoločne s ochranným opatrením - ochranným psychiatrickým liečením ambulantnou formou, na základe odporúčania znalca. Preto súd uložil za použitia § 39 ods. 1, 2 písm. c), ods. 3 písm. d) Tr. zákona ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu s poukazom najmä na skutočnosť, že obžalovaný spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti - porucha osobnosti a vzhľadom na jeho súčasný psychický stav je možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania (za súčasného uloženia ochranného liečenia). Aj vzhľadom na pomery páchateľa je súd toho názoru, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a preto mu uložil trest pod spodnú hranicu základnej trestnej sadzby (7-15 rokov) v súlade s § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona, t.j. na spodnej hranici trestnej sadzby určenej zákonom, teda trest v trvaní 2 roky nepodmienečne. Pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10 rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody (naposledy vo VTOS v roku 2002).
Na odporučenie znalcov súd uložil ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, čo pri výkone nepodmienečného trestu považuje za efektívne.
S trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie, nakoľko poškodená si nárok na náhradu škody neuplatnila. blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie vitím, kopaním, údermi, spôsobením rán, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, sledovaním a vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.