Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-53-2021.pdf
PDF · 93.27 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/53/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka na verejnom zasadnutí konanom dňa 07. septembra 2021 prejednal odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín a obžalovaného
I. Y.,
nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom I. S. nad D., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, na verejnom zasadnutí prítomného,
ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/122/2020 zo dňa 27.05.2021 a takto jednohlasne
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátorky a obžalovaného zamietajú, pretože nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný I. Y. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák., pretože od roku 2015 až do dňa 08.08.2020 poškodenú svoju družku J. M. na adrese S. nad D., C. Y. XXX/XX v byte č. XX a v chatke č. XXXX, chatovej osady Y. v S. nad D., kde spoločne bývali, minimálne jedenkrát v mesiaci fackoval, bil, škrtil, kopal ju do oblasti hrudníka, pričom pri bitkách sa jej vyhrážal, že ju raz aj tak zabije, čím v nej vyvolával strach, pričom jej v roku 2017 rozbil hlavu, v októbri 2019 jej zlomil dve rebrá a v apríli 2020 jej praskol rebrá, ponižoval ju slovami, že je hlúpa, nič nevie, pravidelne jej vulgárne nadával, zakazoval jej stretávať sa s kamarátkami a kolegyňami, pričom dňa 08.08.2020 asi o 14.00 hodine jej v chatke vulgárne nadával a tvrdil, že je lenivá a nechce sa jej nič robiť, po čom ju fackal oboma rukami do hlavy, potom do tváre, následkom čoho ju zhodil na zem, po čom jej ďalej vulgárne nadával, čím poškodená J. M. podľa znaleckého psychologického posudku subjektívne pociťovala konanie obvineného ako ťažké príkorie, a to pre jeho kontrolujúce a žiarlivostné správanie sa, vyhrážanie sa zabitím a fyzické napádania.
Bol za to odsúdený podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. d) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 2 roky nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bolo podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. uložené aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, keď v zákonnej lehote podali voči nemu odvolania obžalovaný i prokurátorka.
Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že v jeho neprospech svedčí jediný priamy dôkaz, a to výpoveď poškodenej J. M.. Tá však na hlavnom pojednávaní nedokázala samostatne a logicky konzistentne popísať tvrdené konanie obžalovaného, pričom jej výpoveď obsahuje niekoľko významných rozporov a nemá ani dostatočnú oporu v ďalších vykonaných dôkazoch. Taktiež sa znaleckým dokazovaním u poškodenej nepotvrdil syndróm týranej osoby, a ani prítomnosť závažnejšieho narušenia psychického zdravia alebo známky pretrvávajúcej psychickej traumatizácie, ktoré by boli následkom konania obžalovaného. Príkorie, ktoré prežívala poškodená, bolo úzko viazané na konfliktné situácie, ktoré vznikli náhle, eskalovali na obidvoch stranách vzťahu poškodenej s obžalovaným, mali veľmi krátke trvanie a nepretrvávali v čase dlhodobejšie. Znalkyňa tiež konštatovala, že poškodená presúva zodpovednosť za vzniknuté incidenty na obžalovaného, bez zvažovania možného vlastného podielu na nich, čo môže viesť k skresľovaniu vnímaných a popisovaných udalostí. Popiera napokon aj spôsobenie zranení poškodenej, ktoré vyplývajú z lekárskych správ z rokov 2017 a 2019. Zhrnul, že vykonaným dokazovaním na súde prvého stupňa nebol bez dôvodných pochybností zistený skutkový stav veci uvedený v obžalobe, a preto je nevyhnutné rozhodnúť v jeho prospech. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a aby ho podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám spod obžaloby oslobodil.
Prokurátorka v písomných dôvodoch odvolania uviedla, že i keď súd prvého stupňa správne a dôvodne aplikoval pri ukladaní trestu aj ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., trest uložený súdom prvého stupňa považuje za neprimerane mierny. Poukázala pritom na to, že konanie obžalovaného bolo dlhodobé, išlo najmä o verbálnu agresiu, ktorá poškodenej prioritne spôsobovala psychické príkorie pre jeho kontrolujúce a žiarlivostné správanie sa. Organická porucha osobnosti obžalovaného však nebola natoľko závažná, aby mohlo dôjsť až k takémuto zníženiu trestu. Navrhla preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby obžalovanému podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám uložil primeraný trest odňatia slobody podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., a to so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
Prokurátorka sa v písomných dôvodoch odvolania zároveň vyjadrila aj k dôvodom odvolania obžalovaného tak, že vierohodnosť výpovede obžalovaného spochybňujú viaceré rozpory s jeho výpoveďou z prípravného konania, ktoré nevedel dostatočne vysvetliť, pričom bolo možné badať chybné údaje nielen v čase, ale aj obsahu udalostí, ku ktorým bol vypočutý. Naviac závery psychologického aj psychiatrického znaleckého posudku spochybňujú tvrdenie obžalovaného, že je kľudný a nekonfliktný. Disharmonický vzťah medzi ním a poškodenou bol vhodným terénom pre afekty zlosti s verbálnou a brachiálnou agresiou voči poškodenej. Výpovede poškodenej počas celého trestného konania naopak vyzneli usporiadane, logicky nadväzujúco, bez závažných rozporov alebo zmien. Poškodená potvrdila, že s obžalovaným tvorila vzťah druh a družka počnúc rokom 2015, pričom verbálne ataky obžalovaného voči nej postupne prerástli do fyzických útokov, kedy ju najmä počas hádky prefackal, sácal do nej, neskôr ju škrtil a kopal do nej. Pripojili sa aj hrozby zabitím. Napokon prokurátorka poukázala na závery znalca psychológa, že poškodená konanie obžalovaného pociťovala ako ťažké príkorie, a to pre jeho kontrolujúce a žiarlivostné správanie sa, vyhrážanie sa zabitím a fyzické napádania. Má za to, že dôkazy tak, ako boli produkované na hlavnom pojednávaní, nepodporili obranu obžalovaného, pričom nebol preukázaný ani žiaden motív, prečo by si poškodená všetky obvinenia na obžalovaného vymyslela.
K odvolaniu prokurátorky sa tiež písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu. Poukázal na podrobné dôvody svojho odvolania a najmä zopakoval, že výpoveď poškodenej ako dôkaz považuje za nedostatočný na vyslovenie záveru o jeho vine. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietol.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zotrvali procesné strany na svojich písomných návrhoch. Prítomný prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolania prokurátorky a obžalovaného nie sú dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba a ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Rovnako nemá odvolací súd výhrady ani k zákonnosti a odôvodnenosti výroku o vine. Súd prvého stupňa v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, o ktoré oprel svoje skutkové úvahy o tom, že skutok z obžaloby podanej v predmetnej trestnej veci sa stal a že ho spáchal obžalovaný.
K napadnutému výroku o vine z pohľadu vytýkaných chýb v odvolaní obžalovaného uvádza odvolací súd nasledovné.
Týranie je zlé zaobchádzanie, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré blízka osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Na naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho konania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a) až e) Tr. zák. Pod pojmom „fyzické utrpenie“ alebo „psychické utrpenie“ treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými či duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky (prechodný) čas. Teda nevyžaduje sa, aby sa u poškodenej osoby konaním páchateľa vytvoril tzv. syndróm týranej osoby.
Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa na rozdiel od výpovede (obrany) obžalovaného považoval usvedčujúcu výpoveď poškodenej za presvedčivejšiu, zároveň bola táto spontánna a obsahovala minimum (nepodstatných) rozporov, ktoré však možno pričítať plynutiu času.
Naproti tomu výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní bola plná rozporov, ktoré nevedel dostatočne vysvetliť, pričom boli u neho zjavné „výpadky pamäte“, ktoré sám aj priznal. Obžalovaný si tiež ani len nepamätal, počas akého obdobia bola poškodená jeho družkou (trval stále na tom, že to bolo od roku 2019). Taktiež najprv uvádzal, že poškodenú v živote neudrel, avšak následne už uviedol, že keď neposlúchala, tak jej dal facku. Potvrdil, že je výbušný a „nervák“, veľa vecí nevie riešiť pokojne a snaží sa utlmovať takéto svoje správanie liekmi. Priznal aj disharmonický vzťah s poškodenou a tiež verbálnu agresivitu voči nej v konfliktných situáciách. Potvrdil fyzický konflikt medzi nimi, ktorý sa odohral na chate dňa 08.08.2020. Avšak v rámci svojej obrany poprel, že by sa dopúšťal takého konania na poškodenej, o ktorom táto vypovedala.
Poškodená dostatočne a uveriteľne vysvetlila, že negatívne správanie obžalovaného voči nej síce dlhodobo neriešila, ale myslela si, že sa obžalovaný zmení. Zo začiatku mával obžalovaný len občas návaly hnevu (kričal po nej), ale po čase začal byť agresívny aj fyzicky, vulgárne jej nadával, fackal ju, škrtil, sotil ju na zem, kopol do nej, dvakrát jej rozbil hlavu, zlomil jej rebrá. Po úmrtí matky obžalovaného (24.07.2020), ktorá nechcela, aby sa rozišli, sa konanie obžalovaného voči nej vystupňovalo do takej miery, že už to viac nemienila znášať (psychicky ju to ubíjalo). Po poslednom útoku obžalovaného (na chate dňa 08.08.2020) sa vec preto rozhodla nahlásiť na polícií.
Psychickú vyčerpanosť poškodenej potvrdili závery znalkyne - psychologičky Mgr. W. G. H., PhD. Konštatovala u nej prechodné pocity úzkosti, strachu a obavy z agresívnych reakcií obžalovaného, z jeho možných amokov a fyzických atakov. Poškodená sa necítila bezpečne a mala obavy z naplnenia jeho hrozieb zabitím, v práci sa nevedela sústrediť. Avšak pri jej vyšetrení realizovanom po vzatí obžalovaného do väzby už poškodená pociťovala úľavu od napätia, opadnutie stresu a vnútornej tenzie, v práci sa vedela sústrediť a vrátila sa k spoločenským aktivitám. Aj podľa znalkyne poškodená subjektívne pociťovala konanie obžalovaného ako ťažké príkorie, a to pre jeho žiarlivostné kontrolujúce správanie, vyhrážanie sa zabitím a fyzické napádania. Podľa znalkyne poškodená popisovala skutočne prežité udalosti, ktoré neboli produktom jej fantázie.
Usvedčujúcu výpoveď poškodenej skutkovo „dotvárali“ oboznámené lekárske správy ohľadom zranení, ktoré jej spôsobil obžalovaný v inkriminovanom období.
O vine obžalovaného aj bez najmenších pochybností, že blízkej osobe (bývalej družke J. M.) spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, sledovaním a vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, nemal ani odvolací súd žiadne pochybnosti. Takéto konanie obžalovaného sa pritom odohrávalo minimálne jedenkrát mesačne počas obdobia 5 rokov, čím mal odvolací súd za preukázané aj naplnenie kvalifikačného znaku po dlhší čas - § 138 písm. b) Tr. zák.
Takéto trestnoprávne relevantné konanie obžalovaného pritom „spadalo“ aj do rámca jeho osobnosti tak, ako to vyplynulo zo znaleckého dokazovania.
Zo znaleckého psychiatrického posudku na obžalovaného vyplynulo, že jeho osobnosť je nestabilná, maladaptívna a emočne plochá. Trpí oslabením kognitívnych funkcií, najmä pamäti, či oslabením a znížením kontroly impulzov a afektov. V jeho myslení sa objavujú prechodne aj žiarlivecké obsahy. V jeho konaní bolo zistené oslabenie exekutívnych funkcií a sebaregulácie, ako aj zvýšenú afektívnu dráždivosť v záťaži a strese, s častejšími poruchami správania. V čase predmetnej trestnej činnosti sa u obžalovaného jednalo o afekty zlosti, na organicky narušenom teréne jeho organicky zmenenej osobnosti.
Problémy s pamäťovými funkciami u obžalovaného konštatovala napokon i znalkyňa - psychologička Mgr. W. G. H., PhD. Zistila, že myslenie obžalovaného je simplexné, rigidné, so sklonom k chybnému usudzovaniu, poznačené žiarlivostnými a vzťahovačnými obsahmi. Osobnosť obžalovaného je nezrelá, abnormne štrukturovaná, skôr introvertná, nestabilná, impulzívna, egocentrická, podozrievavá, psychologicky nedostatočne vybavená na zvládanie záťažových a náročných situácií. Prítomné sú organické zmeny osobnostného terénu (depravácia osobnosti), zasahujúca najmä do oblasti afektivity, ktorá je nestabilná s presunom do dráždivého reagovania a impulzívneho konania pri oslabených sebaregulačných mechanizmoch. Schopnosť prijímať zodpovednosť za svoje neprimerané konanie je oslabená, príčiny externalizuje. K okoliu prevláda u neho často negatívny, hostilný, nepriateľský postoj, čo narúša schopnosť udržiavania pozitívnych a zrelých vzťahov pri zníženej tolerancii voči bežným kompromisom.
Odvolací súd zároveň z pohľadu obrany obžalovaného a jej vyhodnotenia poukazuje aj na tie závery znaleckého psychologického posudku na obžalovaného, podľa ktorých možno u neho ustáliť aj tendencie k nevedomému skresľovaniu skutočností. Udalosti, o ktorých sa pojednáva, vníma zúžene simplexne zjednodušene, nevie postrehnúť komplexnosť situácie, a ignoruje dôležité prvky, čo sa odráža aj na ich interpretácií.
Napokon ani ďalšia odvolacia námietka, že susedia obžalovaného a poškodenej nič nevideli a nepočuli, nemôže mať podľa názoru odvolacieho súdu veľkú váhu pri hodnotení vykonaných dôkazov, pretože útoky obžalovaného na poškodenú sa odohrávali na rôznych miestach.
Tiež skutočnosť, že podľa ďalšej odvolacej námietky obžalovaného, že „ani kolegyne poškodenej z práce nepotvrdili jej výpoveď“, odvolací súd dodáva, že obidve tieto kolegyne (svedkyne S.) pracovali s poškodenou len počas jedného roka, teda nie počas celého obdobia páchania trestnej činnosti. Obidve zároveň počas tohto obdobia vnímali, že poškodená má osobné problémy, ale hodnotili ju ako osobu pokojnú a nekonfliktnú, ktorá chce s každým vyjsť. Naviac svedkyňa S. vypovedala aj o tom, že sa šuškalo, že poškodená bola v septembri 2019 na maródke s dolámanými rebrami po údajnej bitke od jej partnera. Uviedla aj to, že si raz v lete 2020 všimla, že na pravej ruke v oblasti lakťa mala poškodená dosť veľkú modrinu.
Odvolací súd sa preto stotožnil s rozsahom vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní, po vyhodnotení ktorého tento dospel k správnym skutkovým záverom v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr. por.). Dostatočne sa vysporiadal i s obranou obžalovaného. Pri priamych dôkazoch stojacich proti sebe, ktorými boli výpovede obžalovaného a poškodenej, súd prvého stupňa správne vychádzal z ďalších vykonaných dôkazov, ktoré podporovali usvedčujúcu výpoveď poškodenej.
Vo vzťahu k výroku o treste odvolací súd neprisvedčil odvolacím námietkam prokurátorky ani obžalovaného. Nepodmienečný trest odňatia slobody mimoriadne znížený na výmeru 2 roky, ktorý obžalovanému uložil súd prvého stupňa, odvolací súd nevyhodnotil ako neprimerane mierny a ani neprimerane prísny.
U obžalovaného bola zistená trvalá (celoživotná) duševná porucha - organická porucha osobnosti, a preto u jeho osoby vystupuje do popredia najmä tá zložka účelu trestu, podľa ktorej je účelom trestu aj zabrániť mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Táto jeho duševná porucha sa prejavila tak, že v prípadoch brachiálnej a fyzickej agresie voči poškodenej boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného podstatne forenzne významne zmenšené (stav tzv. zmenšenej príčetnosti).
Odvolací súd vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania považuje za správnu (v rámci výroku o trestu) aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., k čomu boli splnené všetky zákonné podmienky. Odvolací súd vzhľadom k vyššie uvedenému uvádza, že s poukazom na zdravotný stav obžalovaného nie je vylúčené, že ochranu spoločnosti pred obžalovaným je možné dosiahnuť práve trestom odňatia slobody na 2 roky za súčasného uloženia ochranného liečenia, nakoľko je možné aj efektívnou tlmiacou psychofarmakologickou liečbou čiastočne redukovať riziká pre možnosť recidívy konania obžalovaného do budúcna.
Neušlo ale pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvého stupňa síce v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval najprv to, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali ... jeho zmenšenej príčetnosti, avšak následne už uviedol, že obžalovaný spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti - porucha osobnosti.
Inak povedané - nepodmienečný trest odňatia slobody na 2 roky považoval odvolací súd za primeraný, zákonný i spravodlivý, a naviac schopný aj splniť účel trestu (§ 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.). Takýto trest „odzrkadľuje“ tiež okolnosti prípadu, nakoľko podľa znaleckých záverov mohla poškodená vzhľadom k vlastnej osobnostnej nezrelosti, sociálnej a vzťahovej maladaptabilite generovať (vytvárať) podmienky na vznik konfliktov, ale aj v konfliktných momentoch reagovať neprimerane a svojím správaním tak prispievať k eskalácií konfliktnej situácie. Obžalovaný i poškodená sú naviac osobnostne predisponovaní ku konaniu, ktoré býva v rozpore so sociálnymi požiadavkami a očakávaniami.
Odvolací súd dodáva, že vo výroku o uložení trestu odňatia slobody použil súd prvého stupňa aj ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., čo ale nemožno považovať za správne. Mimoriadne totiž znižoval trest odňatia slobody len z dôvodu podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., pričom jeho použitie nie je viazané obmedzeniami uvedenými v odseku 3, resp. v ustanovení § 39 ods. 3 Tr. zák. Uvedené zistenie však neviedlo odvolací súd k potrebe zrušiť či zmeniť napadnutý rozsudok, nakoľko trest odňatia slobody bol uložený v „správnej“ trestnej sadzbe.
Správne bolo zo strany súdu prvého stupňa aj zaradenie obžalovaného na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Odvolací súd vyhodnotil napokon ako správny a zákonný aj výrok súdu prvého stupňa o uložení ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou v zmysle § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák., nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe a vzhľadom na jeho osobu možno dôvodne predpokladať, že bude pokračovať v násilnom konaní.
Z takto rozvedených dôvodov preto rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.