Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/226/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcov: v 1. rade Ľ. C., H. XX, XXX XX R., v 2. rade D. L., I. X, XXX XX R., v 3. rade Š. L., H. XX, XXX XX R., v 4. rade C. Š., H. XX, XXX XX R., v 5. rade B. G., H. XX, XXX XX R., v 6. rade L. O., M. X, XXX XX R., v 7. rade D. W., H. XX, XXX XX R., v 8. rade B.. K.. Y. G., Š. XX, XXX XX R., všetci zastúpení: ADVOKA, s.r.o., so sídlom Komárnická 36, 821 02 Bratislava IČO: 44 449 615, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, so sídlom Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, IČO: 00 151 866, za účasti: H. L., R. U. L. XXXX, XXX XX N. M., zastúpená: JUDr. Katarína Juričková, advokátka, so sídlom Drieňová 14, 821 01 Bratislava, IČO: 31 819 508,o preskúmanie opatrenia žalovaného - zápis - záznam informácii k bytu č. 11 a bytu č. 2 na LV č. XXXX katastrálne územie R. - G. Č. U. G., jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Žaloba.

1. Žalobou zo dňa 21.10.2019 podanou na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhali žalobcovia v 1. až 8. rade (ďalej len žalobcovia) preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného - zápis (záznam) informácií k bytu č. 11 a bytu č. 2 v majetku H.. L. na LV č. XXXX katastrálne územie R. - G. Č. U. G. na adrese R., H. XX (ďalej len napadnutý zápis/záznam), jeho zrušenia a vrátenia žalovanému na ďalšie konanie a zároveň žiadali priznať náhradu trov konania. Spolu so žalobou žalobcovia navrhli priznať odkladný účinok podanej žalobe, o čom rozhodol správny súd uznesením č. k. -78 zo dňa 21.01.2020 a tento návrh zamietol.

2. Podanú žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že aktuálne existuje LV č. XXXX pre zápis - záznam informácii k bytu č. 11 a bytu č. 2 na LV č. XXXX katastrálne územie R. - G. Č. U.É. G. so zápisom „nového“ bytu č. 11 na prízemí bytového domu, ktorý vznikol odčlenením zo susediaceho bytu č. 2 (v majetku tej istej fyzickej osoby). Druhou zmenou na LV č. XXXX bolo uvedenie novej veľkosti podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom podiele na pozemku vo vzťahu k bytu č. 2.

3. Žalobcovia uviedli, že po vzhliadnutí spisov stavebného úradu pri MČ Bratislava - Nové Mesto zistili, že p. H. L., rod. T., právne netransparentným spôsobom dosiahla, že žalovaný uskutočnil napadnuté opatrenie - zápis/záznam. Len ak by podmienky na uskutočnenie záznamu boli splnené, mohol by tak žalovaný urobiť a inak bol povinný žiadosť H.. L. zamietnuť. Žalobcovia poukázali na to, že H.. L. zaumienila existujúci byt č. 2 (v jej vlastníctve), nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na H. Z.. XX, R., stavebno-technicky ako aj právne rozdeliť na dve nové bytové jednotky, k čomu však bola v intenciách

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len katastrálny zákon) povinná získať relevantný súhlas spoluvlastníkov bytového domu, ktorý jej však nebol doposiaľ daný. Žalobcovia mali za to, že uskutočnené ohlásenie stavebnotechnických úprav existujúceho bytu č. 2 s cieľom jeho rozdelenia na dva byty bez súhlasu ostatných vlastníkov bytov, bolo pre právne rozdelenie tohto bytu na dva invalidné a nedávalo bázu pre riadny postup príslušnej správy katastra. Účastníkmi konkrétneho stavebného konania by museli byť aj všetci vlastníci bytov daného bytového domu. Poukázali tiež na to, že stavebný úrad pri MČ Bratislava - Nové Mesto doposiaľ žiadne rozhodnutie o zmene užívania predmetnej stavby nevydal.

4. Žalobcovia upozornili na zásadné aspekty problému, a to, že z grafického návrhu (zmenu pôdorysu existujúceho bytu), predloženého stavebnému úradu H.. L., bolo zrejmé, že novo zamýšľané dva byty (č. 2 a č. 11) by mali menší súčet podlahových plôch ako pôvodný byt, čo by nutne vyvolalo i zmenu súvzťažných veľkostí ich podielov priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom podiele k pozemku. Následne by bolo nutné prerátať novovzniknuté podiely na spoločných zariadeniach bytového domu, a to pre každý byt osobitne.

5. Podľa žalobcov neexistencia rozhodnutia stavebného úradu o zmene užívania stavby tvorila a tvorí zákonnú prekážku pre činnosť katastrálneho úradu pri právnom rozdelení bytu č. 2 a vytvorení oddeleného bytu č. 11. Pre zámer H.. L. bola existencia právoplatného rozhodnutia stavebného orgánu o zmene užívania stavby podmienkou pre činnosť katastrálneho úradu. Zámer H.. L. mal dosah do práv ostatných majiteľov bytov a spoluvlastníkov predmetného bytového domu, a to do hlasovacích práv spoluvlastníkov, ich práva na vlastníctvo a práva na majetok (odraz na trhovej hodnote dotknutých bytov).

II.

Vyjadrenie žalovaného.

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05.12.2019 považoval žalobu za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť.

7. Vo svojom vyjadrení opísal postup pri vybavení žiadosti H. L. podanej dňa 09.01.2019 o zápis dvoch bytových jednotiek, vzniknutých rozdelením bytu č. 2, vchod H. XX, R.. Prílohou jej žiadosti bolo 1/ Ohlásenie MČ Bratislava - Nové Mesto zo dňa 16.10.2018 a 2/ Znalecký posudok č. 78/2018 zo dňa 19.12.2018. Katastrálny odbor výzvou požadoval od H.. L. doplniť jej podaný návrh na zápis v zmysle § 24 ods. 1 katastrálneho zákona a táto následne doplnila náležitosti návrhu v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a tiež zaslala Upovedomenie Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 04.03.2019. MČ Bratislava - Nové Mesto dňa 16.10.2018 vydala Oznámenie k ohláseniu stavebných a udržiavacích prác v dotknutom byte č. 2, v ktorom uviedla, že nemá proti realizácii stavebných a udržiavacích prác pozostávajúcich z rozdelenia jestvujúceho bytu na dve bytové jednotky v rámci podlahovej plochy námietky. Žalovaný poukázal na obsah Upovedomenia Okresnej prokuratúry Bratislava III, kde bolo uvedené, že z predloženej dokumentácie a vyjadrení nevyplývalo, že by predmetnou úpravou bytu (č. 2) malo dôjsť k zmene vzhľadu domu, zásahu do spoločných častí alebo zariadení domu, nakoľko k rozdeleniu bytu došlo v rámci existujúcej plochy bytu, čím tak nebolo potrebné súhlasné rozhodnutie nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Prokurátor nezistil porušenie zákona. Zápisnicou zo štátneho stavebného dohľadu uskutočneného dňa 28.05.2019 MČ Bratislava - Nové Mesto bola preverená realizácia vykonaných stavebných úprav v byte č. 2, pričom bolo zistené, že stavebné úpravy boli realizované v zmysle vydaného súhlasu a došlo k rozdeleniu bytov.

8. Katastrálny odbor následne skúmal spôsobilosť predloženého návrhu na zápis záznamom podaného žiadateľkou H.. L. podľa katastrálneho zákona - , , , , , , , , , , , a vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva katastrálny zákon. Žalovaný uviedol, že katastrálny odbor pri zápise záznamom na základe listiny neposudzuje splnenie podmienok pre vznik práv uvedených v zákone, nakoľko záznam má len evidenčnú funkciu, čoho dôsledkom je, že katastrálny odbor nie je príslušný rozhodovať vo veci, ale len formálne posúdiť predloženú listinu v zmysle zákonných ustanovení katastrálneho zákona. Na záznamové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a preto katastrálny odbor nie je príslušný rozhodovať o vykonaní zápisu, ale vykoná zápis v zmysle predloženého návrhu. Potom, keďže vo veci boli katastrálnemu odboru predložené všetky potrebné doklady (Ohlásenie MČ Bratislava - Nové

Mesto, Znalecký posudok č. 78/2018, Zápisnica zo štátneho stavebného dohľadu) a katastrálny odbor sa stotožnil s právnymi dôvodmi prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III, v zmysle vyššie uvedených ustanovení katastrálneho zákona vykonal predmetný žalobou napadnutý zápis č. Z-544/19.

III.

Vyjadrenie účastníčky konania.

9. Správnym súdom pribratá účastníčka konania sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 16.12.2019 a navrhla ju odmietnuť podľa ako neprípustnú. Uviedla, že rozdelením bytu č. 2 nedošlo k zmene spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemkoch. Spoluvlastnícky podiel pôvodného 4 izbového bytu bol pri rozdelený na dva 2 izbové byty zachovaný, preto sa táto zmena nemohla ani dotknúť ostatných vlastníkov v bytovom dome.

10. Poukázala na znenie a mala za to, že žalobcovia nemajú žiaden vzťah k predmetným nehnuteľnostiam (byt č. 2 a 11) a nešlo ani o osoby, ktorých právo k nehnuteľnostiam by bolo záznamom dotknuté. Podľa účastníčky konania žalobcovia sú neoprávnenými osobami, nakoľko neboli účastníkmi správneho konania a nemohlo dôjsť k zásahu do ich práv, nakoľko s poukazom na o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o vlastníctve bytov) sa nijakým spôsobom nezasiahlo do zmeny spoluvlastníckych podielov ostatných vlastníkov.

11. Ako ďalší dôvod odmietnutia podanej žaloby uviedla tú skutočnosť, že táto nebola podaná v zákonnej lehote dvoch mesiacov ( ), nakoľko jej bolo dňa 13.06.2019 oznámené vykonanie zápisu údajov o právach k nehnuteľnostiam a preto mala za to, že žaloba bola podaná oneskorene.

12. K otázke možnosti súdneho prieskumu záznamu poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.09.2016, podľa ktorého záznam nie je rozhodnutím, ale zásahom orgánu verejnej správy, ku ktorému došlo vykonaním záznamu zápisom v katastri nehnuteľností a preto ho nemožno preskúmať ako rozhodnutie. V danom prípade žalobcovia označili predmetnú správnu žalobu ako všeobecnú správnu žalobu proti opatreniu orgánu verejnej správy (záznam). Citujúc ustanovenia Katastrálneho zákona (§ 4 ods. 1, 2, 3, § 34 ods. 1, 3, § 35 ods. 1, 2 a § 36 ods. 1, 2) mala za to, že vykonaním zápisu vlastníckeho alebo iného vecného práva k nehnuteľnostiam formou záznamu nevznikajú, nemenia sa a ani sa nezrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, nejde teda o rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým by mohla byť nejaká fyzická alebo právnická osoba dotknutá na svojich subjektívnych právach.

IV.

13. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) pred samotným preskúmaním napadnutého opatrenia žalovaného - zápisu (záznam) informácii k bytu č. 11 a bytu č. 2 v majetku H.. L. na LV č. XXXX katastrálne územie R. - G. Č. U. G. (na adrese R., H. XX) skúmal, či sú splnené podmienky pre súdny prieskum napadnutého zápisu v zmysle .

14. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa , ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

19. Podľa žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

20. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

21. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

22. Správny súd pred prejednaním žaloby vychádzajúc z jej obsahu (predmetu a účelu) a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného najskôr posudzoval splnenie podmienok konania zo strany žalobcov, t. j. či sú osobami oprávnenými na podanie predmetnej žaloby v súlade s ust. , upravujúceho ich aktívnu žalobnú legitimáciu.

23. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle , ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, ktoré bolo zavŕšené vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy za súčasného splnenia predpokladu - ukrátenie na subjektívnych právach žalobcu spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy.

24. Iba samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalobou napadnutého rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy a jeho namietaná nezákonnosť nie je postačujúce. Správny súd v každej konkrétnej veci musí posudzovať, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky svojej procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby, ktorou sa domáha súdneho prieskumu rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy v správnom súdnictve.

25. V prejednávanej veci správny súd považuje za potrebné uviesť, že napadnutý správny akt - zápis (záznam) je takým opatrením vydaným vecne a miestne príslušným orgánom verejnej správy, ktorým sa zakladajú práva a povinnosti osobám, ktorých sa dotknutý zápis priamo týka (v danej veci - účastníčky konania). V predmetnom prípade ide o opatrenie (akt) podliehajúci súdnemu prieskumu. Na posúdenie aktívnej legitimácie je potrebné preukázanie splnenia zákonných podmienok, medzi ktoré patrí aj priamy zásah do práv, právneho postavenia, resp. povinností žalobcov, ktorí predmetnú správnu žalobu podali.

26. Podľa názoru správneho súdu nie je v danom prípade možné prijať záver, že predmetným napadnutým zápisom došlo k zásahu do práv a právneho postavenia žalobcov vo vzťahu k ich majetkovým, resp. iným právam vyplývajúceho z ich vlastníctva k bytom, prípadne iným priestorom v dotknutom bytovom dome. Pôvodný byt č. 2 vo vlastníctve účastníčky konania a ktorého stavebným rozdelením vznikol nový byt č. 11 bol predmetom posudzovania príslušného stavebného orgánu v stavebnom konaní. Predmetom tohto súdneho prieskumu nie je posudzovanie účastníctva žalobcov v stavebnom konaní, ktorého výsledkom bolo rozdelenie pôvodného bytu č. 2 na dva nové byty. Správny súd mal za preukázané, že vytvorením nového bytu č. 11 z pôvodného bytu č. 2 nedošlo k žiadnej zmene (zmenšeniu) podlahovej plochy (celkovej výmere) oboch novovytvorených bytov oproti pôvodnému bytu, tak ako to namietali žalobcovia, keďže súčet podlahovej plochy bytu č. 2 je 39,59 m2 a bytu č. 11 je 41,80 m2, čo je rovnaká hodnota ako bola pôvodná výmera samotného bytu č. 2 - 81,39 m2. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva zo znaleckého posudku č. 78/2018 zo dňa 19.12.2018, ktorý bol jedným z podkladov pre vykonanie napadnutého zápisu. Taktiež nedošlo k žiadnej zmene spoluvlastníckych podielov ostatných bytov v predmetnom bytovom dome. Pôvodný byt č. 2 mal prislúchajúci spoluvlastnícky podiel 4687/100000, pričom v súčasnosti má spoluvlastnícky podiel 2280/100000 a byt č. 11 - 2407/100000, čo v súčte predstavuje spoluvlastnícky podiel na spoločných

častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v pôvodnom podiele 4687/100000.

27. Konanie príslušného stavebného úradu pri stavebnom rozdelení pôvodného bytu č. 2 a vytvorenie bytu č. 11 ako aj konanie žalovaného, ktorého výsledkom bolo touto žalobou napadnuté opatrenie bolo tiež predmetom posúdenia zákonnosti týchto postupov príslušnou Okresnou prokuratúrou Bratislava III, ktorá na základe viacerých podnetov opakovane preskúmala postup stavebného úradu - Miestneho úradu Bratislava - Nové Mesto a katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava (Upovedomenia č. Pd 34/19/1103-6 a č. Pd 19/19/1103-4 obe zo dňa 04.03.2019 a Upovedomenie č. Pd 209/19/1103-9 zo dňa 23.01.2020) a všetky tieto podnety preverila (odložila) so záverom, že nezistila žiadne namietané porušenie v postupe orgánov verejnej správy (Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto a katastrálny odbor OÚ Bratislava) pri stavebnom konaní (rozdelenie pôvodného bytu č. 2) a zápise bytov č. 2 a č. 11 na LV č. XXXX, k. ú. R. U. G.. V Upovedomeniach bolo konštatované, že stavebný úrad pri ohlásení drobnej stavby nevydáva rozhodnutie, ale len písomne oznámi, či má/nemá proti uskutočneniu drobnej stavby námietky. Okresná prokuratúra tiež uviedla, že v danom prípade nedošlo k zmene účelu využitia stavby (byt), nedošlo k zmene vzhľadu bytového domu, k zásahu do spoločných častí alebo zariadení domu, nakoľko k rozdeleniu bytu č. 2 došlo v rámci jeho existujúcej podlahovej plochy a nebolo potrebné súhlasné stanovisko nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. Zápisom nedošlo ani k zmene veľkosti podielov ostatných spoluvlastníkov v bytovom dome, ich pôvodné podiely zostávajú zachované. A nakoľko ani správny súd žiadne porušenia v tomto smere nezistil, je treba prijať záver, že ani námietka žalobcov o tom, že napadnutý zápis bol účastníčkou konania dosiahnutý právne netransparentným spôsobom, keďže neboli splnené zákonné podmienky na uskutočnenie tohto zápisu (záznamu), nie je dôvodná.

28. Pokiaľ ide o druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, týmto je existencia nesporného ukrátenia na jeho subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách, a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia.

29. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou (v súčasnosti prvá hlava tretej časti - a nasl.) domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t. j. nezasahujú do jej právnej sféry ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24.02.2011).

30. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď správnou žalobou napadnutým rozhodnutím/opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby.

31. Opatrenie, ktoré sa touto žalobou napáda, je výsledkom administratívneho (záznamového) konania (zápisu - záznamu informácii k bytu č. 11 a bytu č. 2 na LV č. XXXX katastrálne územie R. - G. Č. U. G.), ktorého žalobcovia neboli účastníkmi. V uskutočnenom záznamovom konaní vydané (touto žalobou napadnuté) opatrenie sa nijako nemôže týkať subjektívnych práv žalobcov, v smere ako to namietali v podanej žalobe a ktoré by vychádzalo z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovalo by ich právnu pozíciu, zasiahlo by do ich právnej sféry alebo by spôsobilo zmenu ich právneho postavenia v danom bytovom dome, keďže rozdelením bytu č. 2 nedošlo k žiadnej žalobcami namietanej zmene ich spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemku. K zmene počtu hlasov pri hlasovaní vlastníkov bytového domu správny súd uvádza, že zákon dáva oprávnenie prehlasovanému vlastníkovi domôcť sa ochrany žalobou na príslušnom všeobecnom súde. Potom je potrebné prijať záver, že žalobcovia nespĺňajú procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie predmetnej žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu vyplývajúcu z ust. .

32. Správny súd sa plne stotožnil s námietkou o nedostatku aktívnej žalobnej legitimácie žalobcov na podanie predmetnej žaloby vznesenou účastníčkou konania. Žalobcovia v podanej žalobe nijako nepreukázali ukrátenie na svojich subjektívnych právach vydaným napadnutým opatrením (zápisom) žalovaného a zároveň neboli ani účastníkmi administratívneho (záznamového) konania, ktoré je predmetom súdneho prieskumu.

33. Nakoľko žalobcovia podľa správneho súdu celkom jednoznačne nemajú žalobnú legitimáciu v zmysle na podanie predmetnej žaloby, nijako nedošlo napadnutým zápisom k ukráteniu na ich subjektívnych právach/právom chránených záujmoch, krajský súd žalobu podľa ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. Správny súd neuplatnil postup podľa , nakoľko žalovaný ani účastníčka konania si náhradu trov konania neuplatnili.

35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).