Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-92-2020.pdf
PDF · 163.59 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/92/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: I. I., T..: XX.XX.XXXX, H. Ž. XX, XXX XX Ž. právne zastúpený: JUDr. Peter Čurilla, advokát, IČO: 42077915, so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov proti žalovanému: I. M., T..: XX.XX.XXXX, H. Ž. XX, XXX XX Ž. právne zastúpený: JUDr. Peter Ličák, advokát, IČO: 37943065, so sídlom Záhradná 19/468, 082 12 Kapušany, žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť svedkovi Patrikovi Ondrušovi, nar. 26.02.1996 svedočné v rozsahu 100%, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.
odôvodnenie:
Žalobou došlou súdu dňa 22.10.2020 sa žalobca domáhal určenia, že je v ideálnom podiele 1/2 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností č. X. XXX/X - záhrada o výmere XXX I., X. XXX/X - záhrada o výmere XXX I., X. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX I. a na nej stojaceho rodinného domu súpisné číslo XX, zapísaných na W. Č.. XXX Y..Ú.. Ž. (ďalej aj len „sporné nehnuteľnosti“). 1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že v minulosti bol vedený na W. Č.. XXX ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností. Na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, žalobca bezodplatne previedol predmetné nehnuteľností v ideálnom podiele 1/2 na svojho syna Ľ. I.. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 14.11.2011 žalobca, v ideálnom podiele 1/2 previedol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na svojho syna V. I.. 1.2. Žalobca listom zo dňa 16.12.2011 vyzval obdarovaného syna Ľ. I., otca a právneho predchodcu žalovaného, k vráteniu daru z darovacej zmluvy zo dňa 09.03.2009 z dôvodu, že tento sa k nemu ako osobe blízkej a jeho druhovi p. N. Y. správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. 1.3. Darca výslovne poukázal v predmetnom liste týkajúcom sa vrátenia daru na jednotlivé skutky, v ktorých vidí správanie, ktoré podľa neho hrubým spôsobom porušuje dobré mravy a ktoré spôsobuje zánik právneho vzťahu darovania. Ľ. I. - právny predchodca a otec žalovaného ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností v ideálnom podiele 1, tento ideálny podiel previedol na žalovaného, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený na základe kúpnej zmluvy Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom dňa 15.12.2006, pod číslom D. - XXXX/XXXX. Následne žalobca cituje § 630 Občianskeho zákonníka a s poukazom na existujúcu súdnu prax má za to, že doručením listu zo dňa 16.12.2011 právnemu predchodcovi žalovaného došlo k obnoveniu pôvodného právneho stavu, a teda k tomu, že žalobca sa stal opätovne vlastníkom ideálneho spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach v rozsahu 1.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10.12.2020 ( č.l. 51-54) tak, že vznáša námietku premlčania uplatneného nároku, pretože žalobca vyzval obdarovaného z darovacej zmluvy zo dňa 09.03.2009 na vrátenie daru výzvou zo dňa 16.12.2011, pričom ku skutkom, ktoré majú byť dôvodom vrátenia preukázateľne došlo v mesiaci august 2011 a nasl. s tým, že podľa žalovaného začala žalobcovi v zmysle § 630 OZ a § 100 OZ dňa 14.11.2011, resp. v mesiaci august 2011 plynúť 3 - ročná premlčacia doba na to, aby si právo na vrátenie daru uplatnil žalobou na súde. Ak tak spravil žalobou došlou súdu až dňa 22.10.2020, spravil tak po uplynutí premlčacej doby. 2.1. Čo sa týka jednotlivých skutkov uvedených v liste zo dňa 16.12.2011, ktorými obdarovaný Ľ. I. bol vyzvaný na vrátenie daru, uviedol že ich popiera, a že k týmto skutkom nedošlo. Zároveň uviedol, že čo sa týka problémového spolužitia právneho predchodcu žalovaného, teda jeho otca a zároveň syna žalobcu so žalobcom, uvedené bolo spôsobené nepatričným správaním sa druha žalobcu a to C. N. Y..
3. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 29.04.2021, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis, výsluchom strán sporu a výsluchom svedkov, a zistil nasledujúce: 3.1. Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenou medzi žalobcom ako darcom a právnym predchodcom žalovaného ako obdarovaným, pričom právne účinky vkladu nastali dňa 30.03.2009, došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1 v pomere k celku k sporným nehnuteľnostiam zo žalobcu ako darcu a matky na obdarovaného Ľ. I. ako syna. 3.2. Zmluvou zo dňa 14.11.2011 (č.l. 14-15) darca - žalobca previedol druhý ideálny podiel v rozsahu 1 na sporných nehnuteľnostiach na svojho druhého syna V. I.. 3.3. Podstatným a jedným z dvoch prostriedkom procesného útoku zo strany žalobcu bol list zo dňa 16.12.2011 nazvaný ako „Výzva na vrátenie daru z darovacej zmluvy o darovaní nehnuteľnosti zapísaných na W. Č.. XXX Y..Ú.. Ž.O., spísanej dňa 09.03.2009, vkladovanej pod D. - XXX/XX“ (č.l. 19). Týmto listom žalobca vyzval svojho syna Ľ. I. (otca žalovaného) na vrátenie daru a to spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/2 z celku na sporných nehnuteľnostiach. Skutkovo dôvody pre vrátenie daru boli v tomto liste uvedené tak, že Ľ. I. sa má voči žalobcovi ako osobe blízkej a k N. Y. ako osobe blízkej darcovi správať spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy a to nasledovne:
- skutok a) v mesiaci august tohto roku si pri slovnej výmene názorov medzi nami, ktorá nastala pri vypratávaní garáže použil vyhrážku, že ma zabiješ, pričom si hodil vedro s krmivom pre holuby smerom ku mne,
- skutok b) následne o 2 týždne na to si na mňa fyzicky zaútočil v kuchyni, keď som ti vytýkala, že nemáš búchať dverami tak, že si sa zahnal po mne s hrnčekom v ruke,
- skutok c) keď som volala synovi V., aby ti dohovoril, že som chorá, nakoľko som v júni bola hospitalizovaná v nemocnici s vysokým krvným tlakom, ktorý mám z neustáleho stresu zo spoločného bývania s tebou a tvojou rodinou, tak si mu povedal, aby som zdochla. To som počula na vlastné uši, keď si s ním telefonoval a V. mi to potvrdil,
- skutok d) ani raz si ma v nemocnici nenavštívil,
- skutok e) aj pred pár dňami si sa tak voči mne vyjadril, že keď som si dala spraviť pomník na cintoríne, takže si tam mám už ísť ľahnúť,
- skutok f) spolužitie s tebou a tvojou manželkou sprevádzajú neustále hádky, hoci ja sa snažím správať mlčanlivo, vôbec sa ku vám nijakým spôsobom urážlivo nechovám, radšej sa ani neozývam napriek tomu sa vulgárne vyjadrujete o mne a o N. Y. aj pred svojimi deťmi a to tak, aby sme to počuli,
- skutok g) v dôsledku vášho správania sa ku mne sú aj tvoje deti arogantné a tvoj syn M. sa vyhrážal môjmu druhovi, že ho s nožom zabije a mňa v tvojej prítomnosti M. fyzicky napadol tak, že ma udrel po tvári a to len preto, že som mu povedala, že je veľký frajer,
- skutok h) to súviselo s tým, že dňa 14.11.2011 sme sa vracali s N. Y., životným druhom z nákupu a ty so svojimi dvomi synmi ste ho už čakali pri dverách jeho izby a napadli ste ho hneď potom ako k ním pristúpil, aby si odomkol. Bez príčiny si ho ty udrel s hrnčekom na kŕmenie pre holuby po hlave, čím si mu spôsobil tržnú ranu a vzápätí, keď utekal z miesta napadnutia von až na ulicu, aby sa pred vami bránil, dochytili ste ho pri jeho aute zaparkovanom pred domom a ďalej ste do neho kopali a bili ste ho, pričom on telefonicky privolával políciu a chránil sa pred vašimi útokmi, keďže má kardiostimulátor. On vám nijako neopätoval vaše údery ani kopance, ani váš útok nijako nevyprovokoval, pretože tiež sa chová mlčanlivo voči vašej rodine, aby ste nemali zámienku na hádky. Týmto útokom, ktorého si sa ty osobne zúčastnil ste mu spôsobili podľa lekárskej správy poranenia - zmľaždenie hlavy, ramena, hrudníka, stehna, tržnú ranu, z ktorých sa liečil 10 dní o tom sú lekárske nálezy. Viem, že dôvodom pre tento útok bolo asi to, že nereagoval na tvoje vyhrážky, kopanie do dverí a písomnú výstrahu umiestnenú na drevenom prístrešku pre auto pred domom, aby tento prístrešok do soboty tj. do 14.11.2011 spratal. Ja som mu
tento prístrešok dovolila zriadiť ako spoluvlastníčka pozemku, na ktorom stojí a preto ho nemienime spratať. Tvoje správanie sa voči mne tvojej matke, nie som schopná pochopiť, ale ani ďalej znášať, preto som sa rozhodlo využiť svoje zákonné právo a domáhať sa vrátenia daru. V prípade, ak uznáš dôvody pre vrátenie daru a si ochotný dar dobrovoľne vrátiť je to možné vyriešiť aj mimosúdnou cestou, aby bol obnovený spätný zápis môjho vlastníckeho práva k predmetu daru zo zrušenej darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 09.03.2009 do katastra nehnuteľností. Žiadam o tvoje písomné vyjadrenie najneskôr do 31.12.2011.
4. Vo vzťahu k jednotlivým dôvodom pre vrátenie daru uvedeným v tomto liste boli vypočuté strany sporu ako aj svedkovia. Z ich výpovedí vyplynulo nasledujúce:
Skutok a)
Žalobca na skutku zotrval. Svedok Ľ. I. uviedol, že nič také sa nestalo. Keď sa v obci zbieral eletroopad opýtal sa žalobcu, či jeho priateľ p. Y.Ú. nechce z toho bordelu, čo má v garáži niečo odpratať. Žalobca mu mal odpovedať, že vypratať sa majú oni. Ľ. I. akúkoľvek vyhrážku poprel. Svedok S. I. (manželka Ľ. I. a matka žalovaného ) uviedla, že o tomto skutku nič nevie. Žalovaný uviedol, že nevie o tom nič. Podľa jeho názoru by sa otec takto nikdy nevyhrážal. Svedok V. I. (syn žalobcu a brat pôvodne obdarovaného Ľ. I.) uviedol, že o tomto skutku nevie. Svedok Š. I. (brat žalovaného) uviedol, že o skutku nič nevie.
Skutok b)
Žalobca na skutku zotrval. Svedok Ľ. I. uviedol, že nič také sa nestalo. Svedok S. I. (manželka Ľ. I. a matka žalovaného ) uviedla, že o tomto skutku nič nevie. Žalovaný uviedol, že nevie o tom nič. Svedok V. I. (syn žalobcu a brat pôvodne obdarovaného Ľ. I.) uviedol, že o tomto skutku nevie. Svedok Š. I. (brat žalovaného) uviedol, že o skutku nič nevie.
Skutok c)
Žalobca upravil svoje tvrdenie tak, že na vlastné uši nepočul, že syn Ľ. (obdarovaný) sa vyjadril, aby zdochol. Mal mu to povedať syn V.. Svedok Ľ. I. uviedol, že nič také sa nestalo. Svedok S. I. (manželka Ľ. I. a matka žalovaného ) uviedla, že o tomto skutku nič nevie. Žalovaný uviedol, že nevie o tom nič. Svedok V. I. (syn žalobcu a brat pôvodne obdarovaného Ľ. I.) uviedol, že uvedené mu mal povedať brat Ľ. do telefónu a matka - žalobca to počula. Pozn. súdu - uvedené je síce v súlade s tým, čo je uvedené v liste týkajúcom sa vrátenia daru ale priamo odporuje výpovedi žalobcu na pojednávaní, kde tento uviedol, že na vlastné uši to nepočul a povedal mu to práve syn V.. Svedok Š. I. (brat žalovaného) uviedol, že o skutku nič nevie.
Skutok d)
Žalobca na skutku zotrval. Upresnil, že hospitalizáciu v nemocnici synovi Ľ. neoznámil ale tento o tom musel vedieť, keďže ho bola navštíviť jeho manželka. Svedok Ľ. I. uviedol, že žalobcu - matku nenavštevoval, keďže chodil do práce ale navštevovala ju jeho manželka. Matka však bola v nemocnici 3 - 4 dni a nie 2 týždne, ako ona uvádza. Svedok S. I. (manželka Ľ. I. a matka žalovaného ) uviedla, že žalobca bol v nemocnici 4-5 dní, určite nie 2 týždne a ona ho navštevovala. Žalovaný uviedol, že otec chodil do práce a žalobcu v nemocnici navštevovala jeho matka. Svedok V. I. (syn žalobcu a brat pôvodne obdarovaného Ľ. I.) uviedol, že to počul od matky. Svedok Š. I. (brat žalovaného) uviedol, že otec chodil do práce a žalobcu navštevovala matka.
Skutok e)
Žalobca upravil svoje tvrdenie tak, že uvedené nevyslovil syn Ľ. ale mali tak urobiť jeho synovia. Svedok Ľ. I. uviedol, že nič také sa nestalo Svedok S. I. (manželka Ľ. I. a matka žalovaného ) uviedla, že o tomto skutku nič nevie.
Žalovaný uviedol, že nevie o tom nič. Svedok V. I. (syn žalobcu a brat pôvodne obdarovaného Ľ. I.) uviedol, že to počul od matky. Svedok Š. I. (brat žalovaného) uviedol, že o skutku nič nevie.
Skutok f)
Žalobca na skutku zotrval a upresnil ho tak, že syn Ľ. povedal jej druhovi N. Y., že je debil. Svedok Ľ. I. uviedol, že nič také sa nestalo. Svedok S. I. (manželka Ľ. I. a matka žalovaného ) uviedla, že o tomto skutku nič nevie. Žalovaný uviedol, že nevie o tom nič. Svedok V. I. (syn žalobcu a brat pôvodne obdarovaného Ľ. I.) uviedol, že pred ním brat Ľ. nadával ale nijako to nekonkretizoval. Svedok Š. I. (brat žalovaného) uviedol, že o skutku nič nevie.
Skutok g)
Žalobca na skutku zotrval. Svedok Ľ. I. uviedol, že nič také sa nestalo. Svedok S. I. (manželka Ľ. I. a matka žalovaného ) uviedla, že o tomto skutku nič nevie. Žalovaný uviedol, že toho dňa sa odohral incident. Pán Y. napadol moju mamu, slovne jej vynadal. My s bratom sme boli školopovinní. Utekali sme dole schodmi, čo sa deje. Mamka bola vyklepaná, splakaná. Nevedeli sme, čo máme s ňou robiť. On už bol zavretý v izbe lebo moja stará mama ho tam odtiahla. Mama potom so mnou a bratom išla autobusom do mesta. O tom všetkom som informoval svojho otca telefonicky. Povedal som mu, čo sa stalo, či majú nejaký problém medzi sebou, že proste ráno vybehol na mamku. On povedal, že príde domov z práce a bude to riešiť. Prišiel domov a povedal, že on ide sa porozprávať s pánom Y.. Išiel mu zaklopať. Hneď o minútu sa vrátil hore, že mu neotvára alebo že nie je doma. Svedok V. I. (syn žalobcu a brat pôvodne obdarovaného Ľ. I.) uviedol, že o tom nič nevie. Svedok Š. I. (brat žalovaného) uviedol, že o skutku nič nevie.
Skutok h)
Žalobca na skutku zotrval. Upresnil, že deň pred skutkom došlo ku konfliktu medzi jej druhom N. Y. a manželkou syna Ľ. (pán Y. požadoval spolupodieľanie sa na nákladoch opravy čerpadla), kde pán Y. ju poslal do pi ... Svedok Ľ. I. uviedol, že všetko sa stalo inak. Deň predtým jeho manželka išla na operáciu so zubom a na autobus čakala vo verande. Tam ju slovne atakoval pán N. Y. tým, že jej vulgárne nadával. Na to mu volali synovia do práce. On ich ukľudnil nech to nechajú tak, že to vyriešime. Vrátil sa z práce, klopal na dvere izby p. Y., ale tento neotvoril. Následne nasledujúci deň stretol žalobcu a p. Y., keď sa vracali z obchodu a spýtal som sa ho, čo to malo znamenať ? Na to sa začal pán Y. rozťahovať a nadávať mu. Prišli aj jeho synovia a je možné, že niektorý mu dal facku. Následne ukľudnil situáciu a skončilo sa to. Tvrdenie o zbití p. Y. spôsobom vyžadujúcim si lekárske ošetrenie nie je pravdivé. Pokiaľ ide o odsťahovanie sa z domu, nebola to reakcia na list žalobcu, ale došlo k tomu preto, že v dome sa nedalo riadne fungovať kvôli zlému spolunažívaniu s priateľom žalobkyne. Na list žalobcu nereagoval z dôvodu, že na nezmysly reagovať nepotreboval. Podľa svedkovho názoru to bola iniciatíva p. Y.. Svoj spoluvlastnícky podiel neskôr previedol na svojho syna - žalovaného z dôvodu, že tento mu finančne vypomohol. Svedok S. I. (manželka Ľ. I. a matka žalovaného ) uviedla, že deň predtým mala ísť na zákrok k zubárovi. Chcela ísť ráno o 06:00 na autobuse, aby ešte išla aj do práce (keďže zákrok bol o 10:00 hod.) a keď čakala na verande, tak zo spodného schodiska vyšiel pán Y.Ú., ktorý jej začal vulgárne nadávať a vrieskal na ňu. Medzitým prišla ešte svokra (žalobca) a nadržiavala mu. Na krik prišli synovia a našli ju plakať. Celá sa triasla. Odišla potom so synmi na ich poschodie, kde sa ukľudnila a potom spolu išli na autobus o 07.30 hod. Keď sa manžel vrátil z práce, chcel sa s p. Y. porozprávať. Ďalšieho priebehu účastná nebola. Pokiaľ ide o odsťahovanie sa z domu, bývanie si hľadali zhruba od roku 2010, pretože so svokrou síce mali dobré vzťahy, ale spolužitie s pánom Y. nebolo dobré, keďže tento popíjal. V roku 2011 si teda ďalej hľadali bývanie. Našli si starší dom. Musela sa vybaviť hypotéka a následne začiatkom roku 2012 sa odsťahovali. Žalovaný uviedol, že tvrdený skutok sa odohral inak. Pán Y. a žalobca sa vracali z nákupu. P. Y. mal izbu v suteréne. Mal tašku v rukách, išiel do suterénu dole schodmi a dole na chodbe sme boli ja, brat a otec. Ten sa opýtal pána Y., že kde je problém, čo sa udialo včera ? Chcel vedieť dôvod. On povedal a čo tu ty vyskakuješ ? No tak jeden z nás, ja si nepamätám, či ja alebo brat sme mu strelili facku s tým, že
otec nám povedal nechajte tak, porozprávame sa a vyrieši sa to. Pán Y. začal utekať von hore schodmi do verandy a potom dole schodmi vonku. Išli sme za ním, netvrdím, že nie. Medzitým nás stará mama zachytila pri bránke, ešte sme nevyšli ani z dvora vonku a tým to skončilo. Žiadne ďalšie útoky neboli. Pokiaľ ide o vysťahovanie sa z domu, žalovaný uviedol, že v roku 2011 som maturoval a pamätám si, že v lete sme hľadali dom, kde by sme sa odsťahovali. Hľadalo sa v Medzanoch, Bertotovciach a pod. Následne sa kúpil dom v Michaľanoch. Ja som v podstate nemal bližšie informácie o tom, len som bol postavený pred hotovú vec, že sa sťahujeme. Svedok V. I. (syn žalobcu a brat pôvodne obdarovaného Ľ. I.) uviedol, že pri tvrdenom skutku prítomný nebol. Svedok V. I. (syn žalobcu a brat pôvodne obdarovaného Ľ. I.) ďalej uviedol, že po návrate z Anglicka bol akousi bútľavou vŕbou, ktorej sa brat Ľubomír sťažoval na spolužitie s matkou a matka na spolužitie s Ľ.. V súčasnosti sú jeho vzťahy s bratom Ľ. nulové. Svedok Š. I. (brat žalovaného) uviedol rovnaké skutočnosti ako svedok Ľ. I. a žalovaný. Rovnako opísal aj spôsob hľadania si nového bývania a že uvedené sa dialo už od roku 2010. 4.1. Svedok C. B. uviedol, že ako sused vnímal p. Y. ako osobu často požívajúcu alkoholické nápoje a v spojení s tým vulgárnu.
5. Ako na rozhodujúci prostriedok procesného útoku preukazujúci dôvodnosť žaloby, poukázal žalobca na list právneho zástupcu právneho predchodcu žalovaného Ľ. I. JUDr. Petra Cehelníka, ktorým tento dňa 30.05.2012 reagoval na list týkajúci sa vrátenia daru. Právny zástupca žalobcu citoval predovšetkým časť listu nachádzajúcu sa na str. 5 v nasledovnom znení. „Záverom vám oznamujem, že obdarovaný Ľ. I. berie na vedomie s plnou vážnosťou vôľu darcu, a preto sa s celou svojou rodinou z nehnuteľnosti vysťahoval hneď ako to bolo reálne možné.“ Právny zástupca žalobcu zastával názor, že uvedené nie je možné žiadnym spôsobom vykladať inak, ako že právny predchodca žalovaného akceptoval dôvody pre vrátenie daru uvedené v liste zo dňa 16.12.2011. 5.1. So závermi právneho zástupcu žalobcu, ktoré by mali vyplývať z tohto listu, nesúhlasil právny zástupca žalovaného a uviedol, že tento list je potrebné posudzovať v jeho kontexte a nevytrhávať z neho určité úryvky bez prihliadnutia na celý obsah tohto listu. Právny zástupca žalovaného teda poukázal na obsah tohto listu a na text uvedený na str. 3 - „Ku skutkovým tvrdeniam, ktoré viedli darcu k tejto výzve sa obdarovaný môj klient Ľ. I. nateraz nevyjadruje. Poukazuje však na to, že každý následok má predovšetkým svoju príčinu a tá spočíva v správaní a konaní tretej osoby, ktorou je darcom spomínaný istý N. Y..“. V predmetnom liste ďalej poukazuje na jeho záver uvedený na str. 5 - „Obdarovaný Ľ. I. je v záujme mimosúdneho vyriešenia danej právnej veci pripravený ku vráteniu daru. Dôvodne však očakáva spolu s manželkou zaplatenie investícii a zhodnotenia nehnuteľnosti. Z poverenia klienta navrhol som zrealizovať vrátenie daru zmluvne bezodkladne v tej chvíli, keď po zistení ceny náhrady investícií a zhodnotenia nehnuteľnosti znalcom bude takto stanovená suma zaplatená. Považujem za spravodlivé a opodstatnené požadovať, aby na nákladoch na stanovenie rozsahu ceny vložených investícií a ceny zhodnotenia daných nehnuteľností participovali okrem obdarovaného W. I. a jeho darujúca matka a obdarovaný V. I. a aby tento aspoň týmto prispel k náprave terajšieho právneho vzťahu.“ V úplnom závere na str. 6 tohto listu sa uvádza - „Vaše stanovisko v písomnej forme očakávam v čo najkratšej dobe, a to do 5-tich pracovných dní od prevzatia tohto podania, pretože moji klienti uvoľnili nehnuteľnosti, o ktoré sa v danej veci jedná. Sú však povinní splácať peňažný záväzok spojený nielen s týmito nehnuteľnosťami, ktoré už ani neužívajú, ale aj s nehnuteľnosťami, ktoré si museli na úver zabezpečiť na terajšiu a budúcu dobu.“
6. Právna úprava a relevantná judikatúra: Podľa § 630 OZ - Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. NS ČR sp. zn. 29Cdo/228/2000 - Za členy rodiny <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam? documentId=nrptembqg5pwc3s7gzpxg5dsl4zdcmi> dárce ve smyslu § 630 <http://www.beck-online.cz/ bo/document-view.seam?documentId=onrf6mjzgy2f6nbqfzygmnrtga> ObčZ se považují kromě rodičů a dětí i další příbuzní v řadě přímé a sourozenci. NS SR sp. zn. 3 Cdo 53/2006 - Pojem dobré mravy nie je v zákone definovaný, vo všeobecnosti ale za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania. Posúdenie, či v konkrétnej situácii dané subjektívne konanie (správanie), je v súlade s dobrými mravmi, je vždy na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi takýto záver, a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné okolnosti prípadu.
Najvyšší súd v tomto rozhodnutí zdôraznil, že právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z neho vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné strany samé a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dochádzať zo svojvôle darcu. Nie každé negatívne správanie obdarovaného voči darcovi preto zakladá právo na vrátenie daru. Pri hodnotení správania obdarovaného (ako "hrubo" porušujúceho dobré mravy) treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). NS SR sp. zn. R 61/1997 - K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 OZ dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním voči darcovi alebo voči členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade (predkov a potomkov), ako aj súrodencov a výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. NS ČR sp. zn. 33 Odo 936/2006 - K zániku darovacího vztahu, tj. obnově vlastnictví dárce k věci, dojde na základě dvou právních skutečností, a to hrubého porušení dobrých mravů chováním obdarovaného vůči dárci nebo členům jeho rodiny a jednostranného právního úkonu dárce adresovaného obdarovanému směřujícího k vrácení daru. I pro tento jednostranný adresný právní úkon platí, že musí splňovat náležitosti požadované občanským zákoníkem pro právní úkony obecně, tedy i náležitosti projevu vůle ve smyslu jeho určitosti. K platnosti právního úkonu dárce směřujícího k vrácení daru z hlediska jeho určitosti je nezbytné, aby v něm dárce uvedl konkrétní skutečnosti, v nichž spatřuje hrubé porušení dobrých mravů obdarovaným vůči němu nebo členům jeho rodiny. Jen tak, při současném splnění zákonných předpokladů podle § 630 obč. zák., nastanou zamýšlené právní účinky jednostranného hmotněprávního úkonu dárce, tj. zrušení darovací smlouvy a obnovení jeho vlastnictví ex nunc - okamžikem, kdy jeho projev vůle došel obdarovanému. Úvaha, zda chování obdarovaného lze kvalifikovat jako chování hrubě porušující dobré mravy, odvisí vždy od posouzení všech zvláštností každého případu individuelně a má význam právě a jen pro projednávanou věc; její zobecnění, tj. vytvoření obecného pravidla aplikovatelného na jiné obdobné případy je zpravidla vyloučeno. K naplnění skutkové podstaty pro vrácení daru směřuje pouze takové závadné jednání obdarovaného vůči dárci nebo členům jeho rodiny, které z hlediska svého rozsahu a intenzity a při zohlednění vzájemného jednání účastníků právního vztahu nevzbuzuje z hlediska společenského a objektivizovaného pochybnosti o hrubé kolizi s dobrými mravy. NS ČR sp. zn. 33 Cdo 5141/2016 - Pojem dobrých mravů činí z ustanovení § 630 obč. zák. právní normu s relativně neurčitou (abstraktní) hypotézou, tj. normu, jejíž hypotéza není stanovena přímo právním předpisem. Vymezení skutkové podstaty právní normy ze širokého, předem neomezeného okruhu okolností, je věcí zhodnocení konkrétní situace. Úvaha soudu, zda byla naplněna skutková podstata ustanovení § 630 obč. zák., se proto vždy odvíjí od posouzení všech zvláštností toho kterého případu individuálně; nelze ji „objektivizovat“. K naplnění skutkové podstaty pro vrácení daru směřuje pouze takové závadné jednání obdarovaného vůči dárci nebo členům jeho rodiny, které se zřetelem na všechny okolnosti konkrétního případu z hlediska svého rozsahu a intenzity a při zohlednění vzájemného jednání účastníků právního vztahu nevzbuzuje z hlediska společenského a objektivizovaného (nikoli jen podle subjektivního názoru dárce) pochybnosti o hrubé kolizi s dobrými mravy. Soud vždy hodnotí nejen to, zda chování obdarovaného vykazuje znaky závadnosti, tj. zda koliduje se společensky uznávanými pravidly slušného chování ve vzájemných vztazích mezi lidmi, ale i zda jde o porušení značné intenzity nebo o porušení dlouhodobé či soustavné, a to ať již fyzickým násilím, psychickým týráním, hrubými urážkami, neposkytnutím potřebné pomoci, apod., a vždy zohledňuje vzájemné chování účastníků právního vztahu.
7. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza, že táto je irelevantná. Podľa NS ČR sp. zn. 33Cdo/3001/2009 - V rozhodovací praxi soudů je jednoty v názoru, že v § 630 obč. zák. je upraven zvláštní způsob zániku darovacího vztahu jednostranným právním úkonem dárce. Okamžikem jednání obdarovaného, které naplňuje znaky uvedené v tomto ustanovení, vzniká dárci právo domáhat se vrácení daru, tedy požadovat po obdarovaném vrácení toho, co bylo předmětem darování. Využije-li dárce tohoto práva, zaniká darovací vztah okamžikem, kdy jeho projev vůle došel obdarovanému. Byla-li darována věc, projevem vůle dárce o odvolání daru došlým obdarovanému se
ruší darovací smlouva a obnovuje se původní právní vztah, tj. obnoví se vlastnictví dárce k věci ex nunc a obdarovaný, který se stal neoprávněným držitelem, je povinen mu věc vydat (§ 126 odst. 1 obč. zák.). Tato povinnost přitom není závislá na tom, zda dárce uplatnil u soudu právo na vrácení. Podľa NS ČR sp. zn. 33Cdo/4375/2007 - Rozhodovací praxe dovolacího soudu i odborná literatura je zajedno v názoru, že tříletá promlčecí doba podle § 101 obč. zák. pro uplatnění práva na vrácení daru počíná běžet od okamžiku, kdy chování obdarovaného naplnilo znaky uvedené v § 630 obč. zák., tedy od okamžiku, kdy právo dárce mohlo být vykonáno poprvé. Podľa NS ČSR sp. zn. 2Cz/3/75 (Zborník IV., str. 705) - V prípade, keď pre neplatnosť alebo zrušenie kúpnej zmluvy podáva žalobu o vzájomné plnenie ten, kto tým žiada vrátenie veci, nejde len o žalobu o vydanie neoprávneného majetkového podielu, ale zároveň a predovšetkým o žalobu vlastnícku; právo vlastnícke sa vzhľadom k ustanoveniu § 100 ods.2 OZ nepremlčuje. 7.1. Žalobkyňa listom požadovala vrátenie daru v čase, keď od tvrdeného závadného chovania obdarovaného nepochybne neuplynuli 3 roky. Dôjdením výzvy na vrátenie daru obdarovanému sa obnovilo vlastnícke právo žalobkyne k predmetu daru. Zákon totiž neustanovuje, že vrátenie daru možno uplatniť iba žalobou na súde. Následne sa v súdnom konaní domáhala už iba deklarácie tohto práva určovacou žalobou, pričom vlastnícke právo sa nepremlčuje a žaloba o jeho určenie preto nie je obmedzená premlčacou dobou. V rámci súdneho konania potom súd skúma, či skutočne tvrdené chovanie obdarovaného je chovaním, ktoré je relevantným dôvodom pre vrátenia daru a to ako predbežnú otázku a na základe vznesenej námietky premlčania skúma aj to, či výzva na vrátenie daru vo vzťahu k obdarovanému bola urobená včas, teda v premlčacej dobe plynúcej od tvrdeného závadného konania obdarovaného. Pre uplatnenie práva na vrátenie daru postačí mimosúdne konanie darcu. Ide o obdobný postup ako sa uplatňuje aj pri námietke relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Podľa NS SR sp. zn. 21Cdo/948/2006 - Právo dovolat se tzv. relativní neplatnosti - jak se podává z ustálené judikatury soudů - podléhá promlčení (srov. též Závěry k výkladu ustanovení občanského zákoníku, změněných a doplněných zákonem č. 131/1982 Sb., a k výkladu některých ustanovení notářského řádu, změněných a doplněných zákonem č. 134/1982 Sb., které byly uveřejněny ve Sborníku stanovisek, zpráv a rozhodování soudů a soudních rozhodnutí IV, vydaných v SEVT Praha 1986 na str. 424 a násl.). Promlčecí doba je tříletá a běží ode dne, kdy právo mohlo být vykonáno poprvé (§ 101 obč. zák.). S názorem odvolacího soudu, podle kterého žalobkyně musela - chtěla-li zabránit důvodnému vznesení námitky promlčení - před uplynutím promlčecí doby se dovolat nejen neplatnosti zástavní smlouvy ze dne 9.9.1998 vůči účastníkům, ale také "své právo uplatnit u soudu", nelze souhlasit.Právo je třeba z pohledu ustanovení § 100 odst.1 věty první obč. zák. vykonat ve stanovené době u soudu, jen jestliže je takový postup zákonem předepsán. V případě dovolání se tzv. relativní neplatnosti zákon vykonání práva u soudu nevyžaduje; tzv. relativní neplatnosti právního úkonu se může oprávněná osoba ve smyslu ustanovení § 40a obč. zák. dovolat - jak uvedeno výše - nejen žalobou (vzájemnou žalobou) podanou u soudu nebo námitkou v rámci své obrany proti uplatněnému právu v řízení před soudem, ale i "mimosoudně" a účinky tzv. relativní neplatnosti - jak rovněž zmíněno již výše - nastávají dojitím projevu vůle ostatním (všem) účastníkům právního úkonu, a proto právo bylo vykonáno z hlediska ustanovení § 100 odst.1 věty první obč. zák. vždy také tehdy, bylo-li dovolání se relativní neplatnosti učiněno jen "mimosoudně". V projednávané věci se žalobkyně dovolala neplatnosti zástavní smlouvy ze dne 9.9.1998 z důvodu uvedeného v ustanovení § 145 odst.2 obč. zák. dopisem ze dne 22.5.2001, který došel účastníkům zástavní smlouvy dne 23.5.2001. Protože toto právo mohla poprvé vykonat dne 10.9.1998, uplatnila své právo před uplynutím tříleté promlčecí doby; okolnost, že právo nebylo uplatněno u soudu, je nerozhodná, neboť bylo vykonáno v souladu se zákonem mimosoudně. Účinky tzv. relativní neplatnosti nastaly od počátku (ex tunc), odvolací soud k nim měl přihlédnout, i když neplatnost zástavní smlouvy ze dne 9.9.1998 představovala (mohla představovat) pro rozhodnutí ve věci samé jen posouzení jedné z předběžných otázek. 7.2. Žalobkyňa uplatnila svoje právo zároveň správnou procesnou formou. Podľa § 137 písm.c) C.s.p.
- Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V prípade úspechu, by tak požadované určenie viedlo k zápisu vlastníka do katastra nehnuteľností aj ako tzv. katastrálneho vlastníka. Žaloba na vrátenie daru - v prípade nehnuteľnosti na jej vypratanie - nebola v danom prípade aktuálna, keďže s rozsudkom o vypratanie nehnuteľností sa v katastrálnej praxi nespája zápis vlastníckeho práva do KN a obdarovaný už nehnuteľnosť neobýva. Zápis vlastníckeho práva do KN by tak pôsobil voči terajšiemu katastrálnemu vlastníkovi - žalovanému a na jeho základe by bolo možné žalovať o jeho vypratanie (KS Brno sp. zn. 20Co/72/1995 - Při volbě formy, kterou se dárce
u soudu může domáhat restituce původního stavu, je nutno vycházet z konkrétní situace. Jedná-li se o nemovitost, lze v případech, kdy obdarovaný dále nemovitou věcí disponuje, užívá ji, podávat žalobu na vyklizení; jestliže však žalovaný předmětnou nemovitost již vyklidil, svědčí v takovém případě dárci naléhavý právní zájem na domáhání se žaloby na určení, že je vlastníkem darované nemovitosti.).
8. Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o skutky, ktoré by mali byť skutkami zakladajúcimi dôvod pre vrátenie daru, a teda skutkami preukazujúcimi správanie hrubo porušujúce dobré mravy zo strany obdarovaného voči darcovi a uvedené pod písmenami a) až h) treba uviesť, že žiaden z týchto skutkov v plnom rozsahu preukázaný nebol. 8.1. Čo sa týka jednotlivých skutkov s výnimkou skutku pod písmenom h), tieto neboli v podstate preukázané vôbec. Skutok písm.a) ostal v rovine nepreukázaného tvrdenia. Skutok písm.b) ostal v rovine nepreukázaného tvrdenia. Skutok písm.c) bol upravený tak, že žalobca nepočul, že obdarovaný mal povedať aby zdochol. Rovnako aj tvrdenie svedka V. I. o uvedenom skutku, vzhľadom na výpoveď žalobcu na pojednávaní, vzbudzuje odôvodnené pochybnosti. Skutok písm.d) bol preukázaný. Vzhľadom na krátkosť hospitalizácie, na jej neoznámenie žalobcom obdarovanému, na pracovné povinnosti obdarovaného a návštevy jeho manželky, nemožno v tomto skutku vidieť správanie hrubo porušujúce dobré mravy. Skutok písm.e) ostal v rovine nepreukázaného upraveného tvrdenia, že uvedené nemal vysloviť obdarovaný ale jeho synovia. Skutok písm.f) ostal v rovine nepreukázaného tvrdenia. Skutok písm.g) ostal v rovine nepreukázaného tvrdenia. Skutok písm.h) ostal v podstatnej časti nepreukázaného tvrdenia. Aj keď zo strany žalovaného ako aj svedkov bolo uznané, že mohlo dôjsť k facke, ktorú dal niektorý zo synov Ľ. I. N. Y. (teda nešlo o správanie obdarovaného), na druhej strane išlo o skutok čiastočne vyprovokovaný správaním N. Y. k matke žalovaného a jeho brata, ktorý sa mal vulgárne správať k ich manželke a matke. Z hľadiska synov a ich vzťahu k matke, možno takéto konanie chápať ako jej obranu. Naviac, išlo o jednorazový skutok, keďže iné preukázanie nebolo a skutok, z ktorého žiadne závažné následky pre pána Y.Ú. neplynuli. Pokiaľ ide o tvrdenú existenciu lekárskych správ, tieto súdu predložené neboli. Súd rovnako list Ľ. I. v zastúpení JUDr. Cehelníkom vo vzťahu k žalobcovi nechápe ako uznanie dôvodov pre vrátenie daru, keďže k tomu textácia na str. 3. tohto listu priamo odporuje a zároveň súhlasí s právnym zástupcom žalovaného, že tento list treba vykladať v celom kontexte. Zároveň Občiansky zákonník pod uznaním dlhu normuje iba uznanie dlhu peňažného (§ 558 OZ - Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.) a naviac ani takéto uznanie nie je nevyvrátiteľné (R - 13/1988: Uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky (rozsahu) nároku veriteľa.). 8.2. Z výsluchu žalovaného ako aj svedkov Ľ. I., Š. I. Z. S. I. vyplynulo, že títo si boli vedomí nie dobrých vzťahov s druhom žalobcu N. Y., ktorého nadmerné požívanie alkoholu malo byť príčinou tohto nie dobrého spolužitia. List, ktorý právny zástupca žalobcu prezentoval ako hlavný dôkaz v ich prospech teda súd vykladá, že Ľ. I. síce dom spolu s pozemkami opustil vedomý si konfliktných situácií vznikajúcich medzi jeho rodinou a žalobcom spolu s N. Y., avšak týmto listom žiadnym spôsobom neuznal, že dôvodom vysťahovania sú práve dôvody, ktoré prezentuje žalobca ako dôvody na vrátenie daru. To, že tento list nie je akýmsi uznaním existencie dôvodov na vrátenie daru (čo by v zmysle vyššie uvedeného nebolo aj tak právne záväzné) plynie aj z toho, že je v ňom priamo uvedené, že k dôvodom uvedeným vo výzve na vrátenie daru sa vyjadrovať nebude. Ďalej preukázanie, že vypratanie domu nie je nesporovým vrátením daru vyplýva aj z toho, že obdarovaný nepristúpil k mimosúdnemu prehláseniu potrebnému pre spätný zápis vlastníckeho práva žalobcu, tak ako to tento v závere výzvy zo dňa 16.12.2011 požadoval. Podstata listu obdarovaného tak vlastne spočívala v tom, že Ľ. I. je ochotný dar spočívajúci v spoluvlastníckom podiele 1/2 v pomere k celku vrátiť žalobcovi a to aj právne, čiže prepisom na katastrálnom orgáne, pričom dôvodom by nebol list žalobcu zo dňa 16.12.2011, ale vôľa obdarovaného vedomého si problémového spolužitia oproti zaplateniu zhodnotenia týchto nehnuteľností.
9. Vo vzťahu k dokazovaniu a jeho výsledkom súd považuje za vhodné citovať z monografie JUDr. Lavického: Dôkazné bremeno v civilnom súdnom konaní - „V jakémkoliv řízení, bez ohledu na to, zda je ovládáno projednací nebo vyšetřovací zásadou, může nastat stav, kdy skutečnosti, s nimiž hmotné právo spojuje určité právní následky, zůstanou po provedeném dokazování a hodnocení důkazů neobjasněny.
Od něj je však zapotřebí odlišovat nejen situace, kdy se dokazováním podaří rozhodné skutečnosti objasnit, ale také případy, kdy naopak vyjde najevo, že skutkové předpoklady, s nimiž hmotněprávní norma spojuje právní následek, dány nejsou. Přehledně tedy lze rozlišit tři možné výsledky dokazování: 1. skutkový přednes bude prokázán, tj. soudce nabude vnitřního přesvědčení o pravdivosti tohoto skutkového přednesu ve smyslu závěrů obsažených v předchozí kapitole věnované míře důkazu; 2. skutkový přednes bude vyvrácen, tj. soudce nabude vnitřního přesvědčení, že skutkový přednes není pravdivý; 3. skutkový přednes zůstane neobjasněn, což znamená, že bylo provedeno dokazování veškerými dostupnými důkazními prostředky, další zjišťování skutkového stavu již není možné, a soudce přesto po zhodnocení důkazů a všeho, co vyšlo v řízení najevo, nenabude ani vnitřního přesvědčení o jeho pravdivosti, ale ani opačného přesvědčení o jeho nepravdivosti. Stav, kdy soud vyčerpal veškeré možnosti objasňování skutkového stavu, a plný důkaz právně významné skutečnosti přesto nebyl podán (tj. soudce nenabyl vnitřního přesvědčení odpovídajícího požadované míře důkazu), se označuje jako non liquet. Na rozdíl od variant prokázáno - vyvráceno soud nemůže učinit ani závěr, že skutkový přednes je pravdivý, ale ani že je nepravdivý, resp. ani že určitá skutečnost existuje, ale ani že neexistuje. Tato skutečnost možná nastala, ale možná také ne. Skutková nejistota se významně promítne též do oblasti právního posouzení, neboť činí nejasným rovněž to, zda mohou být vyvozeny právní následky, jež jsou spojeny se skutkovou podstatou, jejíž znak zůstal neobjasněn. Stav non liquet může nastat bez ohledu na rozsah provedeného dokazování. Okolnost, že soudce vyslechl k určité skutečnosti pět svědků navržených stranou žalující a stejný počet svědků navržených stranou žalovanou, v žádném případě neznamená, že by soudce byl povinen přiklonit se na jednu nebo na druhou stranu. Ani takto rozsáhlé dokazování nemusí navodit u soudce vnitřní přesvědčení, že tvrzení o skutečnosti, která je předmětem dokazování, je, či není pravdivé. Na tom, jak upozorňuje Leipold, nic samozřejmě nemění ani zásada volného hodnocení důkazů, kterou nelze chápat tak, že si soud volnou úvahou vybere, zda určité tvrzení považovat za prokázané, nebo vyvrácené. Takový závěr může učinit jenom tehdy, pokud jeho vnitřní přesvědčení dosáhne hranice vyplývající z míry důkazu. Jakékoliv nižší přesvědčení nastoluje stav non liquet. Situace non liquet se týká pouze skutkového stavu. Lze o něm uvažovat u skutečností, které jsou právně významné pro posouzení věci, a které zároveň vyžadují podání důkazu. Ve sporném řízení důkazu nebudou vyžadovat skutečnosti doznané nebo nepopřené. Právně významné skutečnosti, které jsou mezi stranami nesporné, předmětem dokazování v civilním sporném řízení zásadně nebudou, leda by soud považoval za nutné tak učinit (např. pro pochybnosti o tom, zda shodné skutkové přednesy stran o těchto skutečnostech mohou být pravdivé). 9.1. Súd teda má za to, že skutky uvedené pod písm.a), b), c), f), g) treba považovať za neobjasnené, keďže išlo o tvrdenia žalobcu, pričom skutky sa mali stať za neprítomnosti iných osôb a teda nemožno urobiť záver o tom, či sa stali alebo nie. Skutky neboli ani preukázané, ani vyvrátené. Skutok písm. d) bol preukázaný, avšak bez vplyvu na dôvodnosť žaloby. Skutok písm. e) bol vo vzťahu k obdarovanému vyvrátený priamo žalobcom. Skutok písm. h) bol vo vzťahu k obdarovanému vyvrátený, keďže tento fyzicky p. Kropúcha nenapadol.
10. Listom zo dňa 11.01.2021 (č.l. 57) reagoval právny zástupca žalobcu na uznesenie podľa § 167 ods.3 C.s.p. a navrhol vykonať ako dôkaz výsluch Ľ. I., teda obdarovaného. 10.1. Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 08.04.2021 prevzal právny zástupca žalobcu dňa 27.01.2021 a žalobca dňa 02.02.2021. 10.2. Listom zo dňa 01.02.2021 navrhol právny zástupca žalovaného vykonanie dôkazov výsluchom svedkov. 10.3. Následne bol zmenený termín pojednávania na deň 29.04.2021. Predvolanie doručené žalobcovi dňa 08.04.2021 a právnemu zástupcovi žalobcu dňa 06.04.2021. 10.4. Dňa 19.04.2021 bol právny zástupca žalobcu študovať spis. 10.5. Dňa 25.04.2021 právny zástupca žalobcu zaslal súdu elektronicky podanie s návrhom na vykonanie dôkazov, okrem iných výsluch N. Y. a zabezpečenie spisu OO PZ vo Veľkom Šariši.
11. Podľa § 149 C.s.p. - Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 153 C.s.p. (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 11.1. Želaným výsledkom civilného sporového konania je meritórne rozhodnutie, ktoré autoritatívnym spôsobom upraví práva a povinnosti sporových strán, poskytne odpoveď na žalobný návrh žalobcu, čím v konečnom dôsledku poskytne ochranu právam a právom chráneným záujmom, ktoré sú predmetom sporu. Predpokladom meritórneho ukončenia sporového konania je vybudovanie skutkového a právneho základu konečného rozhodnutia. Štandardne tento tzv. dvojzáklad súdneho rozhodnutia získava súd v štádiu dokazovania a subsumovania zistených skutočností pod zodpovedajúcu právnu normu, a následne ho pretaví do výroku a odôvodnenia rozhodnutia. Zároveň sú však všetky tieto atribúty spájané s požiadavkou na rýchlosť získania konečného súdneho rozhodnutia. Zjednodušene možno uzavrieť, že účelom civilného sporového konania má byť poskytnutie takzvanej „rýchlej spravodlivosti“, ktorej dosiahnutie podporuje okrem iného aj inštitút sudcovskej koncentrácie konania. Právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov je ústavným právom každého, pričom rýchlosť a efektívnosť každého civilného procesu závisí predovšetkým od konkrétnej veci predloženej súdu na prejednanie a rozhodnutie, na ktoré má zásadný vplyv spravidla zložitosť veci, kvalitatívna úroveň relevantnej právnej úpravy, ako aj úroveň procesnej disciplíny účastníkov konania. Usudzujúc zo základných princípov sporového konania, akými sú dispozičný princíp, princíp prejednací, koncentračný princíp, princíp arbitrárneho poriadku, formálnej pravdy, princíp procesnej ekonómie a pod., je potrebné uviesť, že v sporovom konaní nie je snahou (a ani úlohou) súdu zisťovať skutočnú pravdu. Zodpovednosť za výsledok sporu je na pleciach sporových strán, ktoré majú v spore preukázať vysokú mieru procesnej aktivity a svoje skutkové tvrdenia dokázať. Medzi posudzované kritéria procesnej aktivity strán sporu patrí najmä časové kritérium, a to včasnosť, ktorú posudzuje podľa vlastnej úvahy súd v súlade s princípom arbitrárneho poriadku. Pre pochopenie sudcovskej koncentrácie konania je nevyhnutné definovať, na ktoré procesné úkony strán sporu sa táto procesná preklúzia práva vzťahuje. Prejednací princíp, ktorý je ťažiskovým princípom v sporovom procese, znamená, že súd (až na výnimky) buduje skutkový základ konečného rozhodnutia vo veci z úkonov, ktoré plynú z procesnej aktivity strán sporu. Limitom uplatňovania prejednacieho princípu je koncentrácia konania, a to jednak zákonná, ktorá v praxi nespôsobuje problémy, nakoľko sa aktivuje vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania, budovanie skutkového základu meritórneho rozhodnutia je však limitované najmä z pohľadu uplatňovania sudcovskej koncentrácie konania, kedy procesné úkony strán sporu je nevyhnutné realizovať čo najskôr, nakoľko ponechávanie si dôležitých skutkových tvrdení a dôkazných návrhov na neskoršie štádium konania môže v konečnom dôsledku súd diskvalifikovať neprihliadaním na ne. Fundamentálnymi povinnosťami sporových strán v konaní sú povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu a svedčiace v prospech tejto strany, a súčasne povinnosť strany pravdivosť týchto svojich tvrdení pred súdom dokázať zákonnými prostriedkami. Kritériom pri posudzovaní použiteľnosti uplatnených prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku v sporovej veci zo strany súdu je ich relevantnosť pre prejednávanú vec, ako aj včasnosť ich uplatnenia. Sudcovská koncentrácia konania predstavuje procesnú preklúziu práva; ide o vyjadrenie tzv. vhodnej koncentrácie, teda takej, ktorá je v zmysle normatívnej právnej úpravy v diskrečnej právomoci súdu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je spor zrýchliť, zefektívniť, zabrániť tomu, aby strany predkladali skutkové tvrdenia alebo návrhy na vykonanie dôkazov až na pojednávaní, čo by predlžovalo celkový proces z dôvodu potreby odročenia pojednávania. Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd (3Obdo/43/2018), keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ Ako je uvedené vyššie, kritérium včasnosti je rozhodujúce pre súd pri uplatňovaní sudcovskej koncentrácie konania. O omeškanie pôjde najmä vtedy, ak ide o skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy, ktoré strana mohla (a pre úspech v spore mala) predložiť už v skoršom štádiu. Základný predpoklad pre pomýšľanie strany sporu na úspech v konaní je odvodzovaný od jej povinnosti tvrdiť skutočnosti dôležité pre rozhodnutie veci a zároveň od povinnosti substancovať relevantné tvrdenia, a to s prihliadnutím na princíp kontradiktórnosti konania. Zámerom zákonodarcu pri normovaní
inštitútu sudcovskej koncentrácie konania bolo zabrániť prekvapivým postupom strán sporu, ktoré svoje tromfy „vyťahovali z rukáva“ kedykoľvek v priebehu konania. Právnou úpravou sudcovskej koncentrácie konania došlo do veľkej miery k narušeniu „taktizovania“ advokátov v sporoch. Princíp sudcovskej koncentrácie konania spočíva v možnosti súdu neprihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany strany, ak strana mohla tieto uplatniť už v skoršom štádiu konania, ak by konala s náležitou starostlivosťou. Základnou funkciou takto nastavenej sudcovskej koncentrácie konania je funkcia motivačná, ktorá má viesť sporové strany k hospodárnemu správaniu sa v spore, ktoré sa prejavuje včasným uplatňovaním prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku. Predovšetkým sú strany povinné predložiť skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov včas, a to pod hrozbou sankcie v podobe neprihliadania na oneskorene predložené. Sekundárnou funkciou sudcovskej koncentrácie konania je teda funkcia sankčná, ktorá spočíva v potrestaní sporovej strany za jej procesnú nedisciplinovanosť, ktorá môže v konečnom dôsledku viesť k strate sporu. Vo vzťahu k sporovým stranám tiež nemožno opomenúť funkciu preventívnu (výchovnú). Východiskovým kritériom posudzovania účinnosti, či neúčinnosti prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku strán v spore, a to či už v písomnej forme alebo v podobe ústneho prednesu, je pre súd včasnosť ich uplatnenia. Ide o časové hľadisko, ktoré súd posudzuje s ohľadom na princíp hospodárnosti konania. Spravidla súd neprizná účinky v konaní úkonom, ktoré strana urobila oneskorene a súčasne je splnená podmienka, že takýto úkon mohla urobiť už v skoršom procesnom úkone, ak by konala s náležitou starostlivosťou, rýchlo a hospodárne. 11.2. Súd nereflektoval na dôkazné návrhy žalobcu uvedené v jeho podaní zo dňa 25.04.2021, z dôvodu rozporu takéhoto postupu s vyššie uvedeným. Dôkazné návrhy mohol a mal právny zástupca predniesť v takom časovom predstihu, aby mohli byť realizované bez potreby odročenia pojednávania. Nie je zrejmé, prečo tak právny zástupca žalobcu neurobil už v podaní zo dňa 11.01.2021, keď navrhol vykonať výsluch V. I.. Ani opatrenia spojené s Covid - om neboli takého charakteru aby bránili vykonať návrh odmietnutých dôkazov včas. Stretnutia advokáta a klienta zakázané neboli a konzultácia s klientom sa mohla uskutočniť aj telefonicky. Preto tvrdenia právneho zástupcu považuje súd za účelové. Aj prerušenie procesných lehôt skončilo už dňom 28.02.2021 (zákon č. 62/2020 Z.z.). 11.3. Návrh svedka je normovaný v § 197 C.s.p. (1) Ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu. (2) Ak nemožno postupovať podľa odseku 1, požiada strana súd o predvolanie svedka. V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka, adresa, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Ak nie je adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Žalobca a právny zástupca účasť svedka Y. nezabezpečili (hoci je druhom žalobcu a žijú v spoločnej domácnosti) a o jeho predvolanie nepožiadali. 11.4. Napriek vyššie uvedenému však súd uvádza, že navrhovanými dôkaznými návrhmi a to a) výsluch svedka Y. a b) zabezpečenie spisu OO PZ Veľký Šariš sa vôbec nemusel zaoberať pre ich nedostatočné substancovanie. Aby súd mohol zodpovedne rozhodnúť, či navrhovaný dôkaz vykonaná alebo nie, musí byť návrh substancovaný, teda musí uviesť na preukázanie akých skutočností ma slúžiť. Uvedené v návrhu absolútne absentovalo (napr. prof. JUDr. Jesef Macur, DrSc. - Civilní proces a zásada projednací, Bulletin advokacie č. 1/1997; Břemeno substancování v civilním soudním řízení, Bulletin advokacie č. 6-7/1999; K problematice určitosti dôkazních návrhu v civilním soudním řízení, Bulletin advokacie č. 4/2000).
12. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 258 ods.1 C.s.p. - Svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 12.1. Žalobca v konaní plne neúspešný musí zaplatiť úspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% a rovnako aj svedočné svedkovi Patrikovi Ondrušovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.