Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/29/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., právne zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Čurillom, IČO: 42 077 915, so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, proti žalovanému M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., právne zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Ličákom, IČO: 37 943 065, so sídlom Záhradná 19/468, 082 12 Kapušany, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -121 zo dňa 27.05.2021, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalobu zamieta. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov. III. Žalobca je povinný zaplatiť svedkovi C. B., nar. XX.XX.XXXX svedočné v rozsahu 100%, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou súdu doručenou 22.10.2020 domáhala určenia, že je v ideálnom podiele 1/2 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností č. X. XXX/X - záhrada o výmere 398 m2, X. XXX/X - záhrada o výmere 102 m2, X. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 272 m2 a na nej stojaceho rodinného domu súpisné číslo XX, zapísaných na LV č. XXX k.ú. F.. V žalobe uviedla, že v minulosti bola vedená na LV č. XXX ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 09.03.2009 bezodplatne previedla predmetné nehnuteľností v ideálnom podiele 1/2 na svojho syna U. I.. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 14.11.2011 v ideálnom podiele 1/2 previedla vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na svojho ďalšieho syna V. I.. Listom zo dňa 16.12.2011 vyzvala obdarovaného syna U. I., otca a právneho predchodcu žalovaného, k vráteniu daru z darovacej zmluvy z dôvodu, že tento sa k nej ako osobe blízkej a jej druhovi N. Y. správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. V žalobe uviedla, že U. I. nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru previedol kúpnou zmluvou na žalovaného, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V- XXXX/XXXX dňa 15.12.2006. Podľa žalobkyne doručením listu zo 16.12.2011 právnemu predchodcovi žalovaného došlo k obnoveniu pôvodného právneho stavu, teda k tomu, že žalobkyňa sa opätovne stala vlastníkom ideálneho spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/2.

Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, pretože žalobkyňa vyzvala obdarovaného na vrátenie daru výzvou zo 16.12.2011, pričom ku skutkom, ktoré majú byť dôvodom pre ktorý podala žalobu preukázateľne došlo v mesiaci august 2011. Od uvedeného dátumu mala začať plynúť trojročná premlčacia doba na to, aby si právo na vrátenie daru uplatnila žalobkyňa na súde. Čo sa týka jednotlivých skutkov uvedených v liste zo 16.12.2011, uviedol, že ich popiera, k týmto skutkom nedošlo, čo sa týka problémového spolužitia právneho predchodcu žalovaného so žalobkyňou, bolo to spôsobené nepatričným správaním druha žalobkyne N. Y.. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného U. I. bola uzavretá darovacia zmluva opísaná v žalobe, pričom právne účinky vkladu nastali 30.03.2009. Zistil, že listom zo 16.12.2011, ktorý bol jedným z dvoch prostriedkov procesného útoku zo strany žalobkyne, žalobkyňa vyzvala svojho syna U. I. (otca žalovaného) na vrátenie daru, a to spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1 z celku na sporných nehnuteľnostiach. Skutkovo dôvody pre vrátenie daru boli uvedené tak, že U. I. sa má voči žalobkyni ako k osobe blízkej a k N. Y. ako osobe blízkej darcovi, správať spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, a to:

- skutok a) v mesiaci august tohto roku si pri slovnej výmene názorov medzi nami, ktorá nastala pri vypratávaní garáže použil vyhrážku, že ma zabiješ, pričom si hodil vedro s krmivom pre holuby smerom ku mne,

- skutok b) následne o 2 týždne na to si na mňa fyzicky zaútočil v kuchyni, keď som ti vytýkala, že nemáš búchať dverami tak, že si sa zahnal po mne s hrnčekom v ruke,

- skutok c) keď som volala synovi V., aby ti dohovoril, že som chorá, nakoľko som v júni bola hospitalizovaná v nemocnici s vysokým krvným tlakom, ktorý mám z neustáleho stresu zo spoločného bývania s tebou a tvojou rodinou, tak si mu povedal, aby som zdochla. To som počula na vlastné uši, keď si s ním telefonoval a V. mi to potvrdil,

- skutok d) ani raz si ma v nemocnici nenavštívil,

- skutok e) aj pred pár dňami si sa tak voči mne vyjadril, že keď som si dala spraviť pomník na cintoríne, takže si tam mám už ísť ľahnúť,

- skutok f) spolužitie s tebou a tvojou manželkou sprevádzajú neustále hádky, hoci ja sa snažím správať mlčanlivo, vôbec sa ku vám nijakým spôsobom urážlivo nechovám, radšej sa ani neozývam napriek tomu sa vulgárne vyjadrujete o mne a o N. Y. aj pred svojimi deťmi a to tak, aby sme to počuli,

- skutok g) v dôsledku vášho správania sa ku mne sú aj tvoje deti arogantné a tvoj syn M. sa vyhrážal môjmu druhovi, že ho s nožom zabije a mňa v tvojej prítomnosti M. fyzicky napadol tak, že ma udrel po tvári a to len preto, že som mu povedala, že je veľký frajer,

- skutok h) to súviselo s tým, že dňa 14.11.2011 sme sa vracali s N. Y., životným druhom z nákupu a ty so svojimi dvomi synmi ste ho už čakali pri dverách jeho izby a napadli ste ho hneď potom ako k ním pristúpil, aby si odomkol. Bez príčiny si ho ty udrel s hrnčekom na kŕmenie pre holuby po hlave, čím si mu spôsobil tržnú ranu a vzápätí, keď utekal z miesta napadnutia von až na ulicu, aby sa pred vami bránil, dochytili ste ho pri jeho aute zaparkovanom pred domom a ďalej ste do neho kopali a bili ste ho, pričom on telefonicky privolával políciu a chránil sa pred vašimi útokmi, keďže má kardiostimulátor. On vám nijako neopätoval vaše údery ani kopance, ani váš útok nijako nevyprovokoval, pretože tiež sa chová mlčanlivo voči vašej rodine, aby ste nemali zámienku na hádky. Týmto útokom, ktorého si sa ty osobne zúčastnil ste mu spôsobili podľa lekárskej správy poranenia - zmľaždenie hlavy, ramena, hrudníka, stehna, tržnú ranu, z ktorých sa liečil 10 dní o tom sú lekárske nálezy. Viem, že dôvodom pre tento útok bolo asi to, že nereagoval na tvoje vyhrážky, kopanie do dverí a písomnú výstrahu umiestnenú na drevenom prístrešku pre auto pred domom, aby tento prístrešok do soboty tj. do 14.11.2011 spratal. Ja som mu tento prístrešok dovolila zriadiť ako spoluvlastníčka pozemku, na ktorom stojí a preto ho nemienime spratať. Tvoje správanie sa voči mne tvojej matke, nie som schopná pochopiť, ale ani ďalej znášať, preto som sa rozhodlo využiť svoje zákonné právo a domáhať sa vrátenia daru. V prípade, ak uznáš dôvody pre vrátenie daru a si ochotný dar dobrovoľne vrátiť je to možné vyriešiť aj mimosúdnou cestou, aby bol obnovený spätný zápis môjho vlastníckeho práva k predmetu daru zo zrušenej darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 09.03.2009 do katastra nehnuteľností. Žiadam o tvoje písomné vyjadrenie najneskôr do 31.12.2011. Z výsluchu strán sporu, ako aj svedkov, ktorými boli U. I., jeho manželka S., jeho syn D. a ďalší syn žalobkyne V. I., dospel súd prvej inštancie k záveru pokiaľ ide o skutky, ktoré by mali byť skutkami zakladajúcimi dôvod pre vrátenie daru, a teda skutkami preukazujúcimi správanie hrubo porušujúce dobré mravy zo strany obdarovaného voči darcovi a uvedené pod písmenami a) až h), že žiaden z týchto skutkov v plnom rozsahu preukázaný nebol. Čo sa týka jednotlivých skutkov s výnimkou skutku pod písmenom h), tieto neboli v podstate preukázané vôbec.

Skutok písm. a) ostal v rovine nepreukázaného tvrdenia. Skutok písm. b) ostal v rovine nepreukázaného tvrdenia. Skutok písm. c) bol upravený tak, že žalobca nepočul, že obdarovaný mal povedať aby zdochol. Rovnako aj tvrdenie svedka V. I. o uvedenom skutku, vzhľadom na výpoveď žalobcu na pojednávaní, vzbudzuje odôvodnené pochybnosti. Skutok písm. d) bol preukázaný. Vzhľadom na krátkosť hospitalizácie, na jej neoznámenie žalobcom obdarovanému, na pracovné povinnosti obdarovaného a návštevy jeho manželky, nemožno v tomto skutku vidieť správanie hrubo porušujúce dobré mravy. Skutok písm. e) ostal v rovine nepreukázaného upraveného tvrdenia, že uvedené nemal vysloviť obdarovaný ale jeho synovia. Skutok písm. f) ostal v rovine nepreukázaného tvrdenia. Skutok písm. g) ostal v rovine nepreukázaného tvrdenia. Skutok písm. h) ostal v podstatnej časti nepreukázaného tvrdenia. Aj keď zo strany žalovaného ako aj svedkov bolo uznané, že mohlo dôjsť k facke, ktorú dal niektorý zo synov U. I. N. Y. (teda nešlo o správanie obdarovaného), na druhej strane išlo o skutok čiastočne vyprovokovaný správaním N. Y. k matke žalovaného a jeho brata, ktorý sa mal vulgárne správať k ich manželke a matke. Z hľadiska synov a ich vzťahu k matke, možno takéto konanie chápať ako jej obranu. Naviac, išlo o jednorazový skutok, keďže iné preukázanie nebolo a skutok, z ktorého žiadne závažné následky pre pána Y. neplynuli. Pokiaľ ide o tvrdenú existenciu lekárskych správ, tieto súdu predložené neboli. Podľa súdu prvej inštancie z takto vykonaných dôkazov vyplynulo, že žalovaný ako aj svedkovia si boli vedomí nie dobrých vzťahov s druhom žalobkyne N. Y., ktorého nadmerné požívanie alkoholu malo byť príčinou nie dobrého spolužitia. Čo sa týka dôkazného prostriedku na ktorý žalobkyňa taktiež poukazovala a ktorý bol reakciou pôvodne obdarovaného U. I., listu z 30.05.2012, ktorým pôvodne obdarovaný cestou svojho právneho zástupcu reagoval na výzvu žalobkyne k vráteniu daru, okrem iného vyjadrením, že obdarovaný U. I. berie na vedomie s plnou vážnosťou vôľu darcu a preto sa s celou svojou rodinou z nehnuteľnosti vysťahoval hneď ako to bolo reálne možné, a kde bolo uvedené, že ku skutkovým tvrdeniam, ktoré viedli darcu k výzve sa obdarovaný nateraz nevyjadruje, mal súd prvej inštancie za to, že týmto listom obdarovaný žiadnym spôsobom neuznal dôvody, ktoré prezentovala žalobkyňa ako dôvody na vrátenie daru. Podľa súdu prvej inštancie podstata tohto listu obdarovaného spočívala v tom, že obdarovaný je ochotný dar vrátiť, a to aj právne, pričom dôvodom k vráteniu by nebol list žalobkyne zo 16.12.2011, ale vôľa obdarovaného vedomého si problémového spolužitia oproti zaplateniu zhodnotenia darovanej nehnuteľnosti. Posudzujúc zistený skutkový stav mal súd prvej inštancie za to, že skutky, ktoré uviedol pod písmenami a), b), c), f) a g) treba považovať za neobjasnené, keďže išlo o tvrdenia žalobkyne a tieto sa mali stať za neprítomnosti iných osôb, teda nie je možné urobiť záver o tom, či sa stali alebo nie. Neboli preukázané, ani vyvrátené. Skutok pod písm. d) bol preukázaný, avšak bez vplyvu na dôvodnosť žaloby, skutok pod písm. e) bol vo vzťahu k obdarovanému vyvrátený priamo žalobkyňou, skutok pod písm. h) bol vo vzťahu k obdarovanému vyvrátený, keďže tento fyzicky N. Y. nenapadol. Súd prvej inštancie uviedol, že nereflektoval na návrhy na dokazovanie, ktoré žalobkyňa uviedla v liste z 25.04.2021 doručenom súdu pred pojednávaním, ktoré na prejednanie veci nariadil na deň 29.04.2021 keďže mohli byť žalobkyňou navrhnuté v takom časovom predstihu, aby mohli byť realizované bez potreby odročenia pojednávania. Ani opatrenia spojené s covidom neboli takého charakteru, aby bránili vykonanie návrhu na dokazovanie včas. Naviac týmito návrhmi na dokazovanie sa vôbec nemusel zaoberať aj pre ich nedostatočné substancovanie. Nebolo uvedené a preukázané na aké skutočnosti by mali slúžiť. Súd prvej inštancie právne posudzujúc zistený skutkový stav s odkazom na ust. a judikatúru najvyšších súdnych autorít mal za to, že žaloba dôvodnou nebola. Nie pre premlčanie ako prioritne namietal žalovaný, keďže žalobkyňa listom požadovala vrátenie daru v čase, keď od ňou tvrdeného závadného chovania obdarovaného neuplynuli 3 roky, ale z dôvodu, že prostriedkami procesného útoku žalobkyňa nepreukázala existenciu dôvodov relevantných ako dôvody pre vrátenie daru. Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol na základe úspechu vo veci v zmysle a povinnosti neúspešnej žalobkyne zaplatiť svedkovi svedočné podľa .

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa , , a . Podľa žalobkyne sporným nebolo uzavretie darovacej zmluvy, ktorú uviedla v žalobe. Taktiež sporným nebolo, že U. I. vyzvala k vráteniu daru, ani to, ako na toto podanie reagoval právny predchodca žalovaného podaním z 30.05.2012, keď tento súhlasil s právnymi dôsledkami výzvy žalobkyne na vrátenie daru pričom poukázal na tú skutočnosť, že z predmetnej

nehnuteľnosti sa aj s celou svojou rodinou vysťahoval hneď ako to bolo reálne možné a uplatnil si náhradu investícií a zhodnotenia darovaných nehnuteľností. O to prekvapujúcejší je podľa žalobkyne postup prvoinštančného súdu, ktorý vykonával dokazovanie na preukázanie existencie dôvodov pre vrátenie daru keď ich existenciu nepoprel. Podľa žalobkyne odôvodnené odvolanie daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru. Poukázala na to, že zákon neurčuje ako sa má dar vrátiť. Ak obdarovaný nesúhlasí s vrátením daru a nerešpektuje výzvu darcu na vrátenie daru, musí darca pred uplynutím premlčacej lehoty uplatniť nárok na vrátenie daru na súde. V prípade, že je predmetom daru nehnuteľnosť alebo obdarovaný odmieta nehnuteľnosť dobrovoľne odovzdať a prepísať ju v katastri nehnuteľností, musí sa darca na súde domáhať určenia jeho vlastníckeho práva určovacou žalobou pretože až určovací výrok je predpokladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru príslušnou správou katastra nehnuteľností. Žalobkyňa poukázala na stanovisko právneho predchodcu žalovaného z 30.05.2012 k výzve žalobkyne na vrátenie daru. Podľa nej je potrebné rozlišovať medzi uznaním existencie kvalifikovaných dôvodov pre vrátenie daru a právnymi nárokmi obdarovaného vyplývajúcimi z takejto reštitúcie. Z tejto písomnosti nevyplýva popretie dôvodov pre vrátenie daru a obsah tejto písomnosti nemožno chápať inak ako snahu o majetkovoprávne vysporiadanie v nadväznosti na reštitúciu vlastníckeho práva žalobkyne. Právny predchodca žalovaného nikdy výslovne neodmietol vykonať akékoľvek právne kroky vyplývajúce z ním, minimálne konkludentne akceptovanej existencie kvalifikovaných dôvodov pre vrátenie daru. Právny stav sa zmenil následným prevodom vlastníckeho práva na syna pôvodne obdarovaného žalovaného. Poukazujúc na reštitúciu vlastníckeho práva žalobkyne, zdôrazňujúc nepremlčateľnosť vlastníckeho práva žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. V odvolaní poukázala taktiež na nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie pokiaľ nevyhovel jej návrhu na doplnenie dokazovania, ktorý bol súdu doručený 25.04.2021. V období predchádzajúcom tomuto podaniu bol vyhlásený núdzový stav čím bol znemožnený osobný kontakt advokáta so žalobkyňou, nie schopnou komunikovať prostredníctvom elektronických médií. Boli obmedzené aj právne možnosti jej právneho zástupcu reagovať na vyjadrenie žalovaného, disponovať prostriedkami procesného útoku a obrany. Takýto postup je v rozpore s článkom 2 ods. 1 , aj s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa žalobkyne nezákonné je aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Aj v prípade neúspechu žalobkyne boli vo veci dané dôvody pre postup v zmysle .

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že podľa neho žalobkyňa nedostatočne označila okruh osôb proti ktorým žaloba smerovala, čo vedie k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Žaloba mala byť správne podaná nie len voči žalovanému, ale aj voči účastníkovi z darovacej zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa má za to, že list právneho predchodcu žalovaného je uznaním dôvodov pre vrátenie daru, poukázal na to, že tak žalovaný ako ani jeho otec, obdarovaný z darovacej zmluvy, v žiadnom prípade nikdy neuznali, že by došlo k skutkom, ktoré boli uvedené vo výzve žalobkyne zo 16.12.2011, resp. že by ich spáchali. Obdarovaný sa aj s rodinou odsťahoval z nehnuteľnosti v januári 2012, ale dôvodom na odsťahovanie v žiadnom prípade nebola výzva žalobkyne zo 16.12.2011. Na odsťahovanie neboli žalobkyňou vyzvaní, nikto ich z domu nevyhadzoval a výzvu nepovažoval v žiadnom prípade za relevantnú. Obdarovaný aj s rodinou sa plánovali z predmetného domu odsťahovať už dávno, pred 16.12.2011. Rozhodnutie prijali už v roku 2010, a počas roka 2011 robili reálne kroky aby si našli rodinný dom. Nie je predsa možné aby nový dom zohnali za jeden mesiac od výzvy 16.12.2011. Je tak záhadou z čoho žalobkyňa vyvodila svoj záver, že obdarovaný uznal svoje správanie ako porušujúce dobré mravy keďže aj v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas. Žalovaný uviedol, že nepovažuje za správny názor súdu prvej inštancie, pokiaľ tento mal za to, že podstata listu právneho zástupcu obdarovaného bola v tom, že bol ochotný dar vrátiť oproti zaplateniu zhodnotenia nehnuteľnosti. Obdarovaný v žiadnom prípade neuznal opodstatnenosť vrátenia daru. V žiadnom prípade nebol ochotný bezodplatne previesť svoj podiel na žalobkyňu. Pokiaľ žalobkyňa namieta nevykonanie dôkazov v zmysle jej podania z 25.04.2021, žalovaný uviedol, že s postupom súdu sa plne stotožňuje. Výsluch N. Y. mohla žalobkyňa navrhnúť už v žalobe alebo vo svojom vyjadrení z 11.01.2021. Potreba výsluchu tejto osoby nevyplynula náhle a neočakávane ani z priebehu konania. Už vo výzve na vrátenie daru zo 16.12.2011 žalobkyňa uviedla, že útok obdarovaného bol vedený na Y., t.j. právny zástupca žalobkyne už určite vedel v čase podania žaloby o uvedenom. Táto skutočnosť sa neobjavila v priebehu konania. Taktiež k popretiu všetkých skutkov zo strany žalovaného a jeho otca došlo už v prvom vyjadrení žalovaného k žalobe 08.12.2020. Naviac právny zástupca žalobkyne účasť Y. na pojednávaní nezabezpečil. Čo sa týka návrhu žalobkyne na vykonanie dôkazu priestupkovým spisom, ktorý mal byť pravdepodobne z roku

2011, uviedol, že pri priestupkových spisoch platí, že všetky priestupkové spisy na všetkých OO PZ sú skartované po uplynutí lehoty uloženia 5 rokov. Uvedený spis sa s určitosťou už na OO PZ vo Veľkom Šariši nenachádza, bol skartovaný a teda ani by nebolo objektívne možné zabezpečiť ho pre účely konania. Žalovaný taktiež uviedol, že podľa jeho názoru nárok žalobkyne bol premlčaný, pokiaľ súd mal za to že nie, rozhodol v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa žalovaného žalobkyňa vyzvala obdarovaného na vrátenie daru výzvou zo 16.12.2011. K údajnému konaniu obdarovaného malo dôjsť ešte pred 16.12.2011, a to v dňoch 14.11.2011, resp. v mesiaci august 2011. Žalobkyni tak začala v mesiaci august 2011 plynúť trojročná premlčacia doba na to, aby právo na vrátenie daru uplatnila na súde. Toto právo sa jej premlčalo 14.11.2014, resp. v auguste 2014. Pokiaľ právo na vrátenie daru uplatnila žalobou súdu doručenou 22.10.2020, uplatnila si ho po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ) vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) oprávnenou osobou ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust a nasledujúcich . Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario) vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Pri preskúmaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia odvolacej lehoty uvedené (, ). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 13.01.2022 ( ) a dospel k záveru o tom, že odvolanie dôvodným nebolo.

5. Odvolacia argumentácia žalobkyne, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu prvej inštancie bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti procesného postupu súdu, čím malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa žalobkyne súd nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, procesnou aktivitou žalobkyne v zmysle relevantnosti a včasnosti realizácie jej procesných úkonov podliehajúcich koncentrácií konania, dospel odvolací súd k záveru, že procesnému postupu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť pokiaľ, realizujúc povinnosť riadneho, bez prieťahov vedeného konania, neprihliadol na prostriedky procesného útoku žalobkyne doručené mu krátko pred pojednávaním 29.04.2021 nepriznajúc im procesné účinky, nakoľko neboli realizované včas.

7. na rozdiel od platného v minulosti je normou explicitne vyžadujúcou procesnú aktivitu sporových strán. Účelom práva na súdnu a inú právnu ochranu vrátane práva na spravodlivé konanie je zaručiť každému prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS/01).

8. Princíp rovnosti zbraní, ktorý predstavuje jeden z prvkov širšieho konceptu práva na spravodlivý proces vyžaduje, aby každej strane sporu bola daná rozumná možnosť prezentovať svoj prípad za podmienok, ktoré ju nevystavujú podstatnej nevýhode vo vzťahu k druhej strane sporu (Európsky súd pre ľudské práva Niderost-Huber/Švajčiarsko, č. 18990/91, 18.02.1997, § 23).

9. Zo spisu vyplýva, že žalovaný už vo vyjadrení k žalobe detailne namietal existenciu dôvodov, ktoré mali byť dôvodmi pre vrátenie daru, a ktoré boli uvedené v liste žalobkyne zo 16.12.2011 adresovanom obdarovanému U. I., právnemu predchodcovi žalovaného. Predmetné vyjadrenie spolu s uznesením súdu zo 14.12.2020, aby sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného, uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, s poučením o tom, že na neskôr predložené, označené skutočnosti, dôkazy nemusí súd prihliadať, bolo žalobkyni cestou jej právneho zástupcu doručené 14.12.2020. Ak žalobkyňa v reakcii, v liste zo dňa 11.01.2021 uviedla, že navrhuje ako dôkaz výsluch svedka U. I. s tým, že stanovisko k vyjadreniu doručí v lehote 10 dní ako pominú „konzekvencie“ vyplývajúce z postupu vlády Slovenskej republiky vzhľadom na pandémiu a ak až podaním zo dňa

25.04.2021 súdu oznámila, že výslovne popiera tvrdenia žalovaného vo vyjadrení a ak až týmto podaním navrhla vykonanie dôkazov oboznámením listín, výsluchom strán, výsluchom ďalších svedkov, a to V. I., N. Y. a vyžiadaním a oboznámením spisu OO PZ SR vo Veľkom Šariši ČPS: ORP-P-DÚ-394/201, nie je možné vytknúť súdu prvej inštancie, že na pojednávaní, ktoré na prejednanie veci nariadil na deň 29.04.2021 vykonal okrem listinných dôkazov len výsluch strán sporu a tých svedkov, ktorých vypočutie navrhol žalovaný podaním z 01.02.2021. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením návrhu na vykonanie dokazovania žalobkyňou označeným spisom OO PZ Veľký Šariš súdom prvej inštancie v tom zmysle, že išlo o návrh, ktorý substancovaný nebol. Z návrhu na vykonanie tohto dôkazu vôbec nevyplynulo k preukázaniu akých skutočností by mal slúžiť. Čo sa týka návrhu žalobkyne na výsluch svedka N. Y. (výsluch svedka V. I. navrhol aj žalovaný a tento vykonaný bol), odvolací súd poukazuje na to, že z ust. výslovne vyplýva to, že je na strane, ktorá navrhuje výsluch svedka, aby zabezpečila jeho prítomnosť. Len vtedy, ak takto nie je možné postupovať, má požiadať súd o predvolanie svedka. Z podania žalobkyne z 25.04.2021 nevyplýva požiadavka žalobkyne na to, aby súd svedka predvolal, žalobkyňa prítomnosť svedka nezabezpečila.

10. Nie je tak možné konštatovať, že by boli relevantnými žalobkyňou prezentované odvolacie dôvody o nesprávnosti procesného postupu súdu prvej inštancie a o znemožnení jej patriacich procesných práv v takej miere, že by tým malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nedošlo ani k pochybeniu súdu v tom zmysle, že by neboli riadne vykonané riadne navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle odvolacích dôvodov podľa a , ako mienila žalobkyňa.

11. Nesprávnosť skutkových zistení zakladajúca existenciu žalobkyňou tvrdeného odvolacieho dôvodu podľa , mala byť podľa odvolania daná nesprávnosťou posúdenia obsahu reakcie obdarovaného (U. I., právneho predchodcu - otca žalovaného) v jeho liste z 30.05.2012 na výzvu žalobkyne na vrátenie daru. Podľa žalobkyne obdarovaný v zastúpení advokátom mal predmetnou písomnosťou uznať dôvody vrátenia daru.

12. Odvolací súd v posúdení obsahu tejto písomnosti súdom prvej inštancie (bod 8.2. odôvodnenia rozsudku) nenachádza dôvody pre iný ako ten záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie. Pre výklad každého právneho úkonu platia pravidlá vyplývajúce z ust. vychádzajúce zo zásady jednoty vôle a jej prejavu, pričom pre výslovné právne úkony platí, že rozhodným je to, čo bolo vyjadrené vo vzťahu k adresátovi úkonu. Platí, že pri výklade prejavu vôle je možné skutočnú vôľu posúdiť aj z významu slov vystihujúcich sledovaný zámer a aj z následného správania sa tej osoby, ktorá právny úkon realizovala.

13. Písomnosť právneho zástupcu obdarovaného z 30.05.2012 bola, ako z nej vyplýva, adresovaná nie len žalobkyni - darkyni, ale aj V. I., ktorý bol už v tom čase ďalším spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorá mala byť zhodnotená investíciami obdarovaného U. I.. Konštatovanie, že v čase datovania tejto písomnosti bol obdarovaný U. I. z nehnuteľnosti aj s rodinou už odsťahovaný v kontexte vyjadreného slovného spojenia o pripravenosti vrátiť dar za predpokladu zaplatenia investícií, nie je možné hodnotiť ako „uznanie“ dôvodu pre vrátenie dátumu. Predmetná písomnosť bola naviac písaná aj v mene manželky obdarovaného S. I., rod. D., posudzujúc tak v komplexnosti jej obsah, adresáta, odosielateľov, nie je možné dospieť k inému názoru, než že o žiadne „uznanie dôvodov pre vrátenie daru“ nešlo. Napokon uvedenému nasvedčuje aj následný prevod spoluvlastníckeho podielu obdarovaného na žalovaného realizovaný s odstupom 4 rokov bez akejkoľvek reakcie žalobkyne.

14. Vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý súd prvej inštancie zistil z tých procesných úkonov, prostriedkov útoku a obrany realizovaných žalobkyňou včas a riadne, dospel odvolací súd k záveru, že neboli naplnené ani odvolacieho dôvody podľa a .

15. Žalobkyňa mala za to, že nesprávnym je aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, keď malo byť podľa nej aplikované ust. .

16. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré nárok na náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane jednotlivých strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako prihliada aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Len vtedy ak sú dané tieto kritériá je namieste aplikácia . Vychádzajúc z listín zo spisu, tvrdení žalobkyne, ako aj výsledku celého konania, nedospel odvolací súd k tomu, že bolo dôvodné, aby súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. . Ak súd prvej inštancie rozhodol na základe úspechu vo veci je jeho rozhodnutie správne.

17. Odvolací súd preto, majúc za to, že odvolacie dôvody, ktorými žalobkyňa argumentovala neboli takými, ktoré by zakladali dôvod pre zmenu rozsudku ako žiadala ani pre jeho zrušenie, preto rozsudok ako rozsudok vo výrokoch vecne správny podľa potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe v spojení s , podľa . Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.