Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Pu-6-2024.pdf
PDF · 88.15 KB
Case nature
Area
Subarea
32Pu/6/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci prípustnosti prevzatia a držania umiestnenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., D. D. XX, zastúpenej opatrovníkom A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., D. D. XX, na základe oznámenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO: 00165549, II. Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Súd v y s l o v u j e, že prevzatie A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., D. D. XX do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
odôvodnenie:
1. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, II. Psychiatrická klinika SZU oznámila tunajšiemu súdu dňa 22.04.2024, že došlo k prevzatiu umiestnenej bez jej súhlasu s hospitalizáciou v zdravotníckom zariadení.
2. Uznesením č. k. 32Pu/6/2024-5 zo dňa 22.04.2024 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle § 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestnenej bez návrhu. Uznesením č. k. 32Pu/6/2024-6 zo dňa 22.04.2024 súd ustanovil umiestnenej procesného opatrovníka na jej zastupovanie v tomto konaní.
3. Podľa § 260 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
4. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného
5. Podľa § 262 ods. 1 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.
6. Podľa § 6 ods. 9, písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 7. Súd dňa 22.04.2024 doručil zdravotníckemu zariadeniu uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení opatrovníka a zároveň doručil uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení opatrovníka umiestnenej.
8. Z výsluchu ošetrujúceho lekára súd zistil, že umiestnená bola prijatá na psychiatrickú kliniku 19.04.2024 o 14.06 hod., prijímajúcim lekárom bol E. E. F., privedená bola v doprovode dcér prvýkrát po tom, čo sa správala neprimerane, bola zmätená a následne z vyšetrenia ušla, neskôr bola privezená RZP v doprovode personálu. Umiestnená pri príjme udávala, že vstala z mŕtvych, bola znovuzrodená, nepamätá si čo sa stalo, zomrela, teraz je stále mŕtva, nemá ani orgány, zhovárala sa tiež s Bohom, počula ho, že príjemný hlas, vidí dušičky, zlaté kvety. Nechce tu byť, chce sa ísť dať pochovať a chce injekciu na smrť. Podľa dcéry pacientka lieky neužíva približne dva mesiace, občasne si dala iba Depakine, bola aj na injekcii, ale inak nespolupracuje, posledné týždne je zmätená, hovorí z cesty, uteká z domu, stav je zhoršený, vraví, aby ju už zabili. Umiestnená je v ambulantnej starostlivosti doktorky C., v liečbe je non-kompliantná, vynecháva lieky, neužíva ich. U umiestnenej sa v čase prijatia diagnóza prejavovala tak, že psychomotorické tempo bolo nestabilné, nálada bludná, afektivita labilná, bola tam zvýšená anxieta, tenzia, myslenie asociačne rozvoľnené, v myslení boli prítomné nihilistické bludné obsahy, teda pacientka popierala svoju existenciu, existenciu dcér, vo vnímaní prítomné auditívne aj vizuálne halucinácie, hovorila, že vidí dušičky, rozpráva sa s Bohom, počula hlasy. Jej správanie bolo paticky motivované, teda pod vplyvom ochorenia, kedy úmyselne z domu vychádzala na cestu, chcela sa nechať zabiť, pýtala si injekciu smrti. Osobnosť psychotická. Umiestnená na oddelení je naďalej psychotická, pýtala si opakovane injekciu, kreslo smrti, čiže v podstate svojím správaním ohrozuje predovšetkým seba a svoje zdravie, keďže koná pod vplyvom ochorenia. Umiestnená v čase prijatia súhlas na hospitalizáciu nedala, a teda je v kontakte s okolitým svetom, má povolené návštevy, bola sa o ňu zaujímať jej dcéra. U umiestnenej je úsudok alebo nejaká schopnosť chápania súdnych rozhodnutí pod vplyvom ochorenia znížená. Dĺžku liečenia nemožno nateraz určiť. Pri príjme bola umiestnená psychomotoricky nepokojná, nespolupracovala, chcela odchádzať z oddelenia, myslenie bolo inkoherentné, rozprávala z cesty, nevedela, kde je, čo sa deje, bola dezorientovaná. Ošetrujúci lekár uviedol, že ide o opakované umiestnenie umiestnenej, pričom umiestnená bola hospitalizovaná od 27.07.2021 až do 26.08.2021. Ambulantná liečba momentálne postačujúca nie je, ani nebola, keďže umiestnená bola nonkompliantná, nespolupracovala, lieky neužívala.
9. Súd z výsluchu umiestenej zistil, že nevie, akým cieľom sa sem dostala, ako sa sem dostala, s kým sa sem dostala, po strave zvracia, už sa nechce liečiť v tomto zariadení. Prišla sem asi pred dvomi týždňami. Prišla sanitkou. Prišla kvôli zdravotným problémom a nepamätá si nič. Bývala sama, bola sirota, rodičia jej zomreli, bola odkázaná sama na seba. Vie, že ju dali do sanitky a sem priviezli. Nevie, prečo takto hrozne vyzerá. Prosila Pána Boha, aby ju prijal, aby nebola nikomu na obtiaž. Berú jej len krv, dávajú infúzie a všetko zbytočne. Zbytočne z jej hľadiska je jej vnútorný pocit, že to nepotrebuje, lebo len siláci ostali, slabí padli nadol. Ju nemal kto držať životnou cestou, preto takto dopadla. Dopadla zle z pohľadu fyzična a psychična. Psychične sa cíti úplne dole, naje sa a zvracia, všetko dá von, a to nie je dobrá známka. Hlasy nepočuje, už nemá vôľu žiť z dôvodu, že vyzerá takto zúbožene, má už 67 rokov, nemá nikoho, kto by stál za ňou a bola veriaci človek. Nevie posúdiť, či je veriaca, alebo nie. Rozprávala sa s Bohom, prosila ho, aby ju zobral k sebe, nevie, kedy to bolo. Nemá nikoho, mala známe, kamarátky, ale nevie, kde sú, deti nemá, všetci súrodenci zomreli, sestra, brat. Cíti sa teraz veľmi zle z dôvodu psychična. Nemala by tu čo robiť, nemá tu čo robiť, cíti vyčerpanie, slabosť. Nikdy nebola hospitalizovaná, ambulantne sa liečila u psychiatra E. F., ale dávno, nepamätá si, kedy uňho naposledy bola, vtedy jej dal lieky, užívala ich. Nesúhlasí s hospitalizáciou, chce už voľne ísť von. Sama nevie, čo bude robiť von. 10. Z výsluchu procesného opatrovníka súd zistil, že je dcérou umiestnenej. Myslí si, že je potrebná hospitalizácia umiestenej, pretože dlhšie si s ňou nevedia poradiť, nevedia jej pomôcť. Umiestnená je dlhodobo psychiatrický pacient, preto vedia, keď sa jej zdravotný stav zhoršil. Pred umiestnením bol jej zdravotný stav akútny, pretože neužívala lieky, nejedla, nepila, utekala z domu, bola nezastaviteľná, mala paniku vojsť do bytu, že sa niečo stane, mala halucinácie a hovorila len „zomrieť, zastreliť“. V čase prijatia bola nie len v zlom psychickom, ale aj fyzickom stave. Hovorila len „spopolniť, zastreliť“. Predtým sa bola poradiť u ošetrujúceho lekára umiestnenej, ktorý poradil inú liečbu, iné lieky, ktoré umiestnená odmietla užívať, preto ako jediná ostala len hospitalizácia. Momentálne s umiestnenou nežije v spoločnej domácnosti. Umiestnená žije s druhou dcérou, sestrou procesného opatrovníka. Myslí si, že má s umiestnenou veľmi dobrý vzťah. Umiestnená bola hospitalizovaná možno 5-krát. Aktuálne jej ošetrujúcim psychiatrom je E. C., E. F. nemala nikdy. Umiestnená chodila pravidelne na kontroly keď bola v poriadku, keď sa zhoršil jej zdravotný stav, chodila s ňou. Naposledy boli na kontrole pred tromi týždňami. Určite aktuálne nie je postačujúca pre umiestnenú ambulantná liečba. Umiestnená lieky buď neužívala, a keď ich užila, vyzvracala sa. Zdravotný stav umiestnenej sa začal zhoršovať, keď jej zistili
zvýšený cukor, dali jej na to tabletky, umiestnená postupne začala vysadzovať psychiatrické lieky, na cukor tabletky brala, vtedy začali aj žalúdočné problémy, bolo to asi 1 – 2 mesiace pred hospitalizáciou. Psychický stav umiestnenej sa vtedy začal zhoršovať, začala mať depresie, začala hovoriť niečo z cesty. Keď išiel napríklad sused, povedala, že je veľký chlap, aby ju zastrelil, že ona už dávno mala byť pod zemou, že je schránka bez duše. Tiež si umiestnená ľahla pod strom, aby si ju zobral k sebe. Pred hospitalizáciou svojich blízkych nespoznávala, opatrovníčke vykala, hovorila, že sestra je niekde na dovolenke, napriek tomu, že sa jej pokúšala dovolať, ale umiestnená jej nezdvíhala. Vnúčatá, keď sa jej prihovorili, nereagovala na ne, bola ako neprítomná. Umiestnená už v čase, keď bola hospitalizovaná, bola taká apatická, aj keď prišla záchranka po ňu, tak neprotestovala, myslela si, že ju asi zobrali na nejakú poslednú cestu, pretože od nich si pýtala elektrické kreslo.
11. Súd z prijímajúcej správy zistil, že umiestnená žije v byte s dcérou, má žijúcu sestru. V subjektívnej časti správy je uvedené, že umiestnená vstala z mŕtvych, bola znovuzrodená, nevie, čo presne sa stalo, nepamätá si to, ale zomrela a vstala z mŕtvych, ale teraz je stále mŕtva, ani orgány nemá, ale inak sa má dobre, vzhľadom na toto, nepamätá si nič, nevie, čo sa stalo, nebola tu ešte, nikde sa nelieči, na nič sa nelieči. S Bohom sa zhovára, počula ho, má príjemný hlas, vidí také dušičky, také zlaté kvety, teraz ani nie. Nechce tu byť, lebo ona chce ísť a dať sa pochovať, chce takú injekciu na smrť. V objektívnej časti je uvedené, že umiestnená prichádza v doprovode personálnu RZP, hygiena zachovaná, spoločenské normy rešpektuje, kontakt nadviaže, odpovedá na kladené otázky ochotne, reč dobre zrozumiteľná, očný kontakt nemožno zhodnotiť, pretože má na očiach slnečné okuliare, mimika a gestikulácia bez pozoruhodností, počas vyšetrenia spočiatku spolupracuje, potom nie, je nutné ju usmerňovať, nesúhlasí s hospitalizáciou. Vedomie má lucídne, orientovaná kompletne správne. PMT nestabilná, nálada bludná, afektivita labilná, zvýšená tenzia, bez anxiety, myslenie asociačne uvoľnené, v myslení nihilistické bludné obsahy, vo vnímaní auditívne aj vizuálne halucinácie, v správaní vysadenie liekov, dezorganizované, panicky motivované konanie, spánok a chuť do jedla nevyšetriteľná pre nespoluprácu. Umiestnenej bola stanovená diagnóza F20.0 Paranoidná schizofrénia.
12. Súd v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení musí v krátkej lehote rozhodnúť o tom, či osobná sloboda umiestneného bola obmedzená v súlade so zákonom. Krátkosť lehoty na rozhodnutie slúži eliminovaniu najmä neodôvodneného zásahu a dĺžky jeho trvania. Keďže od rozhodnutia súdu záleží zákonnosť obmedzenia osobnej slobody umiestneného, je súd touto lehotou viazaný. Pri rozhodovaní súdu o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení je nutné zdôrazniť, že súdna autorizácia nedobrovoľnej hospitalizácie sa týka iba obmedzenia osobnej slobody. V žiadnom prípade a priori neautorizuje všetky nedobrovoľné liečebné úkony a zákroky, ku ktorým v priebehu nedobrovoľnej hospitalizácie dochádza. Pokiaľ ide o nedobrovoľnú hospitalizáciu osôb s duševnou poruchou, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uplatňuje tzv. Winterwerp test (pozri rozsudok Johnson proti Nórsku, § 60, aplikujúci závery rozsudku Winterwerp proti Holandsku, § 38-40): a) daná osoba musí byť preukázateľne – na základe objektívneho lekárskeho nálezu, spravidla psychiatrického posudku – považovaná duševne chorú, b) jej duševný stav musí byť takej povahy a stupňa narušenia, že sa zbavenie slobody v podobe povinnej ústavnej starostlivosti javí ako nevyhnutné, c) trvanie ústavnej starostlivosti je závislé od trvania duševnej choroby, resp. stavu odôvodňujúceho nevyhnutnú ústavnú starostlivosť. Pri skúmaní naplnenia uvedených podmienok súd vychádza najmä z prijímacej lekárskej správy, výsluchu lekára, umiestneného, procesného opatrovníka, ako aj z ďalších skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo. V rámci vnútroštátnej právnej úpravy Slovenskej republiky podmienkou prevzatia a držania umiestnenej osoby v zdravotníckom zariadení je odôvodnené a preukázané nebezpečenstvo, že v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy táto ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Na dôkaz splnenia tejto podmienky nestačí tvrdenie osoby alebo osôb domáhajúcich sa prevzatia iného do ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu. Súd musí zistiť, či k prevzatiu došlo preto, lebo chorý naozaj ohrozil seba alebo svoje okolie spôsobom, ktorý je dostatočne závažný na to, aby sa obmedzila jeho osobná sloboda a musí vykonať aj výsluch chorého a ošetrujúceho lekára (rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 79/93).
13. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia boli dané zákonné dôvody. Súd prihliadol na vyjadrenie ošetrujúceho lekára, zdravotnú dokumentáciu a na výsledky výsluchu opatrovníka a umiestnenej. Súd má za preukázané, že umiestnená trpí na základe lekárskeho nálezu duševnou poruchou F20.0 Paranoidná schizofrénia. U umiestnenej ide o opakovanú nedobrovoľnú hospitalizáciu. Umiestnená by mala navštevovať
psychiatrickú ambulanciu, ale v ambulantnej liečbe nedodržiava odporučenia, lieky neužíva, ak ich užije, vyzvracia ich, čím sa ich užitie míňa účinku. Umiestnená má nihilistické bludné prejavy, keď na jednej strane sama uvádza, že už je mŕtva, že bola znovuzrodená a zároveň na druhej strane chce zomrieť, vyhľadáva príležitosti, kde by mohol byť ukončený jej život, keďže sa považuje za mŕtvu schránku. Takýmito myšlienkami, či konaním, je priamo ohrozený život a zdravie umiestnenej, keď nemá súdne vnímanie seba v reálnom svete. Rovnako tak stráca kontakt s realitou, keď sama uvádza, že nemá deti a že jej neostal nikto blízky, hoci v skutočnosti má dve dcéry a vnúčatá. Súd tak mal za preukázané, že umiestnená dlhodobo trpí duševnou poruchou, ktorá v dôsledku neužívania medikamentóznej liečby sa tak zhoršila, že prestala vnímať realitu, trpí halucináciami, v rámci ktorých sa rozpráva s Bohom, vidí dušičky a má túžbu zomrieť. Na základe uvedeného mal súd preukázané splnenie podmienok pre rozhodnutie, že prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia bolo v súlade so zákonom. 14. Záverom súd poukazuje na ustanovenie § 263 CMP, v zmysle ktorého zdravotnícke zariadenie môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.