Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-2-2021.pdf
PDF · 74.46 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/2/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Mareka Olekšáka, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., sídlo Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený advokátskou kanceláriou: verita, s.r.o., sídlo Miletičova 5B, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 940 875, proti povinnému: T. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Z. XXX, o vymoženie peňažného plnenia vo výške 801,94 eura s príslušenstvom, o späťvzatí návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Odvolací súd späťvzatie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie p r i p ú š ť a , uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11Er/202/2013 - 9 z 28. februára 2014 r u š í a exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným vo výrokovej časti (t. j. uznesením č. k. 11Er/202/2013 - 9 z 28. februára 2014) podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo doručené oprávnenému dňa 26.03.2014 a povinnému dňa 24.03.2014.
3. Oprávnený včas podaným odvolaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.04.2014, napadol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
4. Tým nastal podľa § 206 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“) v znení účinnom do 30.06.2016 suspenzívny účinok odvolania, znamenajúci, že odvolaním napadnuté rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Tento suspenzívny účinok podaného odvolania zostáva podľa § 470 ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) zachovaný aj po nadobudnutí Civilného sporového poriadku dňa 01.07.2016, ktorý nahradil dovtedajší procesnoprávny predpis upravujúci komplexne civilné súdne odvolacie konanie
- Občiansky súdny poriadok a ktorý Civilný sporový poriadok sa podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP inak uplatňuje aj na toto konanie.
5. Oprávnený následne v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 29.12.2014 navrhol okrem iného zastavenie exekúcie.
6. Odvolací súd uvedený návrh oprávneného, vzhľadom na to, že bol podaný ešte v prvej z dvoch hlavných fáz exekučného konania, t. j. vo fáze pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorou sa začína druhá fáza exekučného konania - samotná exekúcia (§ 36 ods. 2 veta
druhá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013), posúdil podľa obsahu (§ 41 ods. 2 OSP v znení účinnom do 30.06.2016, t. j. v čase jeho urobenia), v ktorom oprávnený jednoznačne určitým a zrozumiteľným bezpodmienečným prejavom vôle žiadal exekúciu zastaviť, ako späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie, na podklade ktorého pred podaním späťvzatia rozhodol súd prvej inštancie predmetným uznesením. K totožnému právnemu záveru o nutnosti posúdenia uvedeného návrhu oprávneného ako späťvzatia jeho návrhu na vykonanie exekúcie dospel napr. aj Krajský súd v Prešove v uznesení sp. zn. 23CoE/23/2015 z 27. novembra 2015. Uvedený procesný úkon bol podľa právnej úpravy účinnej ku dňu jeho vykonania prípustným procesnoprávnym úkonom podľa § 251 ods. 4 v spojení s § 208 OSP.
7. Právny účinok uvedeného procesnoprávneho úkonu oprávneného - späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie (spočívajúci v povinnosti na tento úkon prihliadať, o ňom konať a rozhodnúť) taktiež zostal podľa § 470 ods. 2 vety prvej CSP zachovaný aj po nahradení Občianskeho súdneho poriadku Civilným sporovým poriadkom, hoci po nadobudnutí Civilného sporového poriadku dňa 01.07.2016 musí byť o ňom rozhodnuté vzhľadom na princíp okamžitej aplikability novej procesnoprávnej úpravy, normovaný v § 470 ods. 1 CSP, už podľa tejto novej úpravy, obsiahnutej v § 370 CSP. Táto nová procesnoprávna úprava, obsiahnutá v § 370 CSP, je subsidiárne primerane aplikovateľná podľa § 2 CSP aj v exekučnom konaní, keďže v Exekučnom poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013, ktoré je pre prejednávanú vec relevantné vzhľadom na prechodné ustanovenie § 243b ods. 1 Exekučného poriadku) absentujú osobitné ustanovenia o dispozičnom procesnom úkone s predmetom konania (ktorým je vo fáze do vydania poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie), urobeným po tom, ako na podklade návrhu, ku ktorého späťvzatiu došlo, už rozhodol exekučný súd, avšak jeho rozhodnutie ešte nadobudlo právoplatnosť. Primeraná aplikovateľnosť § 370 CSP v prejednávanej veci znamená, že tam, kde sa v § 370 CSP uvádza späťvzatie žaloby, myslí sa tým v exekučnom konaní za uvedených okolností späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie.
8. Keďže teda oprávnený potom, ako súd prvej inštancie predmetným uznesením na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie žiadosť súdneho exekútora zamietol (keď základom podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je práve návrh oprávneného na vykonanie exekúcie), avšak predtým, ako toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť, (posudzujúc jeho podanie z 19.12.2014 podľa obsahu) vzal späť návrh na vykonanie exekúcie, Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) o ňom rozhodoval podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP v nadväznosti na § 2 CSP. 9. Podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (ods. 1). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (ods. 2).
10. Len primeraná aplikácia subsidiárneho ustanovenia § 370 ods. 2 CSP v intenciách prejednávanej veci má za následok odchýlku od uvedeného ustanovenia v tom smere, že pred rozhodovaním o späťvzatí návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie odvolací súd vzhľadom na príslušné štádium exekučného konania, v ktorom ešte ani nedochádza k zásahu do práv a právom chránených záujmov povinného a nevznikajú mu ani žiadne povinnosti a povinný dokonca ani nie je osobou oprávnenou podať proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odvolanie (keďže odvolanie môže podať len ten účastník exekučného konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané - § 359 CSP a uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vydaným v neprospech povinného, ale oprávneného) nezisťuje stanovisko povinného k späťvzatiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Z rovnakých dôvodov a vzhľadom na osobitnú povahu a predmet exekučného konania je súčasne vylúčená aj absencia vážnych dôvodov, pre ktoré by mohol povinný so späťvzatím návrhu oprávneného nesúhlasiť.
11. Za uvedenej procesnej situácie, o akú ide aj v prejednávanej veci, preto odvolací súd pri primeranej aplikácii § 370 ods. 1, ods. 2 CSP vždy pripustí späťvzatie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, uznesenie exekučného súdu ako súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zruší a exekučné konanie zastaví.
12. Z už uvedených dôvodov preto odvolací súd po zistení, že oprávnený vzal návrh na vykonanie exekúcie späť potom, ako súd prvej inštancie predmetným uznesením zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonania exekúcie, ale skôr, ako nadobudlo právoplatnosť, podľa § 370 ods. 1, ods. 2 veta druhá CSP týmto uznesením rozhodol, že späťvzatie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie pripúšťa, uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ruší a exekučné konanie zastavuje.
13. Zrušením uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a zastavením exekučného konania ako celku súčasne odpadol dôvod konať o odvolaní oprávneného proti uvedenému uzneseniu.
14. Čo sa týka trov exekúcie vzniknutých v exekučnom konaní, zastavenom týmto uznesením, tak odvolací súd o týchto nerozhodoval, keďže bude o nich konať a rozhodovať súd prvej inštancie ako exekučný súd podľa § 243b ods. 1 v spojení s § 200 ods. 2 (v znení účinnom do 31.10.2013) Exekučného poriadku. Odvolací súd zvolil takýto postup z dôvodu, že proti uzneseniu o trovách exekúcie zastavovanej exekúcie, resp. širšie zastavovaného exekučného konania podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 nie je s poukazom na prechodné ustanovenie § 243b ods. 3 Exekučného poriadku (ktoré je lex specialis k všeobecnému prechodnému ustanoveniu obsiahnutému v § 243b ods. 1 Exekučného poriadku) v spojení s vypustením § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 od 01.11.2013 prípustné odvolanie (k tomu bližšie aj vlastná prejudikatúra odvolacieho súdu - napr. bod 7.3. odôvodnenia uznesenia sp. zn. 26CoE/103/2019, bod 28. odôvodnenia uznesenia sp. zn. 26CoE/119/2019). Vylúčenie preskúmavacej právomoci odvolacieho súdu vo vzťahu k výroku o trovách exekúcie v prejednávanej veci je prejavom zásady, že exekučné konanie v časti rozhodovania o trovách exekúcie pri zastavení exekučného konania je jednoinštančné, pričom v tejto prvej a súčasne jedinej inštancii koná v zásade exekučný súd ako súd prvej inštancie (§ 45 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013). Odvolací súd, rešpektujúc uvedenú zásadu jednoinštančnosti rozhodovania o trovách exekúcie, ktoré vznikli v zastavovanom exekučnom konaní, o trovách exekúcie nekonal a nerozhodoval a toto konanie a rozhodovanie ponechal v celom rozsahu na súde prvej inštancie ako exekučnom súde. Odvolací súd podporne zohľadnil aj skutočnosť, že takéto rozhodovanie o trovách exekúcie má len akcesorický charakter vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu o zastavení exekučného konania.
15. Okrem náhrady trov exekúcie rozhodne súd prvej inštancie aj o návrhu oprávneného na vrátenie súdneho poplatku (ktorý oprávnený uviedol v podaní z 19.12.2014, ktorého obsahom bolo aj späťvzatie jeho návrhu na vykonanie exekúcie), keďže práve súd prvej inštancie je súdom primárne konajúcim aj v poplatkových veciach podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (§ 12).
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z. k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12. apríla 2018).