Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 393/2026
PDF · 199 KB
No categories available
I. ÚS 393/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Janka Kráľa 232/5/A, Lučenec, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/42/2025 z 24. februára 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. júna 2026 sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na rešpektovanie obydlia podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorého zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie sa spoločne s priznaním náhrady trov konania domáha. Sťažovateľ súčasne navrhuje subsidiárne zrušenie rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/76/2023 z 8. augusta 2024 v spojení s opravným uznesením z 8. októbra 2024 a rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 17C/93/2018 z 24. novembra 2022 a odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu a rozsudkov krajského súdu z 8. augusta 2024 a okresného súdu z 24. novembra 2022.
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ vystupoval v procesnom postavení žalobcu v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 17C/93/2018, pričom sa proti
žalovaným 1 až 4 domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby a určenia vlastníctva k označeným nehnuteľnostiam.
3. Okresný súd rozsudkom z 22. apríla 2021 žalobu zamietol (výrok I), návrh na prerušenie konania zamietol (výrok II), žalovaným 1 až 3 priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III), určil, že o sume náhrady trov konania sa rozhodne samostatným uznesením (výrok IV), a žalovanému 4 nepriznal náhradu trov konania (výrok V).
4. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 9Co/91/2021 z 21. apríla 2022 rozsudok okresného súdu z 22. apríla 2021 v zamietajúcom výroku, čo sa týka určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, potvrdil (výrok I) a v zamietajúcom výroku týkajúcom sa určenia vlastníckeho práva sťažovateľa k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam a vo výrokoch o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (výrok II). Odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania bolo odmietnuté (výrok III).
5. Po vrátení veci okresný súd opätovne rozhodol rozsudkom z 24. novembra 2022 tak, že žalobu v časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva sťažovateľa k presne vymedzeným nehnuteľnostiam zamietol (výrok I), žalovaným 1 až 3 priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II) a určil, že o sume náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok III).
6. Na odvolanie bol rozsudok okresného súdu z 24. novembra 2022 potvrdený ako vecne správny rozsudkom krajského súdu z 8. augusta 2024. Krajský súd zdôraznil, že zamietnutie žaloby vo výroku o neplatnosť dobrovoľnej dražby vedie k logickému záveru o tom, že dražba prebehla v súlade so zákonom, pričom z tohto záveru je potrebné vychádzať pri posúdení procesnej prípustnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby. Krajský súd na podklade uvedeného potvrdil nedostatok naliehavého právneho záujmu sťažovateľa na požadovanom určení, keďže konštatovanie platnosti dobrovoľnej dražby vedie k nespochybniteľnému záveru o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam, ktoré prešlo udelením príklepu na vydražiteľa.
7. Dovolanie podané proti rozsudku krajského súdu z 8. augusta 2024 bolo odmietnuté napadnutým uznesením.
II. Argumentácia sťažovateľa
8. Sťažovateľ argumentuje, že v konaní namietal nesplnenie základných hmotnoprávnych predpokladov výkonu záložného práva, na podklade čoho následne došlo k dobrovoľnej dražbe.
9. Sťažovateľ namieta, že súdy sa vôbec vecne nevysporiadali s otázkami, ktoré boli pre zákonnosť zásahu rozhodujúce (zosplatnenie úveru, splatnosť pohľadávky, riadne doručenie rozhodujúcich výziev, spotrebiteľský charakter úverovej dokumentácie, neprijateľné podmienky a proporcionalita zásahu do obydlia). Všeobecné súdy však túto otázku vo vlastníckej vetve nepovažovali za rozhodujúcu.
10. Konštatovanie najvyššieho súdu o tom, že otázka zosplatnenia nebola základom právneho posúdenia pre absenciu naliehavého právneho záujmu, je podľa sťažovateľa ústavne neakceptovateľné a predstavuje v konečnom dôsledku odmietnutie spravodlivosti. Sťažovateľ tvrdí,
že súd nemôže vytvoriť procesnú prekážku, ktorá mu následne umožní odmietnuť prieskum hmotnoprávnej otázky výkonu záložného práva rozhodujúcej pre stratu vlastníctva.
11. Za ústavne problematický označuje sťažovateľ záver najvyššieho súdu o tom, že zamietnutie žaloby o neplatnosť dražby má za následok konštatovanie o tom, že dražba je platná. Takýto pozitívny deklaratórny účinok však nemožno vyvodiť v prípade, ak súdy neskúmali spotrebiteľský úverový vzťah. Najvyšší súd sa mal zaoberať skúmaním, či posúdenie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva nebolo extrémne formalistické.
12. Odklad vykonateľnosti sťažovateľ odôvodňuje existenciou hrozby vykonania úkonov vedúcich k vyprataniu nehnuteľnosti, prípadne jej odovzdaniu alebo prevodu na ďalšiu osobu alebo výkonu práv odvoditeľných z dobrovoľnej dražby. Sťažovateľovi tak hrozí závažná a prakticky nenahraditeľná ujma.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
13. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka ústavnej neudržateľnosti rozhodnutia najvyššieho súdu vydaného v dovolacom konaní pre vadu zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP v konaní o určenie vlastníckeho práva sťažovateľa. Argumentácia sťažovateľa atakuje formálnosť posúdenia otázky (ne)existencie naliehavého právneho záujmu sťažovateľa na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby.
14. V úvode tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd považoval za žiaduce vyjadriť sa k predmetu ústavného prieskumu, ktorý je vymedzený v bode 1 tohto uznesenia. V ústavnej sťažnosti síce sťažovateľ namieta aj porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, no označuje ho ako základné právo na spravodlivé prerokovanie veci, čo zjavne nie je obsahová súčasť označeného práva, ktorého podstatou je zaistenie prerokovania veci bez zbytočných prieťahov, možnosti vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a v prítomnosti sporovej strany či účastníka konania. Berúc do úvahy dôvody ústavnej sťažnosti, ktorými je ústavný súd spoločne s rozsahom návrhu viazaný [§ 45 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)], a zohľadňujúc, že súčasťou ústavného prieskumu sú námietky porušenia práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd vymedzil ústavnoprávny prieskum tak, ako to vyplýva z bodu 1 tohto uznesenia.
15. Z príloh k ústavnej sťažnosti vyplýva, že predmetom sporu iniciovaného sťažovateľom ako žalobcom bolo určenie, že dobrovoľná dražba, ktorá prebehla 16. mája 2018, je neplatná a zároveň určenie, že sťažovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby. Ako to naznačil vo svojich úvahách aj najvyšší súd, zohľadňujúc obsah žaloby sťažovateľa, oba žalobné nároky, nárok na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ako aj nárok na určenie vlastníckeho práva vychádzali z totožného skutkového a právneho základu. Uvedená skutočnosť je rozhodujúca (aj) pre posúdenie opodstatnenosti ústavnoprávnej argumentácie sťažovateľa, ktorú ústavný súd hodnotí ako nedôvodnú. Totožnosť skutkového a právneho stavu totiž nerobí z nároku
na určenie vlastníctva samostatnú vec, ale vec, ktorá je priamo závislá od výsledku nároku na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
16. Z ďalších príloh k ústavnej sťažnosti vyplýva skutočnosť podstatná pre vyhodnotenie argumentácie sťažovateľa ako nedôvodnej, a to že konanie vo veci určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby bolo právoplatne skončené 6. júna 2022 (body 3 a 4 tohto uznesenia). Predmetom označeného sporového konania zaťažujúceho sťažovateľa ako žalobcu povinnosťou tvrdenia, ako aj dôkaznou povinnosťou bolo zisťovanie prípadných porušení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, resp. (ne)platnosť zmluvy o úvere, resp. záložnej zmluvy. Z rozsudkov súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu (body 3 a 4 tohto uznesenia) pritom vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu bola argumentácia sťažovateľa ako žalobcu atakujúca neplatnosť zmluvy o úvere (existencia neprijateľných podmienok), ako aj záložnej zmluvy (aj keď bez bližšej konkretizácie, v čom spočíva neplatnosť záložnej zmluvy). Obdobne bola predmetom súdneho prieskumu v označených rozhodnutiach vydaných v konaní o určenie neplatnosti dražby aj otázka vyhlásenia pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú bol navrhnutý výkon záložného práva s osobitným zdôraznením skutočnosti, že v priebehu dražby sťažovateľ obsah predmetného písomného vyhlásenia nenamietol.
17. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu z 22. apríla 2021 v spojení s rozsudkom krajského súdu z 21. apríla 2022 pritom preukazuje, že vo veci žaloby sa konajúce súdy súdnym prieskumom hmotnoprávnych predpokladov výkonu záložného práva zaoberali (body 8 a 9 tohto uznesenia), a to vzhľadom na sporový charakter konania konfrontáciou s argumentmi predloženými samotným sťažovateľom ako žalobcom (na tomto mieste ústavný súd akcentuje výslovný záver okresného súdu a krajského súdu k zanedbaniu povinnosti tvrdenia konkrétnych skutočností namietajúcich neplatnosť zmluvy o záložnom práve).
18. Námietky (ne)ústavnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci či jeho postupu sú v konaní o ústavnej sťažnosti nepriamo determinované ústavnou sťažnosťou napadnutým rozhodnutím, resp. napadnutým postupom orgánu verejnej moci. Základným predpokladom na uplatnenie právomoci ústavného súdu preskúmať opodstatnenosť námietok sťažovateľa je preto v prípade napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej moci relevantnosť týchto námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, resp. jeho dôvodom (IV. ÚS 184/2019).
19. Konanie o určenie vlastníckeho práva bolo vrátené súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie rozsudkom krajského súdu z 21. apríla 2022 (výrok II) z dôvodu nepreskúmateľnosti odôvodnenia. Predmetom následného konania o určenie vlastníckeho práva už však nemohli byť opätovne totožné otázky, ku ktorým sa všeobecné súdy vyjadrovali v časti už právoplatne skončeného konania o určenie neplatnosti dražby. Z uvedeného dôvodu neprichádza do úvahy možnosť záveru o tom, že zo strany všeobecných súdov konajúcich o určení vlastníctva došlo k odopretiu účinného prieskumu hmotnoprávnych predpokladov výkonu záložného práva.
20. Ani námietka o ústavne problematickom závere stotožňujúcom zamietnutie žaloby o neplatnosť dražby s platnosťou dražby nie je spôsobilá viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa. Sťažovateľ spochybňuje tento pozitívny deklaratórny účinok s odkazom na skutočnosť, že v rámci konania o určenie vlastníckeho práva vo veci konajúce súdy neskúmali spotrebiteľský úverový vzťah. Skutočnosť súdneho prieskumu týchto okolností v rámci konania o neplatnosť dražby však
spôsobuje, že aj táto argumentácia sťažovateľa je v nadväzujúcom konaní o určenie vlastníckeho práva bez reálnej možnosti zásahu do práv na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie.
21. Totožnosť skutkového a právneho stavu veci a zamietnutie žalobného nároku na určenie neplatnosti dražby je legitímnou a zároveň dostatočnou premisou k záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu sťažovateľa na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby. Jediným právnym prostriedkom spôsobilým spochybniť vlastnícke právo nadobudnuté v dobrovoľnej dražbe bola žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Neúspešnosť žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby nemožno obchádzať konaním o určenie vlastníckeho práva pri opätovnom súdnom preskúmavaní hmotnoprávnych podmienok dobrovoľnej dražby.
22. Vzhľadom na už uvedené je posúdenie dovolacieho súdu, ktorý postup odvolacieho súdu o zamietnutí žaloby o určenie vlastníckeho práva pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu označil za súladný s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, nevyhnutné považovať za ústavne udržateľné. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je legitímnou procesnou prekážkou, ktorá bránila všeobecnému súdu pokračovať v dokazovaní a meritórne vec posúdiť.
23. Dovolací súd v kontexte namietanej vady zmätočnosti pre nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu preto náležitým spôsobom poukázal na podstatné časti rozsudku krajského súdu z 8. augusta 2024 (pozri predovšetkým bod 6 tohto uznesenia), v ktorom odvolací súd zdôraznil, že ohrozenie postavenia sťažovateľa nemohlo byť odstránené inak ako pozitívnym výsledkom v konaní o určenie platnosti dobrovoľnej dražby, k čomu však nedošlo, čo postačovalo pre záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu sťažovateľa na určení vlastníctva.
24. Na tomto podklade je záver dovolacieho súdu o nedôvodnosti vady zmätočnosti podložený dostatočnými a zrozumiteľnými dôvodmi, a preto aj ústavne udržateľný.
25. Podstatou odmietnutia dovolania podaného sťažovateľom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP – odklon od ustálenej judikatúry najvyššieho súdu a § 421 ods. 1 písm. b) CSP – rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená, bola procesná neprípustnosť dovolania s ohľadom na skutočnosť, že položené právne otázky nemali právnu relevanciu.
26. V kontexte vady nesprávneho právneho posúdenia veci ústavný súd odkazuje na už judikované právne závery dovolacieho súdu, podľa ktorých právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej, t. j. že ide o otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/158/2017 z 11. októbra 2017).
27. Sťažovateľom položené hmotnoprávne otázky týkajúce sa úverovej zmluvy a záložnej zmluvy pritom neboli pre rozhodnutie odvolacieho súdu v konaní o určenie vlastníctva (zamietnutie žaloby pre procesný nedostatok naliehavého právneho záujmu) relevantné. Záver o neprípustnosti dovolania podaného pre nesprávne právne posúdenie pre procesný nedostatok spočívajúci v neexistencii právnej otázky kľúčovej pre výsledok sporu a jej riešenie je preto ústavne udržateľný.
28. Predbežné závery ústavného súdu vedú napokon k záveru, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu požiadavky vyplývajúce pre dovolací súd pri preskúmavaní prípustnosti a dôvodnosti dovolania podaného sťažovateľom z dôvodov zmätočnosti a nesprávneho právneho posúdenia
napĺňa. Odôvodnenie neprípustnosti dovolania, poukazujúc na nedôvodnosť námietky zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj nerelevantnosť formulovaných otázok na prejednávanú vec, nemožno posúdiť ako arbitrárne, t. j. také, ktorým by neboli rešpektované záruky obsiahnuté v základnom práve na súdnu ochranu či v práve na spravodlivé súdne konanie. Naopak, odôvodnenie poskytnuté najvyšším súdom je logické a majúce oporu v zákonnej právnej úprave dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, ako aj ustálenej judikatúre dovolacieho súdu. Záver o odmietnutí dovolania preto ústavný súd nepovažuje za ústavne neudržateľný, čo vedie k záveru o odmietnutí ústavnej sťažnosti v časti označených práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
29. Vzhľadom na to, že námietka porušenia hmotných práv – ochrany majetku a rešpektovania obydlia je vecne previazaná s argumentáciou o porušení práv na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie, ku ktorému ústavný súd nedospel, napadnutým uznesením najvyššieho súdu nemohlo dôjsť ani k porušeniu čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, čl. 8 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, čo vedie k odmietnutiu časti ústavnej sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
30. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uvedených v ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júna 2026
Miroslav Duriš predseda senátu