Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 385/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľov , , a , , obaja , zastúpených URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -48 z 8. februára 2024 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci

1. Sťažovatelia sa v poradí druhou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. júna 2026 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Mestského súdu Bratislava IV (ďalej len „mestský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. [konanie pôvodne vedené pred Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. , (ďalej len „napadnuté konanie“)]). Navrhujú tiež uložiť príkaz mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a priznať každému zo sťažovateľov primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur a náhradu trov konania.

2. Nálezom č. k. -48 z 8. februára 2024 (právoplatným 22. februára 2024) ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , listiny a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru postupom mestského súdu v napadnutom konaní,

mestskému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a priznal každému zo sťažovateľov primerané finančné zadosťučinenie 1 000 eur a náhradu trov konania.

3. Z opakovane podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia v procesnom postavení žalobcov sú stranami v tzv. spotrebiteľskom spore, v ktorom sa domáhajú určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi nimi ako dlžníkmi ‒ spotrebiteľmi a žalovaným Československá obchodná banka, a.s., ako veriteľom 28. júla 2016 je bezúročná a bez poplatkov (sťažovateľom poskytnutý úver vo výške 10 000 eur ‒ povinnosť sťažovateľov zaplatiť celkovú sumu 14 266,80 eur). Napadnuté konanie sa začalo podaním žaloby na okresnom súde 7. apríla 2017, ku dňu podania ústavnej sťažnosti tak trvá 9 rokov a 2 mesiace, počas ktorých mestský súd podľa sťažovateľov koná „nesústredene, neefektívne a nehospodárne“. Do momentu podania ústavnej sťažnosti právoplatne nerozhodol o výške náhrady trov konania, čím napadnuté konanie nie je stále právoplatne skončené.

4. Opíšuc chronologický priebeh napadnutého konania, v jeho podstatnej časti uvádzajú, že mestský súd v ich veci rozhodol rozsudkom č. k. -209 z 29. mája 2024, ktorým žalobu sťažovateľov zamietol. O podanom odvolaní sťažovateľov rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. z 26. novembra 2024, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (I. výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti sťažovateľom v rozsahu 100 % (II. výrok). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolací súd rozsudkom sp. zn. z 31. marca 2026 (právoplatným 6. mája 2026) zamietol dovolanie sťažovateľov a žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov dovolacieho konania mestský súd rozhodol uznesením č. k. -554 z 20. mája 2026, proti ktorému sťažovatelia podali 8. júna 2026 sťažnosť.

II. Argumentácia sťažovateľov

5. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv zbytočnými prieťahmi mestského súdu aj napriek uloženému príkazu konať nálezom ústavného súdu č. k. -48 z 8. februára 2024. Fáza rozhodovania o výške náhrady trov konania patrí medzi podružnú agendu všeobecných súdov, a tak nemožno hovoriť o jej právnej či faktickej zložitosti. V správaní sťažovateľov nie sú žiadne okolnosti, ktoré by mali byť zohľadnené vo vzťahu k vzniku zbytočných prieťahov. Sťažovateľmi uplatnené opravné prostriedky (v priebehu konania podanie odvolania, dovolania a aktuálne sťažnosť proti uzneseniu o výške náhrady trov, pozn.) im nemožno pričítať na ťarchu. Rozhodnutie o trovách konania je výlučne v dispozícii mestského súdu ako súdu prvej inštancie, ktorý je zodpovedný za predlžovanie napadnutého konania, a tým aj právnej neistoty sťažovateľov.

6. Citujúc početnú judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k problematike zbytočných prieťahov a osobitne k rozhodovaniu o trovách konania, sťažovatelia zdôrazňujú, že s ohľadom na celkovú dĺžku konania je pre nich dôležité, aby toto bolo právoplatne skončené vo všetkých jeho zložkách. Dôvodom je nielen satisfakčný, ale aj

ekonomický význam, ktorý sťažovatelia vnímajú v právoplatnom rozhodnutí. Navyše, ide o prioritný typ konania, v ktorom mal mestský súd konať s osobitou rýchlosťou.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všetky požadované náležitosti (, , , a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

8. Predmetnom posúdenia ústavného súdu bol v tomto prípade sťažovateľmi namietaný postup mestského súdu v napadnutom konaní z hľadiska existencie a príčin vzniku zbytočných prieťahov, a to v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -48 z 8. februára 2024, ktorý nadobudol právoplatnosť 22. februára 2024 (ďalej len „posudzované obdobie“) v intenciách námietky nečinnosti vo fáze rozhodovania o výške náhrady trov dovolacieho konania.

9. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , , , ).

10. Aj v tomto prípade ústavný súd pripomína, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , listiny (to platí, aj pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru – m. m. , , pozn.) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. , ).

11. Pri posudzovaní otázky, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou (m. m. , , rozsudky ESĽP vo veci Frydlender proti Francúzsku z 27. 6. 2000, č. 30979/96 a vo veci Záborský a Šmáriková proti Slovensku zo 16. 12. 2003, č. 58172/00) zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť veci,

o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu, a prihliada sa pritom aj na význam konania pre sťažovateľa.

12. Reflektujúc skutočnosť, že ústavný súd uvedené kritériá zohľadnil a analyzoval pri svojom rozhodovaní o predchádzajúcej ústavnej sťažnosti sťažovateľov (body 14 až 16 odôvodnenia nálezu ústavného súdu vo veci č. k. -48 z 8. februára 2024), ústavný súd konštatuje, že samotný časový úsek od právoplatnosti predošlého nálezu (2 roky a 3 mesiace) naznačuje existenciu možnosti opätovne vysloviť porušenie práv sťažovateľov zbytočnými prieťahmi. Takýto záver však je vyvrátený po dôslednom rozbore procesných úkonov súdu v posudzovanom období, v ktorom mestský súd vec meritórne rozhodol rozsudkom č. k. -209 z 29. mája 2024, ktorým žalobu sťažovateľov zamietol. Následne sa vec presunula mimo jeho dispozície, keď vo veci postupne rozhodovali súdy vyššej inštancie. V odvolacom konaní krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. z 26. novembra 2024 a v dovolacom konaní rozhodoval najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 31. marca 2026 právoplatným 6. mája 2026. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľov zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. Mestský súd rozhodol o výške priznanej náhrady trov dovolacieho konania, a to uznesením č. k. -554 z 20. mája 2026 (postup podľa ). Sťažovatelia podali 8. júna 2026 proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sťažnosť. Aktuálne je napadnuté konanie vo fáze rozhodovania zákonným sudcom o podanej sťažnosti.

13. V posudzovanej veci od vydania posledného rozhodnutia ústavného súdu o v poradí prvej ústavnej sťažnosti (bod 2 odôvodnenia tohto uznesenia) bol postup mestského súdu absolútne plynulý, a to tak vo fáze meritórneho rozhodnutia, ako aj vo fáze rozhodovania o výške náhrady trov po vrátení súdneho spisu z najvyššieho súdu.

14. Sťažovateľmi tvrdená nečinnosť mestského súdu vo fáze rozhodovania o výške priznanej náhrady dovolacieho konania nemá oporu v obsahu súdneho spisu. Zo samotného odôvodnenia ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú postup mestského súdu súvisiaci s časovým aspektom rozhodovania o výške náhrady trov dovolacieho konania. Časový aspekt pritom generalizujú poukazom na celkovú dĺžku trvania konania a deklarujú pretrvávanie stavu právnej neistoty, ktorý je prítomný napriek tomu, že vec je meritórne právoplatne skončená.

15. Mestský súd o výške priznanej náhrady trov dovolacieho konania rozhodol uznesením č. k. -554 z 20. mája 2026, teda len 14 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. z 31. marca 2026 (právoplatným 6. mája 2026). O sťažnosti sťažovateľov podanej 8. júna 2026 proti uzneseniu o výške priznanej náhrady trov konania mestský súd ku dňu podania ústavnej sťažnosti konal dva dni, z čoho je zrejmé, že o existencii prieťahov nie je možné ani len uvažovať. Nenáležitou je aj argumentácia sťažovateľov zameraná na konštatovanie hypotetickej dĺžky rozhodovania mestského súdu o podanej sťažnosti, pretože samotní sťažovatelia poukazujú na lehotu 60 dní na rozhodnutie ( per analogiam), ktorá k momentu podania ústavnej sťažnosti ešte neuplynula. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

16. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľov bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa ich ďalšími požiadavkami uvedenými v návrhu na rozhodnutie, o ktorých rozhodovanie je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2026

Miroslav Duriš predseda senátu