Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 413/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej Mgr. Petrom Arendackým, advokátom, Železničiarska 13, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo 17. februára 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. mája 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) uznesením okresného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť, vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnej pozícii povinnej účastníčkou exekučného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. o vymoženie peňažnej pohľadávky 820,73 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, a to platobného rozkazu okresného súdu sp. zn. z 27. októbra 2020 (ďalej len „exekučný titul“). Sťažovateľka sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi domáhala zastavenia exekúcie. Uznesením sp. zn. z 24. júla 2024 vydaným vyšším súdnym úradníkom bol návrh sťažovateľky zamietnutý. Namietala rozpornosť exekučného titulu zo zákonom, ako aj existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, pretože právny základ vymáhaného nároku predstavovalo poskytnutie spotrebiteľského úveru. Vyšší súdny úradník s poukazom na zjednocujúce uznesenie ústavného súdu č. k. PLz. -9 z 15. júna 2022 vykonal hmotnoprávny prieskum exekučného titulu vrátane celej zmluvnej dokumentácie, na ktorej podklade bol vydaný, a dospel k záveru, že ani s ohľadom na zjednocujúce uznesenie ústavného súdu neexistujú dôvody na zastavenie exekúcie. Oprávnený si uplatnil nevrátenú istinu poskytnutého úveru zníženú o úhrady, ktoré povinná za trvania zmluvného vzťahu vykonala, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne taktiež znížené o jednotlivé úhrady povinnej a náklady spojené

s uplatnením pohľadávky predstavujúce trovy základného konania. Neboli teda zistené žiadne neprijateľné zmluvné podmienky majúce vplyv na vymáhaný nárok.

3. Sťažovateľka napadla uznesenie vyššieho súdneho úradníka sťažnosťou, ktorú okresný súd napadnutým uznesením zamietol. V podanej sťažnosti sťažovateľka poukázala na neprijateľnú výšku ročného úroku vo výške 24,90 %, ktorý bol zmluvne dojednaný, čo malo zakladať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Okrem toho namietala, že nedošlo k skúmaniu bonity klienta ako spotrebiteľa, čo bolo úlohou právneho predchodcu oprávneného. Ďalej namietala, že (i) informácia o výške poistného 2,9 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez úhrady za poistenie výdavkov je neúplná a nedostatočná, (ii) údaj o RPMN v spotrebiteľskej zmluve je nesprávny, (iii) nedošlo k platnému zosplatneniu úveru. Výzva zo 14. februára 2019, ktorou ju oprávnený vyzval k úhrade celého úveru, nebola podľa jej názoru upozornením spotrebiteľa podľa a z ničoho nevyplýva, že by si oprávnený splnil zákonnú povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa . Ani ďalšia výzva z 26. augusta 2020 neodstraňovala túto vadu.

4. Okresný súd sa v napadnutom uznesení stotožnil so závermi vyššieho súdneho úradníka vrátane záverov vyplývajúcich z hmotnoprávneho prieskumu exekučného titulu v kontexte zjednocujúceho uznesenia ústavného súdu. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa bonity spotrebiteľa v nadväznosti na skutkové závery vyššieho súdneho úradníka (bod 20 uznesenia vyššieho súdneho úradníka) uviedol, že táto povinnosť predchádza uzavretiu zmluvy, je len predzmluvnou povinnosťou veriteľa a nemožno ju vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku v zmysle a už vôbec nie ako podmienku majúcu vplyv na vymáhaný nárok. V tejto súvislosti, ako aj v súvislosti s jednorazovým zosplatnením úveru poukázal na uznesenie ústavného súdu sp. zn. . Sťažnostné námietky tak boli podľa jeho názoru mimo prieskumu exekučného súdu, keďže nemajú charakter zmluvných podmienok, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok. 4.1. Vo vzťahu k namietanej RPMN okresný súd uviedol, že už v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy obsahoval ustanovenie, ktoré kogentne stanovovalo maximálnu výšku odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať [ v spojení s nariadenia vlády č. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy], a to tak, že odplata nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Zmluvné strany si tak mohli dohodnúť odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov ľubovoľne, avšak vždy len tak, aby neprekračovala maximálnu výšku odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať. Priemerná RPMN bola v relevantnom čase vo výške 21,50 %. Ak teda dojednaná odplata predstavovala 25,84 % ročne a RPMN vo výške 28 %, nešlo o prekročenie maximálnej výšky odplaty, teda o neprijateľne dojednanú zmluvnú podmienku.

II. Argumentácia sťažovateľky

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta závery okresného súdu, ktorými zúžil rozsah exekučného prieskumu len na tie otázky, ktoré sám podriadil pod a vylúčil z neho iné závažné okolnosti, ktoré mali priamy dopad na vymáhaný nárok (skúmanie bonity, dôsledok bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, nemožnosť požadovať jednorazové splatenie úveru, platnosť zosplatnenia úveru). Okresný súd síce deklaroval, že vykonáva exekučný

prieskum, ale v rozhodujúcich otázkach ho odmietol vykonať, čím porušil právo sťažovateľky na súdnu ochranu.

6. Okresný súd sa ústavne akceptovateľným spôsobom nevysporiadal s otázkou platného zosplatnenia úveru. Sťažovateľka od začiatku namietala, že žalobou neboli uplatnené jednotlivé splátky úveru, ale celý zosplatnený dlh. Takto uplatnený nárok však mohol existovať len za predpokladu, že došlo k platnému zosplatneniu úveru v súlade s v spojení s . Ak zosplatnenie nebolo vykonané zákonným spôsobom, potom žalobca nemal hmotnoprávny titul na uplatnenie celého dlhu a v skutočnosti neexistoval nárok v podobe, v akej bol priznaný platobným rozkazom.

7. Sťažovateľka je presvedčená o tom, že vykonanie hmotnoprávneho prieskumu exekučného titulu sa nemôže obmedziť iba na vysporiadanie sa s prípadnými námietkami sťažovateľky, ale musí sa vykonať riadny a úplný prieskum zmluvných podmienok vrátane takých, ktoré nenamietala. To však v napadnutom uznesení absentuje, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

8. Ani vysporiadanie sa okresného súdu s námietkou o RPMN a poistení sťažovateľka nepovažuje za dostatočné. Napadnuté uznesenie nereaguje na otázku nesprávnych a nezrozumiteľných predpokladov výpočtu RPMN, na rozpor medzi výškou splátok a dobou splácania a na klamlivosť údajov.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

9. Podstatou podanej ústavnej sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie práva na súdnu ochranu v dôsledku vydania napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým bolo potvrdené zamietnutie jej návrhu na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu, že okresný súd jej riadne neposkytol ochranu ako spotrebiteľovi.

10. Z uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom vyplýva, že tento reflektoval na závery zjednocujúceho uznesenia ústavného súdu a podrobil exekučný titul prieskumu z hľadiska toho, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľných zmluvných podmienkach. Konkrétne uviedol, že v dôsledku vymáhania iba sumy istiny so zákonnou výškou úroku z omeškania nebol vymáhaný nárok založený na neprijateľných zmluvných podmienkach. Poskytnutiu bezhraničnej ochrany spotrebiteľovi nezodpovedá ani § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý nehovorí o akýchkoľvek neprijateľných zmluvných podmienkach, ale len o tých, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok. Exekučný súd je povinný prihliadnuť na neprijateľnosť zmluvnej podmienky len za stavu, že na jej základe bol oprávnenému priznaný nárok, ktorý následne vymáha v exekúcii. Na základe sťažnosti podanej sťažovateľkou preskúmal rozhodnutie súdneho úradníka sudca, ktorý sa stotožnil s jeho závermi.

11. Sťažovateľka spochybňuje tento postup okresného súdu a domáha sa, aby aj v rámci podanej sťažnosti okresný súd prihliadal na jej argumentáciu, čo predstavuje naplnenie princípu ochrany spotrebiteľa.

12. Z pohľadu ústavného súdu bol postup okresného súdu v súlade so závermi zjednocujúceho uznesenia ústavného súdu, keďže okresný súd vykonal hmotnoprávny prieskum exekučného titulu zameraný na to, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľných zmluvných podmienkach. Závery okresného súdu v tomto smere sú logické a zrozumiteľné.

13. Sťažovateľka považuje za súčasť skúmania neprijateľných zmluvných podmienok aj riadne posúdenie bonity klienta, otázku týkajúcu sa poistenia, správnosť údaja o RPMN, teda zmluvnú výšku úrokovej sadzby a postup zosplatnenia úveru.

14. Riadne skúmanie bonity klienta s následkom posúdenia platnosti zosplatnenia pojmovo presahuje povinnosť skúmať existenciu súvislosti medzi vymáhaným nárokom a existenciou neprijateľných zmluvných podmienok. V tejto korelácii ústavný súd poukazuje na závery uznesenia ústavného súdu sp. zn. : „Sťažovateľ požadoval prieskum splnenia ďalších povinností veriteľa, ako je posúdenie úverovej bonity spotrebiteľa, splnenie informačnej povinnosti veriteľa a posúdenie otázky, či veriteľ mohol vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Tieto povinnosti však nemajú charakter zmluvných podmienok, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok. Právna úprava obsiahnutá v § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku je limitovaná na posúdenie neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok, ktoré však zistené neboli.“

15. Tento záver je plne aplikovateľný aj na argumentáciu sťažovateľky, pričom na jeho podporu možno vysloviť, že ex offo skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok je založené najmä na posúdení jednotlivých zmluvných ustanovení s ohľadom na to, či nevytvárajú nerovnovážny stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom, pričom tu musí byť splnená podmienka súvislosti medzi vymáhaným nárokom a neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

16. To sa týka aj ostatných námietok sťažovateľky. K otázke nejasnosti poistenia sa okresný súd nevyjadroval, pretože oprávnený si ju neuplatňoval. A pokiaľ ide o správnosť údaja o RPMN, z hľadiska požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ústavnému súdu postačuje argumentácia okresného súdu sústredená do rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka (body 22 až 24) v spojení s tou, ktorú uviedol sudca v napadnutom uznesení (bod 17), v kontexte už uvedeného záveru, že oprávnený si v exekučnom konaní uplatnil iba zákonný úrok z omeškania.

17. Zameranie súdneho prieskumu aj na nároky, ktoré oprávnený neuplatnil, resp. ktoré neboli exekučným titulom priznané, by v tomto štádiu neprimerane presahovalo právomoc exekučného súdu, ktorá je obmedzená návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu. Ak by exekučný súd vyslovil bezúročnosť poskytnutého úveru z dôvodu neprimeranej výšky úroku v situácii, ak oprávnený nežiadal aj úhradu úrokov, prekročil by rámec exekučného prieskumu, ktorý mu zákon zveruje.

18. Vo vzťahu k ostatným námietkam sťažovateľky, vrátane tej, ktorou volala po úplnom prieskume zmluvných podmienok, inkluzíve takých, ktoré nenamietala, ústavný súd dáva do pozornosti zásadu efektivity alebo účinnej súdnej ochrany. Tá ukladá súdom členských štátov povinnosť zabezpečiť, aby vnútroštátne opravné prostriedky a procesné pravidlá prakticky neznemožnili uplatňovanie nárokov založených na práve Únie alebo ich neprimerane nesťažili a slúži ako kľúčový mantinel pre procesnú autonómiu členských štátov. Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) prostredníctvom zásady efektivity dohliada na to, aby tieto „domáce“ pravidlá nepopierali samotný zmysel európskeho práva. Avšak aj Súdny dvor uznal, že potreba dodržiavať zásadu efektivity nemôže zájsť až tak ďaleko, že v plnej miere nahradí úplnú nečinnosť dotknutého spotrebiteľa (rozsudok zo 17. mája 2022, Unicaja Banco, C‑869/19, EU:C:2022:397, bod 28 a citovaná judikatúra, rozsudok z 24. júna 2025, GR REAL s. r. o ., , bod 58).

19. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , , ).

20. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (, , ).

21. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd reagoval na všetky relevantné námietky vznesené sťažovateľkou a, rešpektujúc zákonné limity rozsahu prieskumu vo vykonávacom konaní, dospel k ústavne konformnému záveru o nedôvodnosti jej námietok uvedených v návrhu na zastavenie prebiehajúcej exekúcie. Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia sudcu, ktoré sú dostatočne odôvodnené.

22. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.

23. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že prípadným porušením práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na ochranu majetku podľa , práva na účinnú súdnu ochranu podľa Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a práva na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa podľa charty, ktoré sťažovateľka iba označila v záhlaví ústavnej sťažnosti (a bližšie ich nerozviedla, pozn.), sa ústavný súd nezaoberal, keďže porušenie týchto práv napadnutým uznesením neoznačila v petite svojej ústavnej sťažnosti.

24. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia označených práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2026

Miroslav Duriš predseda senátu