Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 411/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-96

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA – ADVOKÁT s.r.o., Masarykova 2, Košice, proti postupu a uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 11. septembra 2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. novembra 2025 prostredníctvom právneho zástupcu ustanoveného rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelárie Humenné z 31. októbra 2025 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vrátane práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa (ďalej len „“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) sp. zn. z 11. septembra 2025. Navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie, priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie 5 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Sťažovateľ zároveň samostatne, bez právneho zástupcu, adresoval ústavnému súdu 25. novembra 2025 podanie, ktorým žiada ústavný súd o predĺženie lehoty na prípravu a predkladanie podkladov pre ústavnú sťažnosť.

3. Následne sťažovateľ adresoval ústavnému súdu viacero podaní (z 8. decembra 2025, 10. decembra 2025, 11. decembra 2025, 16. decembra 2025, 18. decembra 2025, 23. decembra 2025, 30. decembra 2025, 7. januára 2026, 8. januára 2026, 9. januára 2026, 12. januára 2026, 19. januára 2026, 26. januára 2026, 2. februára 2026, 6. februára 2026, 9. februára 2026,

17. februára 2026, 24. februára 2026, 6. marca 2026, 25. marca 2026, 22. apríla 2026, 6. mája 2026, 18. mája 2026, 20. mája 2026, 25. mája 2026, 10. júna 2026 a 12. júna 2026), z obsahu ktorých je zrejmé, že sú realizované k posudzovanej ústavnej sťažnosti. Doručené podania boli podané samotným sťažovateľom, nie jeho právnym zástupcom.

II. Skutkový stav

4. Proti sťažovateľovi ako povinnému prebieha exekučné konanie na vymoženie nepeňažných povinností v prospech oprávneného Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ďalej len „oprávnený“) u súdneho exekútora JUDr. Miroslava Frigu, Exekútorský úrad Stropkov pod sp. zn. 41EX 1425/21.

5. Napadnutým rozhodnutím exekučný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. z 26. marca 2025, ktorým vyšší súdny úradník zamietol v poradí tretí návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie (z 24. septembra 2024) tak, že sťažnosť zamietol, sťažovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov v súvislosti so sťažnosťou a zamietol návrh sťažovateľa na prerušenie exekučného konania. Sťažovateľ uvádza, že napadnuté uznesenie mu bolo doručené 24. septembra 2025.

6. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že (v poradí tretí) návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie bol odôvodnený i) splnením uloženej povinnosti, teda že sa sťažovateľ zdržiava úkonov, ktoré by neoprávnene poškodzovali dobrú povesť oprávneného, a zároveň sa ospravedlnil oprávnenému za neoprávnené zásahy do práva na ochranu dobrej povesti presnou citáciou výroku uvedeného v exekučnom titule, čo podľa jeho názoru vyplýva z emailu, ktorý zaslal súdu aj súdnemu exekútorovi, ii) nevykonateľnosťou exekučného titulu, pretože nie je určené presne, ktorým adresátom má byť ospravedlnenie adresované a tým, o ktorých mal vedomosť, ospravedlňujúci email odoslal, pričom argumentuje, že skutočnosť, že si emailovú adresu povinného niektorí adresáti zablokovali, nemôže byť pripisované na jeho ťarchu. V doplnení návrhu poukázal na zamietnuté trestné oznámenia oprávneného ako neopodstatnené, keďže polícia vyhodnotila, že povinný konal v medziach slobody prejavu.

7. Súd návrh povinného zamietol s ohľadom na § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, pokiaľ ide o argumentáciu týkajúcu sa nevykonateľnosti exekučného titulu. V otázke splnenia uloženej nepeňažnej povinnosti ospravedlniť sa oprávnenému vyšší súdny úradník uzavrel, že na posúdenie tejto skutočnosti a vyvodenie záveru o dôvodnosti ďalšieho vedenia exekúcie je príslušný súdny exekútor, pričom exekučný súd osobitné rozhodnutie o zastavení exekúcie v tejto časti nevydáva. K argumentácii sťažovateľa o splnení povinnosti zdržiavať sa úkonov, ktoré by neoprávnene poškodzovali dobrú povesť oprávneného, súd poukázal na § 61k ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku a na email z 1. septembra 2024 a v ňom uvádzané tvrdenia sťažovateľa, ktorý označuje verejnú zbierku Biela pastelka, ktorej organizátorom je oprávnený, slovami „nezmyselná pouličná žobráčka“ či „odporná pouličná žobráčka“, zároveň poukázal na email zo 14. novembra 2024 a v ňom artikulované tvrdenia sťažovateľa voči oprávnenému. Vyšší súdny úradník dospel k záveru, že nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku.

8. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sťažovateľ podal prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že trvá na tom, že si povinnosť uloženú mu v exekučnom titule splnil. V bode 14 napadnutého rozhodnutia sa nachádza informácia, že vypovedanie plnomocenstva právnej zástupkyni bolo zo strany sťažovateľa súdu oznámené až po podaní sťažnosti. Nadväzujúc na odôvodnenie uznesenia, žiada, aby o jeho návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré uviedol v návrhu, rozhodol poverený exekútor.

9. Trvá na tom, že jeho vyjadrenia sú hyperbolizujúce, ironizujúce hodnotenia, ktoré sú v slobodnej spoločnosti prípustnou kritikou. V ďalšom rozsiahlo poukazuje na svoje údajné zistenia a neetické správanie oprávneného, čo sa týka užívania verejných peňazí na komerčné aktivity tretích subjektov a pod. (zhrnuté v bodoch 16 až 24 napadnutého uznesenia).

10. Z bodu 25 napadnutého uznesenia je zrejmé, že proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal sťažnosť aj samotný povinný, v ktorej uviedol, že uznesenie nebolo doručené v zväčšenom písme, čo predstavuje závažné porušenie jeho procesných práv z dôvodu zdravotného postihnutia, nemá k dispozícii možnosť v prístupnom prostredí v prístupnej forme študovať spis, čo predstavuje závažné porušenie čl. 13 ods. 1 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z roku 2006 (ďalej len „Dohovor OSN“), práva na súdnu a inú ochranu, ako i práva na zákonný spravodlivý proces. Poukazuje na výklad čl. 21 Dohovoru OSN, ktorý doručil exekučnému súdu, a uvádza, že súd je povinný komunikovať vo forme komunikácie, ktorú si vlastným výberom sťažovateľ zvolí (large print, vo zväčšenom písme). V tomto aspekte vníma pochybenia exekučného súdu, nebola mu cez bývalú právnu zástupkyňu doručená prístupná large print verzia uznesenia, a preto sa nemá k čomu vyjadriť, nemôže procesne účinne konať, keďže uznesenie nemôže ani nadobudnúť právnu účinnosť. Z tohto pohľadu ani nevie, kedy začala (ak vôbec) plynúť lehota, preto predpokladá, že preposlanie rozhodnutia bývalou právnou zástupkyňou do jeho emailovej schránky (1. apríla 2025) je dátumom doručenia. Preto v 15-dňovej lehote prejavil vôľu uplatniť opravný prostriedok, ale vinou exekučného súdu nemá procesnú spôsobilosť kvalifikovane ju v plnom rozsahu vykonať. Trvá na neodkladnom doručení vyhotovenia v zväčšenom písme (large print Arial 18 a v súlade s ďalšími pravidlami) a sprístupnení spisu – prístupného rovnopisu bez akýchkoľvek dodatočných nákladov na jeho osobu.

11. Z napadnutého uznesenia je ďalej zrejmé, že advokátka vypovedala plnú moc 4. apríla 2025, 7. apríla 2025 sťažovateľ navštívil Centrum právnej pomoci, ktoré mu právne zastúpenie v exekučnom konaní neposkytlo. Ďalej uvádza, že nebol riadne zastúpený pred súdom, keďže advokátka bola bez odbornej kvalifikácie pre zastupovanie, čo sa týka práv osôb so zdravotným postihnutím. V tomto kontexte žiadal exekučný súd o podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) k výkladu týkajúcemu sa právneho zastúpenia takých osôb.

12. Povinný sa v sťažnosti prihlásil k správam z jeho emailovej adresy, uvádza, že z technických dôvodov na stránke slovensko.sk (neumožňuje korektné zaručené prenastavenie na motív tmavé pozadie a svetlý text pre všetok obsah) nemôže používať elektronický podpis. Žiada preto o inú formu komunikácie.

13. Žiadal exekučný súd, aby prerušil konanie a obrátil sa na Súdny dvor so sériou minimálne 6 procesných otázok nevyhnutných na zodpovedanie a výklad práva v oblasti spravodlivosti Európskej únie, predovšetkým čo sa týka Dohovoru OSN.

14. Sťažovateľ uvádza, že konanie je odsúdené na zrušenie, keďže má zásadné procesné vady (doručenie exekučných titulov nastalo až po začatí konania, exekútor sa nevylúčil, a pritom nemal vytvorené prístupné prostredie a prvotná fáza neprebehla tak na súde, ako i u neho, exekútor, súdni úradníci, sudkyňa neprešli školením na problematiku zdravotne postihnutých).

15. Súd dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná z nasledujúcich dôvodov:

- Za rozhodujúcu súd považuje skutočnosť, že ide v poradí o tretí návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie, preto správne vyšší súdny úradník aplikoval koncentračnú zásadu.

- Poukázal na prekážku res iudicata, pričom uvádza, že v otázke sporu medzi oprávneným a povinným z dôvodu doručenia exekučného titulu a vád základného konania, a to aj vo väzbe na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, tieto námietky uviedol už v prvom návrhu na zastavenie exekúcie. Prvé rozhodnutie súdu založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci a pokiaľ v poradí treťom návrhu namieta rovnaké dôvody (doručenie exekučného titulu a vady základného konania), súd nemohol jeho návrhu vyhovieť, keďže v konaní ide o tých istých účastníkov a rovnaký je aj predmet konania.

- Pokiaľ ide o obranu týkajúcu sa splnenia II. výroku exekučného titulu (ku ktorého splneniu malo dôjsť emailom povinného z 18. septembra 2022), poukazuje na to, že splnenie povinnosti po doručení návrhu na vykonanie exekúcie (30. septembra 2021) musí posúdiť a zohľadniť už súdny exekútor. Splnenie povinnosti po začatí exekúcie spôsobuje v rozsahu plnenia ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie, resp. o čiastočnom zastavení exekúcie nevydáva, resp. nemá povinnosť vydať. Posúdenie splnenia povinnosti je úlohou súdneho exekútora.

- Pokiaľ ide o obranu týkajúcu sa neporušovania povinnosti zdržať sa úkonov, ktoré by neoprávnene poškodzovali dobrú povesť oprávneného, poukazuje, že ide o trvajúcu povinnosť omisívneho charakteru, pri ktorých zákonodarca zakotvil v § 61k ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku osobitný dôvod zastavenia exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že tento dôvod naplnený nie je, a to aj poukazom na znenie samotnej sťažnosti. Uvádza, že z obsahu sťažovateľom predkladaných emailových podaní je zrejmé, že obviňuje oprávneného z korupcie, zo zneužívania zdravotného postihnutia ľudí na získavanie peňazí od verejnosti prostredníctvom zbierky Biela pastelka, vyjadruje sa ku konaniu, resp. nekonaniu oprávneného a jeho jednotlivých predstaviteľov, čiže uvádza rôzne neprimerané hodnotiace súdy, ktoré majú difamačný charakter a sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti oprávneného. Uvádza, že nevykonal posúdenie hodnotiacich úsudkov sťažovateľa, keďže táto skutočnosť môže byť predmetom len základného konania, ale poukazuje na povinnosť uloženú exekučným titulom. Preto „vyviňovanie“ sa sťažovateľa v exekučnom konaní, ktorým sa má preukazovať pravdivosť tvrdení, je irelevantné, t. j. otázka dôkazu pravdy je pre exekučné konanie bez právnej relevancie.

- K argumentom o nevykonateľnosti exekučného titulu poukázal na koncentračnú zásadu.

- K argumentom týkajúcim sa nemožnosti oboznámiť sa s obsahom napádaného rozhodnutia, keďže nebolo sťažovateľovi doručené v požadovanom formáte, exekučný súd uviedol, že rozhodnutie doručil iba do elektronickej schránky právneho zástupcu povinného. V čase vydania, ako aj doručovania napadnutého rozhodnutia súdu nebolo oznámené odvolanie splnomocnenia povinným, to povinný súdu oznámil listinným podaním doručeným súdu až 22. apríla 2025 a až týmto dňom sa v zmysle odvolanie splnomocnenia povinným stalo voči súdu účinným.

- K nemožnosti oboznámiť sa s podaniami oprávneného poukázal na nastavenie Exekučného poriadku v otázke kontradiktórnosti konania.

- V bode 67 napadnutého uznesenia exekučný súd uvádza, že „berúc do úvahy špecifické postavenie povinného ako osoby so zrakovým znevýhodnením pristúpil k prevodu všetkých dokumentov zaevidovaných do elektronického súdneho spisu sp. zn. ku dňu 07. 05. 2025 do listinnej podoby ich vytlačením v pôvodnom formáte za účelom zabezpečenia iného spôsobu sprístupnenia spisu. Jedno vyhotovenie spisu zaslal súd priamo povinnému predpokladajúc, že povinný v domácom prostredí disponuje potrebnou pomôckou umožňujúcou mu čítanie dokumentov a druhé vyhotovenie zaslal na nahliadnutie Okresnému súdu Humenné, ktorý sídli v mieste trvalého bydliska povinného a ktorý podľa informácii súdu disponuje stolovou čítacou lupou. Keďže elektronický súdny spis nie je zatiaľ uspôsobený na nahliadanie pre osoby so zrakovým znevýhodnením a technické obmedzenia bránia súdu zabezpečiť prevod elektronických dokumentov pri zachovaní ich formátovania do povinným požadovaného formátu písma Arial 18, pristúpil tunajší súd k takémuto spôsobu sprístupnenia spisu, aby bolo zadosťučinené právu povinného na prístup k súdu. Z tohto dôvodu aj toto rozhodnutie bude povinnému zaslané jednak e-mailom na ním udávanú e-mailovú adresu a v listinnej podobe vytlačené v povinným požadovanom formáte Arial 18 prostredníctvom polície.“.

- K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu súd odkázal sťažovateľa na Centrum právnej pomoci, zároveň však poukázal na limitáciu koncentračnou zásadou, z čoho sa javí žiadosť o ustanovenie advokáta ako zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva aj s ohľadom na sťažovateľom opakovanú argumentáciu. K žiadosti o obnovenie súdneho konania poukázal na svoje postavenie, kde úlohou exekučného súdu je len nútený výkon vykonateľných rozhodnutí, nie rozhodovanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, resp. preskúmavanie právoplatných rozhodnutí.

- K žiadosti o zahájenie prejudiciálneho konania uviedol, že nevzhliadol dôvod na podanie predmetného návrhu, zároveň uvádza, že povinný ani neformuloval žiadnu konkrétnu otázku, ktorej zodpovedanie by malo reálny dosah na prebiehajúci exekučný spor.

III. Argumentácia sťažovateľa

16. Sťažovateľ zastáva názor, že jeho sťažnosť, ktorá bola zamietnutá napadnutým rozhodnutím, spĺňala všetky atribúty vyžadované Exekučným poriadkom. Uvádza, že povinnosť uložená exekučným titulom už bola z jeho strany splnená, preto neexistuje dôvod na pokračovanie v konaní. Je toho názoru, že boli splnené podmienky podľa Exekučného poriadku na zastavenie, resp. prerušenie exekučného konania, preto nie je žiaden dôvod na pokračovanie v konaní. Podľa svojho

názoru preukázal splnenie povinnosti vyplývajúcej mu z exekučného titulu, zdržiava sa všetkých úkonov, ktoré by neoprávnene poškodzovali dobrú povesť oprávneného. Zároveň sa ospravedlnil oprávnenému za neoprávnené zásahy do práva na ochranu dobrej povesti citáciou výroku uvedeného v exekučnom titule emailom z 18. septembra 2022, čo vyplýva aj z emailu zaslaného sťažovateľom súdnemu exekútorovi. Ďalej uvádza, že nezodpovedá za nevykonateľnosť enunciátu exekučného titulu. Absencia elektronických schránok subjektov, ktorým mal zaslať ospravedlnenie oprávnenému, nemôže zaťažovať jeho ako povinného a na ťarchu sťažovateľa nemôže byť skutočnosť, že niektorí z dotknutých vlastníkov elektronických schránok si tieto zablokovali proti prijímaniu emailov od sťažovateľa.

17. Zároveň sťažovateľ vytýka exekučnému súdu, že napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené v zväčšenom písme, čo koliduje s Dohovorom OSN, hoci sťažovateľ doručil exekučnému súdu výklad Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k čl. 21 Dohovoru OSN a oboznámil exekučný súd s povinnosťou viesť prístupný rovnopis a umožniť mu jeho sprístupnenie na sťažovateľovo vyžiadanie k štúdiu. V konaní však od začiatku absentoval predmetný rovnopis pre sťažovateľa, dokumenty jemu zasielané nie sú rovnocenné s medzinárodným štandardom large print, t. j. zväčšené písmo pre osoby so zrakovým postihnutím. Zároveň vytýka exekučnému súdu, že sa nevyjadril k argumentácii sťažovateľa týkajúcej sa základného práva na prístupnosť priznaného Dohovoru OSN a uznaného právom Európskej únie ako základného ľudského práva, a tým chráneného . Uvádza, že exekučný súd neprípustne zamenil nositeľa práv a nositeľa povinností ako východiskovej premisy posudzovania problému, čo sa týka foriem komunikácie zo strany súdu (nositeľa povinností) a príjemcu (vlastníka práv, sťažovateľa). Dohovor OSN v oddeľuje role a úlohy nositeľa povinností, ktorý musí uniesť bremeno preukázania, že neporušil , , a hlavne a naplnenia uplatnenia vlastníka práva (sťažovateľa) v tej forme a v rozsahu, ako je v Dohovoru OSN ustanovené. Podľa názoru sťažovateľa bolo namieste, aby exekučný súd prerušil exekučné konanie a obrátil sa na Súdny dvor s prejudiciálnymi otázkami týkajúcimi sa výkladu práva z Dohovoru OSN k právam osôb so zdravotným postihnutím. Uvádza, že možnosti komunikácie pritom sťažovateľovi oznámila 6. novembra 2025 aj Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, ktorý dokumentu priložil k ústavnej sťažnosti.

18. Uvádza, že s ohľadom na uvedené má nárok na finančné zadosťučinenie zodpovedajúce aj prieťahom v konaní, ktoré sa vedie už viac ako 4 roky.

19. V závere ústavnej sťažnosti poukazuje na svoje postavenie nevidiaceho, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím IV. stupňa podľa klasifikácie Svetovej zdravotníckej organizácie a uvádza, že je poberateľom len invalidného dôchodku.

20. Vo svojich doplneniach (realizovaných samostatne, bez právneho zástupcu) poukazuje na výklad realizovaný Výborom OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím na ním položené otázky, navrhuje ústne prejednanie pred ústavným súdom s poukazom na uplatnenie práva na túto formu komunikácie podľa čl. 21 v spojitosti s čl. 13 ods. 1 Dohovoru OSN, na čo má právo a upozornil na to aj Výbor OSN.

21. Zároveň navrhuje vylúčiť sudcov ústavného súdu z rozhodovania, keďže žiaden sudca neprešiel odborným kvalifikovaným vzdelávaním a výcvikom k otázke zdravotne postihnutých osôb (čo bolo

potvrdené v oficiálnej odpovedi kancelárie ústavného súdu). Opakovane žiada o predĺženie lehoty na doplnenie ústavnej sťažnosti, pričom poukazuje, že exekučný súd mu spis dodal deň po lehote na podanie ústavnej sťažnosti. Poukazuje na trestné konanie vedené za príspevky vyskytujúce sa na webovej stránke oprávneného, pričom uvádza, že je zrejmé, že výroky o korupcii nevyslovil sťažovateľ, ale . Uvádza, že on iba dôsledne citoval presný text jeho správ, ktorých bol skrytým príjemcom. V tomto poukazuje na tvrdené pochybenia sudkyne exekučného súdu, ktorá podľa jeho názoru krivo obvinila jeho len preto, že to vyslovil oprávnený v jeho vyjadrení. Sťažovateľ tým poukazuje na jej zaujatosť a porušenie práva na spravodlivý proces. Poukazuje na súbory preukazujúce mimoriadne poškodenú povesť oprávneného preukázaním difamačného správania voči sťažovateľovi. Poukazuje, že exekučný súd ani ústavný súd nedodali sťažovateľovi „Komunikačný formulár o procesných úpravách pre osobu so zdravotným postihnutím“, čo je obligatórna úprava pre prvotnú fázu konania.

22. V ďalších podaniach sťažovateľ poukazuje na to, že Súdny dvor vzhliadol jeho prejudiciálne otázky ako obzvlášť závažné, ale nemôže začať konať, musí sa naň obrátiť vnútroštátny súd. Medzičasom to však zaslali Európskej komisii, ktorá vzala na vedomie stanoviská Výboru OSN, a toto je jedným z dôvodov zahájeného infringementu voči Slovenskej republike z dôvodu hrubého neplnenia, resp. porušovania práva EÚ. Uvádza, že Výbor OSN sa bude pozorne zaujímať o nález o tejto ústavnej sťažnosti.

23. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu prílohy (pričom však niektoré nemožno otvoriť), predkladá otázky, o iniciovanie konania o ktorých pred Súdnym dvorom žiada ústavný súd, resp. žiadal exekučný súd, kritizuje vybrané rozhodnutia ústavného súdu, uvádza, že mu neboli zákonne doručené exekučné tituly, kritiku smeruje k poštovej preprave, k uplatneniu fikcie doručenia, poukazuje na povinnosť obligatórneho zastúpenia v súdnom konaní v zmysle čl. 13 Dohovoru OSN, ktorá bola podľa jeho názoru porušená, vznáša požiadavku vyhovieť podanej ústavnej sťažnosti, zrušiť napadnuté rozhodnutie, obnoviť všetky konania a uložiť exekučnému súdu pokutu 20 000 eur. Poukazuje, že 17. decembra 2025 nahliadol na Okresnom súde Humenné do exekučného spisu, pričom podľa jeho názoru v ňom absentujú podstatné listiny, ktoré sa v elektronickom súdnom spise nachádzajú. Ako prílohu priložil aj podnet na Slovenskú komoru exekútorov a jeho vybavenie, pričom Slovenská komora exekútorov vyhodnotila sťažnosť ako neopodstatnenú.

24. V podaní doručenom ústavnému súdu 12. júna 2026 uvádza, že na žiadosť kancelárie ústavného súdu predkladá mimoriadne závažné dôkazy, vyjadrenia formou komunikácie v písomnej podobe.

IV. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

25. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a zákona o ústavnom

súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa . Nevyhovel požiadavke sťažovateľa na nariadenie ústneho prejednania, keďže je na základe podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh doručených ústavnému súdu zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

26. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa smeruje k porušeniu práva na súdnu ochranu postupom exekučného súdu a napadnutým rozhodnutím. Sťažovateľ vytýka exekučnému súdu pochybenia pri posúdení jeho tretieho návrhu na zastavenie exekúcie a vytýka nerešpektovanie jeho postavenia ako osoby s ťažkým zdravotným znevýhodnením, keď nemal k dispozícii spis v prístupnej forme. Argumentuje, že preukázal splnenie povinnosti nepeňažného charakteru, ako aj nevykonateľnosť exekučného titulu.

27. Ústavný súd, poukazujúc na považuje za potrebné zdôrazniť povinnosť sťažovateľa doplniť podania doručené ústavnému súdu v elektronickej podobe bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa zákona o e-Governmente. Ak sa podanie dodatočne nedoručí ústavnému súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada, pričom ústavný súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Vzhľadom na uvedené konštatuje, že v rámci rozhodovania prihliadal na podania realizované sťažovateľom v zákonom akceptovateľnej forme, a to v rozsahu sťažnostnej argumentácie k argumentom a nedostatkom prezentovaným sťažovateľom v sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, o ktorej sudca rozhodol napadnutým rozhodnutím, ktoré je predmetom konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa. Zároveň však podotýka, že obsahom riadne doručených podaní je v zásade všetka argumentácia produkovaná aj v elektronických podaniach bez autorizácie podľa osobitného predpisu.

28. Zároveň ústavný súd zdôrazňuje povinnosť sťažovateľa byť v konaní pred ústavným súdom zastúpený právnym zástupcom. Podmienku povinného zastúpenia advokátom sťažovateľ síce splnil a preukázal (plnou mocou udelenou advokátovi na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci) pri podaní ústavnej sťažnosti, ktorá bola doručená ústavnému súdu právnym zástupcom sťažovateľa, všetky ďalšie podania však sťažovateľ realizoval samostatne, čo je v rozpore s , podľa ktorého navrhovateľ musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo neustanovuje inak. Úlohou právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom je totiž poskytovať sťažovateľovi kvalifikovanú právnu pomoc, keďže si to vyžaduje dôležitosť ústavným súdom posudzovaných otázok, a preto požiadavka obligatórneho zastúpenia advokátom v celom konaní pred ústavným súdom je plne opodstatnená. Povinné právne zastúpenie v konaní pred ústavným súdom vytvára, akýsi procesný filter obmedzujúci nekvalifikované podania nespĺňajúce základné procesné parametre pre poskytnutie ochrany ústavnosti, ktoré by inak zbytočne narúšali plynulosť činnosti ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (porov. Macejková, I., Bárány, E., Baricová, J., Fiačan, I., Holländer, P., Svák, J. a kolektív. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2020, s. 157 a nasl.). Realizácia procesných podaní bez zastúpenia advokátom je na škodu sťažovateľa, keď vo viacerých podaniach prezentuje argumentáciu nemajúcu priamy súvis s predmetom ústavnej sťažnosti, ktorý bol sťažovateľom vymedzený a ktorého posúdením v ústavnej rovine, sa preto ústavný súd zaoberal, a to aj s ohľadom na viazanosť ústavného súdu rozsahom a dôvodmi ústavnej sťažnosti (pozri ).

29. K vylúčeniu sudcov (tak exekučného súdu, ako aj ústavného súdu) ústavný súd uvádza, že dôvody vylúčenia sudcov sú normované v príslušných predpisoch, najmä v a v , pričom žiaden dôvod na vylúčenie sudcov nebol v rozsahu sťažovateľovej argumentácie (o nezaškolení sudcov na konanie s osobami ťažko zdravotne postihnutými, poukazujúc na Dohovoru OSN) identifikovaný. Argument sťažovateľa o nezaškolení sudcov nie je sám osebe dôvodom na ich vylúčenie z konania, keďže ho nemožno subsumovať pod žiadnu zo skutkových podstát vylúčenia sudcov. Zároveň ústavný súd poukazuje na odporúčací charakter Dohovoru OSN, podľa ktorého „v záujme poskytnutia pomoci na zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti osobám so zdravotným postihnutím zmluvné strany budú podporovať primerané vzdelávanie osôb pôsobiacich v oblasti justičnej správy vrátane pracovníkov polície a väzenskej správy“.

30. K sťažnostnej argumentácii ústavný súd poznamenáva, že v napadnutom rozhodnutí neidentifikoval sťažovateľom tvrdené nedostatky v posudzovaní jeho v poradí tretieho návrhu na zastavenie exekúcie exekučným súdom, majúce ústavnoprávny rozmer. Exekučnému súdu nemožno vytknúť uplatnenie koncentračného princípu v súvislosti so sťažovateľom uplatňovanou argumentáciou artikulovanou v jeho v poradí treťom návrhu na zastavenie exekúcie. Ústavný súd zdôrazňuje, že exekučné konania v súčasnosti podliehajú v aspekte procesnej obrany povinného koncentrácii, a to zdôrazňujúc procesné povinnosti povinného v exekučnom konaní a ich včasné uplatňovanie a sledujúc zámer viesť exekučné konania hospodárne a efektívne. Preto ak exekučný súd v rovine argumentácie sťažovateľa týkajúcej sa namietanej vykonateľnosti II. výroku exekučného titulu je toho názoru, že túto argumentáciu mal povinný produkovať v rámci svojej skoršej procesnej obrany, nemožno tento postup vnímať ako porušenie sťažovateľom namietaných práv. Rovnako v otázke namietaných vád základného konania a doručenia exekučného titulu, ak exekučný súd identifikoval procesnú prekážku pre rozhodovanie o týchto sťažovateľom napádaných aspektoch (prekážku právoplatne rozhodnutej veci s poukazom na svoje skoršie rozhodnutia o návrhoch sťažovateľa na zastavenie exekúcie), je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia jasné a konzistentné.

31. V rámci sťažnostnej argumentácie týkajúcej sa vymáhaných povinností exekučný súd správne uviedol, že posúdenie splnenia vymáhanej povinnosti ospravedlniť sa oprávnenému v prebiehajúcej exekúcii je úlohou súdneho exekútora. Z napadnutého rozhodnutia prezentovaného v bode 8 tohto uznesenia je zrejmé, že nastolený prístup dokonca sťažovateľ akceptuje, keď vznáša požiadavku, aby súdny exekútor rozhodol.

32. Pokiaľ ide o splnenie povinnosti omisívneho charakteru, exekučný súd, poukazujúc na osobitný dôvod zastavenia nepeňažných exekúcii a prihliadajúc na tvrdenia povinného v ním produkovaných úkonoch, uzatvára, že v čase jeho rozhodovania nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie v tejto časti. Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom a v zásade nemá právomoc preskúmavať skutkové zistenia a právne názory všeobecných súdov, ktoré pri výklade a uplatňovaní zákonov vytvorili skutkový a právny základ ich rozhodnutí. Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, následkom čoho by bolo porušenie základného práva alebo slobody ústavne relevantnej intenzity.

33. Prístup exekučného súdu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v rovine sťažovateľom namietaného postupu pri rozhodovaní o v poradí treťom návrhu na zastavenie exekúcie je ústavne udržateľný. Zároveň však ústavný súd pripomína možnosť sťažovateľa opätovne sa domáhať zastavenia exekúcie v časti povinností omisívneho charakteru, ak je toho názoru, že v rozhodnom čase plní uloženú povinnosť a od jej posledného porušenia prešlo viac ako 6 mesiacov. V kontexte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že exekučný súd navyše osobitne do pozornosti sťažovateľa dáva možnosť uplatnenia postupu podľa § 61 ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku.

34. V ďalšej argumentačnej línii sťažovateľ vytýka exekučnému súdu porušovanie povinností plynúcich z postavenia sťažovateľa ako osoby so zrakovým znevýhodnením. Ústavný súd akceptuje znenie čl. 13 ods. 1 Dohovoru OSN, ktoré je pre Slovenskú republiku záväzné a predstavuje povinnosť vnútroštátnych súdov realizovať výklad právneho poriadku v súlade s medzinárodnou zmluvou. Podľa čl. 13 ods. 1 Dohovoru OSN zmluvné strany zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými, a to aj poskytnutím procesných a veku primeraných úprav s cieľom uľahčiť im účinné plnenie ich úlohy priamych a nepriamych účastníkov vrátane úlohy svedkov, vo všetkých súdnych konaniach, a to aj vo fáze vyšetrovania a predbežného konania. Z uvedeného vyplýva pre štáty povinnosť prispôsobiť súdne konanie osobám so zdravotným postihnutím, čo je osobitne zohľadnené v zdôrazňujúcom povinnosť súdov zohľadniť špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu. Z bodu 67 napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že exekučný súd zrealizoval prevod spisu do listinnej podoby jeho vytlačením v pôvodnom formáte na účel zabezpečenia iného spôsobu sprístupnenia spisu, pričom jedno vyhotovenie zaslal povinnému a jedno Okresnému súdu Humenné, ktorý disponuje stolovou čítacou lupou. V predmetnej časti napadnutého rozhodnutia exekučný súd uvádza, že zároveň napadnuté rozhodnutie bude sťažovateľovi zaslané jednak emailom na ním udávanú emailovú adresu a v listinnej podobe vytlačené povinným v požadovanom formáte Arial 18 prostredníctvom polície. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ak v čase trvania právneho zastúpenia sťažovateľa (z bodu 65 je zrejmé, že sťažovateľ doručil oznámenie o odvolaní splnomocnenia súdu 22. apríla 2025) exekučný súd konal priamo so splnomocneným právnym zástupcom, ktorému zároveň doručoval písomnosti v konaní, nevykazuje tento postup exekučného súdu pochybnosti o jeho správnosti. Naopak, z obsahu spisu nie je zrejmé vykonanie iných úkonov súdu voči sťažovateľovi v období po oznámení ukončenia právneho zastúpenia v exekučnom konaní až po doručovanie napadnutého rozhodnutia. Navyše, ako už bolo zdôraznené, v bode 67 napadnutého rozhodnutia konajúci súd prezentuje spôsob, akým sťažovateľovi mal v úmysle napadnuté rozhodnutie doručiť (... Z tohto dôvodu aj toto rozhodnutie bude povinnému zaslané jednak e-mailom na ním udávanú e-mailovú adresu a v listinnej podobe vytlačené v povinným požadovanom formáte Arial 18 prostredníctvom polície.), pričom sťažovateľ nepreukázal, že by sa tak nestalo. Naopak, danosti exekučným súdom artikulovaného postupu nasvedčuje aj vyjadrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. Spr 525/25 zo 17. októbra 2025, ktoré tvorí prílohu ústavnej sťažnosti a krajský súd priamo konštatuje, že nahliadnutím do elektronického súdneho spisu zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené v ním požadovanom zväčšenom formáte prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru Humenné 24. septembra 2025 a týmto dňom aj nadobudlo právoplatnosť. Ani predmetný postup exekučného súdu preto nemožno hodnotiť ako zásah

do garantovaných práv sťažovateľa. Naopak, ústavný súd oceňuje, že exekučný súd zrealizoval prevod spisu do prístupnej podoby a jeho doručenie nielen na adresu sťažovateľa, ale aj miestne príslušnému súdu sťažovateľa disponujúcemu stolovou čítačkou. Napokon uvedené nespochybňuje ani sťažovateľ, keď navyše prezentuje, že možnosť nahliadnuť do spisu na Okresnom súde Humenné využil v decembri 2025. Ak argumentuje, že doručený spis neobsahuje všetky relevantné listiny, z jeho tvrdenia nie je zrejmé, čo konkrétne by v spise malo chýbať, avšak vzhľadom na viazanosť ústavného súdu stavom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (september 2025) a sťažovateľom tvrdeným časom nahliadnutia do exekučného spisu (december 2025) v uvedenom aspekte nemožno ani uvažovať o príčinnej súvislosti medzi úplnosťou doručeného spisu a tvrdeným porušením namietaných práv. Zároveň však z príloh doručených sťažovateľom (konkrétne z oznámenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. Spr 518/23 zo 14. novembra 2025) ústavný súd identifikoval, že exekučný súd na žiadosť sťažovateľa nerealizoval konverziu emailových a listinných podaní, ktoré boli produkované samotným sťažovateľom. Proti danému postupu nemožno namietať.

35. Ani v aspekte vznesených požiadaviek na iniciovanie konania o prejudiciálnych otázkach pred Súdnym dvorom nemožno konštatovať pochybenie na strane exekučného súdu. Bod 69 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poskytuje zreteľné vysvetlenie, prečo exekučný súd nevyhovel požiadavke sťažovateľa, pričom za najzásadnejší možno považovať aspekt rozsahu výkladu, ktorý Súdny dvor Európskej únie poskytuje. Správne exekučný súd argumentuje, že výklad Súdneho dvora sa nevzťahuje na medzinárodné zmluvy, ktorou Dohovor OSN je. Z rovnakých dôvodov preto ani ústavný súd neidentifikoval priestor na podanie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie. Ešte raz zdôrazňuje, že sťažovateľ sa domáha zodpovedania otázok týkajúcich sa Dohovoru OSN, ktorý nie je právom Európskej únie, ale, ako aj samotný sťažovateľ uvádza, je medzinárodnou zmluvou, ktorých výklad Súdny dvor nerealizuje. Ak sťažovateľ pri ním formulovaných otázkach spomína Chartu Európskej únie, samotný odkaz na akt Európskej únie nezvýrazňuje opodstatnenosť a dôvodnosť vznesenej požiadavky.

36. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vo všetkých sťažovateľom vytýkaných aspektoch jasné, konzistentné a presvedčivé. Považuje za potrebné zdôrazniť, že uvedené osobitne platí vo vzťahu k argumentu týkajúcemu sa tvrdenej nevykonateľnosti exekučného titulu, posúdenia splnenia vymáhanej povinnosti ako kompetencie súdneho exekútora a posúdenia postavenia sťažovateľa v exekučnom konaní a jeho zohľadnenia.

37. Ústavný súd s ohľadom na už uvedené dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné v celom rozsahu odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa .

38. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť bola v rámci predbežného prerokovania odmietnutá ako celok, stratilo opodstatnenie posudzovať ďalšie sťažovateľom vznesené požiadavky, ako je najmä požiadavka na finančné zadosťučinenie.

39. Obiter dictum ústavný súd v zhode s exekučným súdom považuje za potrebné zdôrazniť potrebu slušnej úradnej komunikácie zo strany sťažovateľa. Je žiaduce, aby sťažovateľ v styku s ústavným súdom volil náležitú, zdvorilú komunikáciu a zdržal sa pejoratívnych a znevažujúcich vyjadrení.

Voľba takýchto komunikačných prostriedkov je neakceptovateľná. Zdvorilá úradná komunikácia je nepochybne implicitnou náležitosťou ústavnej sťažnosti ().

40. Zároveň ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že ak sťažovateľ považuje za preukázané difamačné vyjadrenia oprávneného na adresu sťažovateľa, ústavnému súdu neostáva iné ako odkázať sťažovateľa na využitie dostupných právnych prostriedkov na ochranu jeho tvrdených porušených práv. Konanie o ústavnej sťažnosti v sťažovateľom vymedzenom rámci nie je platformou na riešenie týchto otázok. Uvedené obdobne platí aj o sťažovateľom namietanej zaujatosti konajúcich súdnych osôb v exekučnom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2026

Peter Molnár

predseda senátu