Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_61Ek-3111-2021.pdf
PDF · 92.15 KB
Case nature
Subarea
61Ek/3111/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Sekulská 1, 842 50 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 00 683 876 proti povinnému: Z.. N. T., H.. XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Jana Šepeľová, advokátka, Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, o vymoženie nepeňažnej pohľadávky oprávneného s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Miroslav Friga, so sídlom exekútorského úradu Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, pod sp. zn. XXEX XXXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12.08.2022 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.09.2021 domáhal od povinného vymoženia nepeňažnej pohľadávky s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Humenné, sp. zn. 12C/33/2017 zo dňa 06.09.2018, ktorý sa stal vykonateľným dňa 14.11.2018 a exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Humenné, sp. zn. 12C/33/2017 zo dňa 01.12.2020, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 19.01.2021.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 26.11.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Miroslav Friga, so sídlom exekútorského úradu Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXEX XXXX/XX. Súdny exekútor povinnému zaslal Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 30.11.2021, ktoré mu bolo doručené dňa 20.12.2021.
3. Súdny exekútor vo svojom podaní označenom ako „Predloženie návrhu na zastavenie exekúcie“ zo dňa 26.10.2022 uviedol, že dňa 14.08.2022 bol na exekútorský úrad doručený návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor zároveň uviedol, že Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 30.11.2021 bolo nedopatrením vydané bez uvedenia vymáhaného nároku, čo bolo napravené vydaním opravného Upovedomenia o začatí exekúcie dňa 05.01.2022, a teda povinnému začala plynúť nová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Keďže súdny exekútor nemal vedomosť o podaní povinného zo dňa 04.01.2021, nevedel ani o tom, že je právne zastúpený v exekučnom konaní, lebo mu nebola doručená plná moc udelená právnemu zástupcovi. To deklaruje aj fakt, že povinnému sa opravné Upovedomenie zo dňa 05.01.2021 snažil neúspešne doručovať viac ako 7 mesiacov, pričom plnil všetky jeho požiadavky, ako napríklad: vytvorenie podania v zväčšenej čiernotlači, použitie špeciálnej obálky a podobne. Povinný aj napriek uvedenému podanie neprevzal. Až po komunikácii s právnym zástupcom povinného, ktorý súdnemu exekútorovi telefonicky potvrdil, že ho právne zastupuje, povinný prevzal uvedené upovedomenie dňa 10.08.2022. Povinný následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal druhý návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 12.08.2022, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 14.08.2022. Súdny exekútor doručil tento návrh súdu dňa 26.10.2022 spolu s vyjadrením
oprávneného a ďalšími prílohami. Súd týmto konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12.08.2022 bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
4. V návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 12.08.2022 povinný uviedol, že aj proti doručenému opravnému upovedomeniu o začatí exekúcie podáva návrh na jej zastavenie, a to z tých istých dôvodov ako podal prvý návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 04.01.2022, teda z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, s tým, že povinný v plnom rozsahu odkazuje na dôvody uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 04.01.2022 a na tých trvá. Tieto dôvody povinný zároveň dopĺňa judikátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) 7Sžo/83/2014, ktorý jednoznačne poukazuje na povinnosť aplikácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím ako relevantnej právnej základne. S týmto dohovorom, ako je to uvedené v predloženom judikáte NS SR, vyslovila Národná rada Slovenskej republiky súhlas uznesením č. 2048 z 09.03.2010 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonom. S poukazom na vyššie uvedené povinný navrhuje exekúciu vedenú proti jeho osobe zastaviť, nakoľko má za to, že v konaní, ktoré tejto exekúcii predchádzalo, došlo k mnohým procesným pochybeniam, išlo o zjavne zmätočné konanie, doručovanie rozsudku ako aj uznesenia o priznaní trov konania bolo podľa jeho názoru právne neúčinné, a to v rozpore s citovaným Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ako prílohu k návrhu na zastavenie exekúcie povinný priložil dokument - Z judikátu: NS SR 7Sžo/83/2014.
5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12.08.2022 sa oprávnený vyjadril podaním zo dňa 25.10.2022. V tomto vyjadrení oprávnený uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí, nakoľko má za to, že v danom prípade neexistujú dôvody na zastavenie exekúcie, a to po skutkovej ani právnej stránke. Oprávnený má za to, že v danom prípade nie sú splnené žiadne zákonné podmienky na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k alebo exekútorom podľa § 61n Exekučného poriadku. Námietku povinného, že exekúcia je vedená na úplne nezmyselnom základe oprávnený považuje za absolútne nedôvodnú, nakoľko predmetná exekúcia je vedená na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 12C/33/2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 14.11.2018 a uznesenie Okresného súdu Humenné sp. zn. 12C/33/2017, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 19.01.2019. Exekučný titul nebol zrušený ani nebolo preukázané, že by nastali okolnosti, ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti v exekučnom konaní. Skutočnosti uvádzané povinným v jeho návrhu na zastavenie exekúcie sa týkajú výlučne jeho zdravotného postihnutia a s tým súvisiacimi skutočnosťami, predovšetkým otázkou prístupnosti informácií zo súdneho spisu. Oprávnený má za to, že žiadna z tvrdených skutočností, ktorá má zakladať porušenie princípu prístupnosti informácií nebola preukázaná, a všetky tvrdenia a námietky povinného sú iba v rovine ničím nepreukázaných špekulácií. Pokiaľ povinný poukazuje na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, oprávnený uvádza, že zo strany povinného dochádza k absolútnej dezinterpretácii tohto dokumentu. Z čl. 12 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony a nesmie im byť táto spôsobilosť odňatá ani znížená z dôvodu ich zdravotného postihnutia. Tvrdenie povinného, že ako zdravotne postihnutá osoba má výrazne zníženú mieru právnej spôsobilosti vo výkone práva je v príkrom rozpore s týmto článkom. Nebolo preukázané, že by bol povinný obmedzený alebo pozbavený na právne úkony, pričom v kontexte udeleného plnomocenstva advokátke na zastupovanie v tomto konaní existujú dôvodné obavy pravdivosti tohto tvrdenia. Oprávnený si dovoľuje vysloviť názor, že návrh povinného je celý postavený iba na poukaze na jeho zdravotné postihnutie a údajné, ničím nepodložené a nepreukázané porušovanie jeho práv ako zdravotne postihnutej osoby, ktoré však nemá žiaden význam a vplyv na exekučný titul a zákonnosť vedenej exekúcie. Obrana povinného je hraničiaca so zneužívaním vlastného zdravotného postihnutia, je zmätočná a tendenčná. Pokiaľ povinný poukazuje na to, že mu v konaní vedenom pred Okresným súdom Humenné nebol pridelený právnik ex offo, oprávnený uvádza, že podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) sa neuplatňuje inštitút zastúpenia strany sporu advokátom ex offo. Podľa § 89 a nasl. CSP je v civilnom sporovom konaní možné zastúpenie na základe plnomocenstva. Povinný mal možnosť, nie povinnosť, zvoliť si v tomto konaní zástupcu, advokáta, mal možnosť podať žiadosť Centru právnej pomoci na ustanovenie advokáta, tak ako to urobil aj v predmetnej exekúcii. Samotná skutočnosť, že povinný nebol zastúpený právnym zástupcom v predmetnom sporovom konaní nepredstavuje porušenie práva povinného na prístup k súdu ani právo na spravodlivý súdny proces. Povinný mal možnosť vyjadriť sa k žalobe, všetky listiny mu boli riadne doručované, povinný mal možnosť zúčastniť sa pojednávaniach, na ktoré bol riadne predvolaný. Oprávnený má vedomosť, že povinný vedel o prebiehajúcom konaní na Okresnom súde Humenné sp. zn. 12C/33/2017, nakoľko v tomto konaní
komunikoval so zákonným sudcom a spisovou kanceláriou. Povinný mal taktiež možnosť využiť opravný prostriedok voči rozsudku Okresného súdu Humenné, ktorý nevyužil a tak rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať dôvody a okolnosti vydania exekučného titulu. Je povinný prihliadnuť na to, ak by došlo k jeho zrušeniu, k čomu v tomto prípade nedošlo. Z toho dôvodu považuje oprávnený aj túto námietku povinného za irelevantnú. Oprávnený ďalej poukazuje na skutočnosť, že povinný si v súvislosti s predmetnou exekúciu podal žiadosť Centru právnej pomoci na ustanovenie advokáta, uzavrel s ustanovenou advokátkou dohodu o poskytovaní právnych služieb a udelil jej plnomocenstvo na zastupovanie. Aj vzhľadom na uvedené kroky, ktoré si vyžadovali vykonanie právnych úkonov zo strany povinného, oboznámenie sa s nimi a ich podpísanie, oprávnený konštatuje, že povinný je jednoznačne schopný oboznamovať sa s listinnými dokumentmi a dokáže si ich pomocou prostriedkov alebo pomocou osobného asistenta prečítať. Z toho dôvodu žiadna z námietok povinného, založených na tom, že nebol schopný oboznámiť sa s obsahom listín nachádzajúcich sa v súdnom spise neobstoja, pretože sa nezakladajú na pravde a oprávnený ich považuje za špekulatívne. Čo sa týka námietok povinného týkajúcich sa neprístupnosti spisového materiálu s poukazom na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, oprávnený uvádza, že dokumenty musia byť nevidiacim a slabozrakým osobám sprístupnené vo forme, ktorá je pre tieto osoby prístupná, teda tak, aby si ich vedeli prečítať. Oprávnený poukazuje na súvisiacu právnu úpravu, ktorou je čl. 13 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a § 16 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“). Zrakovo postihnutá osoba sa môže dožadovať sprístupnenia informácií, resp. dohodnúť sa s príslušným orgánom na sprístupnení informácií podľa § 16 a § 19 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Oprávnený je ďalej toho názoru, že nie je povinnosťou súdu sprístupňovať povinnému Zbierku zákonov prepisom celého jej obsahu alebo časti do Braillovho písma, nakoľko sa nejedná o súčasť súdneho spisu a súčasne ide o požiadavku ďaleko prekračujúcu princíp primeranosti sprístupňovania informácií v prístupnej forme. Oprávnený v tejto súvislosti zdôrazňuje, že povinný je osoba s vysokoškolským vzdelaním technického zamerania, je mimoriadne zdatný a zručný v oblasti digitálnych technológií ako aj v elektronickej komunikácii, ktorú v tejto exekúcii využíva vo veľkom rozsahu. Je schopný komunikovať elektronickou formou na vysokej úrovni a bez akýchkoľvek prekážok, čo potvrdzuje aj fakt, že dokáže hodnotiť nedostatky webových portálov z hľadiska prístupnosti. Oprávnený preto považuje žiadosti povinného a jeho následné námietky ohľadom sprístupnenia informácií za šikanózne. K námietke povinného týkajúcej sa doručovania listín oprávnený uvádza, že z jeho návrhu nie je zrejmé, ktorých konkrétnych listín sa jeho námietka týka. Ide o všeobecné tvrdenie, z ktorého nie je zrejmé, či povinný namieta to, že neprebral, nepodpísal alebo že nevedel prečítať listovú zásielku. Oprávnený má však za to, že povinnému boli riadne doručené všetky písomnosti. Problematika slepeckých zásielok je riešená v zákone č. 324/2011 Z. z. zákon o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa ktorého slepecká zásielka je oznámenie zhotovené Braillovým písmom, štočky so slepeckými značkami, zvukový záznam alebo osobitný papier pre potrebu nevidiacich. Poštové podmienky bližšie špecifikujú, čo môže byť obsahom slepeckých zásielok a tiež podmienky pre podávanie, prepravu a dodávanie slepeckých zásielok. V prípade ak by pošta zistila, že slepecká zásielka nevyhovuje zasielacím podmienkam, zásielku by vrátila odosielateľovi. K poznámke povinného na možné doručovanie prostredníctvom notára podľa § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka oprávnený uvádza, že predmetné ustanovenie sa nevzťahuje na doručovanie písomností nevidiacej osobe. Doručovanie písomností prostredníctvom notára nepozná ani zákon č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok. Oprávnený však poukazuje na druhú vetu § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej sa úradná zápisnica nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať. Oprávnený má za to, že v žiadnom súdnom konaní neboli porušené žiadne ústavné ani iné práva povinného ako účastníka súdneho resp. exekučného konania ani ako zdravotne postihnutej osoby. Návrh povinného na zastavenie exekúcie oprávnený nepovažuje za riadne odôvodnený, nakoľko v ňom nie sú opísané žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by bránili vedeniu exekúcie na majetok povinného a ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie. Na vyjadrenie povinného nemožno podľa názoru oprávneného prihliadať ako na návrh na zastavenie exekúcie, a z toho dôvodu, s poukazom na § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, nemôže mať takýto návrh ani odkladný účinok. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí a navrhuje aby súd tento návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12.08.2022 nevyjadril.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3, ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť, prílohou návrhu na vykonanie exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie je osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti a znalecký posudok alebo odborné stanovisko znalca, z ktorého je zrejmá všeobecná hodnota inej povinnosti ako zaplatenie peňažnej sumy v peniazoch, ktorú môžu vykonať aj iné osoby, uložená exekučným titulom, ak hodnota tejto povinnosti nevyplýva z exekučného titulu.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa § 201 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno a) odpustiť zmeškanie lehôt, b) podať žalobu na obnovu exekučného konania po jeho skončení.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
15. Súd uvádza, že v poradí prvý návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04.01.2022 zamietol uznesením sp. zn. 61Ek/3111/2021 zo dňa 08.03.2023 ako nedôvodný. Proti predmetnému uzneseniu
podal povinný sťažnosť, o ktorej sudca rozhodol uznesením sp. zn. 61Ek/3111/2021 zo dňa 07.06.2023 tak, že sťažnosť povinného zamietol ako nedôvodnú. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2023, v dôsledku čoho dňa 13.06.2023 nadobudlo právoplatnosť aj uznesenie sp. zn. 61Ek/3111/2021 zo dňa 08.03.2023.
16. V zmysle ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, povinný môže v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Toto obmedzenie sa neuplatní, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Súd po posúdení v poradí druhého návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12.08.2022 dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré povinný v tomto návrhu uviedol, nepredstavujú skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie, ani sa nejedná o skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť, keďže povinný o ich existencii v čase podania prvého návrhu na zastavenie exekúcie vedel a aj ich v tomto návrhu uplatnil. Uvedené potvrdil aj sám povinný, ktorý v predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že pokiaľ ide o dôvody na zastavenie exekúcie, v plnom rozsahu odkazuje na dôvody uvedené v prvom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 04.01.2022 a na tých trvá.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12.08.2022 zamietol v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.