Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/3/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v exekučnej veci oprávneného: J., R., so sídlom L., J. XX, A. XX XXX XXX, zastúpeného C..., so sídlom L., J. XX, A. XX XXX XXX, proti povinnému: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. V., P. XXX/X, o vymoženie 534,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -88 zo dňa 20. júla 2020 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinný má proti oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na , Exekučného poriadku a , o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že mu bola dňa 08.09.2010 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie 534,- eur s príslušenstvom. Poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 05.10.2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe rozsudku R. rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom R. K., so sídlom v L., sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 12.01.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2010 a vykonateľnosť dňa 11.02.2010. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -12 zo dňa 30.09.2010 bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora v časti zmenkového úroku v časti presahujúcej 101,46 eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.05.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č.k. -23 zo dňa 31.03.2011. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX, uzavretej dňa 23.01.2009 medzi oprávneným a povinným, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 350,- eur a dlžník sa zaviazal tieto vrátiť zvýšené o poplatok vo výške 346,- eur v 12-tich mesačných splátkach po 58,- eur, počnúc dňom 18.02.2009. Ustanovenie zmluvných podmienok o aplikácii , či charakter úveru ako absolútneho obchodu nemá za následok skutočnosť, že sa na predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia , teda aj ustanovenia a nasl., týkajúce sa ochrany spotrebiteľa s dôrazom na ustanovenie , vychádzajúc zo zásady subsidiarity . Súd prvej inštancie dôvodil, že predmetná zmluva spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd zistil, že vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v článku 18 je obsiahnutá neprijateľná podmienka

- rozhodcovská doložka. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a je teda v zmysle ustanovenia neplatná. Dojednanie uvedené v rozhodcovskej doložke a následné

konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasl. a tiež smernice Rady 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne po tom, ako súdny exekútor doručí súdu ich špecifikáciu.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa a . Posudzovanie povinného ako spotrebiteľa odmieta. V danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania, povinný toto svoje vyhlásenie potvrdil svojim podpisom v zmluve o úvere. Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie ako spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru. Oprávnený uviedol, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v bode 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi dlžníkom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený konštatoval, že pokiaľ by súd nevyhovel jeho argumentácii, znamenalo by to pre neho znemožnenie využitia rozhodcovského konania, pričom z v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, iba ho obmedziť. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch navyše vyplýva jednoznačne aj z odporúčania komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Takýmto záverom nie je vôbec dotknuté právne postavenie spotrebiteľa, má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho práv alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní. Oprávnený poukázal na rozsudky Y. súdu v S. sp. zn. zo dňa 02.03.2011, Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 30.10.2009, sp. zn. zo dňa 29.06.2010, Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. zo dňa 1.3.2011 a na uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 28.4.2010 a sp. zn. zo dňa 30.03.2009. Mal za to, že rozhodcovskou doložkou bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania, má povahu exekučného titulu. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

3. Povinný k odvolaniu oprávneného uviedol, že súhlasí v celom rozsahu s uznesením súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. , rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. zo dňa 18.09.2012, sp. zn. zo dňa 31.05.2017, sp. zn. zo dňa 21.03.2012, rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 31.05.2011 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 31.05.2011. Žiadal odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie potvrdil a aby oprávnený nahradil trovy konania v celom rozsahu.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa .

5. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa prvá veta , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

8. Podľa o rozhodcovskom konaní, ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015. 9. Exekučný súd pri preskúmavaní listín podľa Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2014) v spojení s ustanovením o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý má byť podľa Exekučného poriadku exekučným titulom, nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v ustanovení a o rozhodcovskom konaní. Pri zistení takéhoto dôvodu je nevyhnutným následkom zastavenie exekučného konania aj bez návrhu.

10. Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon rozhodcovského rozsudku, v zmysle § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. ). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012 sp. zn. ).

11. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo následné čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v a o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014). Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pričom tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu ( Exekučného poriadku). Keďže súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, ak sú na to dané zákonné dôvody.

12. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. apríla 2011 sp. zn. ).

13. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe riadne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

14. Ak v určitej veci nedošlo k riadnemu uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu tzv. pa-aktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.

15. V preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu, ktorý skúmal, či bola v danej veci medzi účastníkmi konania platne uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

16. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012 sp. zn. ).

17. Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za to, že povinný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ (, ). Odvolací súd preto zastáva právny názor, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 23.01.2009, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia, teda ide o zmluvu (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Zaškrtnutie kolónky „na výkon zamestnania“ vo formulári zmluvy nezbavuje veriteľa tejto povinnosti. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie dlžníka a aký konkrétny súvis s jeho zamestnaním uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali nespotrebiteľský charakter zmluvy. S poukazom na interpretačné ustanovenie je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uzavrel, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle .

18. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu o úvere, ako aj na rozhodcovskú doložku uzatvorenú v ten istý deň ako úverová zmluva medzi tými istými účastníkmi, je potrebné aplikovať aj právne normy právneho poriadku chrániace spotrebiteľa. V zmysle sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Rozhodcovskú doložku uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 23.01.2009, t. j. v rovnaký deň ako uzavreli zmluvu o úvere, navyše uzavretú vo formulárovej podobe len ako súčasť (bod 18) všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah povinný nemohol ovplyvniť, súd prvej inštancie správne považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej doložky predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil, a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo vopred pripravenej formulárovej podobe, sám jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Pritom túto podstatnú skutočnosť (rozhodcovskú doložku) „ukryl“ do husto písaných neprehľadných všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pričom nepredložil súdu dôkaz o tom, že by bol spotrebiteľa na túto rozhodcovskú doložku a na jej dôsledky osobitne upozornil pred podpisom zmluvy o úvere.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné predmetnú rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Takáto zmluvná podmienka je v zmysle absolútne neplatná. Odvolací súd dodáva, že ak je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a dodávateľ ju použije, ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. ).

21. Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, bolo preto potrebné posúdiť ako nulitný právny akt a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

22. Odvolací súd považuje za potrebné ešte uviesť, že vzhľadom na o ukončení niektorých exekučných konaní si pred rozhodnutím o odvolaní vyžiadal stanovisko súdneho exekútora, aby mohol posúdiť, či exekúcia nemala byť zastavená podľa uvedeného zákona. Súdny exekútor odvolaciemu súdu odpovedal, že predmetná exekúcia nebola zastavená vzhľadom na ustanovenie , keďže na úhradu exekučnej pohľadávky eviduje platbu zo dňa 20.12.2019 vo výške 15,- eur, ktorá bola nahlásená oprávneným. Na základe toho dospel odvolací súd k záveru, že predmetná exekúcia ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (a ani ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu) nespĺňala predpoklady pre zastavenie exekúcie podľa , teda bolo potrebné, aby sa o zastavení exekúcie rozhodlo podľa vyššie uvedených ustanovení Exekučného poriadku.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a . Keďže povinný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (v tomto prípade ide o poštovné za zaslanie vyjadrenia k odvolaniu oprávneného). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

24. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).