Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 404/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľov , , , a , , , zastúpených JUDr. Ľubou Berezňaninovou, PhD., advokátkou, Hlavná 45, Prešov, proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. januára 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. mája 2026 domáhajú vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 29. januára 2026. Navrhujú napadnutý rozsudok najvyššieho súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Domáhajú sa tiež priznania náhrady trov konania pred ústavným súdom a primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 000 eur.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia vystupovali v postavení žalovaných v 1. a 2. rade v spore o zaplatenie 2 572,37 eur s príslušenstvom z titulu úhrad zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu a nedoplatkov vyúčtovaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Okresný súd rozsudkom z 5. februára 2024 uložil sťažovateľom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2 572,37 eur s príslušenstvom a žalobcovi (Stavebné bytové družstvo Trenčín ako správca bytu, pozn.) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie sťažovateľov rozsudkom č. k. -714 zo 6. novembra 2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. Odvolacie námietky žalovaných považoval za neopodstatnené, stotožnil sa so zamietnutím návrhu sťažovateľov na prerušenie konania, pretože súvisiace konanie sp. zn. (o neplatnosť zmluvy o výkone správy, pozn.) nemá na prejednávanú vec vplyv, keďže vlastníkom bytov a nebytových priestorov vyplýva povinnosť platiť mesačné zálohové platby na účet bytového domu za služby spojené s vlastníctvom bytu, resp. užívaním bytu z o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Zároveň tieto finančné prostriedky sú majetkom vlastníkov bytov, a nie správcu, pričom dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na nového správcu alebo na spoločenstvo. K námietke zaujatosti sudkyne krajský súd uviedol, že sťažovatelia neuviedli také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé diskvalifikovať sudkyňu v zmysle (ďalej len „“). Pôvod námietok smeruje k nespokojnosti s hodnotením dôkazov a s jej rozhodnutím, čo nie je dôvod na vylúčenie podľa . K námietke, že okresný súd nevykonal všetky navrhované dôkazy, odmietol zhotoviť zvukovo-obrazový záznam z pojednávania a nevyhlásil dokazovanie za skončené, krajský súd uviedol, že súd prvej inštancie dôvody k zamietnutiu dôkazných návrhov žalovaných dostatočne a výstižne formuloval v bodoch 48 a 49 odôvodnenia rozhodnutia a uviedol, prečo nemajú vplyv na prejednávanú vec.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu sťažovatelia podali dovolanie, ktoré odôvodnili vadami uvedenými v s tvrdením, že súdy sa odmietli zaoberať dôkazmi, ktoré sťažovatelia predložili, a tento postup vôbec neodôvodnili, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nesúhlasili s právnym názorom, že návrh na prerušenie konania nie je dôvodný, a bod 18 odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu považovali sťažovatelia za vnútorne rozporný a arbitrárny. Ďalej namietali zaujatosť konajúcej sudkyne a nesplnenie rozšírenej poučovanej povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľom, čím im súd neumožnil uplatňovať procesné práva, a nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v súvislosti s pojednávaním.

5. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom pripustil k meritórnemu prieskumu námietku arbitrárnosti rozsudku krajského súdu, preskúmal jeho obsah a konštatoval, že odvolací súd svoje rozhodnutie nezaložil v porovnaní so súdom prvej inštancie na žiadnych iných či nových skutkových a právnych záveroch, rozhodnutie odôvodnil úvahami, ktoré sú zrozumiteľné, konzistentné a spätne preskúmateľné. K nevysporiadaniu sa s predloženými dôkazmi najvyšší súd poukázal na bod 22 rozsudku krajského súdu a body 48 a 49 rozsudku okresného súdu, z ktorých vyplýva, že návrhy sťažovateľov na predvolanie všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome z dôvodu ich vyjadrenia k legitimite žalobcu a návrh na prehratie audio záznamu zo schôdzí vlastníkov na preukázanie porušovania zákona prítomnými osobami nie sú opodstatnené, keďže žalobca je legitímnym subjektom na podanie predmetnej žaloby, je aktuálnym správcom bytového domu a pokiaľ by sťažovatelia ako prehlasovaní vlastníci nesúhlasili s rozhodnutiami vlastníkov bytov prijatými

na schôdzach, tak otázku platnosti rozhodnutí prijatých zhromaždením vlastníkov nemôže súd posudzovať v predmetnom konaní, a to ani ako predbežnú otázku, ale len v konaní podľa K namietanej vnútornej rozpornosti bodu 18 rozsudku krajského súdu (odôvodnenie zamietnutia návrhu na prerušenie konania, pozn.) najvyšší súd poukázal na jednotu s bodom 25 rozsudku okresného súdu, z ktorej v podstatnom vyplýva, že v súvisiacom konaní sa sťažovatelia ako žalobcovia domáhajú vyslovenia neplatnosti 15 uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov bytov, ktorá sa konala 6. novembra 2019. Dňa 28. marca 2023 sťažovatelia rozšírili svoj návrh aj o neplatnosť uznesení č. 1 – 3 prijatých v rámci písomného hlasovania vlastníkov bytov konaného 1. – 2. decembra 2019 a o neplatnosť zmluvy o výkone správy. O tejto zmene žaloby (rozšírení žaloby) nebolo v čase rozhodovania okresného súdu rozhodnuté (súd zatiaľ v tomto konaní koná o pôvodne podanej žalobe); vec nebola právoplatne skončená. Pôvodne podaná žaloba v tomto súvisiacom konaní nie je relevantná pre rozhodnutie súdu v tomto konaní a v časti o návrhu na zmenu žaloby ku dňu vyhlásenia rozsudku okresného súdu nebolo preukázané začatie konania, nedošlo k pripusteniu zmeny žaloby, keďže samotné rozšírenie žaloby nie je úkonom začínajúcim konanie. Namietanú vnútornú rozpornosť najvyšší súd nezistil a dovolací dôvod arbitrárnosti v celku vyhodnotil ako nedôvodne uplatnený.

6. Ostatné dovolacie námietky najvyšší súd posúdil ako procesne neprípustné. K namietanej nedostatočnej ochrane spotrebiteľov, ktorá podľa obsahu dovolania mala spočívať v neposkytnutí ochrany v procese dokazovania, k nevykonaniu a nezaobstaraniu dôkazov už v procese vydania platobného rozkazu najvyšší súd uviedol, že sťažovatelia spochybňujú vykonané dokazovanie a zistenie skutkového stavu, tvrdiac, že k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo neúplným dokazovaním, a tak nesprávnym zistením skutkového stavu. Ustanovenie nie je možné vyložiť tak, že súd má povinnosť zaobstarať dôkaz o každom tvrdení spotrebiteľa či dokonca nenamietanej skutočnosti, výnimočne môže prevziať dôkaznú iniciatívu, ak to je potrebné (nevyhnutné) pre rozhodnutie, čo v tomto prípade nebolo naplnené. Poukázal tiež na to, že primárne sťažovatelia neuniesli bremeno skutkových tvrdení, dôsledkom čoho bol ich neúspech vo veci. Povinnosť skutkových tvrdení žalovaných spotrebiteľov musí byť zachovaná a dodržaná. Vykonané dokazovanie postačovalo pre náležité zistenie skutkového stavu a z neho vyplývajúce skutkové a právne závery a rozhodnutie v spore, ktoré odvolatelia (dovolatelia) odvolaním nespochybnili. K námietke nesplnenia poučovacej povinnosti a vedenia pojednávania najvyšší súd uviedol, že doručenie poučenia sťažovateľom nebolo v konaní sporné a normatívne stanovený rozsah a okamih poučenia vo vzťahu k spotrebiteľom nedával priestor na možnosť voľby súdu. Na sporných pojednávaniach mali sťažovatelia vytvorený procesný priestor uplatňovať svoje práva, vznášať námietky. Uplatnenie v dovolaní uvedených námietok netvorí obsah zápisníc z predmetných pojednávaní. Ak aj došlo k prerušeniu prednesu záverečnej reči sťažovateľov, podľa názoru dovolacieho súdu bolo tak učinené z dôvodu vedenia konania v súlade so zásadou hospodárnosti a procesnej ekonómie a povinnosti súdu dbať na to, aby nedochádzalo k neúčelným odklonom od predmetu sporu. So sťažovateľmi tvrdenou zaujatosťou sudkyne, ktorá bola odôvodňovaná procesným postupom, sa vysporiadal krajský súd v bodoch 19 a 20 rozsudku. Aj námietku nesprávneho procesného postupu pri vedení pojednávania považoval najvyšší súd za neopodstatnenú.

II. Argumentácia sťažovateľov

7. Sťažovatelia v podanej ústavnej sťažnosti namietajú, že ak bolo ich dovolanie vyhodnotené ako prípustné v časti namietanej arbitrárnosti rozsudku krajského súdu, teda bola zistená táto vada aj dovolacím súdom, bol najvyšší súd povinný zrušiť rozsudok a vrátiť vec krajskému súdu, a nie zamietnuť dovolanie. Napadnutému rozsudku vyčítajú, že neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré vyhodnotil nimi podané dovolanie ako nedôvodné. Konštatovanie nedôvodnosti prípustného dovolacieho dôvodu považujú sťažovatelia za rozporné s konštantnou judikatúrou s poukazom na uznesenie sp. zn. . Najvyšší súd tak sťažovateľom odoprel možnosť, aby ich právna vec bola zákonným spôsobom prejednaná v dovolacom konaní. Napadnutý rozsudok považujú sťažovatelia za zmätočný aj s poukazom na rozpor medzi výrokom (zamieta) a odôvodnením v neprípustnej časti dovolania (ktorá mala byť odmietnutá). Ďalej sťažovatelia zopakovali svoj postoj, že neboli dostatočne poučený o procesných právach v spotrebiteľskom konaní, keď písomnú formu poučenia nepovažujú za vhodnú. Ani s touto námietkou sa podľa názoru sťažovateľov najvyšší súd riadne nevysporiadal.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdené porušenie základného práva sťažovateľov podľa a práva podľa dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.

9. Právo na súdnu ochranu sa v civilnom sporovom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za ktorých splnenia civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred súdom vrátane dovolacích konaní, v ktorých sa (popri všeobecných procesných podmienkach) uplatňujú aj ďalšie, osobitné procesné podmienky dovolacieho konania.

10. Ústavný súd, poukazujúc na svoju doterajšiu judikatúru, považuje za potrebné zdôrazniť, že otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy ( a ) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. , ).

11. Sťažovatelia namietané porušenie označených práv odôvodňujú predovšetkým nedostatočným odôvodnením a arbitrárnosťou napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ako aj nesprávnym a arbitrárnym posúdením ich námietky nesplnenia rozšírenej poučovacej povinnosti okresného súdu.

12. Ústavný súd podrobil napadnutý rozsudok najvyššieho súdu prieskumu v zmysle argumentácie sťažovateľov uplatnenej v ústavnej sťažnosti a bez potreby bližšej citácie poukazuje

na odôvodnenie napadnutého rozsudku (body 6 a 7 tohto rozhodnutia), ktoré považuje za ústavne akceptovateľné.

13. Právny záver dovolacieho súdu, že v súvislosti s rozšírenou poučovacou povinnosťou súdu prvej inštancie nezistil nedostatky s potenciálom znemožnenia uplatňovania práv žalovaných sťažovateľov, ústavný súd považuje v okolnostiach posudzovanej veci za udržateľný.

14. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd nedôvodnosť prípustnej časti dovolania sťažovateľov odôvodnil primeraným spôsobom. Ústavný súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup dovolacieho súdu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že najvyšší súd sa ústavne akceptovateľným spôsobom zaoberal a aj vysporiadal s dovolaním sťažovateľov, pričom závery, ku ktorým dospel, podrobne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil. Sťažovateľmi prezentovaný názor, že pripustenie dovolacieho dôvodu arbitrárnosti podľa k meritórnemu prieskumu znamená aj automatickú povinnosť dovolaniu z tohto dôvodu vyhovieť, nie je správny a nemá oporu v procesnoprávnej úprave. Aj rozhodnutie sp. zn. , na ktoré sťažovatelia poukazujú, sa vzťahuje na dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nie zmätočnosti a závery, ktoré z neho sťažovatelia vyvodzujú, z neho explicitne nevyplývajú. Postup dovolacieho súdu, ktorým pripustil časť dovolania k meritórnemu prieskumu a po jeho vykonaní konštatoval, že námietky nie sú dôvodné, a tento svoj záver aj náležite odôvodnil, nevykazuje žiadne pnutie s právom sťažovateľov na súdnu ochranu alebo spravodlivý proces, ale ide o štandardný postup. Predmetom meritórneho dovolacieho prieskumu je práve posúdenie, či zistené nedostatky dosahujú intenzitu, ktorá je spôsobilá porušiť právo na spravodlivý proces, a výsledok tohto posúdenia je určujúci pre prípadné zrušenie rozhodnutia alebo zamietnutia dovolania. Pre pripustenie meritórneho prieskumu je rozhodné len to, že dovolateľom tvrdené nedostatky, ktoré by mohli dosiahnuť relevantnú intenzitu, boli zistené aj dovolacím súdom.

15. Uplatnený spôsob interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení ústavný súd považuje za ústavne konformný, nepopierajúci ich účel a význam, preto podľa názoru ústavného súdu nemohol neprípustným spôsobom zasiahnuť do označených práv sťažovateľov.

16. Dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky dovolacie námietky, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o dovolaní podstatný význam. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (podobne a tam citovaná judikatúra).

17. Ústavný súd preto dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že medzi napadnutým uznesením dovolacieho súdu a obsahom označených práv sťažovateľov neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení. Na základe uvedeného ústavnú sťažnosť sťažovateľov odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

18. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2026

Peter Molnár

predseda senátu