Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 412/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. z 19. marca 2026 takto

r o z h o d o l :

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. apríla 2026 domáha konštatovania porušenia svojho základného práva zaručeného uznesením mestského súdu sp. zn. z 19. marca 2026, zrušenia namietaného uznesenia mestského súdu a vrátenia sťažovateľovej veci mestskému súdu na nové konanie, ako aj priznania finančného zadosťučinenia 3 000 eur. Zároveň žiada ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu na účely jeho zastupovania v konaní pred ústavným súdom.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že mestskému súdu bol doručený návrh na premenu zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia podaný riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca (ďalej len „ústav“), v ktorom sťažovateľ vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. z 28. marca 2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 28. júna 2023. Mestský súd namietaným uznesením predmetný návrh riaditeľa ústavu zamietol.

II. Argumentácia sťažovateľa

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti formuluje argumentáciu o nezákonnosti a arbitrárnosti namietaného uznesenia mestského súdu. Prezentuje svoj nesúhlas so stanoviskom mestského súdu o predčasnosti podaného návrhu. Dôvodí, že návrh bol podaný v súlade s relevantným ustanovením , teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Podľa jeho názoru má návrh podaný riaditeľom ústavu, v ktorom sťažovateľ vykonáva uložený trest, relevantnú výpovednú hodnotu, keďže je riaditeľ podľa vyjadrenia sťažovateľa „osobou, ktorá je v priamom kontakte s odsúdeným“. Tiež argumentuje, že mestský súd návrh riaditeľa zamietol aj s poukazom na závažnosť spáchaného skutku, a to napriek tomu, že nemal k dispozícii príslušný spisový materiál, čo sťažovateľ považuje za závažný nedostatok namietaného uznesenia. Uzatvára svoju argumentáciu tvrdením, že návrh riaditeľa bol podaný v súlade s relevantnými ustanoveniami , teda za splnenia formálnych a materiálnych podmienok určených zákonom. V postupe mestského súdu vidí porušenie svojho označeného práva.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Z obsahu argumentácie ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že sťažovateľ považuje rozhodnutie mestského súdu, ktorým tento nevyhovel návrhu príslušného subjektu na zmenu zvyšku sťažovateľovi uloženého trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, za nezákonné, keďže jeho závery sťažovateľ považuje za odporujúce zákonom stanoveným podmienkam.

5. Ústavný súd pri posúdení namietaného uznesenia mestského súdu zdôrazňuje, že nebolo jeho úlohou preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré mestský súd oprel svoje rozhodnutie, resp. odpovedať na otázku, či malo alebo nemalo byť návrhu na premenu zvyšku uloženého trestu vyhovené. Úloha ústavného súdu sa v danom prípade obmedzila na posúdenie otázky, či sa mestský súd s právne relevantnou argumentáciou (prezentovanou v uplatnenom návrhu), ako aj s jednotlivými zistenými skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa právnej veci sťažovateľa vysporiadal adekvátne a preskúmateľne a či má súdom zvolená interpretácia aplikovaných právnych noriem ústavnoprávne akceptovateľný charakter.

6. Ústavný súd sa v prvom kroku oboznámil s relevantnou právnou úpravou, ktorá bola konajúcim súdom v právnej veci sťažovateľa aplikovaná.

7. 1. Podľa súd môže odsúdenému premeniť zvyšok trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, ak sú splnené podmienky podľa a a súčasne

a) odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie,

b) odsúdený vykonal jednu tretinu uloženého alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného trestu odňatia slobody alebo dve tretiny uloženého alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného trestu odňatia slobody, ak ide o odsúdeného, ktorý bol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody,

c) zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov,

d) nejde o výkon trestu, ktorý bol nariadený po rozhodnutí o neosvedčení sa v skúšobnej dobe určenej pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody, podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, o výkon zvyšku trestu, ktorý bol nariadený po rozhodnutí o neosvedčení sa v skúšobnej dobe pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, a

e) odsúdenému nebol premenený trest domáceho väzenia na trest odňatia slobody.

7.2. Podľa trest domáceho väzenia môže súd uložiť páchateľovi trestného činu, ak

a) ho odsudzuje za trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom neprevyšujúcou desať rokov,

b) vzhľadom na povahu trestného činu, osobu a pomery páchateľa postačuje uloženie trestu domáceho väzenia,

c) páchateľ dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť,

d) sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami.

7.3. Podľa o premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia rozhoduje súd na návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva na verejnom zasadnutí; návrh, ak bol zamietnutý, možno podať opakovane.

Podľa o návrhu podľa odseku 1 súd rozhodne najneskôr do 30 dní od jeho doručenia.

Podľa na rozhodnutie podľa odseku 1 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva. Len čo sa rozhodnutie podľa odseku 1 stane právoplatným, predseda senátu bezodkladne zašle jeho rovnopis spoločne s nariadením výkonu tohto trestu okresnému súdu, v ktorého obvode má odsúdený trest domáceho väzenia vykonať.

Podľa pred rozhodnutím súdu o premene zvyšku trestu odňatia slobody podľa odseku 1 musí byť odsúdený vypočutý.

8. Ústavný súd takisto preskúmal odôvodnenie namietaného uznesenia mestského súdu, ktorým bol zamietnutý návrh v právnej veci sťažovateľa. V odôvodnení namietaného uznesenia mestský súd podrobne popísal obsah návrhu riaditeľa príslušného ústavu, v ktorom bolo konštatované bezproblémové správanie sťažovateľa v prostredí výkonu trestu odňatia slobody, takisto bola popísaná resocializačná prognóza, ktorá vyhodnotila u sťažovateľa nízke riziko recidívy trestnej činnosti a tiež prezentované stanovisko probačného a mediačného úradníka, ktorý konštatoval, že sťažovateľ spĺňa podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami. Uviedol, že v rámci vykonávaného dokazovania sťažovateľ možnosť vyjadriť sa k návrhu riaditeľa ústavu nevyužil. V ďalšom bode poukázal na výmeru trestu odňatia slobody, ktorý bol sťažovateľovi uložený (deväť rokov) a právnu kvalifikáciu trestnej činnosti, za ktorej spáchanie mu bol uložený predmetný [obzvlášť závažný zločin podľa , a ]. Odkázal tiež na skutočnosť, že sťažovateľ má v odpise z registra trestov dva záznamy za totožnú drogovú trestnú činnosť, pričom vo výkone trestu je po prvýkrát. V rámci zhodnotenia vykonaného

dokazovania mestský súd konštatoval, že z formálneho hľadiska zákonné predpoklady na navrhovanú premenu zvyšku uloženého trestu by mohli byť u sťažovateľa naplnené, avšak vykonané dokazovanie svedčí o predčasnosti podaného návrhu. Toto stanovisko mestský súd oprel o charakter právnej kvalifikácie trestnej činnosti spáchanej sťažovateľom, ktorou je obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, za ktorý ustanovoval trestnú sadzbu vo výmere desiatich až pätnástich rokov s tým, že u sťažovateľa došlo k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby na deväť rokov. S prihliadnutím na závažnosť spáchaného skutku a na dosiaľ vykonanú dĺžku trestu odňatia slobody (štyri roky) bol mestský súd toho názoru, že výkon trestu u sťažovateľa aktuálne plní svoj účel, kde tento by trestom domáceho väzenia nebolo možné dosiahnuť.

9. Ústavný súd vo všeobecnej rovine konštatuje, že neexistuje zaručené právo na to, aby bolo vyhovené návrhu na premenu zvyšku uloženého trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia. Posúdenie splnenia zákonných podmienok je totiž vecou sudcovskej úvahy. Je teda na všeobecnom súde, aby skúmal a posúdil, či sú zákonné podmienky na vyhovenie návrhu splnené, a svoje úvahy v danom smere riadne odôvodnil.

10. Vychádzajúc z informácií uvedených v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto uznesenia, bez toho, aby bolo potrebné tieto informácie ďalej analyzovať, keďže sú podľa názoru ústavného súdu samy osebe dostatočne výpovedné, čo sa týka zodpovedania otázky, či sťažovateľ preukázal, že ďalší výkon trestu odňatia slobody už nie je v jeho prípade potrebný a postačí dovŕšiť nápravu sťažovateľa miernejším trestom domáceho väzenia, ústavný súd konštatuje ústavnú konformnosť odôvodnenia namietaného uznesenia mestského súdu. Je toho názoru, že sa v ňom mestský súd náležite vysporiadal s návrhom na premenu vykonávaného trestu a riadne vysvetlil dôvody na jeho zamietnutie. Argumentáciu, o ktorú konajúci súd oprel svoj právny záver o nesplnení podmienok predpokladaných relevantnou právnou úpravou, ústavný súd hodnotí ako vyčerpávajúcu bez zjavných logických protirečení, plne zodpovedajúcu kritériám stanoveným pre kvalitné odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov judikatúrou ústavného súdu a zároveň súladnú s podstatou a zmyslom aplikovaných právnych noriem.

11. V kontexte námietok sťažovateľa, ktoré predostrel v podanej ústavnej sťažnosti, ústavný súd poznamenáva, že v sťažovateľovom prípade naozaj došlo, tak ako zdôrazňuje samotný sťažovateľ, k splneniu zákonnej podmienky vykonania potrebnej časti z celkovej výmery uloženého trestu, čo nepopiera ani mestský súd. Treba však pripomenúť, že relevantná zákonná úprava vyžaduje pre možnosť korekcie zvyšku nevykonaného trestu splnenie ďalšej zákonnej podmienky, a to kvalifikovanú nápravu definovanú zákonom ako „polepšenie“ dávajúce záruku, že požadovaný účel trestu odňatia slobody bude možné dovŕšiť už na slobode, a to prostredníctvom miernejšieho trestu domáceho väzenia. Ústavný súd sa nemôže stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že by mestský súd svoj zamietavý postoj k návrhu riaditeľa nezdôvodnil dostatočne. Mestský súd totiž celkom jasne vysvetlil svoje stanovisko o potrebe vplývať na sťažovateľovo polepšenie ďalším výkonom trestu odňatia slobody. V úvode akcentoval aj trestnú minulosť sťažovateľa, u ktorého drogová trestná činnosť, pre ktorej spáchanie mu bol trest odňatia slobody uložený, nepredstavovala prvý takýto stret sťažovateľa so zákonom, ale išlo o druhý prípad tohto druhu trestnej činnosti, keď bol sťažovateľ v minulosti už za takúto trestnú činnosť stíhaný, aj keď v tomto prípade nedošlo k postihnutiu sťažovateľa, keďže jeho trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené. Pokiaľ ide

o námietku sťažovateľa, že mestský súd bez dokazovania prostredníctvom súvisiaceho spisového materiálu nemohol dostatočne preukázať okolnosť závažnosti trestnej činnosti, ktorú akcentoval mestský súd ako relevantnú a svedčiacu v neprospech premeny zvyšku uloženého trestu na trest domáceho väzenia, ústavný súd iba v stručnosti poznamenáva, že závažnosť dotknutej trestnej činnosti vyplýva priamo z právnej kvalifikácie skutku, ktorý je pokrytý kvalifikovanou skutkovou podstatou zodpovedajúcou obzvlášť závažnému zločinu.

12. Vzhľadom na predchádzajúce uvedené závery ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odmietol.

IV. K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

13. V zmysle ústavný súd môže ustanoviť navrhovateľovi právneho zástupcu, ak navrhovateľ o to požiada, ak to odôvodňujú jeho pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť (m. m. , ).

14. Ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade u sťažovateľa nie sú splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Z obsahu ústavnej sťažnosti a výsledku jej posúdenia ústavným súdom je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Keďže nebol splnený jeden z nevyhnutných predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd nevyhovel.

15. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2026

Peter Molnár

predseda senátu