Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/147/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Jánom Evinom v spore žalobcov: 1. K. N., U.. XX.X.XXXX, R. Q. XXXXX/XC, R., X. A. N., U.. XX.X.XXXX, R. Q. XXXXX/XC, R., obaja zastúpení JUDr. E. Mišíková & JUDr. Ing. R. Cádra, s.r.o., IČO: 50 469 738, so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, proti žalovanej: G.. E. A., U.. XX.XX.XXXX, R. C. XX, XXX XX R., zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr Oľga Rosulegová, s. r. o., IČO: 51 247 798, so sídlom Hrabový chodník 4, Bratislava, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.5.2014 domáhali vydania troch určovacích výrokov: 1. Darovacia zmluva V-28375/13, uzatvorená medzi nebohým T.om U.ým, narodeným U.. marca U., zomrelým U., naposledy trvalé bytom U.vá 6, Bratislava a žalovanou, predmetom ktorej bol byt č. 74 vedený Okresným úradom Bratislava, Katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. 3195, nachádzajúci sa na ôsmom poschodí bytového domu na ulici U.vá 6, okres Bratislava IV, obec Bratislava- m.č. A.a A., katastrálne územie A.a A. so súpisným číslom bytového domu A., postavenom na parcele č. 1426/59 je neplatná. 2. Vlastníkom bytu č. A.vedenom Okresným úradom Bratislava, Katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. A., nachádzajúcom sa na ôsmom poschodí bytového domu na ulici U.vá 6, okres Bratislava IV, obec Bratislava- m.č. A.a A., katastrálne územie A.a A., so súpisným číslom bytového domu A., postavenom na parcele č. 1426/59 bol v čase smrti nebohý T. U.ý, narodený U.. marca U., zomrelý U., naposledy trvalé bytom U.vá 6. Bratislava, 3. Žalovaná nikdy nenadobudla vlastnícke právo k bytu č. A.vedenom Okresným úradom Bratislava, Katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. A., nachádzajúcom sa na ôsmom poschodí bytového domu na ulici Kolisková 6, okres Bratislava IV, obec Bratislava- m.č. A.a A., katastrálne územie A.a A., so súpisným číslom bytového domu A., postavenom na parcele č. 1426/59.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že sú potomkami v priamom rade v prvom stupni po nebohom T.ovi U.om, narodenom U..3.U., naposledy trvalé bytom U.vá 6, 841 05 Bratislava, zomrelom 23.3.2014. Žalobcovia sú presvedčení, že darovacia zmluva, V-28375/13, ktorou malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k bytu č. 74, vedenom Okresným úradom Bratislava, Katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. A., nachádzajúcom sa na ôsmom poschodí bytového domu na ulici U.vá 6, okres Bratislava IV, obec Bratislava - m.č. A.a A., katastrálne územie A.a A., so súpisným číslom bytového domu A., postavenom na parcele č. 1426/59, je neplatná, nakoľko trpí takými vadami, ktoré spôsobujú jej absolútnu neplatnosť. Nebohý a žalovaná svojim konaním spoločne simulovali právny úkon (darovaciu zmluvu), avšak skutočným účelom tohto právneho úkonu bolo iba zakryť iný právny úkon. Nebohý

trpel už dlhší čas závažným rakovinovým ochorením nazývaným Hodgkinov lymfóm, ktorý postupne progredoval na NON Hodgkinov lymfóm, prevažne s infaustnou prognózou. Medzi nebohým a žalovanou existoval dôverný vzťah, pričom žalovaná pomáhala nebohému v čase, keď bola, z dôvodu liečby rakovinového ochorenia, obmedzená jeho schopnosť riadne sa o seba postarať. Rovnako tak nebohému (svojmu otcovi) pomáhali v tomto čase aj obaja žalobcovia, najmä jeho starší syn, ktorý otcovi pomáhal vykonávaním rôznych činností a úloh v spoločnosti Z. spol. s r.o., v ktorej bol nebohý spoločníkom a konateľom. Rovnako tak mladší syn nebohého, svojho otca pravidelne navštevoval a zaujímal sa jeho stav. O stav ich syna sa zaujímali aj rodičia nebohého. V posledných týždňoch pred smrťou však začala žalovaná čoraz viac zneužívať zlé rozpoloženie nebohého, pôsobila na neho, ovplyvňovala jeho rozhodovanie, bránila ostatnej rodine v kontakte s ním a snažila sa u neho navodiť dojem, že sa o neho zvyšok príbuzenstva nezaujíma. Nebohý pod tlakom blížiacej sa smrti uzavrel so žalovanou darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol byt na U.vej 6 v Bratislave. Vôľa nebohého však nesmerovala k tomu, aby daroval nehnuteľnosť žalovanej a previedol na ňu vlastnícke právo k bytu už za svojho života. Nebohý v byte neustále býval až do okamihu svojej smrti, sám vynakladal finančné prostriedky na úhrady všetkých nákladov súvisiacich s bytom a bývaním v ňom. Žalovaná ho v tom byte len navštevovala a nikdy nebola v tomto byte spolužijúcou osobou s nebohým. Cieľom uzatvorenia tejto zmluvy bolo iba to, aby byt nebol súčasťou ostatného majetku nebohého a nestal sa súčasťou dedičstva po jeho smrti. Žalobcovia v žalobe namietli neplatnosť darovacej zmluvy taktiež z dôvodu rozporu tohto právneho úkonu s dobrými mravmi. Žalobcovia taktiež uviedli, že zmysle o advokácii v platnom znení sa autorizáciou zmlúv o prevode nehnuteľností okrem iného rozumie zistenie totožnosti účastníkov. V zmysle článku 5 Uznesenia predsedníctva SAK č. , ktorým sa ustanovujú podrobnosti o povinnosti advokáta pri autorizácii, v platnom znení platí, že advokát autorizuje zmluvu iba na žiadosť konajúcej osoby a vykonáva ju osobne, ďalej článok 7 stanovuje, že advokát nevykoná autorizáciu na istine, ktorú nevyhotovil, a napokon článok 10 stanovuje: "Ak sa listina o zmluve skladá z niekoľkých listov papiera, advokát je povinný vytvoriť technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľností skôr, ako zmluvu podpíšu konajúce zmluvné strany, technickou jednotou zmluvy o prevode nehnuteľností je pevné spojenie jednotlivých listín zmluvy o prevode nehnuteľností vrátane jej neoddeliteľných príloh a geometrického plánu, ktorý je podkladom k zmluve." V článku IV bode 7 darovacej zmluvy zo dňa 21.11.2013 sa uvádza, že jej neoddeliteľnou súčasťou je Vyhlásenie správcu bytového domu spol. B. s.r.o., IČO: B. že darca nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu ako ani žiadne nedoplatky na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Táto "neoddeliteľná súčasť" darovacej zmluvy vo forme prílohy označenej ako potvrdenie o úhradách vystavené spol. B.s.ro., IČO: XXXXXXXX je datovaná dňom 22.11.2013. Je teda zrejmé, že predmetné potvrdenie vydané spol. B. s.r.o., vydané dňa 22.11.2013 bolo vydané neskôr, ako bola vyhotovovaná darovacia zmluva, zo dňa 21.11.2013. Súčasne žalobcovia spochybňovali, že by zmluvu skutočne podpísal nebohý.

3. Žalovaná sa vyjadrila v žalobe v tom zmysle, že nebohý v darovacej zmluve výslovne prejavil vôľu rozmnožiť majetok žalovanej a táto dar výslovne prijala. Nebohý a žalovaná pri uzatváraní darovacej zmluvy vedeli, o aký právny úkon ide a aké sú jeho právne dôsledky. Darovaciu zmluvu uzavreli v predpísanej písomnej forme. Z darovacej zmluvy uzatvorenej medzi nebohým a žalovanou nevyplýva, že by malo ísť o darovanie pre prípad smrti. t.j. že by sa podľa darovacej zmluvy malo plniť až po darcovej smrti a rovnako z nej nevyplýva, že by účelom uzavretia darovacej zmluvy bolo vydedenie potomkov poručiteľa. Nebohý a žalovaná boli 17 rokov partnermi a nebohý ju neustále obdarovával. Ich vzťah bol harmonický, založený na láske a vzájomnom porozumení. Z toho, že nebohý, ktorý bol v čase uzavretia darovacej zmluvy vážne chorý, sa rozhodol darovať svojej životnej partnerke byt a žalovaná dar prijala, nemožno usudzovať, že účelom tohto právneho úkonu bolo vylúčiť potomkov nebohého z dedenia. Prognóza vyliečenia nebohého bola priaznivá a nebohý teda v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nepredpokladal, že svoj boj s chorobou o niekoľko mesiacov prehrá. Darovanie je bežný prejav autonómnej vôle vlastníka voľne nakladať so svojim majetkom. Dispozícia s majetkom je neoddeliteľnou súčasťou vlastníckeho práva, ktorú sú povinní všetci rešpektovať. Žalobcovia svoj dedičsky podiel nestratil, nakoľko poručiteľ im zanechal svoj majetok, ktorý vlastnil ku dňu svojej smrti. Nemožno teda prijať záver, že uzavretím darovacej zmluvy nebohý navrhovateľov vydedil. Tvrdenie, že odporkyňa bránila rodine stretávať sa s nebohým, nie je pravdivé a považuje ho za účelové. Rodinní príslušníci nebohého ho mohli kedykoľvek navštíviť, zatelefonovať mu a informovať sa o jeho zdravotnom stave. Napriek tomu boli ich návštevy a telefonáty sporadické, počas hospitalizácií v nemocnici ho dokonca nenavštívili ani raz. Neuviedli však, že žalovaná ich opakovane prosila, aby otca navštívili, dokonca ich krátko pred tým, než nebohý zomrel, prosila, aby sa prišli s otcom rozlúčiť, no synovia neprišli. Žalovaná kontaktu otca so synmi nikdy nebránila, naopak, snažila sa, aby synovia s nebohým trávili čo najviac

času. Žalobcovia však neboli ochotní chorému otcovi venovať svoj čas. Napríklad, v novembri roku 2013 odporkyňa poprosila brata nebohého, či by bol ochotný nosiť svojmu bratovi obedy z jeho vlastnej reštaurácie, čím by nebohého denne navštevoval. Brat nebohého však prosbu o pomoc odmietol. Od Vianoc 2013 nebohý so žalovanou natrvalo ostal bývať v byte žalovanej na C. 12, kde sa o nebohého aj starala. Nebohý ani niekoľko týždňov pred smrťou nechcel pripustiť, že jeho boj s chorobou nebude mat úspešný koniec, pričom si plánoval viaceré aktivity aj na rok 2014.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, výsluchom sporových strán, svedkov, znaleckým dokazovaním, oboznámením fotografií, pričom zistil tento skutkový a právny stav.

5. Žalobca v 1. rade - T. U.ý pri výsluchu uviedol, že pozná svojho otca, a preto podľa jeho názoru nemohlo dôjsť k podpisu darovacej zmluvy. Otec mu hovoril, že je v nemocnici v izolovanom režime. Izolovaný bol dokonca aj od personálu nemocnice, keď mu napríklad išli vymeniť posteľné prádlo, musel odísť do kúpeľne. Personál vykonal túto činnosť, sterilizoval celú izbu a až po jeho odchode sa mohol vrátiť do izby. Ešte pred prijatím na hospitalizáciu otec vedel, že pôjde do izolácie a keďže sa tam nemohli používať mobily, spolu s ním kupoval tablet, ktorý mohol používať a byť v kontakte so svojimi blízkymi. Nevie, či mu to povedal otec, alebo žalovaná, že návštevy otca v izolácii sú vylúčené. Ešte pred hospitalizáciou sa otcovi zhoršoval zrak, ovísalo mu viečko, z jeho pohľadu na pravom oku. Bol z tohto dôvodu na neurologickom vyšetrení. Takisto od otca vie, že ho žalovaná nútila cvičiť s okom. Otec sa mu sťažoval, že zle vidí, že vidí dvojmo. Otca chodil navštevovať, keď bol hospitalizovaný. Takisto ho vozil do nemocnice v čase, keď potreboval odviezť na chemoterapiu. Okrem toho bol s otcom v telefonickom kontakte. Na konkrétnej starostlivosti o otca sa nepodieľal, pretože otec bol samostatný. Návštevy s otcom prebiehali tak, že sa streli mimo oddelenia, či už v čakárni, alebo išiel s otcom do kaplnky, podľa toho ako chcel otec. Pamätal si, že v období od 9.11.2013 bol dva týždne v izolačke z dôvodu zlatého stafylokoka. Otca na izolačke nenavštívil, lebo jeho stav považoval za vážny a nechcel mu ublížiť. Nevedel, či mal otec doklady u seba na izbe. Z rozhovoru s ním však vedel, že ani mobil, ani občiansky preukaz v izolačke nemal mať. Otec mal tablet. V tablete bol inštalovaný program tak, že cezeň sa dal používať aj mobil a internet a takto s otcom telefonoval aj v prípadoch, keď bol u babky a aj tá s ním telefonovala. Bol v kontakte s otcom, vozil ho na lekárske ošetrenia, rozprávali sa, avšak brat a starý otec sa s otcom mohli stretnúť len za prítomnosti žalovanej. O tom, že došlo k darovaniu bytu, sa dozvedel U..03.2014, a to z internetu z verejne dostupných zdrojov. Toto bolo ešte pred smrťou otca, on sa s otcom na túto tému nerozprával. Nerozprával sa s otcom preto, lebo otec bol pre neho dôležitejší ako majetok. V tom čase už zdravotný stav otca nebol dobrý, potreboval pomoc, napríklad, keď chcel ísť na toaletu, potreboval zdravotné pomôcky.

6. Žalobca v 2. rade - XXXXd U.ý pri výsluchu uviedol, že ako pozná svojho otca, tento by nedaroval svoj majetok, chcel si majetok zachovať pre seba. Z toho dôvodu ani neuzatvoril manželstvo so žalovanou. V decembri 2013 bol u otca celý týždeň a otec mu hovoril, že má plány s bytom, a to konkrétne s jeho rekonštrukciou, pričom sa nazdával, že po tom čo vyzdravie, budú sa stretávať ako rodina. Otec mu nespomínal, že by daroval byt. Z toho mu vyplýva, že byt otec nemal v pláne darovať. Vtedy sa o otca staral. Vzťah otca a žalovanej nebol taký harmonický, ako tvrdí žalovaná. S otcom sa snažil telefonicky komunikovať aj keď bol otec hospitalizovaný, pričom jeho telefón bol presmerovaný na telefón žalovanej, takže jej len nechal odkaz, aby mu otec zavolal, no nestalo sa tak. Otec mal okuliare, ale nepoužíval ich. Keď niečo potreboval prečítať, tak mu to prečítal on. Keď vypratávali byt, žiadali žalovanú, aby im dala rodný list otca a darovaciu zmluvu od bytu, čo však odmietla. Otec mu rozprával, že keď bol na izolačke, tak bol sterilne izolovaný od okolitého sveta, nebol v kontakte s verejnosťou ani s personálom a komunikoval iba cez tablet. V čase, keď sa staral o otca, bola žalovaná na dovolenke. Otec a žalovaná nebývali spolu, až posledný týždeň, dva bývali spolu u žalovanej. Otca chodil navštevovať aj do nemocnice, podľa toho, ako sa dalo.

7. Žalovaná Mgr. E. A. vypovedala že, nebohý T. U.ý jej povedal, že jej chce darovať byt a požiadal ju, aby našla advokáta. Ona sa preto obrátila JUDr. XXXX,ú. K prvému stretnutiu došlo niekedy v októbri 2013, doktorka si od nich vyžiadala podklady pre napísanie darovacej zmluvy. Druhýkrát sa streli začiatkom novembra 2013, kedy im bol predložený návrh darovacej zmluvy, avšak v tomto návrhu bol uvedený zlý správca, preto bolo potrebné zmluvu prepracovať. Preto došlo k podpisu zmluvy až v čase, keď bol nebohý v nemocnici, bolo to 21. alebo 22. 11. 2013. Pri podpise darovacej zmluvy boli prítomní okrem nej, nebohého a JUDr. XXXX,ej, ešte aj jej neter T.a XX.ová. Darovacia zmluva bola podpísaná na 4. poschodí hematológie, na izolačke. Presný čas, kedy k podpisu došlo, si nepamätala, bolo to však v

priebehu návštevných hodín, ktoré sú od U.:00 do 17:00 hod. Nebohý bol na izolačke z toho dôvodu, že mu predtým zistili zlatého stafylokoka, takže nesmel prísť do kontaktu s ostatnými pacientmi. Návštevy však neboli obmedzené. Návštevy boli v maskovanom režime, čiže museli mať rúšku a plášť. Nebohý si darovaciu zmluvu sám prečítal aj ju podpísal. Následné úkony spojené s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností už robila advokátka. Uviedla, že súčasťou zmluvy bolo aj potvrdenie správcu. Nebohý mal od mája 2013 problém s očami, konkrétne sa jednalo o jedno oko, na ktoré najskôr nevidel a potom naňho videl zle. Pri podpise darovacej zmluvy nemal okuliare, pretože ich ani nepotreboval, hoci videl horšie, čítať bol schopný. JUDr. XXXX,á overila totožnosť darcu občianskym preukazom priamo pred podpisom darovacej zmluvy, keď tam prišli. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol povolený v zrýchlenom konaní a náklady znášal nebohý. Uviedla, že podľa toho čo si pamätá, súčasťou zmluvy bolo aj potvrdenie správcu. Dňa 18. 03. 2014 jej primár vysvetlil, čo znamená paliatívna liečba. Vtedy jej povedal, že už je v paliatívnej liečbe, v podstate, že sa už nedá nič robiť.

8. JUDr. Martina XXXX,a vypovedala, že v októbri 2013 sa na ňu telefonicky obrátia žalovaná za účelom právnych služieb pre firmu Z.. Niekedy v polovici októbra 2013 sa prvý krát stretli v priestoroch danej firmy, kde bola prítomná ona, žalovaná a nebohý U.ý. Riešili otázky firmy, ako aj otázky darovania bytu, kde im ona vysvetlila, že môže vykonať autorizáciu darovacej zmluvy a vysvetlila im výhody tohto postupu. Dohodli, sa že zmluvu pripraví a opätovne sa stretnú v novembri 2013. Obe zmluvné strany si zmluvu prečítali, avšak nebohý jej oznámil, že medzičasom došlo k zmene správcu bytu, takže vznikla potreba darovaciu zmluvu prepracovať. Zmluvu následne opravila. Žalovaná jej však povedala, že nebohý je v nemocnici a spýtala sa jej, či by bolo možné podpis darovacej zmluvy realizovať aj počas hospitalizácie, v čom ona nevidela problém. Pripravila zmluvu aj všetky podklady potrebné na jej autorizáciu, aj návrh na vklad a plnú moc na podanie návrhu. Z bytu odchádzala so zviazanou zmluvou, pretože v ten istý deň bola pre potvrdenie od správcu. Spoločne so T.ou XX.ovou ich žalovaná vpustila do priestorov nemocničného oddelenia, kde bol hospitalizovaný nebohý. Dala si návleky, dezinfikovala si ruky a k nebohému išla aj s rúškom na tvári, plášťom a chirurgickými rukavicami. V miestnosti vyložila dve vyhotovenia darovacej zmluvy a predložila ich účastníkom zmluvy, aby si ju prečítali a následne ju obaja podpísali. Najskôr si vyžiadala osobné doklady účastníkov, údaje zapísala do knihy autorizácií, následne účastníci podpísali zmluvu a ona potvrdila autorizáciu ich podpisov. Zmluvu na kataster odoslala dňa 23.11.2013. Nezaoberala sa otázkou, že je nebohý v izolácii. Vedela, že je dohodnuté stretnutie na tomto mieste a bola to vec žalovanej, ako to dohodla s nebohým. Takýto postup sa jej nezdal neštandardný, nakoľko ju o to požiadali obaja klienti. Nebohý na ňu pôsobil, že bol spôsobilý na podpis zmluvy, bez problémov komunikoval, nemala pochybnosti o tom, že všetko je v poriadku. U lekárov nezisťovala stav nebohého. Skúmala aj otázku, či zmluva nie je v rozpore s dobrými mravmi a aby bola zmluva vyvážená, pričom o správnosti zmluvy z tohto pohľadu nemala pochybnosti. K podpisu zmluvy došlo počas návštevných hodín. Dnu ich púšťala žalovaná. V čase podpisu zmluvy nebohý sedel na posteli a nohy mal prikryté perinou, k otázke jeho mobility sa preto nevedela vyjadriť. Zmluvu si pripravila dňa 21.11.2013, preto je zmluva tak datovaná. V deň podpisu dňa 22.11.2013 získala potvrdenie od správcu a zopla ho ku zmluve. Odmenu za právne služby jej vyplatila žalovaná. Jednu darovaciu zmluvu odovzdala nebohému a druhé vyhotovenie si zobrala ona pre potreby vkladového konania. T.a XX.ová bola pri podpise darovacej zmluvy a po jej podpísaní ju vyprevadila do vestibulu nemocnice. Návrh na vklad podpísala len žalovaná, pričom pri elektronickej komunikácii s katastrom dala že navrhovateľmi sú obaja účastníci zmluvy. Asi sa stala nejaká chyba pri elektronickej komunikácii s katastrom, ale nakoľko nechcela zneprehľadniť situáciu, nechcela to opätovne zasielať katastru, pretože to nebolo podstatné.

9. Svedkyňa T.a XX.ová vypovedala, že so žalovanou bola u nebohého na oddelení hematológie dňa 22.11.2013, nakoľko ju žalovaná požiadala, aby počkala JUDr. XXXX,ú a doviedla ju do izby za žalovanou a nebohým, ktorí mali podpísať darovaciu zmluvu. Pred vstupom do miestnosti si ona a aj JUDr. XXXX,a obliekli ochranný odev, rukavice, plášť a rúšku na tvár a až potom vstúpili do izby k nebohému. JUDr. XXXX,a predložila nebohému zmluvu, on sa s ňou oboznámil a advokátka sa ho opýtala, či je to tá zmluva ktorú už videl a či je na nej správny správca. Nebohý to po prečítaní zmluvy potvrdil a zmluvu podpísal a taktiež ju odpísala aj žalovaná. Po podpise zmluvy pristúpili k podpisu ďalších listín - návrh na vklad a plnú moc pre JUDr. XXXX,ú. Pri podpise zmluvy bola prítomná žalovaná, nebohý, JUDr. XXXX,á a ona. Po psychickej stránke sa nebohý javil normálne, komunikoval a pýtal sa, ako rýchlo bude zrealizovaná darovacia zmluva. K podpisu zmluvy došlo počas návštevných hodín. Vstup na oddelenie jej v iné dni, keď ho bola pozrieť, umožňoval nebohý, alebo iní pacienti, alebo sestričky. Podpisované listiny nečítala, ale z obsahu rozhovoru vyrozumela, čo je ich obsahom.

10. Svedok MUDr. K. U.ský vypovedal, že pracuje ako lekár v U.), pričom nezaregistroval, že by nebohý U.ý počas hospitalizácie podpisoval nejaké dokumenty. Zo zdravotnej dokumentácie nebohého nevyplýva, že by bol dezorientovaný. Dôvodom hospitalizácie nebohého bola jeho reakcia na liečbu, spočívajúca v oslabení imunity a z toho vyplývajúce infekčné komplikácie. Dôvodom izolácie nebohého bol nízky stav bielych krviniek a riziko život ohrozujúcich komplikácií. Izolácia mala za účel chrániť pacienta pred nákazami. Pri vstupe na oddelenie je guľa, ten kto chce vstúpiť, musí sa ohlásiť u sestier, ktoré ho potom pustia. V prípade, že je pacient na izolačke, toto samé o sebe nie je dôvodom obmedzenia návštev, ale nízke biele krvinky sú dôvodom obmedzenia, resp. zákazu návštev. Svedok taktiež vypovedal, že v prípade nepovolenej návštevy môže dôjsť k ohrozeniu pacienta. Vnášanie tlačovín (knihy, noviny) na izbu nie je obmedzené, obmedzuje sa iba prísun potravín na izolačku. Z prepúšťacej správy vyplýva, že pacient mal nízky stav bielych krviniek, pričom pri takomto stave sa návštevy obmedzovali.

11. Svedkyňa MUDr. R.kaU.vá vypovedala, že pracuje ako lekárka a nebohý U.ý bol jej pacient, a to od začiatku jeho ochorenia. Nevie o tom, že by nebohý v novembri 2013 podpisoval nejaké listiny. Pacient riadne komunikoval s okolím, nemali dôvod o ňom pochybovať a volať psychiatra alebo neurológa. Pacient bol prijatý s nízkymi krvinkami, s teplotami a infekčnou komplikáciou, po predchádzajúcej liečbe, bol preliečený antibiotikami a podpornou liečbou, aj po ústupe prejavov infekcie a úprave krviniek pretrvávali vysoké teploty, čo hodnotila ako aktivitu základného ochorenia. Vzhľadom na zlyhanie predchádzajúcej intenzívnej liečby sa rozhodli pre paliatívnu liečbu s tým, že pacient bol informovaný o svojom zdravotnom stave a zlej prognóze ochorenia, a tak bol prepustený. Vysoké tepoty mali vplyv na to, že bol slabý a unavený. Pacient mal na nohe v rane zlatého stafylokoka a aj to zhoršovalo jeho liečenie. Pri režime izolácie sa s pacientom manipuluje za použitia ochranných prostriedkov - rukavíc, aby nedošlo k prenosu infekcie. Návštevy musia mať ochranné pomôcky, pričom rúšku iba v prípade, ak má pacient nízke biele krvinky. Pacient mal v izbe svoje osobné veci ako peňaženku, či občiansky preukaz. Teoreticky by mala byť každá vec, donesená do izolačky, aj dezinfikovaná, ale nedeje sa tak, nemala však vedomosť o internom predpise upravujúcom vnášanie vecí na izolačku. Návštevy by sa mali hlásiť u sestry, ale nevylúčila, že návštevu nemohol vpustiť aj niekto iný.

12. Svedkyňa L.a XX.ová, pracujúca ako zdravotná sestra v U. vypovedala, že na nebohého U.ého, ktorý bol v U. hospitalizovaný, sa nepamätá. Postup pri úkonoch s pacientom v izolácii upravuje hygienický režim. Na dverách je vizitka ktorá upozorňuje každého o čo sa jedná, pred dverami je podložka, pri vstupe si treba obliecť plášť, rukavice a aj masku. Majú dva režimy zvýšený hygienický a maskový režim. Pri zvýšenom hygienickom režime návštevy môžu vstúpiť s rukavicami a plášťom a pri tzv. maskovom režime aj s maskou na tvári, aj pri tomto režime sú povolené návštevy avšak so súhlasom lekára, príp. ak má dôjsť k návšteve mimo návštevných hodín musí s tým súhlasiť primár a je vyplnené tlačivo o tomto. Povinnosť poučiť návštevníkov pred vstupom do izolácie by mal lekár a keď nie je prítomný tak sestrička a poskytne im jednorazový plášť s tým, že rúška a rukavice sú pred každou takouto miestnosťou. Oddelenie, na ktorom bol aj nebohý, je uzavreté, takže návšteva musí zazvoniť. V prípade, že do oddelenia vstúpi návšteva pri vychádzaní inej osoby, býva to tak, že návštevy idú najskôr k sestričkám a oni už vedia ku komu idú a aké podmienky tam treba splniť. Snažia sa však mať prehľad, kto vstupuje na oddelenie a vidia kto sa tam pohybuje, nakoľko majú presklenenú stenu, takže vidí, kto prišiel na návštevu.

13. Svedkyňa T.aE.vá, pracujúca ako zdravotná sestra pri lôžku v U. si na p. U.ého nepamätala. Ak je pacient neutropenický t.j. má málo bielych krviniek, vtedy je na dverách jeho izby vyznačený maskový režim. Rozdiel medzi zvýšeným a maskovým režimom je ten, že pri zvýšenom hygienickom režime majú byť chránené osoby ktoré vstupujú do miestnosti a pri maskovom režime zase naopak ide predovšetkým o ochranu pacienta. Niekedy môže ísť aj o oba tieto režimy naraz. Pri maskovom režime sú návštevy u pacienta zakázané, povolenie môže dať len primár. Návštevy ktoré prídu na návštevu sestry poučia o spôsobe ako sa majú správať, dajú im jednorazový plášť, evidenciu návštev nerobia. Niekedy sa stane , že prídu aj neohlásené návštevy, avšak ešte sa nestalo aby k tomu došlo pri rizikových pacientoch. Návšteva sa vždy príde najskôr spýtať, či môže absolvovať návštevu. Veci z izby pacienta s MRSA by mali byť vynášané po dezinfekcii.

14. Svedkyňa XXXXm Z.á, zamestnaná ako zdravotná sestra v U. vypovedala, že žalovaného si nepamätá. V novembri 2013 pracovala na oddelení interné c, ktoré sa teraz volá oddelenie onkohematológie 1. Uviedla, že pacienti s MRSA majú zvýšený hygienický režim. Pri návštevách tieto

používajú tiež jednorazový plášť, rukavice ak treba aj rúšku. Návšteva pri vstupe musí zazvoniť na zvonček, povie za kým ide, sestry návšteve otvoria, dostane od nich plášť, rukavice a povedia mu, aby tento materiál pri odchode odhodili do zberného vreca. Môže sa stať že príde aj iná návšteva ktorá sa u sestier nenahlási a o tejto sa nemusia dozvedieť. Na dverách izby je vyznačené že je tam zvýšený hygienický režim. Návštevy nekontrolujú čo prinesú, jedine čo ich, ako zdravotnícky personál zaujíma, je to, aby pacientom v tomto režime nenosil stravu.

U.. Svedok MUDr. R.vypovedal, že nebohého stretol iba raz, a to potom, keď sa ku nemu dostavil do ambulancie na lekárske vyšetrenie. Vtedy bol nebohý 2 týždne po operácii mozgu v dôsledku ktorej mal poškodené ľavé oko. On mu urobil patričné vyšetrenia a vystavil lekársku správu a predpísal mu okuliare na korekciu videnia. Ľavé oko bolo prakticky znefunkčnené, mal ochrnuté viečko, nemohol spontánne vidieť. Na pravom oku mal optickú chybu, z toho dôvodu bolo nutné predpísať dioptrické okuliare , bez nich videl približne 50 % po nasadení na 100 %. Svedok vylúčil, že by sa zdravotný stav nebohého mohol zlepšiť, že by niekedy začal hýbať viečkom, po absolvovaní chemoterapie, či rádioterapie. Nebohý mal znefunkčnené len ľavé oko, to bolo prakticky nefunkčné kvôli ochrnutiu viečka. Pacient mal ochrnuté viečko, keď si ho zdvihol, alebo keď mu ho niekto zdvihol viečko, oko mohlo vidieť, no z praktického hľadiska bolo oko nehybné, mal poruchu okohybných svalov, poruchu viečka, takže používať ho s tým, že by si ho zdvíhal, by bolo veľmi obmedzené. Okuliare s dioptriami na obe oči boli predpísané kvôli vyrovnaniu váhy rámu okuliarov. Na ľavé oko spontánne nevidel. To znamená, musel by mu niekto zdvihnúť viečko, aby videl, mal ochrnuté viečko, očný nerv mal v poriadku. Taktiež mal zrakovú ostrosť zníženú na 40 %. Bolo mu povedané, že došlo k poškodeniu mozgu, počas operácie pacienta, a to bol dôvod vzniku straty pohyblivosti viečka. Spravidla pri takomto poškodení nervov nedochádza k regenerácii, ak sa to stalo, je to potom malý zázrak.

16. Svedkyňa G. U.á, nar. XX. je starou matkou žalobcov. Uviedla, že nie je pravdou, že by mali s nebohým synom zlé vzťahy. Manžel svedkyne dal nebohému synovi cca 750.000,-Sk aj na založenie firmy pretože syn podnikal. Nebohý syn bol v ťažkom zdravotnom stave, keď podpisoval darovaciu zmluvu v tom období mal septické triašky a teploty okolo 39 - 40 stupňov Celzia, ktoré mu lekári zrážali kombinovaním viacerých liekov. Tento zhoršený zdravotný stav bol následkom jeho choroby. Syn mal taktiež poškodené ľavé oko, pričom mal hraničné hodnoty leukocytov, a preto mu bol naordinovaný zvýšený hygienický režim na oddelení. Jej syn bol so žalovanou aj obchodný partner, pričom v čase keď bol v nemocnici, tak sa mal údajne zúčastniť nejakého valného zhromaždenia tejto firmy a aj podpísať zmenu zmluvy, ktorá bola v jeho neprospech. Nevie si vysvetliť, ako by to jej syn bol schopný podpísať, lebo on si strážil každý cent. Vo vtedajšej dobe bral aj morfín proti bolesti a údajne bol v tej dobe aj v kontakte s nejakým notárom. V čase, keď podpisoval darovaciu zmluvu, mal triašky, ktoré boli počas celého priebehu hospitalizácie a suchý kašeľ a deň, alebo dva pred podpisom darovacej zmluvy bol na bronchoskopii čo je nepríjemný zákrok. 21. resp. 22.11. dostal aj nejaké opiáty v tom období dostával kortikoidy, lekári s ním robili čo sa dalo. Podľa jej názoru nebol schopný ničoho takého, teda že by podpísal v takomto zdravotnom stave nejakú darovaciu zmluvu, tým prišiel vlastne o strechu nad hlavou, stal sa bezdomovcom. Po pohrebe žalovaná uviedla, že ona mu nebola nič dlžná a keď vznikli nejaké dlhy, tak že sa veritelia majú obracať na rodinu nebohého. V dedičskom konaní nebol pani notárkou uznaný závet spísaný nebohým synom, pretože tento považovala za neplatný, a teda na základe neho sa nededilo, lebo svedkovia pri podpise závetu neboli vhodní. Žalovanú nepoznali, nestretávala sa ani s jeho synmi, nikdy ich nikam nepozvala. Konanie žalovanej môže byť ovplyvnené tým, že si ju nevzal za manželku. Na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou im povedali, že je vylúčené, aby na oddelenie so zvýšeným hygienickým stupňom ktokoľvek chodil ako sa mu zachce. Jej syn trpel na 2 smrteľné choroby, pričom tieto navzájom sa aj tak negatívne ovplyvňovali, jednalo sa o Hodgkinovu chorobu a zlatého stafylokoka. Pokiaľ má správne informácie, tak sestra žalovanej je v príbuzenskom vzťahu so staničnou sestrou na rádiológii v nemocnici, kde bol jej syn, pričom je možné, že sa žalovaná prostredníctvom nej mohla dostávať, aj napriek zvýšenému hyg. režimu, k jej nebohému synovi na izbu. Ona tam potrebovala chodiť aj preto, aby spolu riešili biznis, keďže boli aj obchodní partneri. Nebohý býval sám v spornom byte, pričom stále platil všetky výdavky na jeho réžiu a robil tak aj potom, keď už byt daroval, čo jej nie je zrejmé, prečo tak robil, keď už byt nebol jeho. Po zhoršení jeho zdravotného stavu, už prichádzala do úvahy iba paliatívna liečba a oni ako rodina ho chceli mať doma, ale to im nebolo zo strany žalovanej umožnené a zobrala si ho k sebe do bytu. Vo februári tesne pred smrťou ho žalovaná zamkla v byte, syn potreboval zobrať stery, mal porušenú celistvosť kože, mal otvorené rany. Jej manžel, ktorý je lekár navrhol, aby ho doviezli a že stery mu zoberie u neho v ambulancii. Syn však plakal do telefónu, že sa z bytu nevie dostať. Manžel teda išiel za ním do bytu žalovanej a tam mu zobral stery

na laboratórne výsledky. Od začiatku do konca života nebohého sa oňho ako rodičia starali ako mohli a vládali. Keď byt ktorý je predmetom tohto sporu, žalovaná vypratávala zmenila svoj pozitívny postoj k nim ako rodine a správala sa nepríjemne, predtým bola príjemná a milá, keď bola niekoľko krát u nich na návšteve. Bolo to postupné rozkrádanie majetku nebohého. Všetky zdravotné výsledky a doklady mala žalovaná a keď sa k nim chceli dostať odmietla im ich vydať a syn na to povedal, aby si to zohnali iným spôsobom, že on sa s ňou nechce o tom hádať. Manžel synovi pred operáciou mozgu vybavil aj operáciu v Prahe - "Leksellov nôž", kde bolo treba nastúpiť do 5 dní. Syn však povedal, že sa o tom musí porozprávať so žalovanou. A rovnako tak hovoril, že musí byť prítomný vo firme. Manžel synovi vybavil aj operáciu mozgu u Prof. Šteňa. Ako rodičia sa starali a využívali kontakty na to, aby synovi pomohli. Byt, ktorý je predmetom sporu vlastne pri vyporiadaní BSM pripadol jej synovi, kde bola dohoda aj s jeho bývalou manželkou taká, že byt pripadne následne jeho synom. Syna počas hospitalizácie na izolačne nenavštevovala z toho dôvodu, že bola po ťažkej operácii kolena a bolo riziko, že na zlatého stafylokoka sa mohla nakaziť aj ona. Ale hlavne bol ohrozený jej syn, ktorý bol na izolácii, z toho dôvodu, že si to vyžadoval jeho zdravotný stav.

17. Svedok MUDr. K. U.ý, CSc., nar. XXXX.XXXX, je starým otcom žalobcov, pričom uviedol, že ochorenie nebohého sa začalo teplotami ešte niekedy v roku 2012. On ho ako lekár vyšetril, urobil mu "sono" , kde zistil, že má zväčšenú slezinu a pečeň. Rovnako mal zväčšené uzliny, odporučil mu ďalšie vyšetrenia, a preto mu v júli 2012 vybavil návštevu špecializovaného zariadenia na Heydukovej ul. v Bratislave, na ktoré ale syn odmietol ísť pretože si to vraj rozmyslel. Aby tam nešiel, ho prehovorila údaje žalovaná. Prvé CT ich syn absolvoval až v októbri 2012, tam mu zistili malígneho Hodgkina. Vzhľadom k tomu, že v takýchto diagnózach, je progres choroby smerom hore až do hlavy, vybavil mu návštevu lekárskeho zariadenia v Prahe na T., kde mal byť syn prostredníctvom Leksellovho systému podrobený liečbe hlavy. Vybavil mu aj operáciu u prof.L. na XXXX aby mu operoval hlavu, ktorá sa podarila. Po operácii mal však paralýzu ľavého oka, zrenica mu nepracovala. Po operácii mozgu, v júni 2013 sa jeho zdrav. stav začal zhoršovať, nebolo férové v tomto období riešiť nejaké zásadné veci, ohľadne bytu alebo podniku, nakoľko on už mal rozsypané vnútorné prostredie. Pritom najhoršie vyšetrenia ho ešte len čakali v novembri 2013. Išlo o nezvratný progres tohto ochorenia. Bol v ťažkom zdravotnom stave, mal dlhodobé septické teploty 39-40 stupňov, on v takomto stave iba prežíval a domnieval sa, že sa z toho dostane, ale zrejme netušil, aká je prognóza vývinu zdravotného stavu. Koncom novembra 2013 ho prepustili z nemocnice, s prognózou možnej neočakávanej náhlej smrti. Bol v domácom liečení, keď mu jeho nebohý syn raz s plačom zavolal, že ho nemá kto odviezť na stery, lebo nikto nie je doma, všetci niekam odišli. Tak si zobral svoj lekársky kufrík, aby mu osobne odobral stery na mieste. V tomto období prišiel syn aj o firmu, na ktorú mu požičali značné peniaze a prišiel aj o byt. Syn sa vlastne stal bezdomovcom, nemal ani kde bývať. Bol so synom aj manželkou na očnom lekárskom vyšetrení, pričom na ľavom oku sa mu nehýbala zrenička a na druhé oko čítať vôbec nedokázal. Okuliare však nenosil.

18. Svedok T. U.ý, nar. XX.X.XXXX uviedol, že nebohý T. U.ý bol jeho bratom. Žalovaná sa snaží prekrútiť ich rodinné vzťahy. S bratom mal od malička dobrý vzťah, pomáhali si aj pri podnikaní a aj ako bratia. Nie je pravdou, že by sa o brata nezaujímali, práve naopak, väčšinu sviatkov trávili spolu ako rodina. Taktiež nie je pravdou, že bratovi odmietol voziť obedy, ako to tvrdí žalovaná, skôr naopak, sám sa ponúkol, že mu tieto obedy zabezpečí, lebo má veľkú vývarovňu a obedy vozí aj svojím rodičom, ako aj zamestnancom. Preto nebol dôvod, aby obed nezabezpečoval aj svojmu bratovi. Žalovaná sa ich, ako rodinu, snažila od brata odtrhnúť, čoho dôkazom je napríklad to, že keď mu volal na jeho mobilný telefón tak to stále zodvihla ona. Nevie či bol telefón presmerovaný, resp. prečo prijímala telefonáty, ktoré smerovali na telefón jeho brata. Žalovaná tvrdila, že stravu má zabezpečenú zo škôlky, pričom takáto strava nemohla byť ani nutrične dostatočne výživná. Nebohého brata popísal ako držgroša a nevidí dôvod prečo by malo dôjsť z jeho strany k nejakému darovaniu. V januári 2014 boli aj so svojou mamou za nebohým bratom u neho doma, kde im brat hovoril, že si plánuje prerobiť svoj byt a aj im popisoval, čo všetko by si tam chcel prerobiť. V tom čase však bol byt už vo vlastníctve žalovanej. Brat možno o tom ani nevedel. Keď bol jeho brat v nemocnici, tam bol sprísnený režim, takže ho až toľko nenavštevoval a jeho kontakt s ním bol z toho dôvodu obmedzený iba na čas keď ho vozil do nemocnice. Nechodil za ním preto, aby mu neublížil, keďže on mal nulovú imunitu.

19. Svedok G. L., nar. XX.XX.XXXX vypovedal, že bol spolu so žalobcami približne 7 mesiacov po smrti ich otca v spornom byte na U.vej ul. a v byte bol za účelom sťahovania vecí, ktoré sa v ňom nachádzali a bol o to požiadaný jedným zo žalobcov. Byt poznal už aj z minulosti, keďže v ňom býval žalobca v 1. rade. Keď vošiel do bytu, tak na neho pôsobil ako sklad nepotrebných vecí, vyzeralo to skôr, že daný

byt idú vypratávať a nie sťahovať, bola tam prítomná aj žalovaná, ktorá sa podľa jeho názoru správala arogantne a s ohľadom na to, že žalobcovi zomrel otec sa mu zdalo takéto správanie nenáležité. Bol aj pri otváraní trezoru, ktorý otvorila žalovaná, pričom po jeho otvorení bol trezor prázdny.

20. Svedok B. G., nar. XX.XX.XXXX vypovedal, že s nebohým sa zoznámil cez ich spoločného známeho zhruba pred U. rokmi, hrávali spolu v nedeľu futbal, chodievali na bowling, na kúpalisko do E., stretávali sa aj na grilovačkách a rôznych posedenia alebo iba tak po práci na pive. V januári 2014 mu nebohý hovoril, aby mu svedok neposielal SMS na jeho mobil, lebo sa jednalo o služobný mobil, ktorý potrebovala na pracovné veci používať jeho obchodná spoločníčkam - žalovaná. Nebohý sa tešil z toho, keď si kúpil žalobca v 1. rade byt, resp. keď sa zamestnal v poradenskej firme a hovoril, že bude lepší ako on. Čo sa týka vzťahu k žalobcovi v 2.rade, tak mu nebohý spomínal, že keď tento začne chodiť na strednú školu, tak bude bývať u nebohého. Často o tom rozprával a k obidvom synom mal dobrý vzťah, vyplýva to z toho, ako sa k nim správal. Vzťah medzi nebohým a žalovanou spočiatku vnímal tak, že žalovaná pre neho pracuje, až následne sa dozvedel, že ona je spolumajiteľkou firmy. Nebohý mal aj nejaké iné dámske známosti, pričom vie o prípade, kedy chodili s kamarátom N. do G. za nejakými ženami.

21. Svedkyňa MUDr. Q. W., pracuje v U. na pozícií hygienik - epidemiológ a primárka oddelenia centrálnej sterilizácie. Náplňou jej práce je predsterilizačný a sterilizačný proces nástrojov, prístrojov v rámci U. s tým, že vedie aj kontrolu, resp. oddelenie, ktoré sa zaoberá dodržiavaním noriem a predpisov v súvislosti s týmto výkonmi. Ochorenie MRSA (zlatý stafylokok) je rezistentné ochorenie a ide o závažnú infekciu, ktorá si vyžaduje špeciálny hygienicko-epidemiologické obmedzenie (režim). Je tam k takému pacientovi obmedzený vstup, používajú sa bariérové ošetrovacie techniky, odev, ústenka, pričom stupeň tejto ochrany závisí aj od toho kde sa táto infekcia vyskytuje (záleží od oblasti na tele). Takýto pacienti sú imunodeficientní, pričom režimové opatrenia musí dodržiavať ošetrujúci personál, ako aj návštevy. Návštevy sú veľmi obmedzené a záleží od ošetrujúceho lekára, či návštevu vôbec povolí. Na tomto oddelení resp. pri pacientoch s touto infekciou musí byť zvýšená hygiena rúk a každý materiál, ktorý sa z izby berie, alebo prináša musí byť po dezinfekcií. Hlavne sa jedná o materiál, ktorý sa teda vynáša. Materiály, ktoré prichádzajú do styku s takýmto pacientom by mali byť podľa možnosti jednorazové, aby sa mohli hneď likvidovať. Použité ochranné odevy sa rovnako odovzdávajú do uzavretej nádoby za účelom ďalšej dezinfekcie. Všetky pomôcky pacienta, resp. veci osobnej potreby sú prísne individualizované a vynášajú sa z izby iba po ich dezinfekcií. To znamená, že nemôže dochádzať k premiestňovaniu pomôcok, alebo vecí z izby do izby. Stupeň hygienických obmedzení záleží od toho kde sa infekcia nachádza. Ak je infekcia na tele, teda na koži, vyžaduje sa dekolonizácia - ide o ošetrovanie špeciálnym prípravkom za účelom zníženia alebo eliminácie mikroorganizmu na postihnutom mieste. Ako sa postupne menila prax a poznatky, postupne sa vydávali aj nové hygienicko-epidemiologické režimy, čo sú písomné normy, ktoré sa majú dodržiavať na pracoviskách so zvýšeným hygienickým režimom. Pacient aj návšteva sú poučení o hygienickom režime. Ak návšteva by niečo vyberala z tašky pre pacienta na jeho izbe, tak to už by mala vyberať rukavicami, keďže je to predpísaná hygienická pomôcka, pričom každý prípad je individualizovaný. Je však málo pravdepodobné, aby pri preberaní, či odovzdávaní akýchkoľvek predmetov od pacienta k návšteve došlo ku kontaminácií tohto predmetu infektom MRSA. U pacienta s takýmto režimom je nastavená prísna hygiena, časté umývanie a dezinfekcia ako tela, tak aj prostredia kde je umiestnený.

22. Svedok MUDr. A. I., pracuje ako klinický onkológ v U., pričom vo výpovedi uviedol, že režim u pacienta, ktorý je na oddelení so zvýšeným hygienickým režimom, je zabezpečovaný štandardným ochranným odevom, rúškom, rukavicami. Poznámka v dekurzoch "zvýšený hygienický režim!" je určená hlavne pre personál, aby nosili hygienické odevy, rúšky, rukavice a aby bola zachovaná zvýšená hygiena.

23. Svedkyňa Mgr. M. L., vypovedala, že v roku 2013 pracovala ako sestra v U.. Na nebohého si nepamätala. Pri pacientoch trpiacich MRSA, sa dodržiavali hygienické zásady. Pre každou izbou boli plášte, rúška, čapice a rukavice, ktoré si musela osoba nasadiť pred vstupom do izby a následne tieto musela po opustení izby vyzliecť, vyhodiť alebo dať na dekontamináciu. Rovnako takýto režim museli dodržiavať aj návštevy, ktoré boli o tomto poučené. MRSA nebola jediným určujúcim kritérium nato, či bola povolená návšteva. Ak mal pacient dobrý krvný obraz, návštevy sa povolili aj keď mal MRSA. Dôležitý bol zdravotný stav pacienta a nie či má alebo nemá MRSA. Po rannej vizite prišiel ošetrujúci

lekár k sestrám na oddelení kde im povedal aký bude denný režim pacienta. Ak v daný deň prišla za pacientom nejaká návšteva, denný režim im oznámil lekár alebo sestra, tzn. oznámil im či návšteva bude možná alebo nie. Oddelenie nebolo uzavreté, takže sa mohlo stať, že tam návšteva vojde aj sama, oblečie sa do ochranného odevu a absolvuje návštevu. Za bežných podmienok by sa takáto návšteva mala ohlásiť, bola by poučená, ako sa má správať, dostala by ochranné pomôcky a absolvovala by návštevu.

24. Svedkyňa Mgr. F. L., pracovala v novembri 2013 v U. ako sestra pri lôžku. Pri pacientoch s MRSA sa používal ochranný odev a návštevy používali rovnaké ochranné pomôcky ako personál. Ráno sa urobili odbery a na základe ich výsledkov sa určil denný režim pacienta a teda aj to či bude mať napríklad ja návštevy. Na oddelení bola zvonku od chodby na dverách guľa a kto sa chcel dostať na návštevu musel zazvoniť, sestry mu otvorili a informovali ho o prípadnej možnosti či nemožnosti návštevy. Je možné, že niektorí z pacientov mohol dvere na oddelenie zvnútra otvoriť a tak sa na oddelenie dostali aj návštevy o ktorých sestry nemuseli vedieť. K pacientovi sa mohli priniesť osobné veci. Všetko záležalo od jeho ranných výsledkov.

25. Zo znaleckého posudku č. 4/2016 zo dňa 4.4.2016, vypracovaného znalcom z odboru grafická diagnostika - Mgr. G. vyplýva, že darovacia zmluva zo dňa 21.11.2013 nevykazuje žiadne typické znaky falšovania, alebo pozmeňovania, doplňovania a ani inej manipulácie. Zmluvu je možné s vysokou mierou pravdepodobnosti považovať za autentickú zmluvu. Jednoznačný záver skúmania bude možné stanoviť pri porovnaní s ďalším výtlačkom danej zmluvy. Zmluva je podpísaná písacími prostriedkami, t.j. nejedná sa o fotokópie podpisov, podpisy boli vyhotovené až po vytlačení textu. Darovacia zmluva je zviazaná jednoduchým, ľahko manipulovateľným spôsobom, podrobným skúmaním však neboli zistené žiadne stopy, ani mikrostopy po tejto manipulácií.

26. Z dekurzov z obdobia hospitalizácie nebohého v období od 9.11.2013 do 26.11.2013 vyplýva, nebohý T. U.ý mal v čase hospitalizácie zvýšené horúčky v súvislosti so základnou diagnózou, sťažoval sa na triašky, pričom bol podrobený zvýšenému hygienickému režimu

27. Z predbežnej prepúšťacej správy zo dňa 26.11.2013 vyplýva, že pacient bol hospitalizovaný na internom oddelení od 9.11.2013-26.11.2013.

28. Z kompletnej lekárskej prepúšťacia správa zo dňa 26.11.2013 vyplýva, jednoznačná progresia ochorenia nebohého s teplotami okolo 39 stupňov Celzia. Pacient bol s objektívnym nálezom - stacionárny pokles horného ľavého viečka, so známkami po krvácaní v nosných dierkach, v krvnými výronmi v ústne dutine (petéchie až sufúzie). U pacienta sa upustilo od ďalšej intenzívnej liečby a do úvahy pripadala paliatívna liečba.

29. Z ambulantného záznamu U. zo dňa 3.12.2013 aj 2.1.2014 vyplýva priebeh liečenia nebohého U.ého s odporúčaním pokračovania v doterajšej liečbe, pričom doterajšia liečba bola bez zásadného efektu.

30. Z usmernenia postupu pri práci s pacientmi s MRSA kmeňmi vyplýva, že bežný kontakt (dotyky, objímanie, bozkávanie) kolonizovaného pacienta a návštevy je prípustný. Pri odchode z izby by si však návštevníci mali dôkladne umyť ruky. Odporúča sa použitie ochranných pomôcok (plášť, rukavice).

31. Z fotografií zachytávajúcich vchod na oddelenie, kde bol hospitalizovaný nebohý vyplýva, že návštevy na toto oddelenie vnášali rôzne veľké tašky s neznámym obsahom, pričom z fotografií nie je zrejmé, kto návštevám otvoril dvere na oddelenie a ani to, či im niekto kontroloval obsah vnášaných predmetov na oddelenie.

32. Z fotografií zo dňa 26.12.2013 a 30.12.2013 vyplýva, že sa na nich nachádza nebohý T. U.ý, ktorý má obe oči otvorené, bez toho, aby bolo badateľný zjavný pokles jeho ľavého viečka v dôsledku prekonanej operácie mozgu.

33. Z emailovej komunikácie medzi e-mailovým kontoma@b.cr.sk vyplýva, že malo ísť o komunikáciu medzi nebohým T.om U.ým a JUDr. C. XXXX,ou zo dňa 21.10.2013 z ktorej vyplýva, že T. U.ý zaslal JUDr. XXXX,ej jeho zmluvu o prevode vlastníctva bytu pre dohodnuté vypracovanie darovacej zmluvy. JUDr. XXXX,aá potvrdila, že keď bude mať darovaciu zmluvu pripravenú, bude ho informovať.

34. Z e-mailového konta XX.XX.XXXX boli na e-mailové konto uC. dňa 22.11.2013 zaslané finálne verzie darovacej zmluvy, návrhu na vklad a splnomocnenia v znení, v akom ich mali zmluvné strany v daný deň podpisovať.

35. Z prijímacej správy U. zo dňa 9.11.2013 vyplýva, že v daný deň bol nebohý prijatý na hospitalizáciu z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu (presakovanie krvi z nosa). Objektívny nález - stacionárny pokles ľavého horného viečka.

36. Z lekárskej správy z hospitalizácie za obdobie 7.6.2013 - 13.6.2013 vyplýva, že pacient bol hospitalizovaný pre zhoršenie neurologického stavu - dvojité videnie, bolesť hlavy. Pokračujúci regres ochorenia (diagnostikovaný Hodgkinov lymfóm). Na 17.6.2013 mal plánovaný termín hospitalizácie na L. za účelom bioptizácie ložiska.

37. Z lekárskeho nálezu MUDr. R. zo dňa 3.7.2013 vyplýva, že nebohý U.ý sa 2 týždne pred vyšetrením u oftalmológa podrobil operácii mozgu. Očná guľa nepohyblivá v žiadnom smere, bez fotoreakcie.

38. Z darovacej zmluvy uzavretej medzi nebohým T.om U.ý, ako darcom a žalovanou Mgr. E. G.ovou, ako obdarovanou vyplýva, že predmetom darovania bol byt č. A.na U.vej ulici v Bratislave a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, do výlučného vlastníctva žalovanej. Darovacia zmluva je datovaná dňa 21.11.2013. V čl. IV bod 6 obdarovaný vyhlasuje, že pristupuje k zmluve o výkone správy, na základe ktorej správca bytového domu, obchodná spoločnosť B. s.r.o., T. 4, XXX XX Bratislava, IČO: 31 XXX XXX, vykonáva správu bytového domu, v ktorom sa predmet darovania nachádza. V bode 7 je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou darovacej zmluvy je vyhlásenie správcu bytového domu, že darca nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu, ani žiadne nedoplatky na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Darovacia zmluva je zviazaná červenou šnúrkou vzadu, ktorých konce sú na zadnej strane darovacej zmluvy zviazané a prelepené bielou nálepkou bez pečiatky resp. iného označenia.

39. Z listu spoločnosti XX.XX.XXXXa s.r.o. zo dňa 22.11.2013 vyplýva, že nebohému U.ému bolo vystavené potvrdenie, že ku dňu 22.11.2013 má uhradené vyúčtovanie za rok 2012 a v roku 2013 uhradil všetky zálohové platby za obdobie od 1-11/2013 za byt č. A.na U.vej ulici č. 6 v Bratislave.

40. Z doložky o autorizácii vyplýva, že advokátka JUDr. G. XXXX,a autorizovala zmluvu o prevode nehnuteľnosti dňa 21.11.2013.

41. Kniha o autorizácii reg. č. 66532 na meno JUDr. G. XXXX,á preukazuje overenie totožnosti nebohého T.a U.ého a Mgr. G.ovej dňa 21.11.2013.

42. Zo spisu Okresného úradu Bratislava-Staré Mesto, katastrálny odbor sp. zn. vyplýva zmena vlastníctva bytu č. A.na U.vej 6 v Bratislave z pôvodného vlastníka nebohého T.a U.ého na nadobúdateľku Mgr. E. G.ovú, titulom darovacej zmluvy zo dňa 21.11.2013, doručenej Okresnému úradu dňa 25.11.2013. Z doložky o autorizácii vyplýva, že JUDr. XXXX,á autorizovala zmluvu dňa 21.11.2013 a podala návrh na vklad vlastníckeho práva.

43. Z hygienicko-epidemilogického režimu zo dňa 12.9.2008 vyplýva, že tento bol vypracovaný MUDr. W. za účelom stanovenia postupu pre hygienicko-epidemilogického režimu v U. na predchádzanie vzniku a šírenia nemocničných nákaz. Nemocničnou nákazou je prenosné ochorenie vonkajšieho alebo vnútorného pôvodu, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s pobytom osôb alebo zdravotníckymi výkonmi v zariadení. Návštevám na oddelení s výskytom MRSA je nutné pri vstupe aj odchode z izby kolonizovaného pacienta vykonať dezinfekciu rúk. Vstup na izbu pacienta je možný len s použitím ochranných pomôcok (plášť, jednorazová maska, jednorazové rukavice).

44. Zo znaleckého posudku č. 5/2017, vypracovaného Ing. H., znalkyňou z odboru kriminalistika, odvetvie ručné písmo vyplýva, že podpis k priezvisku U.ý, ktorý sa nachádza na darovacej zmluve, je pravým podpisom nebohého T.a U.ého.

45. Podľa (ďalej len ""), Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

46.1. Podľa , , (1)Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. (2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

46.2. Podľa 2 , Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

46.3. Podľa , , (1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. (2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

46.4. Podľa , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je potvrdenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

47. Okresný súd Bratislava IV, v poradí prvým rozsudkom č.k. zo dňa 6.3.2018 určil, že darovacia zmluva, uzatvorená medzi nebohým T.om U.ým, narodeným U.. marca U., zomrelým U., naposledy bytom U.vá 6, Bratislava a Mgr. E. G.ovu, nar. 11. decembra 1963, bytom C. 12, Bratislava, predmetom ktorej bol byt č. R., nachádzajúci sa na 8. p. bytového domu na U.vej ul. č. 6 v Bratislave, súp. č. A., postaveného na pozemku par. registra C, par. č. 1426/59, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.221 m2, veľkosť 1/1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. A., postaveného na pozemku parc. registra C, par. č. 1426/59-zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.221 m2 a jeho príslušenstve vo veľkosti 6996/5493R., ktorý sa nachádza v katastrálnom území A.a A., obec BA- m.č. A.a A., Bratislava IV, zapísaná na LV č. A. je neplatná, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (bod 2., a 3. petitu) a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

48. Proti výrokom rozsudku, ktorými súd žalobe nevyhovel a rozhodol o trovách konania, podal odvolanie žalovaná. Na základe tohto odvolania Krajský súd v Bratislave, uznesením, č.k.10Co/90/2018-896 zo dňa 30.9.2019, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

49. Súd prvej inštancie na základe návrhov sporových strán doplnil dokazovanie výsluchom žalovanej, svedkov, žalobcu v 1. rade, listinnými dôkazmi a znaleckými posudkami.

50. Žalovaná uviedla, že ňou navrhnutí svedkovia (C.) potvrdia, že aj oni mali vedomosť o tom, že jej nebohý T. chcel dať byt a bol takto rozhodnutý už skôr. Lekárov pre nebohého vybavovala ona, alebo jej príbuzní. O paliatívnej liečbe nemala vedomosť. Nikdy nevidela prepúšťaciu správu z novembra 2013, kde by sa vyslovene uvádzalo že má pacient absolvovať paliatívnu liečbu. Paliatívnu liečbu mu prvý krát spomenula až doktorka pri prepustení z nemocnice. Aj v paliatívnej liečbe však môže žiť človek ešte niekoľko mesiacov či rokov. Taktiež bol nebohý T. pripravený na transplantáciu kmeňových buniek, pričom bol hospitalizovaný od 9.-U..10.2013 a bol prepustený s tým, že už iba čakal na transplantáciu. Dňa 18.10.2013 sa nebohý T. stretol s Dr. XXXX,ou, za účelom spísania a vyhotovenia darovacej zmluvy. V decembri 2013 bola podpísaná zmluva o vecnom bremene, teda nepripravila ho ani o strechu nad hlavou. Nebohý mal počas hospitalizácie pri sebe mobil a bol s ňou aj v intenzívnom kontakte. Jeho chorobu nezľahčovala, prejavy choroby sa javili ako chrípka. Cez deň fungoval bežne, v noci mu aj trikrát menila bielizeň, lebo sa potil. Chodili spolu bežkovať, bežky mu pritom kúpila v januári 2014. Nebohý sa rozhodol, že darovaciu zmluvu podpíše v nemocnici a bolo to jeho rozhodnutie. Rovnako nebolo neetické podpisovať zmluvu v rúšku, keďže takýto režim bol zavedený na oddelení kde nebohý vtedy ležal. Všetka starostlivosť o nebohého T.a ostávala na nej. Žalobca v 1. rade povedal že sa o otca nestarali preto, lebo bol samostatný. Nebohý bol celkovo 1U. dní hospitalizovaný a ani jeden zo

žalobcov neboli u neho na návšteve, hoci návštevy vtedy nemal zakázané. Zamerali sa však úmyselne iba na hospitalizáciu v období 9.-26.11. a túto obhajovali tým, že na návštevu neprišli, lebo mal byť ich otec izolovaný. Nezamykala nebohého T.a v byte a jedenkrát, keď ho išiel jeho otec navštíviť do bytu, tak bol T. síce doma, ale kľúče hodil otcovi z balkóna, lebo majú taký vchod, kde sa dá do vnútra dostať iba cez kľúče a on mu nevládal ísť otvoriť. T.ovým synom nijako nebránila v styku, pričom T. mal hovory presmerované na jej mobil, iba počas vyšetrení a bolo na ňom, či zmeškaný hovor, ktorý si potom našiel v mobile, spätne aj vybavil. Na nákladoch darovaného bytu sa podieľala aj ona, o čom svedčí výpis z U.y, išlo o platbu za plastové okná do bytu z jej účtu. Nie je pravda že byt T.ovi zabezpečili jeho rodičia, byt on dostal ako stabilizačný a v roku 2004 sumu odkúpenia bytu, vo výške 40.000,-Sk, navyše zaplatila ona. Nebohý mal vedomosť, že podpísal darovaciu zmluvu a bol s tým uzrozumený, keďže si prevzal rozhodnutie katastrálneho úradu. Darovaciu zmluvu mali podpísať 21.11., ale keďže nemala potvrdenie od správcu, tak volala nebohému a on jej povedal že to podpíšu na budúci deň. Zmluvu podpísali 22.11., pričom advokátka do knihy o autorizácii uviedla len dátum, ktorý bol uvedený na darovacej zmluve. Vyslovene išlo o chybu v písaní. Všetky doklady už mala vytlačené 21.11., kedy mali zmluvu podpísať. Trezor v byte na U.vej bol namontovaný v roku 2008 a do trezoru zvykol nebohý zamykať firemné pečiatky, pretože ich žalobca v 1. rade brával a uzatváral s nimi v mene firmy obchody, keďže mal rovnaké meno ako jeho otec. V 2009, keď z bytu odišiel starší syn, boli na byte vymenené zámky a v byte už bývali iba ona a nebohý T. U.ý a iba oni mali kľúče a teda trezor už vlastne ani nepoužívali.

51. Svedkyňa Y. T. vypovedala, že žalovaná je jej kolegyňou z práce. Aktuálne žalovanej vedie účtovníctvo. Vie, že darovacia zmluva bola podpísaná v piatok 22.11.2013, keďže vtedy ju žalovaná viezla na Patrónku. K starostlivosti o nebohého uviedla, že táto bola v celom rozsahu na žalovanej a jej rodine. Žalovanú a nebohého spoznala v roku 2010. Vzťah žalovanej a nebohého bol veľmi dobrý, bolo vidno že sa majú radi, všetok voľný čas trávili spolu, chodili spolu do roboty aj z roboty, trávili spolu dovolenky. Nebohý T. jej rozprával, že mu žalovaná vo všetkom pomáha, jednak aj finančne, lebo mal nízku PN-ku, nejakých 200 € a bol aj rozčúlený že má platiť aj výživné a pritom nemá z čoho. V marci v roku 2013, počas cesty autom do Šamorína spomínal, že sa rozhodol, že byt chce darovať žalovanej. V aute bola ona, žalovaná, pani A.ová a nebohý T.. Rozprával, že potrebuje nejakého právnika, najlepšie z XXXXky, aby pripravil darovaciu zmluvu. V decembri 2013 prišiel nebohý za ňou a za pani A.ovou, že už mal pripravený závet, aby mu ho podpísali ako svedkovia. Dve garážové státia dával synom a rovnako aj auto a bol tam aj vyrovnávací podiel vo firme, že ako sa to malo vyrovnať. Byt nebol v závete spomenutý, pretože ten byt bol darovaný 22.11.2013 a závet bol spísaný pokiaľ si dobre pamätá 12.12.2013. Naposledy videla nebohého v zime 2014, bol optimista. Hanbil sa že mal slabú kondičku, ale zapísal sa na plávanie aby sa to zlepšilo. Nemala vedomosť o tom, že by nebohého do nemocnice vozil žalobca v 1. rade. Do nemocnice ho vozili podľa jej vedomostí XX.dra XX.ová a žalovaná.

52. Svedkyňa F. A.ová vypovedala, že žalovaná, je jej sestra. V marci 2013 sa nebohý vyjadril počas cesty autom do D.a, že mieni jej sestre darovať byt. Požiadal ich aby mu zohnali advokáta, oni mu dali na výber 4-5 mien. Koho si vybral, sa dozvedela až neskôr. T. bol chorý asi 2 roky a ochorel v roku 2012. Pre jej sestru to bolo finančne, psychicky aj fyzicky náročné, lebo robila aj jeho prácu, nemohla prijať iného zamestnanca a on sa síce snažil vo firme pomáhať, ale nemal dosť síl. V čase choroby sa o pána U.ého starala výhradne jej sestra, celý deň aj v noci. Nevedela o tom, že by rodičia pána U.ého poskytovali T.ovi nejakú pomoc. Jej mama mu nosila obedy, jej manžel s ním išiel na vychádzku. S XX.drou XX.ovou mal dobrý vzťah, bol nešťastný že synovia neprídu na návštevu. Synovia ho nenavštevovali aj keď bývali neďaleko. Tri, alebo štyri krát navštívila nebohého aj počas hospitalizácie . Nesmeli priniesť akurát čerstvé ovocie. T. mal obviazanú nohu, sedel na posteli. Nosili mu časopisy a knihy. Okuliare nepoužíval. Písomný záznam so svojou svedeckou výpoveďou podpisovala pred pani doktorkou XXXX,ou v práci, a to z dôvodu, že ak by mala ísť svedčiť a odložilo by sa to na nejakú neskoršiu dobu, aby to bolo v zázname. Darovacia zmluva bola podpísaná piatok 22.11.2013. Malo sa to podpisovať vo štvrtok, ale keďže nemali potvrdenie od správcu, tak to presunuli na piatok. Ona v ten deň chcela ísť skôr z práce. Žalovaná ju mala zobrať z práce, ale ju nezobrala, lebo žalovaná išla za pánom U.ým. Ona v daný deň mala ísť navštíviť pána U.ého, ale keďže nebohý a žalovaná mali podpisovať darovaciu zmluvu, tak ostala v práci, z ktorej ju zobral jej manžel. Na návštevu zvykla chodiť v piatok, sobotu, alebo nedeľu, lebo cez týždeň robili do piatej či šiestej. Nebohý mal o darovaní bytu informovať matku a svojich synov a asi im to aj povedal.

53. Svedok Filip XX., uviedol, že žalovaná, je tetou jeho manželky. Pána U.ého a pani G.ovú poznal od jari 2004. Pracovali prakticky v jednom areály, stretávali sa denne. Na začiatku o nich nemal žiadnu informáciu, predpokladal však, že sú manželia, alebo partneri. Prichádzali a odchádzali z práce jedným autom. Pán U.ý mal rád jeho manželku XX.dru XX.ovú ako keby išlo o jeho vlastnú dcéru. Lekárov pre nebohého T.a U.ého zabezpečovala hlavne žalovaná. Synovia a rodičia nebohého mu v čase choroby nepomáhali. Nechodili za ním ani na návštevy do nemocnice. Počas svojej choroby, počas dvoch rokov, býval pán U.ý a byte na C. ulici. Vedel o zámere nebohého darovať byt žalovanej, pretože keď chodil s manželkou hľadať byt, ktorý si chceli kúpiť, tak sa o tom zmienil. Bol to prelom februára - marca 2013. Počas poslednej hospitalizácie sa boli s nebohým rozlúčiť žalovaná, jej sestra, sestrin manžel, jeho manželka XX.dra a on. Rodičia a synovia nebohého tam neboli, tí prišli až po jeho smrti. Nebohý okuliare nenosil, nepotreboval ich. Písomný záznam so svojou výpoveďou spísal dňa 22.09.20U. na žiadosť žalovanej, ktorá mu sprostredkovala stretnutie s pani doktorkou XXXX,ou, ktorá prišla k nim domov, kde to sformulovali, vytlačili a podpísali.

54. Svedok C. XXXX,ek, uviedol, že žalovaná je jeho švagriná. O záujme nebohého darovať byt sa dozvedel v auguste 2013, keď bol za ním v nemocnici. Darovacia zmluva bola podpísaná 22.11.2013, čo bolo v piatok a pamätá si to preto, lebo manželka v piatky končievala skôr a aj daný deň zavolala, či by pre ňu neprišiel do práce, lebo že žalovaná ide za T.om podpisovať darovaciu zmluvu. Pána U.ého pozná od roku 1997, odkedy sa spoznal s jeho švagrinou - žalovanou. Mali sa veľmi radi, boli stále spolu, aj v práci aj doma. Mali pekný vzťah, vážili si jeden druhého. Nebohý sa so svojimi rodičmi stretával málo. O chorobe nebohého sa dozvedel hneď na začiatku, bolo to na jar 2012. Prvý rok synovia ani netušili o jeho chorobe, to sa dozvedeli až neskôr. Starší syn sa v roku 2009 odsťahoval z U.vej, ani nedal o sebe vedieť, kde je. V čase choroby pána U.ého o neho starala výlučne žalovaná, občasne sa zapojil aj on, jeho, manželka, dcéra a zať. Keď nebol nebohý T. na chemoterapii, nebolo na ňom poznať, že je chorý. V januári 2014 boli spolu na bežky v XXXXke. Pamätá si, že nebohý T. na večer zvykol mávať zvýšené teploty. Za nebohým do nemocnice nechodili na návštevy ani synovia ani jeho rodičia. T. mal synov rád, bolo mu to ľúto, že ho nenavštevujú. Nebohý mu to takto povedal. Počas choroby býval nebohý výlučne u švagrinej na C. ulici, kde ho aj navštevoval. Nebohý mu vravel, že o darovaní bytu chce časom povedať svojej mame a synom. Nikdy ho v nevidel, aby nosil okuliare.

55. Žalobca v 1. rade T. U.ý vypovedal, že jeho vzťah s otcom bol štandardný, brával ho na výlety aj služobné cesty. Otcovi pomáhali ako jeho brat, tak aj jeho rodičia. Svedkovia produkovali lživé informácie, pričom to, že nevedeli, že sa s otcom stretávajú, resp. že sa otec stretáva s jeho rodičmi ešte neznamená, že tak nerobil. Nepovažoval za dôležité vyčísľovať hodiny strávené s otcom. Strávil s ním úžasné chvíle, kedy preberali podnikateľské aktivity, keď otec hovoril že to s bratom raz bude celé ich. Otec bol do poslednej chvíle samostatný a aj v čase choroby, keď robil rozvoz, mu otec chcel urobiť raňajky, a považoval to za maličkosť. Keď sa pýtal na otcov život so žalovanou, že prečo si napríklad nekúpia spoločný dom, ostro ho zarazil, že on sa nechce ženiť, že má rád svoj byt a svoj život. Rozprával, že keď sa vylieči, celý byt si prerobí. Neuvažoval o svadbe so žalovanou, mala pre neho výzvam vo firme a počas starostlivosti o jeho zhoršený zdravotný stav. Nechcel sa však nijako bližšie viazať. Nedávalo by zmysel, že hovoril o rekonštrukcii bytu, ktorý bol už v tom čase vo vlastníctve žalovanej. Jeho otec a žalovaná mali samostatný život. Otec viedol búrlivý životný štýl, mal viacero partneriek. Všetci si ho pamätajú ako slobodného muža. Aj jeho kamaráti sa o žalovanej vyjadrovali ako o pani, ktorá s ním spolupracuje vo firme. Jeho otec sa snažil vyhýbať dlhodobému kontaktu so žalovanou, pretože potom už mali vzájomné konflikty. Finančne otcovi prispievali aj jeho rodičia, mal príjem z prenájmu garáže ako aj dôchodok vo výške 392,-Euro. Žalovaná robila do poslednej chvíle výbery z bankomatov z otcovho účtu, pričom naposledy sa tak stalo dve hodiny pred jeho smrťou. Výbery z otcovho účtu prebiehali aj po jeho smrti. Otec mal rovnako hotovosť aj dokumentáciu v trezore, pričom žalovaná im ukázala po troch mesiacoch po jeho smrti iba prázdny trezor. Žalovaná si rok po úmrtí nevedela spomenúť kedy podpísala darovaciu zmluvu, ale po šiestich rokoch si na to už spomenula. Vzťah jeho otca a starých rodičov vnímal ako normálny a dobrý, v čase jeho choroby sa často stretávali. Jeho otec u svojich rodičov aj prebýval počas rekonvalescencie. Vyčlenili mu jednu izbu, aby mal súkromie a zároveň aby sa o neho mohli postarať. Počas poslednej hospitalizácie, keď bola podpísaná aj darovacia zmluva, sa nemohol s otcom nijako kontaktovať, keďže bol v izolácii.

56. Z odpovede na dopytu na webovom formulári zo dňa U..8.2013 k možnostiam protónovej liečby pacienta T.a U.ého, ktorý bol uskutočnený z e-mailu XX.@centrum.sk vyplýva, že pred zahájením protónovej liečby je potrebné absolvovať CT ako aj iné vyšetrenia, čo potrvá dlho.

57. Z odborného článku s názvom "Lymfóm prichádza nenápadne, publikovaného v novinách Pravda dňa 18.9.2013, vyplýva opis príznakov ochorenia - výrazné potenie, horúčky nechcené chudnutie, únava. Prejavuje sa ako chrípka, Zo všetkých typov sa Hodkinov lymfóm lieči najľahšie a 75-95% ľudí má nádej na úplné vyliečenie. Druhým hlavným typom súd non-Hodkinové lymfómy, ktorú sú najčastejším typom rakoviny lymfatického systému. Pacienti môžu žiť s lymfómom aj niekoľko rokov bez toho, aby o tom vedeli. Lymfómy patria medzi dobre liečiteľné ochorenia.

58. Z SMS komunikácie medzi nebohým a žalovanou z obdobia 26.10.2012- 11.12.2013 vyplývajú dôverné vyznania náklonnosti a lásky, ktoré písal nebohý žalovanej.

59. Z výpisu hovorov za obdobie 8.11.2013-6.12.2013 bolo zistené, že ide o výpis z hovorov na firmu Z. spol. s.r.o. (tel. č. 0905 786 247), ktoré používal nebohý, pričom 107 hovorov bolo uskutočnených so žalovanou, 8 hovorov so žalobcom v 1. rade, 6 hovorov s matkou nebohého a 1 hovor s otcom nebohého.

60. Z fotokópií poštových platobných poukazov, za obdobie 5.6.2013 - 14.2.2014 vyplývajú platby nebohého zväčša v sume 200,-eur, ktoré žalovaná prezentovala ako platenie výživného, ktoré nebohému pomáhala platiť, keďže on poberal nemocenskú dávku 200,-eur.

61. Z výpisu bankového účtu nebohého za mesiac 09/201XX, vedeného v Tatrabanke vyplývajú výdavky nebohého. Súčasne z detailu pohybu na účte č. E zo dňa 11.3.2008, patriaceho žalovanej vyplýva platba žalovanej vo výške 29.000,-Sk, a to za plastové okná do bytu pôvodne patriacom nebohému.

62. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. vkladu : V 31118/13 zo dňa 27.1.2014 bol povolený vklad vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania bytu č. R., číslo vchodu U.va 6, 8. p., súp. Č. stavby A. na pozemku registra C KN 1426/59, k. ú. A.a A. v prospech T.a U.ého, nar. U..3.U.

63. Zo zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 5/2001 zo dňa 1.9.2001 a potvrdení o vrátení pôžičky zo dňa 31.12.2003 a 1.6.2005 vyplýva, že T.a G.ovaá (r.č. 385508/760) poskytla bezúročnú pôžičku firme Z. s.r.o. vo výške 200.000,-Sk, pričom táto pôžička bola vrátená.

64. Zo zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 7/2001 zo dňa 1.2.20XX a potvrdenia o vrátení pôžičky zo dňa 30.5.2003 vyplýva, že T.a G.ovaá (r.č. 385508/760) poskytla bezúročnú pôžičku firme Z. s.r.o. vo výške 100.000,-Sk, pričom táto pôžička bola vrátená.

65. Na základe návrhu na vykonanie zápisu do Obchodného registra podanom na Okresnom súde Bratislava I zo dňa 8.4.2014 vplýva výmaz T.a U.ého, ako konateľa spoločníka vo firme Z. spol. s r.o. a zápis jediného spoločníka a konateľa Mgr. E. G.ovej.

66. Z prepúšťacej správy Neurochirurgickej kliniky LF UK a UNB vyplýva hospitalizácia T.a U.ého v období od 17.9.2013 do 28.6.2013 s operačným zákrokom operácia tumoru mozgu. Dňa 27.5.2013 večer sa objavilo u pacienta dvojité videnie a od 5.6.2013 nastal pokles ľavého viečka, a tento bol bez zmeny aj po operačnom zákroku.

67. V dňoch 5.6.2012, 2.7.2012, 13.7.2012, 22.8.2012 a 27.2.2012 boli vypracované konečné výsledky laboratórnych testov, resp. bol vykonaný ster z kože T.a U.ého ktoré vykonal, resp. laboratóriu zaslal MUDr. K. U.ý.

68. Z článku v časopise Lymfóm vyplýva záver, že väčšina lymfómov má nenápadný priebeh a prejavuje sa spočiatku ako chrípka.

69. Zo znaleckého posudku č. 7/2XX0, vypracovaného MUDr. L.ou XX.XX.XXXX,ovou, znalkyňou z odvetvia psychiatria vyplýva, že darca - T. U.ý mal dňa 21.11.2013, ako aj dňa 22.11.2013 takú úroveň kognitívnych funkcií, ktorá mu umožňovala v plnej miere posúdiť následky svojho konania a svoje konanie aj vedel ovládať. Darca netrpel prechodnou ani trvalou duševnou poruchou. Lieky, ktoré užíval, nemali vplyv na jeho psychické funkcie. Taktiež ani liečebné a vyšetrovacie procedúry nemali vplyv na jeho kognitívny výkon. Kolísanie telesnej teploty malo vplyv na pocit únavy a vyčerpania. V posudzované

dni medzi U.:00 - 17:00 hod. nebol u T.a U.ého zaznamenaný výstup teploty. Výstup teploty bol v uvedené dni zaznamenaný niekoľko hodín pred týmito časmi a následne bola podaná liečba na zníženie teploty, ktorá zabrala. Dňa 21.11.2013 pred obedom mal horúčku 39,5 C, následne dostal lieky na zníženie teploty, ktorá mu do hodiny klesla na 37,3 C, poobede a večer bol bez teploty. Dňa 22.11.2013 mal nadránom teplotu 38,2 C, na čo dostal liek na zníženie tepoty, ktorá mu následne klesla a počas rannej vizity bol bez teploty. Nemal teplotu ani v poobedňajších hodinách a večer bola jeho teplota len ľahko zvýšená. .

70. Z výpisu bankového z účtu nebohého za obdobie od 10/2012 - XX/2014 vyplývajú pohyby na účte nebohého s aktuálnymi zostatkami na úrovni od 193,25- eur po 2.838,11,-eura.

71. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30.8.2000 vyplýva, že MUDr. K. U.ý poskytol bezúročnú pôžičku T.ovi U.ému vo výške 240.000,-Sk, za súčasného zabezpečenia pôžičky zálohom - motorovým vozidlom A. G., EČV: Y.-XX-XX,, ktorý sa mal stať vlastníctvom veriteľa v prípade, ak dlžník neuhradí dlžnú čiastku riadne a včas.

72. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30.8.2000 vyplýva, že MUDr. K. U.ý poskytol bezúročnú pôžičku T.ovi U.ému vo výške 240.000,-Sk, za súčasného zabezpečenia pôžičky zálohom - garážovým boxom na U.vej ulici č. 1, v objejkte XXXX na parc. 1426/404, ktorý sa mal stať vlastníctvom veriteľa v prípade, ak dlžník neuhradí dlžnú čiastku riadne a včas.

73. Listom z roku 1999 žiadal nebohý T. U.ý svojho otca o pôžičku na rozbehnutie podnikania v sume okolo 500.000,-Sk. Pôžičku žiadal poskytnúť oficiálnou formou, aby to mohol dať do účtovníctva. Súčasťou listu mala byť aj oficiálna zmluva o pôžičke (resp. jej návrh), ktorá ale nebola súdu predložená.

R.. Z dekurzu Národného onkologického ústavu zo dňa 16.4.2XX0 vyplýva, že T. U.ý bol v U. hospitalizovaný v čase od 9.-26.11.2013 z dôvodu diagnostického a terapeutického riešenia teplôt. Dňa 22.11.2013 mal pacient o 5:30 hod. opakovaný výstup teploty, preto mu bola podaná infúzia proti teplote. O 7:30 hod. mu bol podaný liek Sevredol 10mg v tabelovej forme, dôvodom bolo plánované chirurgické ošetrenie rany na predkolení vpravo Po celý deň bol tlakovo a pulzovo stabilizovaný bez prejavov dychovej tiesne, bez neurologických zmien, vrátane porúch vedomia psychiky. Po zvládnutí infekcie bol pacient prepustený do domáceho ošetrenia s odporúčaním paliatívnej ambulantnej liečby.

75. Z písomných odpovedí svedkyne T.y G.ovej vyplýva, že žalovaná je jej dcérou. Prvý krát jej T. U.ý spomenul, že má v úmysle darovať byt žalovanej ešte v niekedy v roku 2011. Potom to znovu spomenul na promócii jej vnučky T.y v júni 2012. V decembri 2013 na oslave narodenín jej dcér sa vyjadril, že je rád, že byt je už v katastri prepísaný a že je rád, že trval na podpise zmluvy v nemocnici. Jej dcéra - žalovaná, sa s nebohým T.om zoznámila v roku 1996. Keď sa syn nebohého v roku 2009 odsťahoval zo spoločnej domácnosti, tak jej dcéra a žalovaný začali bývať spolu, striedavo na U.vej a na C.. Byt na U.vej bol neprerobený, v pôvodnom stave. Posledné roky tam mali prakticky iba uskladnené veci. Nebohý si s jej dcérou rozumel, chodili spolu na dovolenky mali pekný vzťah. Nebohý dobre vychádzal aj s jej vnučkou T.ou, či jej manželom, ktorým pomáhal hľadať byt. So svojou vlastnou rodinou bol nebohý v menej intenzívnom kontakte. O T.a sa starala výlučne jej dcéra, jeho rodičia ani synovia sa do toho nezapájali. O paliatívnej liečbe nebohého T.a nevedela.

76. Zo znaleckého posudku č. 93/2XX0, vypracovaného pre znaleckú činnosť v Psychológii, spol. s. r.o. - znaleckým v odbore Psychológia, odbore zdravotníctvo a farmácia vyplýva, že podľa objektívnych údajov bol nebohý T. U.ý v čase uzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy v zlom zdravotnom stave, bol vyčerpaný dlhodobým priebehom ťažkého ochorenia, vedľajšími účinkami chemoterapie a rádioterapie a horúčnatými stavmi. Zdravotný stav darcu mal nepriaznivý dopad na jeho konanie, z psychiatrického hľadiska trpel špecifikovanou organickou poruchou pri ťažkom telesnom ochorení (Dg. F06.8) s postihnutím kognitívneho fungovania, ale aj iných zložiek vôle. Duševný a celkový zdravotný stav darcu neumožňoval rozpoznať a v plnej miere pochopiť napádaný právny úkon

- darovaciu zmluvu a nemožno podľa ústavu nemožno tvrdiť, že konal slobodne a bez psychologického nátlaku.

77. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne namietala správnosť znaleckého posudku č. 93/2XX0 argumentujúc tým, že otázku spôsobilosti k právnemu úkonu neprislúcha posudzovať znalcovi

z odboru psychológie, hoci pod záštitou znaleckého ústavu a posudok je vypracovaný nesprávnym znalcom a správne mal byť vypracovaný znalcom v odbore psychiatria. Súčasne namietala, že znalecký ústav môže byť pribratý iba vo výnimočných prípadoch a zároveň ústav nemohol dospieť zo žiadnych dostupných podkladov, z ktorých vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku, k záveru o určenej diagnóze.

78. Základným predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou neplatnosti v rámci určovacej žaloby, je preukázanie naliehaného právneho záujmu na takomto určení. Podľa ustálenej súdnej judikatúry je naliehavý právny záujem daný najmä tam, kde by bez jeho určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo jeho postavenie by sa stalo neistým. Žalobcovia v podanej žalobe žiadali určiť, že darovacia zmluva, uzavretá medzi ich otcom a žalovanou, predmetom ktorej je sporný byt, je neplatná. Súd sa zaoberal jednak otázkou zmluvy, ako aj preukázaním naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Nie je pritom podstatné to, čoho sa žalobca domáha (aké je znenie určovacieho petitu), ale či žalobou môže dosiahnuť vyriešenie spornosti svojho tvrdeného práva, ale odstrániť právnu neistoty. Naliehavý právny záujem je teda daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo by sa stalo neistým. Žaloba tak nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu musí byť daná v čase rozhodovania súdu. Konajúci súd je toho názoru, že žalobcovia zvolil správny procesný postup, keď žalovali určenie neplatnosti darovacej zmluvy, pričom správne určili aj osobu žalovanej, ktorá bola zmluvnou stranou tejto darovacej zmluvy. V prípade úspechu žalobcov by títo dosiahli odstránenie spornosti ich dedičského nároku vo vzťahu k darovanej nehnuteľnosti. Žaloba na plnenie v danej veci navyše neprichádzala do úvahy, preto súd dospel k záveru, že na požadovanom určení zo strany žalobcov, je naliehavý právny záujem.

79. Bolo preukázané, že platnú darovaciu zmluvu uzatvoril T. U.ý a žalovaná, pričom darovacia zmluva bola uzavretá písomne, bola vlastnoručne podpísaná darcom a nevykazovala žiadne znaky manipulácie či falšovania, pričom tieto závery vyplývajú z vykonaného znaleckého dokazovania. Spochybňovanie spornosti darovacej zmluvy žalobcami z tohto pohľadu, tak bolo žalovanou vyvrátené.

80. Spornou otázkou ostala otázka dátumu uzavretia darovacej zmluvy (21.11.2013, alebo 22.11.2013) a na ňu nadväzujúca jednota darovacej zmluvy (či v čase podpisu darovacej zmluvy existovalo vyhlásenie správcu, že vlastník - darca nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky potvrdenia o opráv) ďalej len "vyhlásenie správcu bytového domu, keďže takéto potvrdenie je povinnou prílohou zmluvy o prevode bytu. Na základe výpovede žalovanej, svedeckých výpovedí svedkov JUDr. XXXX,ej, T., A.ovej, XX.a, XX.ovej a A.a súd dospel k záveru, že darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 22.11.2013, pretože rovnaký dátum podpisu potvrdili všetky tieto vypočúvané osoby, pričom detailne vysvetlili, prečo si daný deň pamätajú. Navyše pri podpise samotnej darovacej zmluvy mali byť prítomné tri z týchto osôb (žalovaná, XX.ová, JUDr. O.), pričom posledným prítomným bol nebohý T. U.ý, preto súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti svedeckých výpovedí uvádzaných priamymi svedkami tohto úkonu. Súd nemohol neprihliadnuť na zhodné tvrdenia týchto osôb, pričom z ich výpovede sa súdu navyše javilo ako logické, že si deň podpisu darovacej zmluvy pamätali, keď napríklad svedkyňa A.ová tvrdila, že sa zmluva podpisovala v piatok 22.11.2013 (pozn. súdu - ide skutočne o piatok), pretože v daný deň nešla so žalovanou za nebohým na návštevu do nemocnice, pretože v daný deň malo dôjsť k podpisovaniu darovacej zmluvy. Obdobne vypovedal aj svedok XXXX,ek. Súdu sa javilo ako logické vysvetlenie žalovanej, ako aj jej vtedajšej právnej zástupkyne, že k podpisu zmluvy došlo až 22.11.2013, pričom dátum na darovacej zmluve bol uvedený 21.11.2013 preto, lebo boli dokumenty vytlačené skôr, teda deň pred podpisom a keďže dňa 21.11.2013 ešte nebolo zabezpečené "vyhlásenie správcu bytového domu", nebolo možné podpísať darovaciu zmluvu. V tejto súvislosti súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, , ktorý rieši aj otázku rôzneho výkladu následkov spojených s technickou jednotou zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom ústavný súd poukázal na to, že z ústavného hľadiska požiadavka právnej istoty a preferencie platnosti právnych úkonov je nevyhnutné, aby o neplatnosti právneho úkonu nerozhodovali okolnosti ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti. Tu súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Sž-o-KS 55/2006 zo dňa 5.10.2006, v ktorom sa uvádza, že pokiaľ zmluva nie je technicky jednotná, ide o nedostatok, na odstránenie ktorého musí byť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom katastra. Obdobnú logiku má aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 26.9.2012, v ktorom sa uvádza, že nie je možné prijať taký záver, že zmluva o prevode nehnuteľnosti je absolútne neplatná iba z dôvodu, že jej chýba pevné spojenie listov formu ich zošitia. Neplatnosť zmluvy má byť skôr výnimkou a nie zásadou a prílišný právny formalizmus

by navyše kládol vyššie nároky než požaduje samotný zákon, resp. než zákon s takýmito následkami spája. Nesplnenie tzv. technickej jednoty zmluvy o prevode nehnuteľnosti, v prípade, že ak zmluva má viac ako jeden list, preto nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Z uvedeného preto vyplýva, že ak by pri podpise darovacej zmluvy nebolo zabezpečené "vyhlásenie správcu bytového domu", takýto nedostatok sám o sebe nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy a uvedený nedostatok je možné odstrániť v katastrálnom konaní. Argumentácia, že darovacia zmluva bola podpísaná dňa 22.11.2013 je podporená aj tým, že dňa 22.11.2013 poslala JUDr. XXXX,á e-mailom finálne znenie darovacej zmluvy, návrhu na vklad a splnomocnenia, ktoré sa mali v daný deň, t.j. 22.11.2013 podpisovať (č.l. 410). To, že došlo k autorizácii zmluvy s dátumom 21.11.2013, súd rovnako vyhodnotil ako pisársku chybu, aj keď sa takáto argumentácia sprvoti vskutku javila ako špekulatívna. Súd takéto "neopravenie dátumu" vyhodnotil ako nedbanlivosť strán (zrejme aj vtedy konajúcej právnej zástupkyne), ktorá síce skomplikovala dôkaznú situácii žalovanej, však nemôže mať sama osebe za následok neplatnosť zmluvy. Podpisované dokumenty boli vytlačené jeden deň pred podpisom zmluvy, teda 21.11.2013 a keďže zmluvné strany čakali na "vyhlásenie správcu bytového domu", ktoré bolo zabezpečené až deň na to, dňa 22.11.2013, tak v tento deň potom aj podpísali už skôr vytlačené dokumenty. K zamýšľanému návrhu na vkladu do katastra nehnuteľnosti, ktorý bol taktiež podpísaný s dátumom 21.11.2013 súd uvádza, že účastník môže podať takéto oznámenie iba pred podaním samotného písomného návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti, pričom na takéto oznámenie sa prihliadne iba vtedy, ak je návrh na vklad podaný do 90 dní po odoslaní oznámenia o zamýšľanom návrhu na vklad a ak je v súlade s údajmi v zmluve. Teda samotné oznámenie o zamýšľanom vklade s dátumom 21.11.2013 nijako nepreukazuje, že by bola darovacia zmluva uzatvorená 21.11.2013. Z daného vyplýva iba to, že oznámenie bolo možné uskutočniť iba pred uzatvorením darovacej zmluvy, pričom treba súčasne zvýrazniť, že jediným motivujúcim faktorom pre účastníka, prečo takéto oznámenie podáva, je zníženie správneho poplatku podľa , a je pritom nepodstatné, či tak urobí aj niekoľko dní pred podpisom zmluvy, alebo iba krátko pred jej podpisom, keďže podstatné je to, že sa na oznámenie prihliadne iba vtedy, ak je návrh na vklad podaný v určenej lehote po odoslaní oznámenia.

81. Súd mal taktiež preukázané, že zo strany darcu nešlo o náhodné, či náhle rozhodnutie darovať sporný byt, pretože o tomto zámere minimálne dlhšiu dobu hovoril viacerým svedkom (matke žalovanej to spomínal ešte v roku 2011, resp. na promóciách jej vnučky v júni 2012; svedkyniam T., Jánečková spomínal ochotu darovať byt v marci 2013). K tvrdeniam žalovanej, o dlhodobom rozhodnutí darcu darovať byt sa tak pridružili aj ostatné svedecké výpovede. Súd zároveň konštatuje, že vzhľadom na časový úsek, odkedy sa o tom darca vyjadroval (rok 2011 a kedy byt daroval 11/2013), rozhodnutie darcu nemožno hodnotiť ako nejaké impulzívne, či aktuálne rozhodnutie, pretože o tomto zámere mal minimálne 2 roky stabilnú víziu, ktorú naplnil práve uzavretím darovacej zmluvy. Nemožno sa stotožniť s tvrdeniami žalobcov, že darca by byt nikdy dobrovoľne nedaroval, nevzdal by sa strechy nad hlavou a nechcel sa na nikoho viazať, pretože či už rozhodnutie katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva na žalovanú, alebo rozhodnutie o povolení vecného bremena, si darca riadne prevzal aj sa mal v decembri 2013, podľa tvrdenia svedkyne T.y G.ovej vyjadriť, že je rád, že došlo k podpisu darovacej zmluvy v nemocnici. Mal teda plnú vedomosť o svojich úkonoch aj následkoch s nimi spojenými. Akýkoľvek nátlak, či zneužitie situácie, v dôsledku choroby darcu sa žalobcom nepodarilo preukázať. Z dekurzov v rozhodné dni 21.11.2013 a 22.11.2013 vyplýva, že darca mal síce zvýšené teploty, ale tieto buď po nasadení liekov proti teplote do hodiny ustúpili, resp. v poobedňajších hodinách, kedy malo dôjsť k podpisu darovacej zmluvy, už ani neboli namerané. Rovnako treba uviesť, že darca bol v 11/2013 hospitalizovaný podľa dekurzu práve z dôvodu riešenia teplôt, teda nepodstupoval žiadne zásadné liečebné procedúry, ak nepočítame podávanie liekov proti teplote, či chirurgické ošetrovanie rany na predkolení. Pacient bol počas celej doby stabilizovaný.

82. Nebohý T. U.ý bol v čase darovania subjekt plne spôsobilý na právne úkony, pričom spolu so žalovanou pristúpil k podpísaniu darovacej zmluvy síce v čase jeho hospitalizácie, avšak neurobil tak ani náhle a ani pod vplyvom útlmu od liekov či teploty. Nebolo preukázané, že by konanie žalovanej mohlo byť chápané ako rozporné s dobrými mravmi. Je nepochybné, že stav pacienta nebol priaznivý a nebol ani v dobrej fyzickej kondícii, čo vyvolávalo pochybnosti o tom, či žalovaná nevyužila túto situáciu a neobohatila sa úkor žalobcov, ako dedičov nebohého. Aj keď domnienka o neetickosti jej správania sa bola načrtnutá aj v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, zo zistených skutkových okolností vyplýva, že nebohý hovoril o darovaní bytu už v 2011, v októbri 2013 oslovil advokátku JUDr. XXXX,ú na vypracovanie darovacej zmluvy a v novembri 2011 darovaciu zmluvu aj podpísal. Aj keď sa miesto podpisu darovacej zmluvy tunajšiemu súdu pôvodne javilo ako nanajvýš nevhodné, s ohľadom na všetky

známe skutočnosti súd dospel k záveru, že išlo o vôľu nebohého takto naložiť so svojim majetkom. Darca vedel o tom, že byt je prevedený na žalovanú a vedel aj o tom, že mu svedčí vecné bremeno doživotného užívania darovanej nehnuteľnosti a bol s tým uzrozumený. Blízky partnerský vzťah nebohého a žalovanej bol preukázaný sms- komunikáciou, či rozpisom hovorov, ktoré preukazovali ich intenzívny vzťah. Súd neneguje vzťah nebohého so žalobcami, ako svojimi synmi, či jeho vzťah k rodičom, avšak podľa názoru súdu nebolo preukázané, že by v rozhodnom období mala žalovaná pre nebohého postavenie iba obyčajného obchodného spoločníka. Na plnú spôsobilosť na právne úkony pritom poukazuje aj znalecký posudok znalkyne z odvetvia psychiatria vypracovaný MUDr. S.u, ktorá nezistila žiadne defekty ovládacích a rozpoznávacích schopností nebohého T.a U.ého. Na druhej strane žalobcami zabezpečený posudok Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. konštatuje, že duševný zdravotný stav darcu mu neumožňoval rozpoznať a v plnej miere pochopiť predmetný právny úkon. Tu súd poukazuje na to, že znalecký úkon tohto ústavu bol vykonaný v odbore psychológia, teda nešlo o lekárske odborné posúdenie zdravotného stavu a spôsobilosti darcu, ktoré by bolo relevantne spôsobilé vyvrátiť právnu spôsobilosť darcu na úkon darovania. Psychiater sa priberá najmä za účelom posúdenia duševného stavu z psychiatrického hľadiska - ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. To, že zdravotný stav darcu mal na jeho konanie z psychologického hľadiska nepriaznivý dopad, nemôže samo osebe súčasne znamenať, že konal neslobodne, či pod nátlakom. Je logické, že choroba negatívne ovplyvňuje psychiku človeka, to ale neznamená, že ho robí po zdravotnej stránke nespôsobilým na právne úkony.

83. Súd nemal preukázané ani to, že by iným dátumom mal byť simulovaný nejaký iný právny úkon, alebo že by sa takýmto konaním účastníci zmluvy snažili obchádzať zákon, teda ani takúto eventualitu súd nevyhodnotil ako okolnosť, ktorá by spôsobila absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy.

84. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd zamietol žalobu a úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania.

85. Súd zamietol všetky ďalšie návrhy na dokazovanie, nakoľko výsluch svedkyne C.y U.ej nebol po vrátení veci možný, keďže táto sa zúčastňovala pojednávaní aj po svojom výsluchu a jej svedecká výpoveď tak mohla byť ovplyvnená. Z rovnakého dôvodu súdu nemienil vyhovieť ani opakovanému výsluchu svedkyne JUDr. XXXX,ej, hoci žalovaná strana na jej výsluchu už potom ani netrvala. Súd nevyhovel ani výsluchu znalca MUDr. K., ktorého výsluch navrhovala PZ žalobcu, a to v prípade, ak by žalovaná naďalej spochybňovala závery znaleckého posudku, keďže ani daným výsluchom by sa nepodarilo odstrániť nesúhlas žalovanej so závermi posudku, keďže táto namietla primárne to, že posudok bol vypracovaný znalcom z nesprávneho odvetvia. S podaným znaleckým posudkom aj výhradami k nemu sa súd vysporiadal rovnako ako aj s ostatnými dôkazmi a tento posudzoval ako jeden z predložených a vykonaných dôkazov, ktorý vyhodnotil osobitne, ale aj vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi, pričom dospel k záveru, že dokazovanie takýmto výsluchom znalca by neprinieslo žiadne nové zásadné poznatky potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Súd taktiež nevykonal dokazovanie čítaním písomných záznamov svedkov označených žalovanou, pretože títo svedkovia boli vypočutí na pojednávaní, resp. svedkyňa T.a A. bola vypočutá písomnou formou a čítaním týchto záznamov by došlo iba k duplikovaniu dokazovania, ktoré už bolo vykonané výsluchom svedkov. Na položené otázky svedkyňa T.a A. odpovedala písomne a to v rozsahu ako jej boli položené. Strany nenamietali rozsah položenia otázok, pričom námietka žalobcov spočívala iba v tom, že nevideli dôvod na písomné vypočutie svedkyne, ktorá je podľa ich názoru ešte čulá, študuje, je aktívna a nebol dôvod na takýto postup. Konajúci súd k tomu uvádza, že výsluch svedkyne T.y G.ovej súd vykonal v zmysle tak, že jej uložil povinnosť písomne odpovedať na položené otázky a urobil tak výnimočne z dôvodu hospodárnosti, ako aj z dôvodu vyššieho veku svedkyne (rok narodenia 1938). Navyše výsluch takýmto spôsobom bol vykonaný iba vo vzťahu k jednej svedkyni, ktorej výpoveď sa stotožňovala aj s výpoveďami osobne vypočúvaných svedkov, a teda nebol medzi nimi žiaden rozpor, ktorý by bolo potrebné prípadne odstraňovať osobným výsluchom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.