Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/64/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ A. H., bývajúceho v M.,

2/ I. H., bývajúcej tamtieţ, obaja v dovolacom konaní zastúpení JUDr. Tiborom Šafárikom,

advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 22, proti ţalovanému Š. K., bývajúcemu v M.,

v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. Danielou Putiškovou, advokátkou so sídlom

v Michalovciach, Kpt. Nálepku 20, o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom

súde Michalovce pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach z 19. januára 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 19. januára 2011 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce rozsudkom z 1. marca 2010 č.k. -155 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností

zapísaných na LV č. X. kat. úz. M. - zastavaná plocha o výmere 74 m2, parc. č. X. - zastavaná

plocha o výmere 902 m2 a stavby súp. č. X. - reštaurácie T., stojacej na parc. č. X. a rozhodol

o trovách konania. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobcovia darovacou zmluvou z 27. apríla 1998

darovali ţalovanému (v tom čase maloletému) polovicu predmetných nehnuteľností, ţe

rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 19. júna 1998 sp. zn. bol schválený

právny úkon R. K., rod. P., (t.j. matky v tom čase maloletého) urobený za maloletého

ţalovaného Š. K., spočívajúci v podpísaní uvedenej darovacej zmluvy a ţe Okresným úradom

v Michalovciach katastrálnym odborom bol povolený vklad vlastníckeho práva v označenom

podiele v prospech ţalovaného dňa 21. septembra 1998 pod č. V-1920/98. Na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ide o platne uzatvorený právny úkon.

Ţalobcovia neprodukovali v konaní ţiaden dôkaz o tom, ţe došlo k zmene obsahu napádanej

zmluvy po jej vyhotovení, resp. ţe došlo k manipulácii so zmluvou tak, ţe jej druhá strana

bola odstránená. K dôvodu neplatnosti zmluvy z hľadiska porušenia ustanovenia § 46 ods. 2

(technickej jednoty listiny) uviedol, ţe Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. 69/2001 síce uvádza spôsob spojenia listín súladný s ustanovením § 44 ods. 3 Notárskeho

poriadku, čo ale neznamená, ţe musí ísť presne o taký spôsob spojenia, ktorý pouţívajú notári

a znalci. Navyše, splnenie technickej jednoty listiny skúmal aj príslušný katastrálny úrad

v rámci posudzovania platnosti zmluvy a vklad vlastníckeho práva na jej základe povolil.

Ţalobu o určenie, ţe ţalobcovia sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností v celosti povaţoval

preto za nedôvodnú. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 19. januára 2011 sp. zn.

zmenil rozsudok okresného súdu a určil, ţe ţalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

v celosti nehnuteľností zapísaných na LV č. X. kat. úz. M. - zastavaná plocha o výmere 74

m2, parc. č. X. - zastavaná plocha o výmere 902 m2 a stavby č. X. postavenej na parc. č. X.

a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd

prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Podľa jeho názoru rozhodujúcou otázkou bolo

posúdiť, aké právne následky z hľadiska platnosti darovacej zmluvy má okolnosť, ţe

jednotlivé listy, z ktorých pozostáva listina darovacej zmluvy (ktorej predmetom bol

spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam), nie sú spojené pevným zošitím. Pri posúdení tejto

otázky vychádzal zo Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 2001 sp.

zn. (ďalej len „stanovisko“), ktoré riešilo naplnenie zákonnej poţiadavky

uvedenej v prípade, ak zmluvu o prevode nehnuteľnosti, vrátane jej

nedielnych príloh, tvorí viac ako jeden list. V súlade s týmto stanoviskom dospel k záveru, ţe

aj v posudzovanej veci darovacia zmluva uzavretá medzi účastníkmi 30. apríla 1998, ktorej

predmetom sú nehnuteľnosti, pozostávajúca z viac ako jedného listu, musí spĺňať poţiadavku

pevného spojenia viacerých listov spôsobom uvedeným v citovanom stanovisku. Keďţe

listiny darovacej zmluvy boli spojené len jednoduchým spôsobom ich zopnutia kovovou

zošívacou sponou dospel k záveru, ţe tento právny úkon nespĺňa „poţiadavku zákonnej

technickej jednoty viacerých listín“ v zmysle . Porušenie celistvosti zmluvy

hodnotil ako nedodrţanie písomnej formy právneho úkonu. Povaţoval preto darovaciu

zmluvu pre rozpor s ustanovením za neplatnú. Ide o absolútnu neplatnosť

právneho úkonu, v ktorom prípade sa na právny úkon hľadí ako by nebol vôbec urobený. Na

jej základe preto ţalovaný nemohol platne nadobudnúť spoluvlastnícky podiel jednej polovice

k predmetným nehnuteľnostiam. Ţalobcovia sa teda dôvodne domáhajú určenia, ţe sú

vlastníkmi (správne bezpodielovými spoluvlastníkmi v celosti) predmetných nehnuteľností,

z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmenil a ţalobe vyhovel.

Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný. Uviedol, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa

dovolateľa, stanovisko nepovaţuje za jediný správny spôsob pevného spojenia „listín“ iba ten,

ktorý pouţívajú notári alebo znalci, ale pripúšťa aj iný obdobný spôsob ich pevného spojenia.

Okrem tohto namietal, ţe darovacia zmluva bola uzatvorená tri roky pred prijatím tohto

stanoviska a ţe v tomto období spájanie listín za pomoci technického prostriedku slúţiaceho

na zošívanie bolo úplne beţné. Aj katastrálny úrad povaţoval v tom čase formu takéhoto

spájania listín za postačujúcu. Nedodrţanie poţiadavky spojenia listín výlučne zošitím,

nemôţe mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu uzavretého dávno

pred prijatím stanoviska tak, ako to nesprávne ustálil odvolací súd. Nesúhlasil ani so záverom

odvolacieho súdu, ţe takéto spojenie je jednoduché, umoţňujúce ľahkú zámenu listín.

Navrhol preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe krajský súd správne vec po právnej

stránke posúdil. Navrhol preto dovolanie ţalovaného zamietnuť a priznať mu trovy

dovolacieho konania za jeden úkon právnej sluţby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníkom konania) v zákonnej lehote a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je prípustné (§ 238

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť ( ).

Najvyšší súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania

taxatívne vymedzených v ustanovení a iných vád, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, aj keď neboli dovolateľom namietané. Zistil, ţe z obsahu

spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú. Následne sa zaoberal správnosťou napadnutého

rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, t.j. či rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môţe dôjsť buď pouţitím

iného právneho predpisu, neţ ktorý mal byť správne pouţitý, alebo síce pouţitím správneho

právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom alebo nesprávnym uplatnením.

Odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie, vychádzajúc z citovaného stanoviska

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na právnom názore, podľa ktorého ak darovacia

zmluva, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, pozostáva z viacerých listín, musí spĺňať

„technickú podmienku pevného spojenia listín“ (jednotlivé listy musia byť pevne spojené

zošitím) a ţe následkom nedodrţania tejto podmienky je absolútna neplatnosť právneho

úkonu.

Rozhodujúcimi otázkami, od riešenia ktorých bolo závislé správne právne posúdenie

veci odvolacím súdom, tak boli otázky, či zmluva o prevode nehnuteľnosti pozostávajúca

z viacerých listov, aby vyhovovala poţiadavke ustanovenia , musí spĺňať tzv.

technickú jednotu listiny (pevné spojenie jednotlivých listov zmluvy formou zošitia) a či

nedodrţanie takéhoto pevného spojenia má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy.

K prvej otázke (predovšetkým tá bola predmetom stanoviska), dovolací súd uvádza, ţe

za správny povaţuje názor odvolacieho súdu, podľa ktorého poţiadavke ustanovenia § 46

ods. 2 v prípade, ak zmluva o prevode nehnuteľnosti má viac ako jeden list, zodpovedá, ţe

jednotlivé listy musia byť pevne spojené tak, aby tvorili technickú jednotu listiny a ţe za

takýto spôsob spojenia treba povaţovať zošitie listov šnúrou. Prísnejšie zákonné poţiadavky

na formálne (obsahové) náleţitosti právneho úkonu majú totiţ opodstatnenie tam, kde ide

o právny úkon, ktorý má pre subjekty závaţnejšie právne účinky a pri ktorom sa kladie

zvýšený dôraz na právnu istou subjektov i na právnu ochranu tretích osôb, ako je tomu

pri zmluve o prevode nehnuteľnosti. Potiaľ moţno s odvolacím súdom súhlasiť.

Pokiaľ ide o právny následok nedodrţania technickej jednoty listiny, dovolací súd sa

s názorom odvolacieho súdu nestotoţňuje, povaţuje ho za nesprávny.

Podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyţaduje zákon

alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností,

ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyţaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde

k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,

musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Ustanovenie upravuje neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy.

Z odseku 1 tohto zákonného ustanovenia vyplýva, ţe len v prípade, ak zákon alebo dohoda

stanovuje pre právny úkon určitú formu, jej nedodrţanie má za následok neplatnosť právneho

úkonu. To znamená, ţe sankcia neplatnosti právneho úkonu sa uplatní len vtedy, ak zákon

(dohoda) určitú formu (napr. písomnú) alebo určitú náleţitosť písomnej formy (napr. prejavy

účastníkov musia byť na tej istej listine) včítane ich pojmových atribútov obligatórne

vyţaduje a táto sa nerešpektuje. Právny úkon nemôţe byť teda postihnutý neplatnosťou pri

nedodrţaní takej formálnej náleţitosti, splnenie ktorej zákon (dohoda) výslovne pre určitý

právny úkon nestanovuje. Neplatnosť právneho úkonu (v prípade nedodrţania zákonom

vyţadovanej formy absolútna neplatnosť právneho úkonu), totiţ spôsobuje závaţné právne

dôsledky (nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, na právny úkon sa hľadí ako by nebol

urobený).

Platnosť právneho úkonu z hľadiska jeho formy je potrebné posudzovať podľa stavu

(skutkového a právneho), aký tu bol v čase uzavretia právneho úkonu. Jednoduchú písomnú

formu musia mať podľa ustanovenia zmluvy o prevodoch nehnuteľností.

Pre zachovanie jednoduchej písomnej formy, ktorej pojmové náleţitosti sú písomnosť

a podpis, zásadne postačuje, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu

(písomný návrh a jeho písomné prijatie môţe byť urobené na osobitných listoch). Zákon

v ustanovení veta druhá stanovuje u zmluvy o prevode nehnuteľnosti ako

ďalšiu náleţitosť písomnej formy, ţe písomné prejavy účastníkov takejto zmluvy, včítane ich

podpisov, musia byť na tej istej listine. Ţiadnu osobitnú pojmovú náleţitosť v prípade, ţe

takúto zmluvu tvorí viac ako jeden list, neurčuje. Nevyţaduje pevné spojenie jednotlivých

listov a neurčuje ani konkrétny spôsob, ako majú byť jednotlivé listy spojené, aby

zodpovedali poţiadavke uvedenej v citovanom zákonnom ustanovení. Ak teda Občiansky

zákonník výslovne nevyţaduje v prípade, ţe zmluva o prevode nehnuteľnosti pozostáva z viac

ako jedného listu, pevné spojenie jednotlivých listov formou ich zošitia šnúrou, ako

špecifickú pojmovú náleţitosť zodpovedajúcu poţiadavke uvedenej v § 46 ods. 2 veta druhá

, nemôţe mať nedodrţanie takéhoto spojenia bez ďalšieho za následok absolútnu

neplatnosť právneho úkonu. Podľa dovolacieho súdu, to jednoducho znenia citovaných

6

zákonných ustanovení neumoţňujú. Na tom nemôţe nič zmeniť ani skutočnosť, ţe súdna

prax otázku technickej jednoty listiny zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ak pozostáva z viac

ako jedného listu, v citovanom stanovisku vyriešila.

Podľa dovolacieho súdu opačný názor, by presahoval rámec platnej právnej úpravy

určujúcej náleţitosti písomnej formy zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Negatívnym spôsobom

by zasiahol nielen do právnej istoty účastníkov tohto konania (viď okolnosti daného prípadu),

ale by mohol negatívne ovplyvniť aj mnoţstvo ďalších občianskoprávnych vzťahov. Ak by

sme totiţ v súčasnosti prijali názor odvolacieho súdu, ţe zmluva o prevode nehnuteľnosti

uzatvorená v roku 1998 je absolútne neplatná výlučne z dôvodu, ţe jej chýba pevné spojenie

listov formou ich zošitia, postihnuté rovnakou vadou, vzhľadom na zauţívanú prax, by mohlo

byť mnoţstvo ďalších zmlúv v tom čase uzavretých. Mohlo by tak dôjsť s odstupom času

k váţnemu narušeniu aj tých občianskoprávnych vzťahov, ktoré sú ich účastníkmi dlhú dobu

rešpektované, čo je z hľadiska právnej istoty týchto subjektov, ale aj tretích osôb,

neprijateľné.

Správnosť dovolacím súdom vysloveného názoru potvrdzuje aj rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. októbra 2006 sp. zn. 3 SŢ-o-KS 55/2006

uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

č. 3 z roku 2008 pod por. č. 32, podľa ktorého pevné spojenie (zošitie) jednotlivých listín

(hárkov) zmluvy o prevode nehnuteľností vrátane jej nedielnych príloh a geometrického

plánu, ktorým má dôjsť k rozdeleniu nehnuteľností, predstavuje tzv. technickú jednotu

zmluvy o prevode nehnuteľností. Pokiaľ zmluva nie je technicky jednotná, ide o nedostatok,

na odstránenie ktorého musí byť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom katastra. Najvyšší

súd v tomto rozhodnutí rovnako technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľnosti

nehodnotil ako podmienku platnosti právneho úkonu.

Výklad vyţadujúci pevné spojenie (zošitie) jednotlivých listov zmluvy o prevode

nehnuteľnosti nemoţno vyvodiť ani s pouţitím analógie poukazujúcej na výslovné riešenie

tejto otázky v o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok), podľa ktorého ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť

zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej

pečiatky. Notárske listiny majú totiţ povahu verejných listín a sú spisované notármi v rámci

výkonu notárskej činnosti, ktorí pre dodrţanie postupu vyplývajúceho z uvedeného

ustanovenia majú potrebné technické moţnosti. Okrem toho táto úprava je len pre prípady

notárskych listín a nevzťahuje sa na prípady zmlúv o prevode nehnuteľnosti.

Na základe uvedeného moţno zhrnúť, ţe nesplnenie tzv. technickej jednoty zmluvy

o prevode nehnuteľnosti (pevné spojenie jednotlivých listov formou zošitia šnúrou) v prípade,

ak zmluva má viac ako jeden list, nemá za následok neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40

ods. 1 v spojení s . Ak odvolací súd v posudzovanej veci dospel

k opačnému právnemu názoru, ide o právny názor nesprávny, nemajúci oporu v zákone. Jeho

rozhodnutie spočíva preto na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalovaný teda

opodstatnene namieta, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou uvedenou

v

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b

ods. 1 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ); právny názor

dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre odvolací súd záväzný (§ 243d ods. 1

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ

dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. septembra 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová