Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 20 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (40)36d/386023.1c4d8c.pdf
PDF · 130.77 KB
No categories available
6Cdo/64/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 64/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ A. H., bývajúceho v M.,
2/ I. H., bývajúcej tamtieţ, obaja v dovolacom konaní zastúpení JUDr. Tiborom Šafárikom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 22, proti ţalovanému Š. K., bývajúcemu v M.,
v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. Danielou Putiškovou, advokátkou so sídlom
v Michalovciach, Kpt. Nálepku 20, o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom
súde Michalovce pod sp. zn. 6 C 86/2008, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach z 19. januára 2011 sp. zn. 11 Co 169/2010, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 19. januára 2011 sp. zn. 11 Co 169/2010
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Michalovce rozsudkom z 1. marca 2010 č.k. 6 C 86/2008-155 zamietol
ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností
zapísaných na LV č. X. kat. úz. M. - zastavaná plocha o výmere 74 m2, parc. č. X. - zastavaná
plocha o výmere 902 m2 a stavby súp. č. X. - reštaurácie T., stojacej na parc. č. X. a rozhodol
o trovách konania. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobcovia darovacou zmluvou z 27. apríla 1998
darovali ţalovanému (v tom čase maloletému) polovicu predmetných nehnuteľností, ţe
rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 19. júna 1998 sp. zn. 19 Nc 461/98 bol schválený
právny úkon R. K., rod. P., (t.j. matky v tom čase maloletého) urobený za maloletého
ţalovaného Š. K., spočívajúci v podpísaní uvedenej darovacej zmluvy a ţe Okresným úradom
v Michalovciach katastrálnym odborom bol povolený vklad vlastníckeho práva v označenom
podiele v prospech ţalovaného dňa 21. septembra 1998 pod č. V-1920/98. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ide o platne uzatvorený právny úkon.
Ţalobcovia neprodukovali v konaní ţiaden dôkaz o tom, ţe došlo k zmene obsahu napádanej
zmluvy po jej vyhotovení, resp. ţe došlo k manipulácii so zmluvou tak, ţe jej druhá strana
bola odstránená. K dôvodu neplatnosti zmluvy z hľadiska porušenia ustanovenia § 46 ods. 2
OZ (technickej jednoty listiny) uviedol, ţe Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. 69/2001 síce uvádza spôsob spojenia listín súladný s ustanovením § 44 ods. 3 Notárskeho
poriadku, čo ale neznamená, ţe musí ísť presne o taký spôsob spojenia, ktorý pouţívajú notári
a znalci. Navyše, splnenie technickej jednoty listiny skúmal aj príslušný katastrálny úrad
v rámci posudzovania platnosti zmluvy a vklad vlastníckeho práva na jej základe povolil.
Ţalobu o určenie, ţe ţalobcovia sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností v celosti povaţoval
preto za nedôvodnú. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 19. januára 2011 sp. zn. 11 Co 169/2010
zmenil rozsudok okresného súdu a určil, ţe ţalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
v celosti nehnuteľností zapísaných na LV č. X. kat. úz. M. - zastavaná plocha o výmere 74
m2, parc. č. X. - zastavaná plocha o výmere 902 m2 a stavby č. X. postavenej na parc. č. X.
a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd
prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Podľa jeho názoru rozhodujúcou otázkou bolo
posúdiť, aké právne následky z hľadiska platnosti darovacej zmluvy má okolnosť, ţe
jednotlivé listy, z ktorých pozostáva listina darovacej zmluvy (ktorej predmetom bol
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam), nie sú spojené pevným zošitím. Pri posúdení tejto
otázky vychádzal zo Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 2001 sp.
zn. Cpj 33/2001 (ďalej len „stanovisko“), ktoré riešilo naplnenie zákonnej poţiadavky
uvedenej § 46 ods. 2 OZ v prípade, ak zmluvu o prevode nehnuteľnosti, vrátane jej
nedielnych príloh, tvorí viac ako jeden list. V súlade s týmto stanoviskom dospel k záveru, ţe
aj v posudzovanej veci darovacia zmluva uzavretá medzi účastníkmi 30. apríla 1998, ktorej
predmetom sú nehnuteľnosti, pozostávajúca z viac ako jedného listu, musí spĺňať poţiadavku
pevného spojenia viacerých listov spôsobom uvedeným v citovanom stanovisku. Keďţe
listiny darovacej zmluvy boli spojené len jednoduchým spôsobom ich zopnutia kovovou
zošívacou sponou dospel k záveru, ţe tento právny úkon nespĺňa „poţiadavku zákonnej
technickej jednoty viacerých listín“ v zmysle § 46 ods. 2 OZ. Porušenie celistvosti zmluvy
hodnotil ako nedodrţanie písomnej formy právneho úkonu. Povaţoval preto darovaciu
zmluvu pre rozpor s ustanovením § 40 ods. 1 OZ za neplatnú. Ide o absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, v ktorom prípade sa na právny úkon hľadí ako by nebol vôbec urobený. Na
jej základe preto ţalovaný nemohol platne nadobudnúť spoluvlastnícky podiel jednej polovice
k predmetným nehnuteľnostiam. Ţalobcovia sa teda dôvodne domáhajú určenia, ţe sú
vlastníkmi (správne bezpodielovými spoluvlastníkmi v celosti) predmetných nehnuteľností,
z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a ţalobe vyhovel.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný. Uviedol, ţe
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa
dovolateľa, stanovisko nepovaţuje za jediný správny spôsob pevného spojenia „listín“ iba ten,
ktorý pouţívajú notári alebo znalci, ale pripúšťa aj iný obdobný spôsob ich pevného spojenia.
Okrem tohto namietal, ţe darovacia zmluva bola uzatvorená tri roky pred prijatím tohto
stanoviska a ţe v tomto období spájanie listín za pomoci technického prostriedku slúţiaceho
na zošívanie bolo úplne beţné. Aj katastrálny úrad povaţoval v tom čase formu takéhoto
spájania listín za postačujúcu. Nedodrţanie poţiadavky spojenia listín výlučne zošitím,
nemôţe mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu uzavretého dávno
pred prijatím stanoviska tak, ako to nesprávne ustálil odvolací súd. Nesúhlasil ani so záverom
odvolacieho súdu, ţe takéto spojenie je jednoduché, umoţňujúce ľahkú zámenu listín.
Navrhol preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe krajský súd správne vec po právnej
stránke posúdil. Navrhol preto dovolanie ţalovaného zamietnuť a priznať mu trovy
dovolacieho konania za jeden úkon právnej sluţby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou
(účastníkom konania) v zákonnej lehote a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je prípustné (§ 238
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
Najvyšší súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania
taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 O.s.p. a iných vád, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, aj keď neboli dovolateľom namietané. Zistil, ţe z obsahu
spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú. Následne sa zaoberal správnosťou napadnutého
rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, t.j. či rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môţe dôjsť buď pouţitím
iného právneho predpisu, neţ ktorý mal byť správne pouţitý, alebo síce pouţitím správneho
právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom alebo nesprávnym uplatnením.
Odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie, vychádzajúc z citovaného stanoviska
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na právnom názore, podľa ktorého ak darovacia
zmluva, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, pozostáva z viacerých listín, musí spĺňať
„technickú podmienku pevného spojenia listín“ (jednotlivé listy musia byť pevne spojené
zošitím) a ţe následkom nedodrţania tejto podmienky je absolútna neplatnosť právneho
úkonu.
Rozhodujúcimi otázkami, od riešenia ktorých bolo závislé správne právne posúdenie
veci odvolacím súdom, tak boli otázky, či zmluva o prevode nehnuteľnosti pozostávajúca
z viacerých listov, aby vyhovovala poţiadavke ustanovenia § 46 ods. 2 OZ, musí spĺňať tzv.
technickú jednotu listiny (pevné spojenie jednotlivých listov zmluvy formou zošitia) a či
nedodrţanie takéhoto pevného spojenia má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy.
K prvej otázke (predovšetkým tá bola predmetom stanoviska), dovolací súd uvádza, ţe
za správny povaţuje názor odvolacieho súdu, podľa ktorého poţiadavke ustanovenia § 46
ods. 2 OZ v prípade, ak zmluva o prevode nehnuteľnosti má viac ako jeden list, zodpovedá, ţe
jednotlivé listy musia byť pevne spojené tak, aby tvorili technickú jednotu listiny a ţe za
takýto spôsob spojenia treba povaţovať zošitie listov šnúrou. Prísnejšie zákonné poţiadavky
na formálne (obsahové) náleţitosti právneho úkonu majú totiţ opodstatnenie tam, kde ide
o právny úkon, ktorý má pre subjekty závaţnejšie právne účinky a pri ktorom sa kladie
zvýšený dôraz na právnu istou subjektov i na právnu ochranu tretích osôb, ako je tomu
pri zmluve o prevode nehnuteľnosti. Potiaľ moţno s odvolacím súdom súhlasiť.
Pokiaľ ide o právny následok nedodrţania technickej jednoty listiny, dovolací súd sa
s názorom odvolacieho súdu nestotoţňuje, povaţuje ho za nesprávny.
Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyţaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností,
ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyţaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa § 46 ods. 2 OZ pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,
musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
Ustanovenie § 40 OZ upravuje neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy.
Z odseku 1 tohto zákonného ustanovenia vyplýva, ţe len v prípade, ak zákon alebo dohoda
stanovuje pre právny úkon určitú formu, jej nedodrţanie má za následok neplatnosť právneho
úkonu. To znamená, ţe sankcia neplatnosti právneho úkonu sa uplatní len vtedy, ak zákon
(dohoda) určitú formu (napr. písomnú) alebo určitú náleţitosť písomnej formy (napr. prejavy
účastníkov musia byť na tej istej listine) včítane ich pojmových atribútov obligatórne
vyţaduje a táto sa nerešpektuje. Právny úkon nemôţe byť teda postihnutý neplatnosťou pri
nedodrţaní takej formálnej náleţitosti, splnenie ktorej zákon (dohoda) výslovne pre určitý
právny úkon nestanovuje. Neplatnosť právneho úkonu (v prípade nedodrţania zákonom
vyţadovanej formy absolútna neplatnosť právneho úkonu), totiţ spôsobuje závaţné právne
dôsledky (nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, na právny úkon sa hľadí ako by nebol
urobený).
Platnosť právneho úkonu z hľadiska jeho formy je potrebné posudzovať podľa stavu
(skutkového a právneho), aký tu bol v čase uzavretia právneho úkonu. Jednoduchú písomnú
formu musia mať podľa ustanovenia § 46 ods. 1 OZ zmluvy o prevodoch nehnuteľností.
Pre zachovanie jednoduchej písomnej formy, ktorej pojmové náleţitosti sú písomnosť
a podpis, zásadne postačuje, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu
(písomný návrh a jeho písomné prijatie môţe byť urobené na osobitných listoch). Zákon
v ustanovení § 46 ods. 2 veta druhá OZ stanovuje u zmluvy o prevode nehnuteľnosti ako
ďalšiu náleţitosť písomnej formy, ţe písomné prejavy účastníkov takejto zmluvy, včítane ich
podpisov, musia byť na tej istej listine. Ţiadnu osobitnú pojmovú náleţitosť v prípade, ţe
takúto zmluvu tvorí viac ako jeden list, neurčuje. Nevyţaduje pevné spojenie jednotlivých
listov a neurčuje ani konkrétny spôsob, ako majú byť jednotlivé listy spojené, aby
zodpovedali poţiadavke uvedenej v citovanom zákonnom ustanovení. Ak teda Občiansky
zákonník výslovne nevyţaduje v prípade, ţe zmluva o prevode nehnuteľnosti pozostáva z viac
ako jedného listu, pevné spojenie jednotlivých listov formou ich zošitia šnúrou, ako
špecifickú pojmovú náleţitosť zodpovedajúcu poţiadavke uvedenej v § 46 ods. 2 veta druhá
OZ, nemôţe mať nedodrţanie takéhoto spojenia bez ďalšieho za následok absolútnu
neplatnosť právneho úkonu. Podľa dovolacieho súdu, to jednoducho znenia citovaných
zákonných ustanovení neumoţňujú. Na tom nemôţe nič zmeniť ani skutočnosť, ţe súdna
prax otázku technickej jednoty listiny zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ak pozostáva z viac
ako jedného listu, v citovanom stanovisku vyriešila.
Podľa dovolacieho súdu opačný názor, by presahoval rámec platnej právnej úpravy
určujúcej náleţitosti písomnej formy zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Negatívnym spôsobom
by zasiahol nielen do právnej istoty účastníkov tohto konania (viď okolnosti daného prípadu),
ale by mohol negatívne ovplyvniť aj mnoţstvo ďalších občianskoprávnych vzťahov. Ak by
sme totiţ v súčasnosti prijali názor odvolacieho súdu, ţe zmluva o prevode nehnuteľnosti
uzatvorená v roku 1998 je absolútne neplatná výlučne z dôvodu, ţe jej chýba pevné spojenie
listov formou ich zošitia, postihnuté rovnakou vadou, vzhľadom na zauţívanú prax, by mohlo
byť mnoţstvo ďalších zmlúv v tom čase uzavretých. Mohlo by tak dôjsť s odstupom času
k váţnemu narušeniu aj tých občianskoprávnych vzťahov, ktoré sú ich účastníkmi dlhú dobu
rešpektované, čo je z hľadiska právnej istoty týchto subjektov, ale aj tretích osôb,
neprijateľné.
Správnosť dovolacím súdom vysloveného názoru potvrdzuje aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. októbra 2006 sp. zn. 3 SŢ-o-KS 55/2006
uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
č. 3 z roku 2008 pod por. č. 32, podľa ktorého pevné spojenie (zošitie) jednotlivých listín
(hárkov) zmluvy o prevode nehnuteľností vrátane jej nedielnych príloh a geometrického
plánu, ktorým má dôjsť k rozdeleniu nehnuteľností, predstavuje tzv. technickú jednotu
zmluvy o prevode nehnuteľností. Pokiaľ zmluva nie je technicky jednotná, ide o nedostatok,
na odstránenie ktorého musí byť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom katastra. Najvyšší
súd v tomto rozhodnutí rovnako technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľnosti
nehodnotil ako podmienku platnosti právneho úkonu.
Výklad vyţadujúci pevné spojenie (zošitie) jednotlivých listov zmluvy o prevode
nehnuteľnosti nemoţno vyvodiť ani s pouţitím analógie poukazujúcej na výslovné riešenie
tejto otázky v § 44 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok), podľa ktorého ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť
zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej
pečiatky. Notárske listiny majú totiţ povahu verejných listín a sú spisované notármi v rámci
výkonu notárskej činnosti, ktorí pre dodrţanie postupu vyplývajúceho z uvedeného
ustanovenia majú potrebné technické moţnosti. Okrem toho táto úprava je len pre prípady
notárskych listín a nevzťahuje sa na prípady zmlúv o prevode nehnuteľnosti.
Na základe uvedeného moţno zhrnúť, ţe nesplnenie tzv. technickej jednoty zmluvy
o prevode nehnuteľnosti (pevné spojenie jednotlivých listov formou zošitia šnúrou) v prípade,
ak zmluva má viac ako jeden list, nemá za následok neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40
ods. 1 OZ v spojení s § 46 ods. 2 OZ. Ak odvolací súd v posudzovanej veci dospel
k opačnému právnemu názoru, ide o právny názor nesprávny, nemajúci oporu v zákone. Jeho
rozhodnutie spočíva preto na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalovaný teda
opodstatnene namieta, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou uvedenou
v § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b
ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.); právny názor
dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre odvolací súd záväzný (§ 243d ods. 1
O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ
dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. septembra 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová