Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 701/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Lukáčom, Hlavná 17, Prešov, proti postupu Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 eur, ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľke p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 949,17 eur, ktorú j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I. Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu bola 10. novembra 2025 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu. Sťažovateľka požaduje priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 20 000 eur a náhrady trov konania. Rovnako žiada, aby ústavný súd prikázal konať okresnému súdu bez zbytočných prieťahov.

2. Sťažovateľka sa žalobou z 5. augusta 2020 domáha zaplatenia sumy 9 270,76 eur s príslušenstvom. V predmetnej veci konal okresný súd, ktorý rozsudkom č. k. -272 z 13. septembra 2022 rozhodol tak, že žalobu sťažovateľky zamietol. Vo veci bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -323 z 3. mája 2023 tak, že zrušil rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uznesenie krajského súdu bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené 9. mája 2023. Zo strany okresného súdu nebol do dňa podania ústavnej sťažnosti realizovaný žiaden úkon smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu. Dĺžka sporu je viac ako 5 rokov.

3. Sťažovateľka poukazuje na to, že spôsobom, akým koná okresný súd, dochádza k porušovaniu práv a slobôd uznaných v prameňoch základných práv a slobôd. Subjektívne prieťahy okresného súdu nemožno vidieť len v tom, že súd vo veci nekoná zo subjektívnych dôvodov, ale aj vtedy, keď koná zdĺhavo bez relevantných dôvodov.

II. Vyjadrenie okresného súdu

4. Okresný súd na žiadosť ústavného súdu listom sp. zn. z 29. januára 2026 zaslal vyjadrenie k ústavnej sťažnosti sťažovateľky.

5. V úvode listu okresný súd vyjadruje úprimnú ľútosť nad tým, že vec sťažovateľky nebola ku dňu vyjadrenia právoplatne skončená. Poukazuje na objektívne obmedzenia súvisiace s pandémiou COVID-19 a v tejto súvislosti následne aj neprimerané množstvo vecí, ktoré bolo potrebné prejednať a vybaviť po odznení obmedzení súvisiacich s pandémiou.

6. Okresný súd súčasne konštatuje, že sťažovateľka negatívne ovplyvnila celkovú dĺžku a priebeh konania, keďže dopĺňala skutkové tvrdenia podstatných okolností až v priebehu konania a súčasne vymedzila okolnosti, o ktoré tieto opiera.

7. Dňa 15. júna 2021 sťažovateľka vo svojom oznámení k návrhu na vykonanie dokazovania uviedla, že zabezpečí prítomnosť ňou navrhovanej svedkyne na pojednávanie nariadené na 12. október 2021, avšak ani sťažovateľka, ktorá bola na pojednávanie osobitne predvolaná a mala byť na ňom vypočutá, a ani ňou navrhovaná svedkyňa, ktorej účasť mala zabezpečiť, sa na toto pojednávanie nedostavili. Právny zástupca sťažovateľky uviedol, že skutočnosti, pre ktoré sa svedkyňa nezúčastnila, nezisťoval, avšak trval na jej výsluchu a pojednávanie bolo preto odročené na 7. december 2021. Dňa 3. decembra 2021 právny zástupca sťažovateľky požiadal o zrušenie, resp. zmenu termínu pojednávania nariadeného na 7. december 2021 vzhľadom na pandemickú situáciu, vyhlásený núdzový stav a vládou nariadené opatrenia. Pojednávanie bolo 6. decembra 2021 odročené na 15. február 2022. Deň pred pojednávaním právny zástupca sťažovateľky požiadal o zmenu termínu pojednávania s tým, že ho sťažovateľka telefonicky

informovala o tom, že je onkologickým pacientom a jej aktuálny zdravotný stav jej nedovoľuje zúčastniť sa pojednávania, ktorého sa chce zúčastniť, a že zmenu termínu pojednávania žiada aj vzhľadom na zložitú pandemickú situáciu. Pojednávanie bolo preto odročené na 10. máj 2022. Dňa 10. mája 2022 na pojednávaní sťažovateľka doplnila, že došlo k viacerým zmenám úverovej zmluvy, ktorú mala splácať zo splátok pôžičky poskytnutej žalovanej. Keďže splátky pôžičky mali byť vo výške nákladov na splátky podľa zmluvy o úvere, na základe dodatočných skutkových tvrdení sťažovateľky o zmene úverovej zmluvy bolo pojednávanie odročené, aby sťažovateľka bližšie špecifikovala tieto splátky a preukázala realizáciu ich úhrad. Dňa 21. júna 2022 na pojednávaní z dodatočne sťažovateľkou predložených listinných dôkazov vyplynulo, že táto od žalovanej inkasovala vyššie splátky, než zodpovedali aktuálnym splátkam jej úveru. Právny zástupca sťažovateľky uviedol, že pokiaľ došlo v predchádzajúcom období k určitým preplatkom, tieto by sa mali neskôr započítavať na ďalšie splátky pôžičky žalovanej, čo však aktuálne uviesť nevedel, a navrhol pojednávanie odročiť na účely úpravy špecifikácie žalovaných splátok a ich úrokov, resp. predloženia stanoviska. Vyjadrenie so zmenou skutkových tvrdení o výške dohodnutých splátok následne sťažovateľka predložila 11. júla 2022. Dňa 13. septembra 2022 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa strana sťažovateľky neustanovila a svoju neúčasť neospravedlnila, a právny zástupca žalovanej na ňom navrhol, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Súd jeho návrhu podľa vyhovel a žalobu zamietol. Proti rozsudku podala sťažovateľka odvolanie, podľa ktorého „neúčasť právneho zástupcu sťažovateľky na pojednávaní bola zapríčinená administratívnou chybou pracovníka advokátskej kancelárie náhodne nesprávne zapísaným termínom pojednávania.“. Po zrušení uvedeného rozsudku bola vec okresnému súdu na ďalšie konanie vrátená 10. mája 2023 a 10. decembra 2025 bol vo veci nariadený termín pojednávania na 3. február 2026.

8. Okresný súd vyslovuje súhlas, aby ústavný súd podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

9. Ústavný súd podľa vec prejednal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, pretože na základe obsahu podaní a vyžiadaného spisu dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

10. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci

na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

14. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmet konania tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov s ustálenou judikatúrou.

15. Vo vzťahu k správaniu sťažovateľky ústavný súd vzal do úvahy, že svojimi procesnými úkonmi sa v určitej miere podieľala na predĺžení dĺžky napadnutého konania. Táto skutočnosť však sama osebe neospravedlňuje neprimeranú dobu jeho trvania. Aj po odpočítaní obdobia, ktoré možno pričítať na ťarchu sťažovateľky, dosahuje dĺžka konania pred okresným súdom ústavnoprávne neakceptovateľný rozsah.

16. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

17. Z popísaného priebehu konania okresným súdom vo vyjadrení na ústavnú sťažnosť, z ústavnej sťažnosti a vyžiadaného spisu sp. zn. ústavný súd zistil, že 25. augusta 2020 Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. , proti ktorému bol podaný odpor 26. októbra 2020. Okresný súd Banská Bystrica 30. novembra 2020 postúpil vec okresnému súdu. Následne bolo nariadené pojednávanie na 12. október 2021, ktoré bolo odročené na 7. december 2021. V tomto termíne sa však na žiadosť sťažovateľky pojednávanie nekonalo. Pojednávanie bolo z termínu 7. decembra 2021 odročené na 15. február 2022, ktoré sa taktiež na žiadosť sťažovateľky nevykonalo a odročilo na 10. máj 2022. Na pojednávaní 10. mája 2022 sťažovateľka doplnila nové a zmenené skutočnosti. Následne prebehlo pojednávanie 21. júna 2022 a 13. septembra 2022, na ktorom okresný súd vyhlásil rozsudok pre zmeškanie č. k. -272 z 13. septembra 2022 z dôvodu neprítomnosti strany žalobcu, ktorou je sťažovateľka. Proti predmetnému rozsudku sťažovateľka podala odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením č. k. -323 z 3. mája 2023 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Vec bola z krajského súdu vrátená okresnému súdu 10. mája 2023.

18. Osobitne významné je pritom obdobie nasledujúce po vrátení veci krajským súdom na ďalšie konanie, počas ktorého až do podania ústavnej sťažnosti uplynulo približne dva a pol roka bez toho, aby okresný súd realizoval akýkoľvek úkon s výnimkou nariadenia pojednávania po podaní ústavnej sťažnosti a po podaní sťažnosti sťažovateľkou predsedovi okresného súdu 10. decembra 2025 na 3. február 2026.

19. Označené konanie trvalo do podania ústavnej sťažnosti na okresnom súde približne 5 rokov, čo nie je možné považovať za sústredené a efektívne konanie smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu veci. Ani objektívnymi okolnosťami spôsobená prekážka (pandémia ochorenia COVID-19) nie je v okolnostiach danej veci spôsobilá zbaviť okresný súd zodpovednosti za jeho neefektívny postup, nečinnosť a neprimeranú celkovú dĺžku konania, keď s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej veci identifikovaná nečinnosť súdu výrazne presiahla tzv. pandemické obdobie rokov 2020 až 2022 a absolútna nečinnosť okresného súdu je datovaná od 10. mája 2023, teda po uplynutí pandemického obdobia.

20. S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní (bod 1 výroku nálezu).

IV. K návrhu na prikázanie vo veci konať

21. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

22. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že v napadnutom konaní nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu rozhodnuté, ústavný súd podľa prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

V. Primerané finančné zadosťučinenie

24. Sťažovateľka žiadala v petite ústavnej sťažnosti priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 eur.

25. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

26. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva a slobody

sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

27. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

28. Ústavný súd konštatuje, že zásah do základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote si vyžaduje priznanie finančného zadosťučinenia. Ústavný súd však považuje sťažovateľkou požadovanú sumu finančného zadosťučinenia za neprimeranú, resp. preexponovanú a na tomto mieste pripomína, že ESĽP akceptuje priznávanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume, ktorá nie je neprimeraná, hoci by bola nižšia než suma priznávaná ESĽP (porovnaj Ivan a Martin Medić proti Chorvátsku, rozhodnutie z 5. 2. 2009, č. 55864/07; Roje proti Chorvátsku, rozhodnutie z 25. 6. 2009, č. 8301/06).

29. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy v postupe všeobecného súdu v napadnutom konaní, berúc do úvahy najmä charakter predmetu konania a jeho význam pre sťažovateľku, teda to, čo je pre sťažovateľku „v stávke“, ako aj celkovú dĺžku napadnutého konania, resp. obdobie právnej neistoty sťažovateľky, neefektívnosť všeobecného súdu a všetky okolnosti daného prípadu, majúc na pamäti, že cieľom priznania finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, ústavný súd považoval priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 eur za primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku nálezu). Ústavný súd prihliadol i na to, že najmä v prvej fáze súdneho konania sa aj samotná sťažovateľka pričinila k predĺženiu predmetného konania (pozri body 7 a 17 tohto nálezu).

30. Vo zvyšnej časti návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

VI. Trovy konania

31. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

32. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania podľa , a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v rozsahu tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby v roku 2025 a režijného paušálu k nim podľa navýšené o sadzbu dane z pridanej hodnoty. Takto určená suma predstavuje celkom 949, eur (bod 4 výroku nálezu).

33. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( v spojení s ).

34. Podľa toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2026

Peter Molnár

predseda senátu